Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´, Ascq CEDEX 568 66, Francúzska republika, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX W., o zaplatenie 5.798,50 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -84 zo dňa 13.05.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa ako aj to, že je potrebné na posúdenie právneho vzťahu medzi stranami aplikovať aj zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v danom prípade v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015. Ďalej uviedol, že podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dospel pritom k záveru, že spomínaná zmluva má všetky spomínané obligatórne náležitosti vrátane písomnej formy. Napriek tomu súd vychádzal z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, a to s poukazom na citovaného ako aj vetu druhú citovaného zákona. Žalobca totiž nepreukázal, že by pri poskytovaní úveru žalovanému jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou a že by zisťoval, ale aj preveroval príjem žalovaného a že by riadne zistil aj jeho výdavky a rodinný stav, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa vety druhej citovaného zákona. Pri tomto závere žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov a poplatkov, teda sumu 8.061 Eur. Doposiaľ však zaplatil viac, a to 8.185 Eur. Pre úplnosť dodal, že predčasné zosplatnenie úveru zo strany veriteľa je jednostranným právnym úkonom, ktorý však súd považoval za absolútne neplatný pre rozpor so zákonom - v súvislosti s vetou prvou (z dôvodov uvedených vyššie). Žalobca preto má nárok len na splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu, navyše očistené od úrokov

a poplatkov. Jedna splátka tak činí 95,96 Eur (8.061:84). Ku dňu rozhodnutia súdu bolo splatných 58 splátok, ktoré predstavujú 5.565,68 Eur (58 x 95,96 Eur). Žalovaný však doposiaľ zaplatil podstatne viac, a preto žiadny dlh voči žalobcovi z tejto úverovej zmluvy v čase rozhodnutia súdu nemal. Navyše mal za to, že v zmluve bola nesprávna výška RPMN, nižšia než bola v skutočnosti, čo je v neprospech spotrebiteľa a aj to zakladá fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa Žalobca totiž napriek viacnásobnému upozorneniu súdu nepreukázal to, že žalovaný nemusel uzatvoriť spomínané poistenie a dohodnúť si poplatok za trvalý príkaz. Právny zástupca žalobcu ani na pojednávaní nevedel ozrejmiť za akú službu zo strany žalobcu bol tento trvalý príkaz dohodnutý. Súd teda žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a , .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov stanovených v ustanovení , , a písm. hl , nakoľko zastáva názor, že nie sú dané žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, čo znamená, že súd bez opory v objektívne zistenom skutkovom stave žalobu žalobcu bezdôvodne zamietol. Zároveň uviedol, že napadnutý rozsudok považuje zároveň za arbitrárny a nepreskúmatePný, nakoľko pri posudzovaní žalobcovho nároku vôbec nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami žalobcu. Vyjadrenia a právne názory, ktoré súd prvej inštancie podľa jeho názoru v rozsudku vyslovil, sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkové stavu. V súvislosti s uvedeným žalobca taktiež namieta výrok súdu prvej inštancie o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ustanovenia zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania alebo alternatívne v zmysle ustanovenia tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100%).

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky )

5. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - individuálne podmienky, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky označené ako Zmluva o úvere - Všeobecné podmienky. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „veriteľ“) žalovanému v celkovej výške 8.061,00 Eur za účelom kúpy motorového vozidla.

6. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

7. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

8. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

9. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku , t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

10. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.

11. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si plnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.

12. Žalobca bez preukázania akýchkoľvek listinných dôkazov aj napriek výzve súdu prvej inštancie v konaní len tvrdil, že bonitu žalovaného zisťoval na základe dopytu na sociálnu poisťovňu, ktorým však zistil len to, že žalovaný je zamestnaný, u koho, ako dlho a rozhodne týmto dotazom nemohol zistiť príjem žalovaného, a teda pre súd táto skutočnosť nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Taktiež pokiaľ ide o výdavky, aj keby veriteľ zisťoval informácie z úverového registra (čo zostalo len v rovine jeho tvrdenia a bez preukázania), išlo by len o jednu kategóriu z pravidelných výdavkov spotrebiteľa, a to odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné pre riadne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Navyše povinnosťou veriteľa bolo zisťovať aj rodinný stav žalovaného, čo jasne je uvedené v vete druhej a pod to možno zahrnúť aj zisťovanie počtu vyživovacích povinností.

13. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle v spojení s druhá veta

Z.z.. Žalobca si na základe nim získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného. Nepoznal dokonca ani jeho mesačný príjem. Zo spisu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom zisťoval a overoval prijem žalovaného, jeho výdavky, rodinný stav a jeho iné záväzky a napriek tomu mu poskytol úver s mesačnou splátkou vo výške 190,18 Eur. Zisťovanie bonity klienta zo Sociálnej poisťovne žalobca tvrdil, ale nepreukázal.

14. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ veriteľ nepozná celkový príjem a objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aspoň základné informácie týkajúce sa finančnej situácie svojho klienta, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

15. Odvolací súd uzatvára, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. . Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj straty práva na jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského úveru je správny.

17. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia a .

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. . Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s ). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).