Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/123/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobkyne C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. XXX proti žalovanému J. I., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. XXX, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, o uloženie povinnosti,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný odstrániť oporný betónový múrik a prístupový chodník z osadených kameňov, nachádzajúce sa na pozemku parc. reg. C parc.č.XXXX/X, k.ú. K., LV č. XXX, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný vypratať z pozemku parc. reg. C parc.č.XXXX/X, k.ú. K., LV č. XXX hnuteľné veci a to chatku zameranú na Polohopisnom zameraní stavby vypracovanom SÚKROMNOU GEODÉZIOU P., s.r.o., G. XXX/XX, 911 01 P., vypracovanom W.. C. V. zo dňa 28.07.2014, murovanú pivnicu, striešku drevenej konštrukcie pokrytú škridlou, latrínu drevenej konštrukcie, skládku dreva, drevené oplotenie, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný odstrániť podzemné káblové vedenie elektrickej NN prípojky v celom jej rozsahu vedúcom cez pozemok parc. reg. C par. č. XXXX/X, k.ú. K., LV č. XXX v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku."

IV. Konanie v časti o nároku na vypratanie hnuteľných vecí a to vane bielej farby a skládky škridly z a s t a v u j e.

V. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

VI. Štát má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou v znení pripustenom uznesením č. k. -322 zo dňa 26.05.2020, právoplatným dňa 29.5.2020 domáhala aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť oporný betónový múrik a prístupový chodník z osadených kameňov, obidve nachádzajúce sa na pozemku parc. reg. C parc. č. XXXX/X, k. ú. K., LV č. XXX, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ďalej povinnosť vypratať z pozemku parc. reg. C parc. č. XXXX/X, k. ú. K., LV č. XXX hnuteľné veci - a to chatku zameranú na Polohopisnom zameraní stavby vypracovanom SÚKROMNOU GEODÉZIOU P.L., D..O..M.., G. XXX/XX, XXX XX P., vypracovanom W.. C. V. zo dňa 28.07.2014, murovanú pivnicu, striešku drevenej konštrukcie pokrytú škridlou, latrínu drevenej konštrukcie, skládku dreva, drevené oplotenie, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť odstrániť podzemné káblové vedenie elektrickej NN prípojky v celom rozsahu vedúcom cez pozemok parc. reg. C par. č. XXXX/X, k. ú. K., LV č. XXX, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu skutkovo

odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1 356 m2, druh pozemku - záhrada, evidovaného na LV č. XXX pre k. ú. K., obec K., okres P. (ďalej aj "predmetná nehnuteľnosť"), ktorú nadobudla v roku 2014 od ostatných podielových spoluvlastníkov a to C. I. na základe darovacej zmluvy, T. S. na základe kúpnej zmluvy, P. P. na základe kúpnej zmluvy a X. I. a V. I. na základe kúpnej zmluvy. V darovacej zmluve ako aj v kúpnych zmluvách sa uvádza, že v čase prevodu jednotlivých podielov neboli na predmetnej nehnuteľnosti žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. Predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa nemôže riadne užívať, nakoľko sa na nej nachádza chatka - unimobunka, jednopodlažná stavba o rozmere 3,84m x 6,62 m x 3,84 m x 6,65 m, ktorá je obložená drevom, s plechovou krytinou na streche, osadená na betónových kockách, ktoré sú obostavané kamením spojeným s cementovou maltou, ktorú tam postavil a denne obýva žalovaný. Ďalej sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádza murovaná pivnica, strieška (prístrešok na drevo), latrína, rozvádzač elektriny, elektrická prípojka, ktorá je umiestnená pod zemou. Na pozemku sú vybudované prístupové chodníky, oporný betónový múrik. Výkonom štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.8.2015 bolo zistené, že chatka je postavená bez stavebného povolenia pred 18 rokmi. V záveroch štátneho stavebného dohľadu je uvedené, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Žalovaný napriek jeho tvrdeniam o kúpe spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti od T. S. (ako jednej z predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov) doposiaľ nespochybnil relevantným dôkazom vlastnícke právo žalobkyne. Žalobkyňa nesúhlasí so stavbou chatky na jej pozemku a taktiež nie je ochotná odpredať časť pozemku nachádzajúceho sa pod chatkou žalovanému.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.8.2016 uviedol, že všetky doklady o kúpe pozemku má pani Antalovičová, t. j. geometrický plán Ing. C. a hodnotenie zeminy Ing. E.. X. elektrickej prípojky je na jeho meno. Po výzve od súdu navštívil pani S., aby mu dala doklady, ktoré jej dal, no ona mu doklady zatajila, že jej nič nedal. Naposledy mu povedala, že ich má švagriná pani I. alebo ich dala bratovi do V.. Pani I. sa pýtal na doklady a ona mu oznámila, že od pani S. nič nedostala. Pani S. mu odmieta napísať dôkaz o jeho pozemku, za ktorý zaplatil a doklady že jej dal aby ich dala do katastra.

3. Vo vyjadrení zo dňa 20.9.2016 žalobkyňa uviedla, že získala informáciu od X. distribučnej, a.s. o tom, že prípojka elektrickej energie umiestnená na jej pozemku nie je majetkom uvedenej obchodnej spoločnosti ale majetkom odberateľa, teda žalovaného.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 uviedol, že v roku 1998 sa dohodol s pani S., že mu odpredá časť parcely ktorú vlastnila, a to 1/5 parcely C, parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. K.. Kúpna cena bola dojednaná na 18 000 Sk, s tým, že žalovaný zabezpečí vypracovanie geometrického plánu a pani S. vybaví ostatné záležitosti. V roku 1999 bol vypracovaný geometrický plán a tento bol podaný do katastra. Následne navštívili notárku JUDr. Bičanovú, ktorá ich informovala o tom, že na prevod nehnuteľnosti je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Spísali spolu kúpnu zmluvu, žalovaný zaplatil k rukám pani S. 18 000 Sk, ktorá následne zobrala všetky doklady k "známej". Všetci ostatní podieloví spoluvlastníci vedeli, že pani S. mu odpredala časť pozemku vytvorenú geometrickým plánom, pričom nemali k tomu žiadne výhrady. Na základe uvedeného si žalovaný na prevádzanej časti pozemku postavil chatu a nerušene a dobromyseľne ju užíval 16 rokov. Spor nastal až po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na základe uvedeného má za to, že vlastnícke právo k pozemku na ktorom má postavenú chatku vydržal.

5. Vo vyjadrení zo dňa 5.10.2017 žalobkyňa uviedla, že pani S. bola podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/5 na výmere predmetnej nehnuteľnosti - záhrady o celkovej výmere 1 383 m2, čomu zodpovedá výmera jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 276,60 m2. Geometrický plán na ktorý sa žalovaný odvolával bol vytvorený za účelom oddelenia pozemku vo výmere 553 m2, čomu zodpovedá výmera k spoluvlastníckemu podielu pani S. 1/5, ktorá je 110,60 m2. Žalovaný pôvodne tvrdil, že od pani Antalovičovej kúpil jej podiel (1/5 z 1 383 m2) čo zodpovedá 276,60 m2, následne však tvrdí, že mu predala časť pozemku vytvorenú geometrickým plánom, z čoho možno usudzovať že mu mohla predať len 1/5 z 553 m2, t.j. 110,60 m2. Ďalej uviedla, že žalovaný prvotne v konaní pred stavebným úradom nikde vo svojich písomných ani ústnych vyjadreniach neuviedol konkrétnu cenu, ktorú mal zaplatiť, nepredložil ani kúpnu ani inú zmluvu o prevode vlastníckych práv k dotknutému pozemku. Naopak vo vyjadrení zo dňa 13.1.2016 uviedol, že pozemok na ktorom stojí chatka má záujem odkúpiť. Následne však v podaní zo dňa 15.8.2016 uviedol, že zaplatil za dotknutý pozemok (bez uvedenia konkrétnej ceny, ktorú mal zaplatiť) a predloženia kúpnej zmluvy, aby potom vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 opätovne

bez predloženia kúpnej zmluvy už uviedol konkrétnu údajne zaplatenú kúpnu cenu vo výške 18 000 Sk. Tvrdenia žalovaného preto považuje za tendenčné. Naviac, žalovaný užíva celý dotknutý pozemok.

6. V podaní zo dňa 19.3.2018 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti nároku o vypratanie hnuteľných vecí z predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne vane bielej farby a skládky škridly.

7. Vo veci súd nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal ohliadku na mieste samom, oboznámil listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.12.2017 žalovaný uviedol, že s pani T. S. podpísal kúpnu zmluvu, dali vyhotoviť geometrický plán, následne išli za p. notárkou J., ktorá im uviedla, že uvedenú kúpnu zmluvu nemôže napísať lebo bratia a sestry majú k danému pozemku predkupné právo. Následne mu p. S. uviedla, že ona to vybaví, že má známu p. N., ktorá je zamestnaná na T. úrade a tá to zariadi. Dal jej aj 4000 Sk na p. N. od tej doby s p. T. S. komunikoval niekoľkokrát, čo sa s tým deje, prečo to nie je vybavené, ktorá mu tvrdila, že to teraz nie je možné, nakoľko p. N. má dovolenku, neskôr uvádzala, že má PN, až to nakoniec skončilo tak, že išla na invalidný dôchodok. Následne keď bola p. T. na tom dôchodku mu uvádzala, že má na katastri kamarátku, ktorá to vybaví, znova dal 4 000 Sk, či na kolok alebo už neviem na čo, a zase k prepisu pozemku na mňa nedošlo. Následne ho T. prehnala k p. Wolfovi, aby získal potvrdenia o bonite pôdy, čo získal, stálo to 2 000 Sk, zaplatil 2 500 Sk. Potom opätovne chodil niekoľkokrát priebežne za T., ktorá sa stále vyhovárala. Posledne mu uviedla, že doklady poslala žalobkyni, tak jej povedal nech jej zavolá, či tie doklady má, avšak nebolo sa jej možné dovolať. Žalovaný ďalej uviedol, že za predmetnú časť pozemku uhradil 10 000 Sk Kvete, 4 000 Sk Gréte a následne jej nástupkyni 4 000 Sk, aby sa to začalo riešiť. Nikto nič nenamietal, že stavia na Kvetinom pozemku. 9. Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.12.2017 žalovaná uviedla, že na uvedenom mieste býva od 73 roku. Svokrovci bývajúci vedľa jej dali polovičku pozemku do užívania. Potom ako svokrovci zomreli na ňu súrodenci tlačili, tí súrodenci, ktorí boli spoluvlastníkmi pozemku, či to od nich kúpi alebo to majú predať. Tak si zobrala pôžičku, následne si ich zavolala a oni jej to predali. Potom ako to na ňu prepisovali jej povedali, že nech si zavolá výmercu, nech ten pozemok nechá vymerať, a aby si to dala so žalovaným do poriadku, nakoľko na uvedenom pozemku nemá čo stavať, lebo mu nikto nič nedal. O kúpnej zmluve medzi p. T. a pánom žalovaným, ani o geometrickom pláne nič nevie, tvrdí to žalovaný, avšak jej nikto nič nedal. Vôbec nevie o čo sa medzi nimi jednalo. Do predmetného pozemku zasahoval aj brat žalovaného, ale s tým si to dala do poriadku. Jemu tú časť z toho pozemku predala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nie je pravda, že nikto nič nenamietal, keďže X. I. vytýkal žalovanému, že ako si to mohol dovoliť tam stavať, bolo to približne 4 roky pred smrťou svokra, ktorý zomrel približne pred 10 rokmi. Ďalej žalovanému vytýkala aj C. I. približne pol roka pred pohrebom svokra, vtedy sa pohádali. Vytýkala mu to ako tam môže stavať, keď to nemá na poriadku. Má vedomosť, že Kveta S. mu mala odpredať pozemok, ale potreboval na to súhlasy, na čo jej Kveta S. povedala, že jej žalovaný dal 500 Sk, aby obvolala súrodencov a zabezpečila ich súhlasy.

10. Z LV č. XXX pre k. ú. K., okres P. vyhotovenom dňa 8.3.2016 vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely reg. "C" parc. č. XXXX/X o výmere 1 356 m2, druh pozemku - záhrady. Výlučnou vlastníčkou sa stala po tom, čo nadobudla podiely ostatných spoluvlastníkov - na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 2.4.2014 na notárskom úrade v P. medzi darcom C. I., nar. X.X.XXXX a žalobkyňou ako obdarovanou nadobudla podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/5 (čl. 12,13), na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2014 medzi predávajúcou T. S., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňou ako kupujúcou nadobudla podiel predávajúcej na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/5 (čl. 14,15), pričom z čestného prehlásenia predávajúcej vyplýva, že zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny (čl. 16). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.10.2014 medzi predávajúcou P. P., nar. XX.X.XXXX a žalobkyňou ako kupujúcou nadobudla žalobkyňa podiel predávajúcej na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/5 (čl. 17,18). Na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 22.8.2014 na notárskom úrade v P. medzi predávajúcimi X. I., nar. X.XX.XXXX a V. I., nar. X.X.XXXX a žalobkyňou ako kupujúcou nadobudla od každého z nich podiel o veľkosti 1/5 na predmetnej nehnuteľnosti (čl. 19,20,21).

11. Z pripojených fotiek ako aj z ohliadky na mieste samom súd zistil, že na pozemku sa nachádza drevené oplotenie, obdĺžnikového tvaru. Je tvorené drevenými kolmi upevnenými, zahĺbenými do zeme. Na predmetnej nehnuteľnosti sa tiež nachádza strieška drevenej konštrukcie, ktorá má v sebe uložené drevo. Strieška nie je spojená so zemou pevným základom, sú iba zahĺbené do zeme drevené trámy.

Pri chate sa nachádza skládka dreva. Na pravej strane chaty sa nachádza oporný betónový múrik, ktorý spevňuje zeminu. Taktiež sa na pozemku nachádza prístupový chodník z položených kameňov a latrína, ktorá je tvorená drevenou konštrukciou a je postavená na drevených trámoch, ktoré stoja na hline. Chata je postavená na kameňoch, ktoré sú postavené na hline. Kamene tvoria iba obvodový plášť. Vnútri medzi obvodovým plášťom je iba zem a vzduch. Na predmetnej nehnuteľnosti za chatou sa nachádza kamenná pivnička. Vnútro je hlina a kamene z ktorých je pivnička postavená sú položené na hline. Kamene tvoria iba obvodovú časť pivnice, vnútro je bez základu iba s hlinou. V zmysle záverov odborného vyjadrenia č. 28/2019 vypracovaného znalcom W.. I. J. (čl. 289) nadzemná pivnica nie je stavbou spojenou so zemou pevným základom ako ani drevená chata nie je stavbou spojenou so zemou pevným základom.

12. Z platobného výmeru č. 889 a č. 873 vyplýva, že obec K. za rok 2005 a 2004 vyrúbila žalobkyni ako daňovníkovi daň z predmetnej nehnuteľnosti (v tom čase vo výmere 1 383 m2) v tom čase vo vlastníctve piatich podielových spoluvlastníkov - X. I., P. P., T. S., V. I., C. I. (každý v 1/5).

13. Z úradného záznamu spísaného obcou K. z výkonu štátneho stavebného dohľadu na predmetnej nehnuteľnosti dňa 10.8.2015 ako aj zo záverov zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 16.10.2015 vyplýva, že sa na nej nachádza jednoduchá stavba chatky jednopodlažnej, drevenej konštrukcie, postavenej bez stavebného povolenia pred 18 rokmi.

14. Z výzvy obce K. zo dňa 16.10.2015 ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.2.2016 vyplýva, že žalovaný ako stavebník mal na výzvu obce doložiť doklad preukazujúci jeho iné právo k pozemku v zmysle § 139 stavebného zákona. V odpovedi na uvedenú výzvu (čl. 51) žalovaný uviedol, že má záujem odkúpiť pozemok na ktorom stojí jeho chatka a pri kúpe pozemku by chcel doložiť geometrický plán ktorý robil pán W.. C. a bonitu pôdy, ktorú hodnotil pán E.. Tieto doklady sa však stratili, nemá ich. Vzhľadom k uvedenému obec ako stavebný úrad konštatoval, že žalovaný nemá právo k predmetnej nehnuteľnosti a vlastník pozemku - žalobkyňa sa už pri výkone štátneho stavebného dohľadu vyjadrila, že so stavbou na jej pozemku nesúhlasí a ani ho nechce predať. Žalovaný uviedol, že sa cíti byť oklamaný pani S. a bude od nej žiadať náklady čo ho stálo vybavovanie kúpy pozemku. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode, odkázal stavebný úrad žalobkyňu rozhodnutím číslo 2016/81/263/Ko zo dňa 25.2.2016 (čl. 57) na súd a konanie vo veci dodatočného povolenia stavby prerušil.

15. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -71 zo dňa 26.4.2016 bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

16. Z vyhlásenia Zdenka I., nar. X.XX.XXXX (čl. 81) ako jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že nikdy neposkytol ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný. A. vyhlásenie poskytol slobodne, vážne, s tým, že si je vedomý právnych následkov nepravdivého tvrdenia. Podpis je úradne overený. Z vyhlásenia P. P., nar. XX.XX.XXXX (čl. 82) ako jednej z bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že nikdy neposkytla ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný. Uvedené vyhlásenie poskytla slobodne, vážne, s tým, že si je vedomá právnych následkov nepravdivého tvrdenia. Z vyhlásenia V. I., nar. X.X.XXXX (čl. 83) ako jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že nikdy neposkytol ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný. Uvedené vyhlásenie poskytol slobodne, vážne, s tým, že si je vedomý právnych následkov nepravdivého tvrdenia. Podpis je úradne overený. Z vyhlásenia C. I., nar. X.X.XXXX (čl. 84) ako jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že nikdy neposkytol ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný. Uvedené vyhlásenie poskytol slobodne, vážne, s tým, že si je vedomý právnych následkov nepravdivého tvrdenia. Podpis je úradne overený. Z vyhlásenia T. S., nar. XX.XX.XXXX (čl. 170) ako jednej z bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a tvrdenej predávajúcej vyplýva, že nikdy neposkytla ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný. Uvedené vyhlásenie poskytla slobodne, vážne, s tým, že si je vedomá právnych následkov nepravdivého tvrdenia. Podpis je úradne overený.

17. Z mailovej komunikácie medzi spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. a žalobkyňou vyplýva, že prípojka elektrickej energie vedená cez pozemok parc. č. XXXX pre k. ú. K. nie je v majetku spoločnosti, ale odberateľa - žalovaného.

18. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného W.. I. C. dňa 30.4.1999 vyplýva, že bol vypracovaný za účelom oddelenia pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 553 m2 z pozemku parc. č. 22X0 evidovaného na LV č. XXX o veľkosti 1 383 m2.

19. Z poštových podacích lístkov (čl. 189 - 191) vyplýva, že žalovaný dodávateľovi X. R., a.s. uhradil elektrickú energiu za 10/2010, 4/2010, 4/2007, 12/2014, 12/2015, 10/2009, 10/2005, 6/2014, 10/2013, 12/2011, 4/2011, 10/2009, 4/2006, 4/2009, 10/2009, 10/2010, 6/2012, 6/2015, 10/2006, 4/2005, 10/2005, 10/2007, 10/2008, 10/2008. Z poštových podacích lístkov (čl. 193-194) vyplýva, že žalovaný uhradil spoločnosti U. poisťovňa, a.s. poistné za poistenie stavieb za 2/2014,10/2008, 10/2009, 10/2007, 10/2010, 11/2011, 10/2014. Z príjmového pokladničného dokladu obce K. vyplýva, že žalovaný dňa 26.10.2015 uhradil komunálny odpad vo výške 10,99 Eur. Zo správ o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia prvá zo dňa 29.4.1999 a dňa 25.2.2000 vyplýva, že elektrická inštalácia je schopná bezpečnej prevádzky a vyhovuje platným predpisom a normám STN.

20. Z oznámenia o úmrtí zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX súd zistil, že T. S., rod. I. zomrela XX.X.XXXX.

21. Z polohopisného zamerania stavby vypracovaného D. geodéziou P., s.r.o., W.. C. V. vyplýva umiestnenie chatky, ktorú obýva žalovaný na parc. č. XXXX v k, ú. K. ku dňu 25.7.2014.

22. Z odborného vyjadrenia č. 28/2019 vypracovaného znalcom W.. I. J. ku dňu 2.9.2019 vyplýva, že nadzemná pivnica nachádzajúca sa za chatkou na pozemku parc. reg. "C", parc. č. XXXX/X, k. ú. K., obec K. nie je stavbou spojenou so zemou pevným základom. Taktiež drevená chatka nie je stavbou spojenou so zemou pevným základom.

23. Z uznesenia č. k. -30 zo dňa 12.12.2019, právoplatného dňa 8.1.2020 v spojení so záznamom o úhrade (čl. 317) súd zistil, že súdnemu znalcovi bola vyplatená štátom odmena a náhrada hotových výdavkov v celkovej výške 102,89 Eur.

24. Podľa , , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

25. Podľa , , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

26. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

28. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

31. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. )

32. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 10. decembra 2008).

33. V predmetnom konaní bola medzi stranami sporná skutočnosť, či žalovaný nadobudol vlastnícke právo k časti predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu bývalej podielovej spoluvlastníčky pani Antalovičovej, vydržaním. Na základe vykonaného dokazovania nepovažoval súd za preukázané, že žalovaný mohol byť objektívne presvedčený, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol a teda nepreukázal, že bol nepretržite počas vydržacej doby dobromyseľným držiteľom veci.

34. Žalovaný nepreukázal žiadny oprávnený nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užíva. Kúpnu zmluvu, ktorú mal uzatvoriť s pani S. ako jednou z pôvodných podielových spoluvlastníkov, počas celého konania nepredložil, pričom je minimálne zarážajúce že všetky rovnopisy kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo sa mali nachádzať u tretích osôb. Naviac, údajná predávajúca pani S. existenciu kúpnej zmluvy poprela, keď v prehlásení zo dňa 20.9.2016 vyhlásila, že nikdy neposkytla ústny ani písomný súhlas žalovanému na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný taktiež pôvodne tvrdil, že všetky doklady ku kúpe pozemku sa stratili (vyjadrenie na výzvu obce - čl. 51), potom uviedol, že ich má pani S. (vyjadrenie na výzvu súdu - čl. 93), pričom ako doklady uvádzal - geometrický plán a hodnotenie zeminy, nie kúpnu zmluvu. Následne geometrický plán predložil sám. Existenciu kúpnej zmluvy, čo by nadobúdacieho titulu tvrdeného vlastníckeho práva tak žalovaný nepreukázal.

35. Predložený geometrický plán č. 22822178-53/99 nepreukazuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, nepreukazuje zaplatenie kúpnej ceny ako ani dobromyseľnosť žalovaného. Z geometrického plánu vyplýva len, že na základe neho došlo k vytvoreniu novej parcely č. 2210/1 o výmere 553 m2. V prípade že pôvodná výmera bola 1 383m2 a podiel pani S. predstavoval 1/5 nie je potom ani zrejmé podkladom k akému úkonu mal byť geometrický plán ako ani medzi kým (stranami) mal byť uvedený právny úkon urobený. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 uviedol, že pani Antalovičová mu odpredala časť pozemku vytvorenú geometrickým plánom. Vlastníčkou výmery predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 553 m2 však pani S. nikdy nebola. Naviac žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť v celej jej výmere, nielen časť, ktorú mal nadobudnúť od pani S. (uvedené nebolo medzi stranami sporné). Z vyhlásení bývalých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti však vyplýva, že mu nikdy neposkytli ústny ani písomný súhlas na užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu a na účel, na aký je ním doposiaľ využívaný.

36. V tvrdeniach žalovaného sú okrem uvedeného rozpory aj v tom koľko mal za daný podiel pani S. zaplatiť (jeho vyjadrenia ohľadom kúpnej ceny). Prvý krát úhradu kúpnej ceny tvrdil až v podaní zo dňa 13.12.2016. Dovtedy aj v konaní pred stavebným úradom uvádzal, že chce pozemok od žalobkyne odkúpiť a že od Antalovičovej bude žiadať "moje útraty, čo má stálo vybavovanie kúpy pozemku", nie že od nej bude žiadať vrátenie kúpnej ceny. Vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 žalovaný uviedol, že sa s pani S. dohodli na kúpnej cene 18 000 Sk, ktorú kúpnu cenu jej uhradil. Následne však na pojednávaní konanom dňa 20.12.2017 uviedol, že pani S. "uhradil za predmetnú časť pozemku 10 000 Sk".

37. S ohľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti - nepreukázanie titulu chopenia sa držby, nekonzistentnosť v tvrdeniach ohľadom kúpnej ceny, vedomosť žalovaného o tom že k prepisu pozemku na neho nedošlo ("následne keď bola p. T. na tom dôchodku mu uvádzala, že má na katastri kamarátku, ktorá to vybaví, znova dal 4 000 Sk, či na kolok alebo už nevie na čo, a zase k prepisu pozemku na neho nedošlo"), vedomosť žalovaného o tom, že na predaj podielu pani Antalovičovej bol potrebný súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov, možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal skutočnosti potrebné k prijatiu záveru o jeho nadobudnutí vlastníckeho práva k časti predmetnej nehnuteľnosti vydržaním ako ani nepreukázal iný užívací titul k predmetnej nehnuteľnosti.

38. V súlade s charakterom vecí, ktoré sa nachádzajú na predmetnej nehnuteľnosti, ktorý charakter v časti nebol medzi stranami sporný a vo zvyšnej časti bol preukázaný závermi odborného vyjadrenia, súd uložil žalovanému vypratať hnuteľné veci a odstrániť oporný betónový múrik, podzemné káblové vedenie ako aj prístupový chodník z kameňov, ktoré veci predstavujú súčasť pozemku a výsledok stavebnej činnosti. Uvedené s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 20.3.2002, sp. zn. "vlastník pozemku sa môže negatórnou žalobou domáhať, aby sa ten, kto neoprávnene ruší jeho vlastnícke právo stavbou, ktorá nie je vecou v zmysle občianskeho práva, zdržal ďalších zásahov a odstránil následky už vykonaných zásahov, teda aby odstránil i výsledok stavebných prác vykonaných na pozemku."

39. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

40. Nakoľko podaním zo dňa 19.3.2018 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti nároku o vypratanie hnuteľných vecí z predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne vane bielej farby a skládky škridly, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového konania zastavil.

41. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. V predmetnom konaní súd považoval za dôvodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie a to s poukazom na charakter vecí, ktorých sa uložené povinnosti týkajú. 43. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. V predmetnom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

45. Čo sa týka nároku na náhradu trov štátu, štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán. Počas konania bola vyplatená suma z rozpočtových prostriedkov, a to na náklady odborného vyjadrenia, ktoré dokazovanie bolo vykonané na preukázanie charakteru vecí vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa na predmetnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu súd vychádzal z vyššie citovaného zák. ustanovenia. Súd konštatuje, že v konaní bol plne neúspešnou stranou sporu žalovaný, a preto žalovaného zaťažuje povinnosť náhrady vynaložených trov štátu podľa . S

poukazom na uvedené súd priznal štátu voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov štátu v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. Podľa v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.