Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-13-2020.pdf
PDF · 134.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Cb/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Myrent, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, právne zast. ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát s miestom výkonu činnosti Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie sumy 30,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 30,- eur od 30.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2020 (dátum doručenia žaloby vyplýva z potvrdenia na č. l. 14 spisu), žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 30,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 30,- eur od 30.10.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.09.2019 došlo v Dolnom Kubíne k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW X1, EČV: L ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený MEDBAJ, s.r.o., so sídlom Do Uhliska 7583/32, 03403 Ružomberok, IČO: 36 429 317 (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Praktik, EČV: W v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) (z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW 2AT, EČV: E v čase od 01.10.2019 do 03.10.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 03.10.2019, splatnú dňa 10.10.2019 na sumu 306,- eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 01.10.2019 do 03.10.2019, t.j. 3 dni, pričom výška denného nájomného predstavovala 92,- eur bez DPH. V sume 306,- eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. Poškodený zároveň dňa 03.10.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla vo výške 306,- eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 03.10.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.10.2019, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 14.10.2019 došlo k skončeniu prešetrenia a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 17.10.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 276,- eur. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením výšky neprimeraných nákladov za náhradné vozidlo vo výške 30,- eur bez bližšej špecifikácie. Takéto svojvoľné krátenie poistného plnenia označil žalobca za zjavne nezrozumiteľné a neoprávnené. Žalobca považoval takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Náklady vo výške 306,- eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Dňa 14.10.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia sa dostal žalovaný do omeškania odo dňa 30.10.2019, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa so svojím nárokom na súd. Uplatňovaný nárok vo výške 30,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 306,- eur uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 276,- eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.04.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Up/620/2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 30,- eur od 30.10.2019 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 114,49 eur.
4. Okresný súd Banská Bystrica predmetný platobný rozkaz doručil žalovanému dňa 21.04.2020 a tento voči nemu podal odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, a tento označil za nedôvodný. V odpore uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V tomto smere mal žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Zároveň absentuje právna argumentácia žalobcu, o ktoré by dôvodili jeho nárok, žalobca napríklad nevymedzil ani právny titul na základe ktorého by mal žalovaný plniť. S ohľadom na uvedené žalovaný vyvodil záver o tom, že predložená žaloba kvalitu tejto spôsobilosti nespĺňa a preto by mala byť odmietnutá ako zjavne nedôvodná. Žalovaný mal zároveň za to, že súčasne zo samotnej zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 3 dní, ktoré je dokladované Zmluvou o nájme a nutnosť tohto vzťahu je zdôvodnená čestným prehlásením zo dňa 03.10.2019, v ktorom poškodený vyhlasuje, že prenájom náhradného motorového vozidla od 01.10.2019 do 03.10.2019 bol nevyhnutný, nakoľko až v ten deň bola ukončená oprava motorového vozidla, v zmysle čoho bol podľa žalobcu realizovaný nájom náhradného vozidla. S ohľadom na uvedené žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil zmluvu o nájme, v ktorej podľa predloženého došlo dňa 01.10.2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 03.10.2019, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť kedy bude dokončená oprava motorového vozidla. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej uzavretí zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o nájme, nakoľko pri uzavretí
tejto zmluvy (01.10.2019) nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti - 03.10.2019, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporenej dôkazmi zo strany žalobcu, je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená dňa 01.10.2019 tak ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 03.10.2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná zmluva a súvisiaci preberací protokol. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keď z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. V zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení, ako to uvádza žalobca. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaný k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuviedol, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizoval. Tento nárok podľa žalovaného nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 03.10.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že toto tvrdenie poškodeného nie je nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, ide len o formulár, ktorý žalobca využíva vo viacerých súdnych sporoch bez rozdielu, preto ho považuje za účelové. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.10.2019, bol žalobca informovaný, že žalovaný mu poskytuje poistné plnenie za nájom náhradného vozidla v primeranej výške, v zmysle čoho krátil položku v sume 30,- eur. Z oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Ďalej žalovaný uvádzal, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Z tohto dôvodu mal za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu alebo poškodeného sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Odpor žalovaného bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 08.06.2020 a tento vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 23.06.2020 okrem iného uviedol, že navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore podľa žalobcu nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodil svoju aktívnu legitimáciu v spore od § 524 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 03.10.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. BMW 2AT podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 306,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukazujeme v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 03.10.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške vo výške žalovanej istiny v sume 30,00 EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 306,00 EUR uvedenej na faktúre a už poskytnutého plnenia v sume 276,00 EUR. hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť; v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou , avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za obdobných skutkových okolností žalobca poukázal na viaceré rozsudku Okresného súdu Žilina, Okresného súdu Ružomberok a Okresného súdu Martin ako aj na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019 a sp. zn. 9Co/300/2018 zo dňa 30.05.2019. V zmysle predmetných rozhodnutí mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. K otázke samotného vzniku práva žalobcu poukazujú súdy na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu - Zákona o PZP, a to § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, súdy žalobám vyhoveli ako skutkovo a právne dôvodným a priznali žalobcovi celú žalovanú istinu, ktorá zodpovedala rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia a sumy žalovaným vyplateného poistného plnenia. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska totiž ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. K náležitostiam žalobného návrhu žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti a dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. K zmluve o nájme žalobca uviedol, že táto spĺňa všetky podstatné náležitosti. Dátum prevzatia a odovzdania vyplýva zo zmluvy o nájme ako aj z iných predložených listinných dôkazov a zo strany žalovaného ide už len o špekulácie. K nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur žalobca uviedol, že ide o všeobecne paušalizovaný, jednorazový poplatok, teda o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla a preto je žalovaný povinný ho uhradiť. Krátenie poplatku nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou, preto ho žalobca považuje za svojvoľné a neopodstatnené konanie žalovaného. Tento poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy. Nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nebolo došlo. K uvedenému žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorého „sa za skutočnú škodu považujú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.“ K uplatnenému úroky z omeškania žalobca uviedol, že hoci žalovaný zaslal žalobcovi písomné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti, žalobcovi neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie. K otázke úroku z omeškania žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2016 zo dňa 27.09.2019, ktorý sa vyjadril v tom zmysle „že nesúhlasí s názorom žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom, ako by sa dostal do omeškania s úhradou priznanej istiny. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) predmetnú pohľadávku v čase jej splatnosti upravenej v § 11 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. neuhradil“. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov právneho zastúpenia.
6. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
7. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
8. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020. Vychádzajúc z toho, že platobný rozkaz sp. zn. 33Up/620/2020 zo dňa 20.04.2020 sa zrušil zo zákona, tunajší súd po postúpení veci pristúpil k doručeniu vyjadrenia k odporu (spolu s jeho prílohami) žalovanému. Súčasne mu boli doručené poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach, ako aj uznesenie sp. zn. 7Cb/13/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu a uviedol, všetky skutočnosti, o ktoré svoje tvrdenia opiera, označí a predloží ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Žalovanému bolo doručené predmetné uznesenie dňa 13.07.2020, k rukám jeho právneho zástupcu, pričom súdu nezaslal už žiadne vyjadrenie.
10. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
11. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
12. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o drobný spor. V nadväznosti na to, súd v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámil dňa 17.08.2020 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 25.08.2020 o 9:00 hod..
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to: zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2019 (č. l. 8), protokolom o prenájme náhradného vozidla (č. l. 9-10), oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.10.2019 (č. l. 6 p. v. - 7), faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 03.10.2019, splatnou dňa 10.10.2019 (č. l. 7 p. v.), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2019 (č. l. 10 p. v.), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2019 (č .l. 11), čestným prehlásením zo dňa 03.10.2019 (č .l. 12), predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 30,- eur zo dňa 18.03.2020 (č. l. 12 p. v.) a ostatným spisovým materiálom.
14. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
15. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
17. Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až d) zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie a ušlého zisku.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. Podľa § 379 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.09.2019 došlo ku škodovej udalosti vo Vyšnom Kubíne, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo BMWX1, EČV L Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Praktik EČV: W ktorého vlastník v čase nehody bol zmluvne poistený u žalovaného. Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.10.2019 zmluvu o nájme č. XX/XXXX, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla BMW 2 AT, EČV: E. a to od 01.10.2019 do 03.10.2019. Zo zmluvy o nájme je zrejmé, že medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté denné nájomné vo výške 92,- eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur. Poškodený mal motorové vozidlo v prenájme po dobu 3 dni za čo mu žalobca fakturoval sumu 306,- eur (3 x 92,- eur + poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur). Žalovaný oznámil poistné plnenie dňa 18.10.2019 a poskytol poistné plnenie vo výške 276 eur za 3 dni nájmu náhradného vozidla, pričom z uplatnenej sumy odpočítal „neprimerané náklady na náhradné vozidlo“ vo výške 30,- eur. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporné.
21. Sporná otázka v danom konaní bola, či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, sporný bol taktiež právny základ uplatneného nároku žalovaného a uplatnený úrok z omeškania.
22. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
25. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený MEDBAJ, s.r.o., so sídlom Do Uhliska 7583/32, IČO: 36 429 317 ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 306,- eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni (žalovanému) podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.09.2019, na vozidle BMW X1, EČ: L Postupca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa čl. 4 vo výške 306,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. BMW 2 AT, EČ: E Podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávok, vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítali a žalobca si následne pohľadávku podľa čl. 1 vymáhal vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného - nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok. Pohľadávka poškodeného voči prenajímateľovi je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. 4. zmluvy o postúpení pohľadávok. Zaplatenie nájomného, t. j. zánik záväzku poškodeného voči prenajímateľovi zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX je preukázaný v zmysle dojednania čl. 5. zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a ods. 2, t. j. poškodenému vznikla majetková ujma vzájomným započítaním - dohodou podľa zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. 5 v spojení s čl. 4. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou teda zanikol záväzok poškodeného, bol splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č. XXXXXXX a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda aj v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku, t. j. skutočná škoda. Poškodený ako postupca mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na poistné plnenie, konkrétne nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.09.2019,
ktorú pohľadávku voči žalovanému poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi ako postupníkovi za odplatu. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo preukázané, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla a tento poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol teda veriteľom, pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu poistnej udalosti a to v náhrade nákladov za nájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nakoniec konštatuje, že nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania a konania žalovaného, ktorý uhradil žalobcovi časť požadovaného poistného plnenia (vo výške 276,- eur.
26. Vo vzťahu k uplatnenému nároku má súd za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti sumu vo výške 276,- eur, pričom podľa vystavenej faktúry žalobcom č. XXXXXXX prenájom náhradného motorového vozidla spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla bol vo výške 306,- eur. Súd nezistil v konaní neprimeranosť odplaty za nájom vozidla a má za to, že do výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur, ktorý je primeraný k celkovej výške nájomného. Daný poplatok bol účtovaný v rámci každého prenájmu a poplatok tvoril súčasť skutočnej škody.
27. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov za prenájom vyplýva zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený používal vozidlo v uvedenom období na podnikateľské účely, keď nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, čo preukazuje listina „čestné prehlásenie“. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal počas doby opravy náhradné motorové vozidlo a dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré bol súdom priznaný nárok na náhradu škody. Za obdobie, pokiaľ bolo auto v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, t. j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba bola oprávnená, čo do dôvodu i výšky. Boli preukázané skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a súd akceptoval právne zdôvodnenie žaloby. Súd teda zaviazal žalovaného k úhrade sumy 30,- eur.
29. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
31. Podľa § 11 ods. 7 a ods. 8 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
32. Súd priznal nárok na úrok z omeškania v sadzbe v zmysle ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré ustanovenie, pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, odkazuje na osobitný predpis pod poznámkou 15a, a to ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd s ohľadom na uvedené potom priznal úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne podľa uvedených zákonných ustanovení. Úrok z omeškania súd priznal z dôvodu, že mal preukázané omeškanie žalovaného.
33. Podľa vykonaného dokazovania žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 14.10.2019 listom zo dňa 18.10.2019, kde ale nevysvetlil dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v celom rozsahu. Keďže žalovaný skončil prešetrenie poistnej udalosti dňa 14.10.2019, bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia poskytnúť poistné plnenie v plnej výške, čo neučinil, preto sa dostal do omeškania od 30.10.2019.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.