Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-22-2020.pdf
PDF · 149.55 KB
No categories available
20C/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T., XX. augusta XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 8, IČO: 35 507 128, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu Vysoké Tatry, so sídlom Štrba, IČO: 35 530 219, zastúpený JUDr. H. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. - W.W., R. XX/X, v spore o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.2.2016 s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.2.2016 č. OoKO1/2016 v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.8.2016 č. 1/2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 4.5.2016, ktorá bola Okresnému súdu Poprad doručená dňa 8.6.2020, sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry (PZ) so sídlom v Štrbe, zo dňa 19.2.2016 č. OoKO1/2016 v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysokého Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.8.2015 č. 1/2015 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že Výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe dňa 18.08.2015 pod č. 1/2015 ako príslušný výkonný orgán poľovníckeho združenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) Stanov na výborovej schôdzi konanej 14.8.2015 prejednal porušenie povinnosti vyplývajúcich z členstva PZ svojim členom R. E. a uložil mu kárne opatrenie vo forme vylúčenia z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, pretože hrubo porušil § 1 ods. 2, § 14 ods. 1 Stanov PZ Vysokého Tatry, čl. III. ods. 1 písm. d), e) Domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, § 29 ods. 11 písm. c), d), f), g), h) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, a to tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a jeho členov na objasnení trestného činu pytliactva, ktorý sa stal dňa 14.7.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy v poľovnom revíri Štrba, teda konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíre, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia. Žalobca uviedol, že podľa žalovaného maril spolupôsobenie ostatným orgánom PZ Vysoké Tatry pri odhalení trestného činu pytliactva, ku ktorému došlo v lokalite Losy 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod. tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.7.2015 okolo 21:00 hod. v lokalite Losy do 24 hodín od jeho zistenia, zápis s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite Losy 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod., kde
sa v danej dobe nachádzal D. H. a R. E. sa nachádzal v lokalite Močilo v poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba. Žalobca mal konať v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže, nakoľko nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a Polícii; úmyselne nespolupracoval s Výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva; preukázateľne porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal o okolnostiach príchodu a odchodu z lokality Losy 14.7.2015, pretože žiadnym spôsobom neodstránil a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, D. H. a vypočutým svedkom. Členská schôdza v konaní o odvolaní žalobcu proti kárnemu opatreniu Výboru PZ vedenom pod č. OoKO1/2016 na členskej schôdzi konanej dňa 5.2.2016 a 19.2.2016 prejednala odvolanie stíhaného R. E. voči rozhodnutiu Výboru PZ Vysoké Tatry, ktorým bol tento vylúčený z PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe a rozhodla tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla. Nakoľko žalobca má za to, že rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.2.2016 č. OoKO1/2016 v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.8.2016 č. 1/2015 sú vydané v rozpore so zákonom, navrhol ich zrušenie. Žalobca namietol nedostatočné dokazovanie, zmätočnosť rozhodnutí a disciplinárneho konania, ako aj nedodržanie lehôt a svojvôľu žalovaného.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo 30.06.2016 navrhol konanie podľa § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok v podmienkach konania. Poukázal na to, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Nds/2/2016 zo dňa 26.mája 2016 a sp. zn. 4Nds/2/2014 zo dňa 04.06.2014 ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL.ÚS 19/2014-83.
3. Konanie bolo vedené Krajským súdom Prešov pod sp. zn. 1S/17/2016. Uznesením zo dňa 17.1.2017, č.k. 1S/17/2016-216, súd konanie zastavil a vec postúpil Okresnému súdu Poprad. Dopĺňacím uznesením rozhodol o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu podali obe strany sporu kasačnú sťažnosť a uznesením zo dňa 23.1.2019, č.k. 7Sžk/31/2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 17.1.2017, č.k. 1S/17/2016-223 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 20.1.2017, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S prihliadnutím na nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.3.2016 Najvyšší súd SR konštatoval, že vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR je zrejmé, že ak poľovnícke organizácie nerozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, vrátane disciplinárnych konaní v oblasti verejnej správy, potom na konanie v predmetnej veci nie je vecne príslušný správny súd - krajský súd, ale okresný súd. Po vrátení veci bola vec Krajským súdom Prešov zapísaná pod sp. zn. 6S/23/2019. Uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 8.4.2020, č.k. 6S/23/2019-25, bola vec postúpená Okresnému súdu Poprad ako vecne a miestne príslušnému.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
5. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že trestná vec D. H. bola ukončená podmienečným odsúdením a peňažným trestom. Žalobca nebol nijako postihnutý ani priestupkovo, ani trestne. Namietol, že bol som krivo obvinený, že v jeho aute bolo prevážané mäso z diviaka. Bol predvolaný na výbor, kde sa dostavil, odpovedal na otázky. Po tom podanom odvolaní nebolo hlasovanie úspešné, preto žalovaný narýchlo zvolal novú členskú schôdzu a v neprítomnosti niektorých členov dosiahol pri hlasovaní nadpolovičnú väčšinu. Uviedol, že poľoval 22 rokov, nebol trestaný. Poukázal na to, že prvá členská schôdza bola po pol roku od podania odvolania a druhá sa konala po piatich dňoch. Okrem vypočutia pred výborom nevedel uviesť, že by boli vykonané nejaké iné dôkazy.
6. Zo zápisnice o výsluchu obvineného D. H. zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že dňa 14.7.2015 v čase okolo 18,00 hod. v lokalite Losy vystrelil na diviaka, u ktorého sa zmýlil vo veku, pričom po príchode k telu zvieraťa zistil, že sa nejednalo o jedinca povolenej vekovej kategórie. V dôsledku zisteného omylu spanikáril a uvedomil si, že v prípade, že svoj omyl nahlási poľovnému hospodárovi, privodí mu to v rámci poľovného združenia problémy. Preto sa rozhodol, že záležitosť neoznámi a pokúsi sa svoj omyl zatajiť. Nasadol teda do svojho vozidla a odišiel do obce Štrba, aby sa pri knihe návštev poľovného revíru stretol so žalobcom, nakoľko pred poľovačkou sa dohodli na stretnutí. H. žalobcovi zatajil výstrel a po odchode žalobcu domov sa sám vrátil k zastrelenému diviakovi, ktorého na mieste vyvrhol z vnútorností,
naložil ho do kufra vozidla a na mieste svojho bydliska ho spracoval. Kožu spálil na ohnisku a mäso uložil do mraziarenského boxu a toto asi po týždni spálil tiež. Zostal mu jediný kus, z ktorého poverený policajt následne odobral vzorku.
7. Z Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry súd zistil, že podľa čl. III bod 1 písm. e) pre vykonanie kontroly je každý člen povinný pri počutí výstrelu podľa možnosti zistiť kto strieľal alebo toto zapísať do knihy návštev s ohlásiť s podrobným popisom poľovnému hospodárovi resp. predsedovi združenia najneskôr do 24 hodín.
8. Zo Stanov Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry súd zistil, že podľa § 5 bod. 4 písm. d) členstvo v PZ zaniká vylúčením z PZ. Podľa § 8 bod 3 písm. h) členská schôdza rozhoduje o sťažnostiach alebo odvolaniach členov proti rozhodnutiu výboru PZ alebo dozornej rady PZ. Podľa § 8 bod 5 písm. d) súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o zamietnutí odvolania proti kárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom PZ. Podľa § 9 bod. 1 psím. c) výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý v kárnom konaní ukladá členom kárne opatrenia. Podľa § 13 bod. 1 písm. d) členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť vylúčenia z PZ. Podľa § 13 bod 2 vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy PZ resp. SPK alebo OPK, interné predpisy PZ alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ alebo konal v rozpore so záujmami PZ. Podľa § 13 bod 3 rozhodnutie výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň, a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Podľa § 13 bod 4 písomné vyhotovenie rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia sa zasiela doporučeným listom alebo sa odovzdá osobne proti podpisu stíhanému. Za doručené sa považuje aj rozhodnutie vrátené poštou ako nedoručiteľné, ak nebolo možné stíhaného na uvedenej adrese zistiť, ak stíhaný zmenil svoj pobyt a zmenu adresy nenahlásil príslušnej OPK a doposlanie nie je možné alebo poštovými podmienkami nie je dovolené, ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v určenej lehote alebo stíhaný odmietol zásielku prevziať. Za deň doručenia sa považuje deň vrátenia písomnosti výboru PZ. Podľa § 13 bod 5 proti kárnemu opatreniu výboru PZ sa môže stíhaný písomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ, alebo ústne do zápisnice po vynesení rozhodnutia. Ak sa stíhaný pri vynesení rozhodnutia odvolania výslovne vzdá, nepodá odvolanie v stanovenej lehote, podané odvolanie vezme späť do zasadnutia členskej schôdze PZ alebo členská schôdza odvolanie zamietne v celom rozsahu nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Proti rozhodnutiu členskej schôdze PZ vynesenému v odvolacom konaní sa ďalšie odvolanie nepripúšťa. Odvolanie podané kárne stíhaným členom v stanovenej lehote má odkladný účinok. Podľa § 13 bod 6 odvolanie prerokuje výbor PZ na svojom najbližšom zasadnutí. Ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených dospeje k názoru, že sú dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, môže v autoremedúre o odvolaní rozhodnúť sám. Ak odvolaniu nevyhovie, musí odvolanie do 15 dní od svojho zasadnutia, spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpiť členskej schôdzi PZ. Podľa § 13 bod 7 ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PZ, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti výboru PZ na nové prvostupňové konanie s tým, aby výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. Doručenie rozhodnutia druhostupňového orgánu sa vykoná podľa odseku 4.
Podľa § 13 bod 8 po uplynutí polovice kárnych opatrení uložených podľa § 20 ods. 1 písm. b) a c), môže kárny orgán, ktorý vyniesol právoplatné rozhodnutie rozhodnúť na základe žiadosti o odpustení ich zvyšku. Podľa § 13 bod 9 člena nemožno stíhať, ak od spáchania skutku uplynula trojročná premlčacia lehota. Začatím konania a podaním odvolania sa premlčacia lehota prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota. Konanie sa považuje za začaté dňom, kedy výbor PZ obdržal oznámenie o spáchaní skutku. Ak je skutok predmetom trestného alebo priestupkového konania a bez rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní nemožno rozhodnúť, premlčacia lehota spočíva až do dňa ich právoplatného rozhodnutia a týmto dňom začína plynúť nová premlčacia lehota. Podľa § 13 bod 10 rozhodnutie súdov alebo orgánov štátnej správy o potrestaní páchateľa trestného činu alebo priestupku nevylučuje kárne stíhanie člena kárnymi orgánmi PZ. Kárne orgány PZ rozhodujú nezávisle od rozhodnutí štátnych orgánov a môžu uložiť kárne opatrenie aj v prípadoch, keď štátne orgány zastavili stíhanie v dôsledku vyhlásenia amnestie alebo nezistili v konaní stíhaného trestný čin alebo priestupok. Podľa § 13 bod 11 kárne opatrenie je možné vykonať len vtedy, ak rozhodnutie o jeho uložení nadobudlo právoplatnosť. U kárnych opatrení časovo vymedzených začína kárne opatrenie plynúť prvým dňom, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
9. Z Rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní proti kárnemu opatreniu Výboru PZ zo dňa 19.2.2016, č. OoKO1/2016 súd zistil, že členská schôdza Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, ako príslušný odvolací orgán PZ v zmysle § 8 ods. 3, písm. l), § 13 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Stanov, dňa 5. 2.2016 a dňa 19.02.2016 prejednala odvolanie stíhaného žalobcu voči Rozhodnutiu Výboru PZ Vysoké Tatry zo dňa 14.8.2015, č. 1/2015, ktorým bol žalobca vylúčený z PZ Vysoké Tatry a odvolanie v celom rozsahu zamietla nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ. Ako vyplýva z odôvodnenia, výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry ako príslušný výkonný orgán PZ v zmysle § 9 bod 1, písm. c) Stanov, na výborovej schôdzi konanej dňa 14.8.2015 rozhodol po prejednaní porušenia povinnosti vyplývajúcich z členstva v PZ svojím členom - žalobcom, ktorého sa dopustil dňa 14.07.2015 a v súlade s § 13 ods. 1, písm. d), ods. 2 Stanov PZ mu uložil kárne opatrenie vylúčenie z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry preto, že hrubo porušil § 1 ods. 3. § 14 ods. 1 Stanov PZ Vysoké Tatry, článok III ods. 1 písm. d) e) domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, $ 29 ods. 11 písm. c),d), f), g), h) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve z znení neskorších predpisov tým, že konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíri, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie s ostatnými orgánmi PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite Losy dňa 14.7.2015 v čase okolo 21:00 hod; nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.7.2015 okolo 21:00 hod v Lokalite Losy do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite Losy dňa 14.7.2015 v čase okolo 21:00 hod, kde sa v danej dobe nachádzal D. H., keďže sa nachádzal v lokalite Močidlo v poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba, keď v rozpore so s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a polícii; úmyselne nespolupracoval s Výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva ktorý sa stal dňa 14.7.2015 v čase okolo 21:00 hod v lokalite Losy: preukázateľne porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnosti príchodu a odchodu z lokality Losy dňa 14.7.2015, pretože nijakým spôsobom neodstránil, a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, D. H. a T. U..
10. Rozhodnutie ďalej konštatuje priebeh kárneho konania, t.j. že voči rozhodnutiu výboru zo dňa 14.8.2015 podal stíhaný žalobca v lehote upravenej Stanovami odvolanie a v jeho odôvodnení sa zameral na skutočnosť, že Výbor hlasoval za jeho vylúčenie za iný skutok, ako je uvedený v rozhodnutí o jeho vylúčení. Súčasne odvolateľ namietal, že rozhodnutie vykonala neoprávnená osoba, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Okolnosť nezapísania počutia výstrelu do knihy návštev revíru odôvodnil tým, že výstrel nepočul, pretože sa nachádzal vo vzdialenosti 2 - 3 km od miesta výstrelu a ďalej poukázal na skutočnosť, že s Výborom PZ spolupracoval najmä tým, že sa na Výbor konaný dňa 31.7.2015 dostavil. Odvolateľ namietol tvrdenia uvedené v rozhodnutí výboru za hrubo nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce, pričom sa dovoláva tej skutočnosti, že každý, kto má zdravý rozum musí vedieť, že ak by ho Výbor považoval za potrebné ďalej ho vyťažovať, tak by sa po jeho opätovnom predvolaní na Výbor dostavil. Odvolateľ zdôraznil svoje psychické rozpoloženie súvisiace s domovou prehliadkou, z ktorého dostala jeho manželka nervový šok. Podľa odvolateľa štatutár žalovaného konal v trestnom a tiež
kárnom konaní svojvoľne a namietol tiež svojvoľnosť rozhodnutia a prekročenie právomocí Výboru PZ z dôvodu porušenia predpisov na úseku poľovníctva vo vzťahu k porušeniu povinnosti člena poľovníckej stráže, a podľa jeho názoru odstraňovanie rozporov v tvrdeniach nebolo jeho povinnosťou ale zákonnou povinnosťou vyšetrujúcich orgánov PZ. Súčasne odvolateľ konštatoval, že Výborom bol vylúčený pre nedoslýchavosť, že rozhodnutie je postavené na hypotézach, celá situácia mu pripomína známe súdenie čarodejníc a navrhol, aby členská schôdza zrušila napadnuté rozhodnutie ako nezákonné a neprimerané. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza, že po doručení odvolania v zmysle § 13 ods. 6 Stanov PZ Výbor PZ sa na svojom najbližšom zasadnutí dňa 22.01.2016 zaoberal podaným odvolaním. Na základe dôvodov v ňom uvedených nedospel Výbor PZ k presvedčeniu, že sú dané predpoklady na vyhovenie odvolaniu, a preto do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpil odvolanie členskej schôdzi PZ, ktorá po prejednaní stanoviska Výboru PZ dňa 5.2.2016 rozhodovala o odvolaní voči rozhodnutiu o uložení kárneho opatrenia. Členská schôdza konštatovala, že v zmysle platných Stanov PZ - § 13 ods. 5, ods. 7, na zrušenie alebo potvrdenie rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov PZ. Rozhodnutie konštatuje, že podľa § 13 ods. 7 Stanov PZ ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PZ, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti Výboru PZ na nové prvostupňové konanie s tým, aby Výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. Rozhodnutie ďalej uvádza, že pred samotným hlasovaním členskej schôdze vystúpil stíhaný žalobca, ktorý uviedol, že poľuje 22 rokov, žiadne tresty doposiaľ nemal, účastný bol všetkých akcií, a bol neprávom vylúčený z PZ. Rozhodnutie výslovne uvádza, že „podľa schváleného programu boli rozdané hlasovacie lístky, ktorými sa hlasovalo za zamietnutie odvolania v celom rozsahu, alebo za jeho vyhovenie“, a že počas celého priebehu členskej schôdze nebolo prijaté žiadne uznesenie a ani žiaden z členov Členskej schôdze nenavrhoval a nevyplývalo to ani z návrhu odvolateľa, aby členská schôdza hlasovala, alebo sa zaoberala výškou uloženého kárneho opatrenia. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že členská schôdza hlasovala podľa § 13 ods. 5 druhej vety Stanov PZ o zamietnutí odvolania v celom rozsahu. Po sčítaní všetkých hlasov nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Následne bez prerušenia sa členská schôdza uzniesla na tom, že dôjde k ďalšiemu hlasovaniu. Opätovne boli rozdané hlasovacie lístky za účelom hlasovania, a po jeho vykonaní a sčítaní hlasov bol opäť dosiahnutý stav, kedy sa nedosiahol dostatočný počet hlasov ani za vyhovenie, ani za zamietnutie odvolania. Na Členskej schôdzi konanej dňa 5.2.2016 bolo prítomných 16 členov PZ V prvom hlasovaní bol pomer hlasov za zamietnutie odvolania 8, za vyhovenie odvolaniu 7, 1 člen sa hlasovania zdržal, pričom hlasovanie bolo tajné. Členská schôdza sa po dvoch hlasovaniach, ktoré nepriniesli žiadne rozhodnutie uzniesla, že na najbližšej Členskej schôdzi sa vykoná opakované hlasovanie o rozhodnutí o odvolaní. Najbližšia Členská schôdza sa konala dňa 19.2.2016 a na tejto členskej schôdzi boli prítomní trinásti členovia PZ a po vykonaní tajného hlasovania členská schôdza PZ rozhodla pomerom hlasov 9 za zamietnutie odvolania v celom rozsahu k 4 hlasom za vyhovenie odvolaniu. Na základe výsledkov hlasovania tak členská schôdza zamietla odvolanie žalobcu.
11. Z Pozvánky na členskú schôdzu Poľovníckeho združenia súd zistil, že sa mala konať dňa 19.2.2016 o 19,00 hod v priestoroch Urbáru Štrba. Kedy bola pozvánka vyhotovená a doručená zistiť nemožno.
12. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že tento obsahuje časť vyšetrovacieho spisu vedeného Obvodným oddelením PZ Svit ČVS: ORP-795/ST-PP-2015. Svedok a neskôr obvinený D. H. dňa 22.7.2015 vypovedal, že dňa 14.7.2015 bol vozidlom zn. Audi v lokalite Losy sám, pričom žalobca sa mal nachádzať v lokalite Močidlo. Uvedeného dňa rovnako žalobca uviedol, že dňa 14.7.2015 sa medzi 19:00 - 21:00 hod. v lokalite Močidlo sa nachádzal sám, so psom, pričom mal vedomosť o tom, že D. H. sa mal nachádzať v lokalite Losy. Žalobca poprel vedomosť o výstrele.
13. Svedok T. U. uviedol, že v lokalite Losy dňa 14.7.2015 videl vozidlo zn. Audi, v ktorom sa nachádzala jedna osoba. Okolo 21:00 pošul jeden výstrel z lokality Losy.
14. Zo znaleckého posudku doc. Ing. Radoslava Žideka č. 23/2015 súd zistil, že DNA diviačieho mäsa nájdeného vývrhu zodpovedá biologickým stopám nájdeným u D. H.. Nebola potvrdená zhoda s mäsom nájdeným u žalobcu.
15. V rámci výsluchu sa D. H. dňa 30.10.2015 priznal k spáchaniu skutku s tým, že v lokalite Losy bol dňa 14.7.2015 sám a so žalobcom sa stretol pri Knihe návštev poľovného revíru, pričom odstrel pred žalobcom zatajil.
16. Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 18:00 hod. súd zistil, že výbor žalovaného preveroval pytliactvo zo dňa 14.7.2015, pričom hospodár združenia oboznámil výbor s tým, že záležitosť komunikoval telefonicky s D. H. a žalobcom.
17. Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 19:00 hod. súd zistil, že hospodár združenia oboznámil členskú schôdzu s tým, že záležitosť komunikoval telefonicky s D. H. a žalobcom. Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 20:15 hod. súd zistil, že výbor vypočul žalobcu k okolnostiam zo dňa 14.7.2015, a následne rozhodol o opätovnom predvolaní D. H..
18. Zo zápisnice z výborovej schôdze žalovaného zo dňa 14.8.2015 súd zistil, že výbor uvedeného dňa prijal uznesenie č. 17, ktorým boli žalobca a tiež D. H. vylúčení zo združenia. K tomuto rozhodnutiu výbor združenia pristúpil po prečítaní zápisnice o vypočutí žalobcu.
19. Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 22.1.2016 o 18:00 hod. súd zistil, že pod bodom 4 predseda oboznámil členov výboru so závermi znaleckých posudkov ohľadom upytliačeného diviaka v lokalite Losy a následne výbor prijal uznesenie č. 3/2016 a zamietol odvolanie žalobcu a toto odvolanie odstúpil členskej schôdzi aj so stanoviskom. Stanovisko nebolo k zápisnici priložené.
20. Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 4.2.2016 o 18:00 hod. súd zistil, že bolo prečítané stanovisko výboru a prítomnými členmi schválené.
21. Zo stanoviska výboru k odvolaniu žalobcu súd zistil, že výbor pri zamietavom stanovisku vychádzal vlastných úvah a konštatoval: Z čoho výbor PZ vychádzal a čo posudzoval pri prejednávaní udalostí z 14.7.2015: Do zápisnice o výsluchu svedka z 22.7.2015, čo bolo po vykonaných domových prehliadkach, D. H. uviedol, že po predchádzajúcom dohovore s R. E. tohto zapísal do Močidla v knihe návštev revíru a seba do Losov. Potom sa stretli u R. E. u neho doma a každý išiel vlastným vozidlom do revíru. R. E. pri prejednávaní veci na výbore 31.7.2015 uviedol, že nie je pravdou že D. H. po zápise do knihy návštev revíru prišiel k nemu domov a potom každý svojim autom odchádzal do revíru. Pokiaľ R. E. do zápisnice o výsluchu svedka 22.7.2015 uvádzal, že svoje auto odstavil pri 1/18 na začiatku lokality Močidlo poniže motorestu Sosna, kde vykonával pochôdzku so psom. Do zápisnice o prejednaní veci na výbore 31.7.2015 R. E. spresnil, že do Močidla išiel poza Kolombiarok, brodom cez potok Červená voda, potom cez Losy prešiel ponad diaľnicu do Močidla. D. H. aj R. E. na polícii 22.7.2015 do zápisnice zhodne tvrdili, že za čas pobytu v revíri nestrieľali a žiaden výstrel nepočuli a odchádzali o 20.50h resp. 21.00h a po dohode stretli sa pri knihe návštev revíru v Štrbe, kde podľa H. prehodili pár zdvorilostných viet a podľa R. E. pôvodne chceli isť na pivo, no tam zistil, že ráno ide do práce, tak na pivo nešli. Rozpor v tvrdeniach čo sa týka odchodu z revíru je v tom, že D. H. 15.7. tj. v deň keď bol nájdený vývrh Z. E. najmenej 4x tvrdil do telefónu, že z revíru s R. E. odišli naraz, pričom R. R. E. išiel od Pelachovej vachtárni svojím autom popri trati na západ a do Štrby a on svojím Audi A4 cez Lučivnú tiež do Štrby ku knihe. R. E. tvrdil do zápisnice o výsluchu svedka 22.7.2015 aj na výbore 31.7.2015 že z Močidla išiel cez Tatranskú Štrbu k poľovníckemu domu. Nevedel vysvetliť tvrdenie H. o spoločnom odchode z Losov a jeho ceste vozidlom Nisan Terrano do Pelachovej vachtárni popri trati na západ a do T., pričom R. E. už 15.7.2015,
tj. na druhý deň po udalosti pytliactva, keď telefonicky rozprával s Z. E., tomuto uviedol, že s H. z revíru odchádzali naraz, on svojim autom od Pelachovej vachtárni smerom popri trati na západ os Štrby a H. svojím autom smerom na Lučivnú, čoho svedkom je J. H., ktorý bol pri Z. E., keď telefonoval s R. E.. Výbor konštatuje nezodpovedanie otázok a neodstránenie rozporov vo výpovediach D. H., žalobcu a svedka U.. Výbor konštatoval, že R. E. hrubo porušil § 1 ods. 3, § 14 ods. 1 Stanov PZ Vysoké Tatry, článok III. ods. 1 písm. d) písm. e) Domáceho poriadku PZ, § 29 ods. 11 písm. c), d), f), g), h) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, keď maril oprávnený záujem PZ na objasnení trestného činu pytliactva, konal v rozpore so záujmami združenia, keď maril spolupôsobenie orgánov PZ na odhalení trestného činu pytliactva tým, že nezapísal do knihy návštev revíru počutý výstrel, tento neoznámil poľovnému hospodárovi, zavádzal orgány PZ ako aj orgány činné v trestnom konaní tvrdením, že nepočul výstrel 14.7., ako člen poľovnej stráže v rozpore s povinnosťami neoznámil skutok OPK a polícii, klamal o okolnostiach príchodu a odchodu z revíru. Súčasne výbor uviedol, že v súvislosti s vykonanou domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov (vozidla) u R. E. bolo zaistených 17 biologických stôp v dome a objektoch k domu patriacich a 8 stôp v aute. Odobraté vzorky nevykázali zhodu s DNA nájdeného vývrhu, zodpovedali však vzorky nájdené u H.. Následne bolo D. H. vznesené obvinenie pre trestný čin pytliactva a výbor tiež konštatuje, že H. sa vyjadril: „Ľutujem, že som do toho zatiahol R. E.“. Súčasne výbor konštatuje, že žalobca v čase výstrelu v lokalite Losy bol, a spochybňuje, že by sám H. dotiahol diviaka na kraj lesa, tam ho vyvrhol a sám naložil do vozidla, nakoľko v jeho vozidle zn. Audi neboli nájdené biologické stopy, preto je zrejmé, že ulovený diviak musel byť odvezený iným vozidlom. Výbor poukázal na § 13 bod 10 Stanov s tým, že kárne orgány združenia rozhodujú nezávisle od rozhodnutia štátnych orgánov.
22. Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 5.2.2016 o 19:00 hod. súd zistil, že členská schôdza prejednala za účasti žalobcu jeho odvolanie a ani pri opakovanom hlasovaní o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.
23. Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 19.2.2016 o 18:00 hod. súd zistil, že výbor navrhol na členskej schôdzi opätovne hlasovať o odvolaní žalobcu proti kárnemu opatreniu, nakoľko na predchádzajúcej schôdzi nebola pri hlasovaní dosiahnutá väčšina hlasov.
24. Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 19.2.2016 o 19:00 hod. súd zistil, že členská schôdza mala opätovne hlasovať o podanom odvolaní žalobcu. Žalobca namietal nesplnenie podmienok pre zvolanie členskej schôdze v súlade so stanovami. Napriek uvedenej skutočnosti členská schôdza hlasovala, pričom z 13 hlasov prítomných členov 9 členov hlasovalo za zamietnutie odvolania žalobcu.
25. Z čestného vyhlásenia Ing. W. X. zo dňa 19.2.2016 súd zistil, že tento prehlásil, že pozvánky na členskú schôdzu osobne doručil do poštových schránok členov združenia v súlade s § 8 ods. 2 Stanov. Pozvánka nie je súčasťou zápisnice ani administratívneho spisu.
26. Z rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia zo dňa 18.8.2015, č. 1/2015 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bolo žalobcovi výborom PZ pre porušenie povinností vyplývajúcich z členstva v PZ, ktorého sa dopustil odo dňa 14.7.2015 do 18.8.2015 v súlade s § 13 ods. 1 písm. d), ods. 2 Stanov PZ, uložené kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, pretože hrubo porušil §1 ods. 3, § 14 ods. 1 Stanov PZ Vysoké Tatry, článok III ods. 1 písm. d), e) domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, § 29 ods. 11 písm. c), d), f), g), h) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a svojich členov na objasnení trestného činu pytliactva, ktorý sa stal 14.7.2015 okolo 21:00 hod v lokalite Losy v poľovnom revíri Štrba, konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíry, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie ostatným orgánom PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite Losy dňa 14.07.2015 v čase okolo 21:00 hod tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.07.2015 okolo 21:00 hod v Lokalite Losy do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite Losy dňa 14.07.2015 v čase okolo 21:00 hod, kde sa v danej dobe nachádzal D. H. a R. E. sa nachádzal v lokalite Močidlo v poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname
členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba, keď v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a Polícii; úmyselne nespolupracoval s Výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva ktorý sa stal dňa 14.7.2015 v čase okolo 21:00 hod v lokalite Losy; preukázateľným porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnosti príchodu a odchodu z lokality Losy dňa 14.7.2015, pretože nijakým spôsobom neodstránil, a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, D. H. a vypočutým svedkom, ktorý dňa 14.7.2015 videl odchádzať D. H. v čase po 21:30 hod z lokality Losy v poľovnom revíri Štrba. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca v predmetnom kárnom konaní poprel obvinenia a zo žiadneho vykonaného dôkazu nebol preukázaný opak jeho tvrdení o tom, že výstrel nepočul. Predmetné rozhodnutie v odôvodnení žiaden dôkaz o nepravdivosti tvrdení žalobcu ako člena poľovníckeho združenia neuvádza, resp. uvádza porušenie povinností člena poľovnej stráže a súčasne konštatuje, že žalobca sa dopustil „hrubého klamstva“ pokiaľ uviedol, že „ranu nemohol počuť pri západnom vetre“. Rozhodnutie uvádza, že lokalita Losy je polohovo dispozične situovaná tak, že „pokiaľ v tejto lokalite je vystrelená rana, tak je počuteľná v lokalite Močidlo z lokality Losy pokiaľ túto ranu je počuť z lokality Guštienec a lokality Lučivná. Guľová rana z dlhej poľovnej zbrane je zvukový vnem pre poľovníka, ktorý sa nedá zameniť so žiadnym iným zvukom.“ Súčasne odvodnenie uvádza, že žalobca vyslovene maril vyšetrenie trestného činu pytliactva a zisťovanie objektívnej pravdy, nerešpektoval zákonné požiadavky na osobné vysvetlenie celého priebehu výkonu práva poľovníctva, ktoré spolu s D. H. dňa 14.7.2015 v lokalite Losy po spoločnej dohode vykonávali. Súčasne však rozhodnutie konštatuje, že žalobca sa mal na pochôdzke so psom nachádzať v lokalite Močidlo a ako odôvodnenie tiež konštatuje, náhodný svedok v rámci trestného konania uviedol, že videl vozidlo Dušana Janeca, v ktorom sedela jedna osoba. V ďalšom obsahu sa odôvodnenie opätovne zaoberá povinnosťami člena poľovnej stráže.
27. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
28. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
29. Podľa čl. 29 ods. 1 ústavy právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
30. Podľa čl. 29 ods. 3 ústavy výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich.
32. Podľa § 3 ods. 3 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.
33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
35. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
36. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa čl. 1 Základných princípov C.s.p. spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
39. Podľa čl. 4 Základných princípov C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
40. Podľa čl. 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
41. Podľa čl. 15 ods. 1 Základných princípov C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
42. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
43. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
44. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
45. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
46. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/31/2017, preskúmanie rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia o vylúčení niektorého z členov združenia nepatrí do pôsobnosti správnych súdov, keďže sa síce jedná o rozhodnutie o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy.
47. Orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, preto Najvyšší súd SR považoval za právne konformné v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. postupovať podľa Civilného sporového poriadku a preskúmať napadnuté rozhodnutie orgánu poľovníckeho združenia na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis", v ktorom ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno.
48. Ako vyplýva z cit ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
49. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
50. Základnou formou realizácie práva je vytváranie konkrétnych právnych vzťahov. Právo možno realizovať dvoma základnými formami: prostredníctvom súkromnoprávneho konania (právnych úkonov) a prostredníctvom aplikácia práva, výsledkom ktorej je individuálny právny akt, rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým sa zakladá, mení, ruší alebo autoritatívne overuje konkrétne právo a právne povinnosti subjektov určených individuálne. V prejednávanej veci je rozhodnutie výsledkom konania pred výborom PZ, resp. členskou schôdzou, pričom v zmysle Stanov je toto rozhodnutie individuálnym právnym aktom sui generis rovnako, ako samotné poľovnícke združenie, a preto je potrebné pri posudzovaní vzťahov vyplývajúcich z členstva v takomto združení vychádzať z dovolenej analógie a všeobecných právnych zásad.
51. Niet pochybností o tom, že poľovnícke združenie, resp. ním poverený orgán je oprávnený rozhodovať podľa stanovených pravidiel o právach a povinnostiach svojich členov a súčasne je oprávnený rozhodovať o následkoch porušenia stanovených pravidiel jednotlivými členmi, pričom výsledkom rozhodnutia bude individuálny právny akt vo forme rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie však musí spĺňať minimálne náležitosti tak, aby bolo možné po vecnej a formálnej stránke preskúmať. Náležitosti individuálneho právneho aktu sú: · záhlavie - špecifikovanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a vec, ktorej sa dotýka · výrok/enunciát - predstavuje vlastné rozhodnutie, individuálnu normu · odôvodnenie - presvedčivo zdôvodňuje právne a skutkové dôvody rozhodnutia · poučenie o možnosti opravného prostriedku.
52. Odhliadnuc od absolútne neprehľadného a nezrozumiteľného popisu disciplinárneho previnenia, ktoré je žalobcovi kladené za vinu súd konštatuje, že predovšetkým pri odôvodnení nepostačuje rozhodnúť na základe hoci aj správne zisteného skutkového stavu, zákonne formulovať výrok rozhodnutia, ale rozhodnutie zároveň musí byť odôvodnené tak, že presvedčuje o opodstatnenosti
právnych i skutkových záverov z hľadiska ich vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Uvedené vyplýva predovšetkým z potreby naplnenia práva na „inú právnu ochranu“ predpokladanú ust. čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výbor žalovaného a následne členská schôdza rozhodli o vylúčení žalobcu zo združenia, čím žalobcove členstvo zaniklo, avšak napadnuté rozhodnutia nespĺňajú predpoklady riadneho rozhodnutia a odôvodnenia. Samotné rozhodnutie o vylúčení je teda nepreskúmateľné, nespĺňa náležitosti, ktoré takéto rozhodnutie má mať a jednoznačne je v rozpore so stanovami poľovného združenia, pretože nie sú splnené články 13 ods. 1, ods. 2 stanov poľovného združenia. Vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo nedôsledné konanie výboru a následne členskej schôdze žalovaného.
54. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva potrebné vykladať aj čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd extenzívne tak, že zahŕňa aj správne delikty vrátane disciplinárnych deliktov. V disciplinárnom konaní tak musí mať disciplinárne obvinená osoba garantované v zásade rovnaké práva a princípy spravodlivého procesu ako v trestnom konaní. Právo na spravodlivý proces garantované ústavou a dohovorom teda predpokladá, že ak má byť určitá osoba postihnutá za spáchanie nejakého deliktu, tak medzi návrhom na vyvodenie takého postihu a rozhodnutím o jeho uložení prebehne určitý zákonom ustanovený proces, v ktorom bude dotknutá osoba mať zaručený aspoň minimálny štandard práva na obhajobu a ostatných záruk spravodlivého procesu.
55. V prejednávanej veci sa súdu javí, že napadnutému rozhodnutiu predchádzal proces, ktorý uvedené pravidlá nerešpektoval, a to v tom smere, že nevykonal všetky nevyhnutné dôkazy tak, aby bolo možné konštatovať jednoznačnosť a správnosť jeho záverov. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie konštatuje, že žalobca maril vyšetrenie pytliactva, lebo musel počuť výstrel. Akým spôsobom toto svoje tvrdenie výbor a členská schôdza overili, či v tomto smere vykonali akékoľvek dokazovanie, z rozhodnutí nevyplýva. Nemožno tak jednoznačne konštatovať, že disciplinárny proces bol vedený spravodlivo, nakoľko v rámci tohto procesu neboli vykonané žiadne dôkazy s výnimkou oboznámenia obsahu vyšetrovacieho spisu s výsluchu žalobcu. Preverenie tvrdení pritom možno realizovať pomerne jednoduchým postupom, akustickou skúškou priamo na mieste udalosti. Pokiaľ by bol tento dôkaz riadne vykonaný, bola by konštatovaná aspoň základná dôvodnosť disciplinárneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.