Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko LL.M, Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Hana Sopko, LL.M., Tehelná 9/A, Trnava, proti žalovaným: 1./ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2./ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, F., zastúpená advokátkou: Mgr. Barbora Nováková, Štefánikova 15, Nitra, IČO 42 427 363, 3./ U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D., zastúpená advokátom: JUDr. Štefan Dostál, Robotnícka 79, Senica, 4./ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, F., zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, M. Waltariho 7, Piešťany, o odporovateľnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -379 zo dňa 08.11.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e , vo výrokoch II.,III.,IV.,V. a VI. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že v žalobe uvedené právne úkony úpadcu, a to úkon, ktorým úpadca dňa 01.10.2015 so žalovanou 2./ a žalovanou 3./ uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Q., zapísaných na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele registra „C“ č. 135/2 a parcela registra „C“ č. 135/2 o výmere 395 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v ktorej predávajúci určili ako platobné miesto na zaplatenie kúpnej ceny bankový účet žalovanej 2./ č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v E. W. X., a.s., ako tiež platobné miesto - účet žalovaného 4./ č. XXXXXXXX/ XXXX vedený v X. X., a.s., k čomu úpadca udelil žalovanej 2./ súhlas na použitie časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur na úhradu pohľadávky žalovanej 1./ zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, č. 018/3013/13SU. 1.1. Žalobca uvádzal, že úpadca je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. a preto uzatvorenie kúpnej zmluvy s určením platobného miesta sú úkony voči jeho veriteľom právne neúčinné, ďalej právny úkon úpadcu, ktorým vyjadril súhlas s použitím časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur žalovanou 2./ na úhradu pohľadávky žalovaného 1./ a právny úkon, ktorým úpadca a žalovaná 2./ dňa 09.10.2015 vykonali úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 vykonali úhradu sumy 48.000 eur, na úhradu pohľadávky žalovanej 1./ zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, číslo zmluvy 018/3013/13SU. Právne neúčinným je i právny úkon úpadcu, ktorým tento vyjadril súhlas s poukázaním časti kúpnej ceny vo výške 20.450 eur na bankový účet žalovaného 4./ č. XXXXX/ XXXX vedený v X. X., a.s, a žalovanej 1./ povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , sumu 48.581,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný 4./ je povinný zaplatiť do všeobecnej

podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , sumu 20.450 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že povinnosť ich nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ uložil žalobcovi v celom rozsahu a určil, že tieto sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu tohto konania s tým, že i tieto sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, v ktorom žalobca poukazoval na to, že na úpadcu T. Q. bol uznesením Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 19.01.2016 vyhlásený konkurz zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 27.01.2016. Správca úpadcu zistil, že úpadca a jeho manželka v postavení žalovanej 2./ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. Q. zapísaných na LV č. XXX ako dom so súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“ č. 135/2, a parcela registra „C“ č. 135/2 o výmere 395 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.2015, čo bolo 2 mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu samotným úpadcom previedli uvedené nehnuteľnosti na žalovanú 3./, za kúpnu cenu 71.000 eur, ktorá zodpovedala trhovej cene. Podľa bodu III ods. 1 písm. a) kúpnej zmluvy mala byť časť kúpnej zmluvy vo výške 50.550 eur poukázaná na účet žalovanej 2./, ktorou mala vyplatiť úver zo Zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie č 018/3013/13SU, ktorého boli obaja manželia a to úpadca a žalovaná 2./ spoludlžníkmi. Časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur bola podľa bodu III ods. 1 písm. b) kúpnej zmluvy poukázaná na osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX vedený v X. X., a.s. bez určenia účelu. Z výpisu osobného bankového účtu žalovanej 2./ č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v E. W. X., a.s. vyplýva, že táto prvú časť kúpnej ceny obdržala od žalovanej 3./ v dvoch platbách, a to dňa 08.10.2015 vo výške 2.550 eur a dňa 09.10.2015 vo výške 48.000 eur. Následne žalovaná 2./ na základe súhlasu úpadcu vyjadreného podpisom kúpnej zmluvy dňa 09.10.2015 previedla na hypotekárny bankový účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 581,13 eur a dňa 12.10.2015 sumu 48.000 eur. Týmto úkonom sa plnil ešte nesplatný dlh voči žalovanému 1./. Podľa zoznamu zistených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, čo bolo 01.10.2015, ako aj ku dňu uskutočnenia vyplatenia úveru dňa 09.10.2015 a dňa 12.10.2015 mal úpadca splatné pohľadávky voči ďalšími veriteľom, a to minimálne voči spoločnosti DOXX, a.s., vo výške istiny 161.736,83 eur a príslušenstvo a Združeniu na ochranu práv investorov

- občanov vo výške istiny 1.169,21 eur. Jediným majetkom, ktorým úpadca v mesiaci október 2015 disponoval, boli prevádzané nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku a súpisu všeobecnej podstaty je zrejmé, hodnota majetku úpadcu v mesiaci október 2015 bola niekoľkonásobne nižšia, ako výška jeho záväzkov, a teda úpadca bol v úpadku. Z vyjadrenia úpadcu vyplynulo, že sa tento dostal do úpadku už počas roku 2014. Úpadca so žalovanou 2./ v kúpnej zmluvy určili žalovanej 3./ ako spoločné platobné miesto osobný účet žalovanej 2./ a osobný účet žalovaného 4./. Úpadca podpisom kúpnej zmluvy vyjadril súhlas s použitím prvej časti kúpnej ceny na úhradu hypotekárneho úveru, a teda udelil súhlas na zvýhodnenie žalovaného 1./ Úpadca uvedením platobného miesta - bankového účtu žalovaného 4./ ukrátil svojich veriteľov, ktorí mohli byť uspokojení z druhej časti kúpnej ceny, ak by druhá časť kúpnej zmluve nebola poukázaná do dispozície tretej osoby. Keďže iný ako bežný úkon týkajúci sa BSM sú manželia povinní uskutočniť so súhlasom druhého manžela a súhlas druhého manžela (úpadcu) bol udelený, možno takéto konanie považovať za spoločný úkon oboch manželov.

3. K návrhu sa vyjadrili žalovaní 1./, 2./, 3./, 4./, žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť.

4. Žalovaná 1./ namietala nedostatok pasívnej legitimácie, kúpnu zmluvu uzatvorila s úpadcom a žalovanou 2./ ako predávajúcimi a žalovanou 3./ ako kupujúcou, pričom kúpna cena bola poukázaná na účet žalovanej 2./, ktorá tieto peňažné prostriedky previedla na úhradu pohľadávky žalovanej 1./ vzniknutej z úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy z OTP Refinanc o úvere č. 018/3013/13SU. Žalovaná 1./ ale s úpadcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvorila a v jeho prospech ani žiaden právny úkon úpadca neurobila. V prípade, ak by sa súd s týmto právnym názorom nestotožnil namietla i výšku sumy, ktorú by mala do všeobecnej podstaty úpadcu uhradiť s poukazom na to, že ak by k predaju nehnuteľnosti nedošlo, nehnuteľnosť by sa vyporiadala v rámci zaniknutého BSM tak, že polovica by pripadla úpadcovi a polovica žalovanej 2./, v rámci konkurzu by sa teda speňažovala len polovica. Ak by pripadla nehnuteľnosť úpadcovi a predala by sa v konkurze, správca by potom bol povinný vyplatiť žalovanej 2./ polovicu kúpnej ceny, alebo by nehnuteľnosť pripadla žalovanej 2./ a táto by bola povinná vyplatiť do konkurznej podstaty polovicu kúpnej ceny. Žalovaná 1./ si v konkurze uplatnila pohľadávku ako zabezpečenú s tým, že kúpna cena za nehnuteľnosť by bola predmetom oddelenej podstaty, z ktorej by bola uspokojená pohľadávka a vo svojej neuspokojenej časti by bola uspokojovaná zo všeobecnej

podstaty. Ak by teda mala žalovaná 1./ vracať peňažné plnenie, jeho výška je nepodstatná a mala by sa vracať do oddelenej podstaty a nie do všeobecnej podstaty.

5. Žalovaná 2./ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nebolo snahou obísť zákon o konkurze a reštrukturalizácii a po vyplatení časti kúpnej ceny na jej účet vyplatila úver, pretože úpadca je závislý na hracích automatoch. Aby sa peniaze za predaj ich spoločného domu nedostali do dispozícii úpadcu, v ktorom prípade by hypotekárny úver vyplatený nikdy nebol, podpísala notársku zápisnicu, ktorou pristúpila k záväzku úpadcu vo výške 169.136,51 eur, ktorým sa zaviazala splácať uvedený dlh spoločnosti DOXX a.s., ktorý spôsobil výlučne úpadca. Tým, že vykonala úhradu hypotekárneho úveru na účet žalovanej 1./ neprišlo k ukráteniu žiadneho z ostatných veriteľov, pretože žalovaná 1./ mala zriadené záložné právo na nehnuteľnosť a teda ako zabezpečený veriteľ by sa v konkurze uspokojovala z oddelenej podstaty, pričom je možné odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a tak nárok žalobcu je nedôvodný. Časť z kúpnej ceny, ktorú získala za nehnuteľnosť bola uhradená a prevedená na účet žalovanej 1./ z dôvodu splatenia dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke a z dôvodu uzavretia dohody o pristúpení k záväzku a dohody o urovnaní zo dňa 01.10.2015, teda išlo o úhradu dlhu, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy už bol splatný. Predajom nehnuteľnosti tak došlo k uhradeniu dvoch dlhov, ktoré úpadca a žalovaná 2./ voči žalovanej 1./ a žalovanému 4./ mali.

6. Žalovaná 3./ vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že s úpadcom a žalovanou 2./ dňa 01.10.2015 uzatvorila kúpnu zmluvu, za čo im vyplatila dohodnutú kúpnu cenu vo výške 71.000,- eur spôsobom presne dohodnutým v kúpnej zmluve. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy pristupovala zodpovedne, preverila si všetky dostupné informácie v čase jej uzatvorenia a okrem záväzku, ktorý predávajúci uviedli do kúpnej zmluvy, nemala vedomosť o žiadnom inom a preto ani o snahe úpadcu ako predávajúceho predať nehnuteľnosť, aby tým ukrátil veriteľov. Suma z kúpnej ceny vo výške 20.450,- eur bola uhradená na účet označený v kúpnej zmluve tak ako bolo uvedené a ktorý účet uviedla žalovaná 2/.

7. Žalovaný 4./ vo vyjadrení uviedol, že číslo účtu uvedené žalobcom v žalobe a tiež v kúpnej zmluve, ale nie je číslom jeho osobného účtu. Je to platobné miesto a on nie je pre toto konanie pasívne legitimovaný. Tvrdenie, že došlo k ukráteniu úpadcových veriteľov je predčasným, pretože sa jedná iba o platobné miesto a nie je preukázané, že by osoba, ktorá bola týmto platobným miestom mala z tohto právneho úkonu prospech. Okrem toho žalobca žiada, aby zaplatil do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 20.450,- eur. Vyhlásením konkurzu ale došlo k zániku BSM úpadcu a žalovanej 2./, a nie je preto možné, aby celá suma podliehala konkurzu. Vyjadrenie žalovanej 2./, že splatila pôžičku vo výške 15.000,- eur uviedol, že táto nebola do dnešného dňa uhradená a má vedomosť o tom, že úver žalovanej 1./ bol splatený celou kúpnou cenou predaných nehnuteľností a v zostávajúcom rozsahu bol doplatený žalovaným 4./, na ktorý účel si zobral úver vo výške 14.000,- eur od X. X. a.s., ktorý doteraz spláca.

8. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu žaloby, ktorému návrhu prvoinštančný súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 11.10.2018 vyhovel v znení uvedenom v predmetnom uznesení (č.l. 371).

9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul žalovaných a úpadcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.2015, výpisom bankového účtu žalovanej 2./, výpisom bankového účtu úpadcu, súpisom všeobecnej podstaty, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.09.2015, Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015, úradným záznamom správcu zo dňa 09.03.2016, vyjadrením X. X. a.s. zo dňa 25.05.2018, ako i s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

10. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 mal súd preukázané, že úpadca a žalovaná 2./ ako predávajúci túto zmluvu uzatvorili so žalovanou 3./ ako kupujúcou, na základe ktorej ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli nehnuteľnosti v zmluve uvedené, za kúpnu cenu 71.000 eur na žalovanú 3./. V zmysle čl. III kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 50.550 eur uhradí kupujúca na bežný účet žalovanej 2./ z ktorého táto v deň pripísania čiastky vykoná splátku úveru voči žalovanej 1/. Druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 20.450 eur uhradí kupujúca na číslo účtu predávajúceho XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X., a.s.

11. Podľa výpisu bankového účtu žalovanej 2./ (č.l. 16-17) súd zistil, že dňa 09.10.2015 vykonala žalovaná 3./ vklad na účet žalovanej 2./ sumy 2.550 eur a 48.000 eur a žalovaná 2./ ešte v ten deň

vykonala úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 sumy 48.000 eur na účet úpadcu vedený žalovanej 1./.

12. Z hľadiska právneho posúdenia veci prvoinštančný súd vychádzal z ust. ,,, , ,, , , o konkurze a reštrukturalizácii, k čomu zdôraznil, že právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi úpadcom a jeho manželkou v postavení žalovanej 2./ ako predávajúcimi a žalovanou 3./ ako kupujúcou bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 01.10.2015, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za kúpnu cenu 71.000 eur. Spornou nebola ani výška kúpnej ceny, ktorá zodpovedá trhovej cene, ktorú žalovaná 3./ uhradila v plnej výške na bankové účty uvedené v čl. III bod 1 kúpnej zmluvy.

14. Spornou bolo, či majiteľom účtu, vedeným v X. X., a.s. pod č. XXXXXXXXX/XXXX je žalovaný 4./ a či jemu bola uvedená suma aj poukázaná.

15. Z dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že zachovanie lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii je dodržané a žaloba je podaná včas.

16. Po uvedenom zistení sa prvoinštančný súd zaoberal aplikáciou ust. § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v súvislosti s podmienkou ukrátenia veriteľov a preukázania, či právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa a či v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o základnú hmotnoprávnu podmienku vyžadovanú pre úspešné odporovanie právnemu úkonu.

17. Súd prvej inštancie pri hodnotení veci vo vzťahu k žalovanej 1./ uviedol, že uhradenie pohľadávky žalovanej 1./ nastalo pred vyhlásením konkurzu. Súd vzal do úvahy, že pohľadávka žalovanej 1./ je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 uzatvorená medzi úpadcom, žalovanou 2./ a žalovanou 3./ a táto bola uspokojená z oddelenej podstaty. Žalobca kúpnu cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť prevedená nerozporoval a keďže úpadca a žalovaná 2./ uhradili 50.550,- eur žalovanej 1./ titulom splatenia poskytnutého úveru, čím v plnej výške dlh záložnému veriteľovi uhradili, nedošlo k ukráteniu žiadneho z konkurzných veriteľov úpadcu, pretože žalobou namietané úkony vo vzťahu k žalovanej 1./ nenapĺňajú znaky odporovateľnosti a tak voči nej súd žalobu zamietol.

18. K žalovanej 2./ súd skonštatoval, že uspokojenie záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalovaného 1./ prostredníctvom žalovanej 2./ pred vyhlásením konkurzu nepovažuje za odporovateľné právne úkony, pretože neukracujú pohľadávku žiadneho z nezabezpečených konkurzných veriteľov úpadcu a preto žalobcom popísané konanie žalovanej 2./ nemožno hodnotiť ako konanie ukracujúce niektorého z veriteľov úpadcu, z toho dôvodu žalovaná 2./ nie je pasívne legitimovaná pre toto konanie a žalobu voči nej tiež zamietol.

19. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani žalobu podanú voči žalovanej 3/. Predmetné dokazovanie nepreukázalo, že by žalovaná 3./ ako kupujúca, nehnuteľnosť, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve úpadcu so žalovanou 2./ a za ktorú zaplatila kúpnu cenu, ktorú poukázala na účty uvedené v kúpnej zmluve, mala akúkoľvek vedomosť o snahe úpadcu ukrátiť niektorého z konkurzných veriteľov a táto skutočnosť zo strany žalobcu ani nebola preukázaná.

20. V poslednom rade pri posudzovaní dôvodnosti žaloby voči žalovanému 4./ súd rovnako dospel k záveru o nepreukázaní prospechu žalovaného 4./ niektorým z právnych úkonov úpadcu, ktorým žalobca odporuje, a teda tiež nie je táto strana pasívne legitimovaná v zmysle vyžadovanom podľa § 62 ods.

1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii . K tomuto záveru prvoinštančný súd poukázal na výzvu, ktorou zisťoval správnosť tvrdení žalobcu, a to majiteľa bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a dispozičného práva k tomuto účtu. X. X., a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2018 oznámila, že majiteľom predmetného účtu nie je žalovaný 4./ V čl. III bod 1 písm. b) kúpnej zmluvy sa uvádza, že druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 20.450 eur uhradí kupujúca na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetné dôkazy preukazujú, že žalovaný 4./ nie je majiteľom bankového účtu, na ktorý bola poukázaná druhá časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur. Samotné uvedenie tohto čísla účtu v Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015 neznamená, že tento bankový účet je účtom patriacim žalovanému 4./ a tak i voči nemu žalobu zamietol.

21. K zamietnutiu žaloby prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa predmetná suma 20.450 eur, ktorá bola poukázaná na v zmluve určené číslo účtu, dostala do dispozície niektorej zo strán sporu a že by niektorí zo žalovaných mal z tejto sumy prospech. Z vyjadrenia X. X. a.s. zrejmé, že žiadna strana sporu nie je majiteľom predmetného bankového účtu s dispozičným oprávnením s týmto účtom a preto i na základe tejto skutočnosti nemožno konanie žalovaných hodnotiť ako odporovateľné.

22. Prvoinštančný súd vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej 3./ a výsluchom svedkov P. I. a B. U., ako navrhla žalovaná 3./. Súd uviedol, že ich by nepovažoval za potrebné vykonať, pretože nemohli mať pre rozhodnutie podstatný význam a rovnako nevykonal ani dopyt žiadaný žalovanou 2./, akými účtami disponovala v októbri 2010 - novembri 2015, ani dopyt na X. a.s. v bezhotovostným prevodom, pretože by nepostačovali na prijatie záveru o tom, že žalovaný 4/ mal priamy prospech z prípadného odporovateľného právneho úkonu úpadcu. Na základe tohto právneho názoru a na základe zistených skutočností súd žalobu z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti s poukazom na § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalobu ako celok zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na a , na a v konaní úspešným žalovaným 1./ - 4./ priznal nárok na náhradu vzniknutých trov voči žalobcovi v celom rozsahu ako i nárok na náhradu trov konania štátu. Priznaný nárok na trovy konania označil súd vo výroku rozsudku za pohľadávku proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote žalobcom odvolanie (č.l. 396) zo dňa 30.11.2018, v ktorom žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Odvolacie argumenty založil na ust. , , 24.1. Ku skutkovým zisteniam prvoinštančného súdu uviedol, že žalovaná 2./ mala vedomosť o tom, že v čase podpisu kúpnej zmluvy je úpadca v úpadku, čo ani nebolo sporné a tiež, že má i ďalších veriteľov, pretože disponovala plnou mocou udelenou zo strany úpadcu, ktorý bol jej manželom na zabezpečenie právnych úkonov žalovaného 1./ ako i generálnou plnou mocou. Žalovaná 2./ bola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy podľa ktorej sa vyplácala kúpna cena v dvoch častiach, teda dvom rôznym veriteľom a to tak, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená žalovanému 1./, ako zabezpečenému veriteľovi, ktorý úkon ale podľa názoru prvoinštančného súdu nie je odporovateľným právnym úkonom z hľadiska ukráteniu ostatných nezabezpečených veriteľov. Ak by tomu ale aj tak bolo, nemožno hneď vysloviť záver, že tým nastupuje nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 2./ k vyplateniu druhej časti kúpnej ceny vo výške 20.450,- eur, ktorá bola vykonaná v prospech žalovaného 4./, a preto tento úkon je odporovateľným právnym úkonom a žalovaná 2./ je naďalej pasívne legitimovaná v spore a to z dôvodu, že je účastníkom tohto odporovateľného úkonu. 24.2. Súčasťou žalobného petitu je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorej účastníkmi bola tak žalovaná 2./ ako i žalovaná 3./ a jedná sa o nerozlučné procesné spoločenstvo, preto pasívna legitimácia žalovanej 2./ a 3./ je nepochybná a vyplýva z hmotného práva. 24.3. Žalovaná 3/ tiež spĺňa podmienky pasívnej legitimácie podľa o konkurze a reštrukturalizácii , pretože bola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bol aj úkon smerujúci k spôsobu úhrady kúpnej ceny a teda úmysel žalovaného 3./ ukrátiť, či zvýhodniť iných veriteľov, čo sa neskúma a tento sa skúma iba o úpadcu. Predmetom konania je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorej kúpnou stranou je žalovaná 3/ v nerozlučnom procesnom spoločenstve s ostatnými zmluvnými stranami kúpnej zmluve, preto je pasívne legitimovaná.

24.4. Úpadca tým, že uviedol v kúpnej zmluve platobné miesto - bankový účet žalovaného 4./ ukrátil ostatných veriteľov najmä nezabezpečených, ktorí mohli byť uspokojení i z druhej časti kúpnej ceny, ak by táto nebola poukázaná do dispozície tretej osoby. Druhá časť ale bola uhradená na účet žalovaného 4./ z titulu splatnosti dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke a z titulu uzavretia dohody o pristúpení záväzku a dohody o urovnaní. Malo ísť o úhradu dlhu, ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy splatný. Predajom nehnuteľnosti tak prišlo k uhradeniu dvoch dlhov, ktoré mali úpadca a žalovaná 2./ voči žalovanej 1./ a žalovanému 4./. Na rozdiel od názoru vysloveného prvoinštančným súdom v odôvodnení svojho rozhodnutia má odvolateľ za to, že žalovaný 4./ mal z úhrady sumy vo výške 20.450,- eur na bankový účet vedený v X. a.s. prospech, pretože ho opakovane označil ako svoje platobné miesto i v dokumentácii. Tým, že súd nevykonal dopyt na X. X. a.s. v súvislosti s poskytnutím informácie resp. výpisov z bankových účtov, z ktorých by boli zrejmé bezhotovostné prevody alebo hotovostné výbery z bankového účtu č. IBAN X XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX od dňa 12.10.2015 do dnes a tiež o poskytnutie informácie, kedy bol tento bankový účet založený, neumožnil žalobcovi preukázať, že žalovaná 2./ alebo žalovaný 4./ mali prospech zo sumy 20.450,- eur, ktorá bola na tento bankový účet poukázaná. Odvolateľ nepovažuje za logický argument o hospodárnosti nevykonania týchto dôkazov, ktoré neboli ani finančne náročné. 24.5. Súd neakceptuje ani určenie platobného miesta ako relevantný dôkaz o odporovateľnosti, i keď sa ním prejavuje skutočná vôľa dotknutej osoby, ktorá mala v úmysle odporovateľný úkon dojednať. Zákon vyžaduje, aby sa pri odporovateľnosti preukázalo, kto mal z tohto úkonu prospech a určenie platobného miesta na bankový účet, ktorého majiteľom nie je žalovaný 4./ alebo žalovaná 2./ neznamená, že nie je beneficientom takéhoto účtu. Ak by aj nebol beneficientom účtu žalovaný 4./, táto skutočnosť nevylučuje záver, že žalovaný 4./ mal z výplaty časti kúpnej ceny prospech. Aj bez skúmania toho, kto je skutočným majiteľom bankového účtu, na ktorý bola poukázaná časť kúpnej ceny, má odvolateľ za to, že sú splnené všetky podmienky na odporovateľnosť takémuto právnemu úkonu voči žalovanému 4./, keďže ide o účet, ktorý si žalovaný 4./ vymienil ako platobné miesto a to hneď v dvoch dokumentoch, t.j., aby sa plnilo v jeho prospech bez ohľadu na to, kam boli tieto finančné prostriedky reálne poukázané, preto skúmanie kauzy takéhoto konania je bez právneho významu. 24.6. V závere odvolania odvolateľ namietol i správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania ako pohľadávke proti všeobecnej podstate, pretože v rámci konkurzného konania sú veritelia oprávnení uplatniť si svoje pohľadávky voči úpadcovi buď prostredníctvom prihlášky do konkurzu podľa a nasl. , alebo, ak ide o pohľadávky proti podstate, tak podľa . V prvom prípade správca posudzuje, či ide o pohľadávku proti všeobecnej alebo oddelenej podstate a ak neuzná právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, vyzve veriteľa, aby sa žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania lehoty. Ak potom veriteľ žalobu nepodá včas, na pohľadávku v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, sa v konkurze neprihliada. Podľa odvolateľa nemôže mimo správcu resp. zákonného sudcu v konkurze rozhodnúť iný sudca v inom súdnom konaní, ktoré nie je konaním konkurzným o tom, že nejaká pohľadávka je alebo nie je pohľadávkou proti všeobecnej podstate, čo neumožňuje ust. a preto ak súd určil, že trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate, prekročil rámec hmotného i procesného práva vrátane konkurzného, keďže žiadny predpis mu takéto právo neposkytuje.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 2./ (č.l. 410) v podaní zo dňa 21.12.2018 a žiadala rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zotrvala na tvrdeniach, ktoré uvádzala v konaní pred prvoinštančným súdom s tým, že nemala v úmysle ukrátiť žiadneho z veriteľov, ani obísť zákon, ale dostať finančnú situáciu, v ktorej sa ocitla pod kontrolu a eliminovať vznik ďalších dlhov a riziká exekúcie.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril i žalovaný 1./ (č.l. 414) v podaní zo dňa 19.12.2018, ktorý rovnako žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť s tým, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie.

27. Žalovaný 4./ vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 07.01.2019 (č.l. 419) žiadal potvrdiť rozhodnutie prvoinštančného súdu. Podľa neho nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal mať žalovaný 4./, ktorý nie je majiteľom účtu, na ktoré bola poukázaná časť kúpnej ceny reálne prospech. Z tejto časti kúpnej ceny mohol mať prospech ktokoľvek iný, i kto nie je majiteľom uvedeného účtu. Žalovaný 4./ ani neuzatváral kúpnu zmluvu, preto nemohol ovplyvniť, na aký predávajúcimi určený účet bude druhá časť kúpnej ceny poukázaná. Predmetné číslo účtu uviedli práve predávajúci a žalovaný 4./ nemal o tom žiadnu vedomosť, nemá to s ním ani žiaden súvis. Žalobca tak neuniesol voči nemu dôkazné bremeno.

28. Žalovaná 3./ v podaní zo dňa 09.01.2019 (č.l. 423) zotrvala na vyjadreniach, ktoré uviedla v žalobe a žiadala rozhodnutie ako správne potvrdiť.

29. Vyjadrenia žalovaného 1./,2./, 3./ a 4./ boli doručené na podanie odvolacej repliky odvolateľovi, ktorý ich prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

30. Na vyjadrenia žalovaných 1./, 3./ a 4./ reagovala v podaní zo dňa 24.06.2019 (č.l. 434) žalovaná 2./, ktorá odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu, na ktorom zotrvala.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá je správne, preto ho je potrebné podľa potvrdiť.

32. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať ( ), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti ( ), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa zaoberá len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

36. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v sa vyžaduje, aby súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí ale ísť o taký návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, odmietnutím ktorého je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno.

37. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

38. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Žaloba smeruje voči žalovaným 1./ až 4./, ktorou si žalobca uplatnil právo odporovať právnym úkonom, a to kúpnej zmluve, uzatvorenej medzi úpadcom a žalovanou 2./ ako predávajúcimi a žalovanou 3./ ako kupujúcou, určeniu v kúpnej zmluve označeného platobného miesta, udelenie súhlasu úpadcu pre žalovanú 2./ na použitie kúpnej ceny a súhlas s poukázaním časti kúpnej ceny na účet žalovaného 4/.

40. Žalovaná 2./ na základe súhlasu úpadcu časť z vyplatenej kúpnej ceny a to sumu 50.550 eur poukázala žalovanej 1./ ako záložnému veriteľovi úpadcu a žalovanej 2./ na vyplatenie im poskytnutého úveru. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za správny názor prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že žalovaná 1./ bola záložným veriteľom, ktorého pohľadávka vzniknutá z úveru a zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti by sa v konkurze uspokojovala z oddelenej podstaty podľa . Uspokojenie takejto pohľadávky pred začatím konkurzného konania z majetku, ktorý by tvoril oddelenú podstatu, pretože uvedený majetok zabezpečuje pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ako je tomu v tomto prípade, netvorí všeobecnú podstatu, z ktorej sa uspokojujú nezabezpečení veritelia pomerne. Z majetku oddelenej podstaty sa uspokojuje len zabezpečený veriteľ, ktorým žalovaná 1./ bezpochyby je, a to nezávisle od nezabezpečených veriteľov, preto súhlas úpadcu na vyplatenie kúpnej ceny žalovanou 2./ žalovanej 1./ nenapĺňa znaky právneho úkonu, ktorému možno podľa účinne odporovať, pretože ním nedošlo k ukráteniu nezabezpečených veriteľov, ako skonštatoval prvoinštančný súd a žaloba voči žalovanej 1./ ako ani voči žalovanej 2./, ktorá uvedený úkon vyplatenia vykonala nemôže byť úspešná.

41. Vo vzťahu k žalovanej 3./ odvolací súd zdôrazňuje, že uzatvorenie kúpnej zmluvy a ňou vyplatenie kúpnej ceny, ktorej výšku žalobca nenamieta, je úkonom, ktorým nedošlo k odlivu majetku z podstaty úpadcu, iba sa zmenila jeho forma z hmotnej na finančnú, čo tiež nezakladá opodstatnenosť žaloby voči žalovanej 3./.

42. Podľa tvrdenia žalobcu časť kúpnej ceny bola vyplatená na účet žalovaného 4./, čím sa dostala do jeho dispozície a z toho dôvodu mal žalovaný 4./ priamy prospech z tohto plnenia. Odvolateľ zotrváva na tvrdení, že označenie platobného miesta, ktorým je účet žalovaného 4./ jednoznačne preukazuje, že to je žalovaný 4./, ktorý mal z predmetného právneho úkonu prospech. Ak by žalovaný 4./ aj nebol majiteľom uvedeného účtu, nevylučuje to záver, že sú splnené podmienky na odporovateľnosť právneho úkonu voči žalovanému 4./.

43. K tomuto tvrdeniu žalobcu ale odvolací súd dáva do pozornosti, že ako preukázalo dokazovanie, žalovaný 4./ nie je podľa potvrdenia peňažného ústavu, v ktorom je účet vedený jeho majiteľom, a tak žalobný návrh ani po jeho zmene žaloby pripustenej uznesením dňa 11.10.2018 (č.l. 366 a 371), nemôže založiť úspech žalobcu, ktorý napriek tomu, že mal vedomosť o tejto skutočnosti, návrh neupravil a trval na tom, že platobným miestom je účet žalovaného 4./, ktorý ale jeho účtom nie je.

44. Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

45. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s výrokom I., ktorým bola žaloba zamietnutá, ako i odôvodnením rozhodnutia o tejto časti a podľa , ho ako vecne správne potvrdil.

46. Rozhodnutie o priznanom nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie ale odvolací súd nehodnotí ako preskúmateľné, keď incidenčný súd určil, že žalovaným priznaný nárok na náhradu trov konania ako i trovy vzniknuté štátu sú pohľadávkou voči všeobecnej podstate úpadcu, ktorú časť rozhodnutia žalobca tiež napadol odvolaním.

47. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva dôvod, pre ktorý trovy bez ďalšieho určil za pohľadávku proti všeobecnej podstate, pretože v konkurznom konaní nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom ( ). To ale neznamená, že ich nemožno priznať, ale o ich náhrade súd rozhoduje podľa ustanovení (1 M Obdo V 1/2005).

48. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu s poukazom na ust. zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom prvoinštančný súd rozhodne podľa i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).