Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, právne zastúpený: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka so sídlom Tehelná 9/A, Trnava, proti žalovaným: 1./ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2./ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, F., právne zastúpená: Mgr. Barbora Nováková, advokátka so sídlom Štefánikova 15, Nitra, 3./ U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Štefan Dostál, advokát so sídlom Robotnícka 79, Senica, 4./ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, o odporovateľnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 3. rade trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

V. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

VI. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.11.2016, doručenou súdu dňa 15.11.2016 domáhal určenia, že: I. právny úkon úpadcu, ktorým tento dňa 01.10.2015 so žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v zmysle ktorej

- úpadca určil ako platobné miesto bankový účet žalovanej v 2. rade č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v OTP Banka Slovensko, a.s.

- úpadca určil ako platobné miesto účet žalovaného v 4. rade č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s

- a v zmysle ktorej úpadca udelil žalovanej v 2. rade súhlas na použitie časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinný. II. právny úkon úpadcu, ktorým tento vyjadril súhlas s použitím časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur žalovanou v 2. rade na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade a právny úkon, ktorým úpadca a žalovaná v 2. rade dňa 09.10.2015 vykonali úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 vykonali úhradu sumy 48.000 eur, na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinné. III. právny úkon úpadcu, ktorým tento vyjadril súhlas s poukázaním časti kúpnej ceny vo výške 20.450 eur na bankový účet žalovaného v 4. rade č. XXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinný. IV. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/37/2015, sumu 48.581,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný v 4. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/37/2015, sumu 20.450 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Uznesením sp. zn. 25K/37/2015 zo dňa 19.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 27.01.2016, Okresný súd Trnava rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX. Pri skúmaní právnych úkonov úpadcu žalobca zistil, že úpadca a jeho manželka (žalovaná v 2. rade) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.2015, len dva mesiace pred podaním samonávrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom, boli nehnuteľnosti prevedené na súčasného vlastníka

- žalovanú v 3. rade, za kúpnu cenu 71.000 eur, zodpovedajúcu trhovej cene. Vecnoprávne účinky prevodu nehnuteľností nastali dňa 02.10.2015. Podľa dojednania v bode III ods. 1 písm. a) kúpnej zmluvy mala byť časť kúpnej zmluvy vo výške 50.550 eur poukázaná na účet žalovanej v 2. rade, ktorá mala túto sumu obratom previesť žalovanému v 1. rade na vyplatenie úveru zo Zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie č XXX/XXXX/XXSU, z ktorého boli obaja manželia (úpadca a žalovaná v 2. rade) spoludlžníkmi. Časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur bola podľa bodu III ods. 1 písm. b) kúpnej zmluvy poukázaná na osobný účet žalovaného v 4. rade č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. bez určenia účelu jej následného použitia. Z výpisu osobného bankového účtu žalovanej v 2. rade č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v OTP Banka Slovensko, a.s. vyplýva, že žalovaná v 2. rade prvú časť kúpnej ceny obdržala od žalovanej v 3. rade v dvoch platbách, a to dňa 08.10.2015 vo výške 2.550 eur a dňa 09.10.2015 vo výške 48.000 eur. Žalovaná v 2. rade následne (na základe súhlasu úpadcu vyjadreného podpisom kúpnej zmluvy) dňa 09.10.2015 previedla na hypotekárny bankový účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 581,13 eur a dňa 12.10.2015 sumu 48.000 eur. Týmto úkonom sa plnil nesplatný dlh voči žalovanému v 1. rade. Vychádzajúc zo zoznamu zistených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu ku podpisu kúpnej zmluvy 01.10.2015, ako aj ku dňu uskutočnenia vyplatenia úveru dňa 09.10.2015 a 12.10.2015 mal úpadca splatné pohľadávky voči ďalšími veriteľom, a to minimálne voči spoločnosti DOXX, a.s., vo výške istiny 161.736,83 eur a príslušenstvo, a Združeniu na ochranu práv investorov - občanov vo výške istiny 1.169,21 eur. Jediným bonitným majetkom, ktorým úpadca v mesiaci október 2015 disponoval, boli prevádzané nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo znaleckého posudku a zo súpisu všeobecnej podstaty je zrejmé, hodnota majetku úpadcu v mesiaci október 2015 bola niekoľkonásobne nižšia, ako výška jeho záväzkov, a teda úpadca bol v úpadku. Taktiež podľa vyjadrenia úpadcu zo dňa 12.02.2016 sa tento dostal do úpadku v priebehu roka 2014. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že úpadca spolu so žalovanou v 2. rade v bode III ods. 1 písm. a) kúpnej zmluvy

uviedli žalovanej v 3. rade ako spoločné platobné miesto osobný účet žalovanej v 2. rade a osobný účet žalovaného v 4. rade. Úpadca podpisom kúpnej zmluvy vyjadril súhlas s použitím prvej časti kúpnej ceny na úhradu hypotekárneho úveru, a teda udelil súhlas na zvýhodnenie žalovaného v 1. rade. Bez súhlasu úpadcu by bol právny úkon vyplatenia hypotekárneho úveru v prospech žalovaného v 1. rade relatívne neplatný. Úpadca uvedením platobného miesta - bankového účtu žalovaného v 4. rade ukrátil svojich veriteľov, ktorí mohli byť uspokojení z druhej časti kúpnej ceny, ak by druhá časť kúpnej zmluve nebola poukázaná do dispozície tretej osoby. Keďže iný ako bežný úkon týkajúci sa BSM sú manželia povinní uskutočniť so súhlasom druhého manžela a súhlas druhého manžela (úpadcu) bol udelený, možno takéto konanie považovať za spoločný úkon oboch manželov.

3. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že namieta svoju pasívnu legitimáciu. Kúpna zmluva zo dňa 01.10.2015, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, bola uzatvorená medzi úpadcom, žalovanou v 2. rade ako predávajúcimi a žalovanou v 3. rade ako kupujúcou. Kúpna cena bola poukázané na účet žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade následne previedla peňažné prostriedky na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade vyplývajúcej z úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade s úpadcom kúpnu zmluvu nedohodol ani neuzatvoril, úpadca v jeho prospech právny úkon neurobil a ani priamo z uvedeného právneho úkonu nemal prospech. V prípade, že by sa súd nestotožnil s týmto názorom, žalovaný v 1. rade namieta výšku sumy, ktorú by mal žalovaný v 1. rade podľa žaloby do všeobecnej podstaty úpadcu uhradiť (teda sumu 48.581,13 eur). V prípade, že by k predaju nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy nedošlo, nehnuteľnosť by v rámci vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohla byť rozdelená nasledovne: a) 1/2 nehnuteľnosti by pripadla úpadcovi a 1/2 nehnuteľnosti by pripadla žalovanej v 2. rade, a v tom prípade by sa v rámci konkurzu speňažovala len 1/2 nehnuteľnosti, ktorá pripadla úpadcovi, pričom 50 % znaleckej ceny je 35.500 eur, b) alebo nehnuteľnosť by pripadla úpadcovi, predávala by sa v konkurze a správca by žalovanej v 2. rade bol povinný vyplatiť 1 kúpnej ceny nehnuteľnosti, teda 50 % znaleckej ceny, čo je 35.500 eur a v konkurznej podstate by zostalo 35.500 eur, c) alebo nehnuteľnosť by pripadla žalovanej v 2. rade a žalovaná v 2. rade by bola povinná vyplatiť do konkurznej podstaty 1/2 kúpnej ceny, teda 50 % znaleckej ceny, čo je 35.500 eur a do konkurznej podstaty by bolo poukázaných 35.500 eur. Žalovaný v 1. rade by si uplatnil v konkurze pohľadávku ako zabezpečenú a kúpna cena za nehnuteľnosť by bola predmetom oddelenej podstaty žalovaného v 1. rade. Z uvedenej oddelenej podstaty by bola uspokojovaná pohľadávka žalovaného v 1. rade a vo svojej neuspokojenej časti by bola uspokojovaná v rámci všeobecnej podstaty. Okrem toho z ustanovenia § 63 ods. 2 ZoKR vyplýva, že ak by žalovaný v 1. rade mal vracať peňažné plnenie (je irelevantné v akej výške), tak by toto peňažné plnenie mal vracať do oddelenej podstaty a nie do všeobecnej podstaty. Ak by totiž mal peňažné plnenie vracať do všeobecnej podstaty, mohlo by byť jeho postavenie znevýhodnené, pretože zo všeobecnej podstaty by boli uspokojované aj iné pohľadávky proti všeobecnej podstate a nielen jeho pohľadávka, ktorú mal riadne zabezpečenú záložným právom a ktorá by za iných okolností bola uspokojovaná z oddelenej podstaty.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nebolo jej snahou obísť ustanovenia ZoKR. Na vyplatení prvej časti kúpnej ceny na jej účet a následnom úkone vyplatenia úveru výhradne ňou pri uzatváraní kúpnej zmluvy trvala z dôvodu vedomia, že úpadca je závislý na hracích automatoch a v prípade, že by sa peniaze za predaj ich spoločného domu dostali do dispozície úpadcu, nikdy by hypotekárny úver vyplatený nebol. Nikdy nebolo jej zámerom obísť zákon, ale zabrániť úpadcovi spôsobiť ďalšie dlhy, a preto s predajom domu súhlasila len pod touto podmienkou. Svojím konaním sa snažila ich finančnú situáciu dostať pod kontrolu a eliminovať možný vznik ďalších dlhov. O tomto jej zámere svedčí aj podpísanie notárskej zápisnice, ktorou pristúpila k záväzku úpadcu vo výške 169.136,51 eur, ktorý sa spolu s ním zaviazala splácať napriek tomu, že tento dlh spoločnosti DOXX, a.s. spôsobil výlučne úpadca a taktiež po hospitalizovaní úpadcu jej snaha uzavrieť so spoločnosťou DOXX, a.s. novú dohodu o splátkach. Takisto na účet veriteľa úpadcu - Združeniu na ochranu práv investorov- občanov uhradila dňa 15.10.2015 sumu vo výške 1.000 eur za účelom doplatenia zameškaných splátok úpadcu. Súhlasom úpadcu, na základe ktorého žalovaná v 2. rade vykonala úhradu hypotekárneho úveru na účet žalovaného v 1. rade neprišlo k ukráteniu žiadneho z ostatných veriteľov úpadcu. Žalovaný v 1. rade mal na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 zriadené záložné právo, a teda ako zabezpečený veriteľ by sa v konkurze uspokojoval z oddelenej podstaty. V zmysle ZoKR je možné odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, preto nárok žalobcu vo vzťahu k tomuto úkonu

je nedôvodný. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur bola uhradená na účet žalovaného v 4. rade z titulu splatnosti dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2015 a z titulu uzavretia dohody o pristúpení k záväzku a dohody o urovnaní zo dňa 01.10.2015. Išlo teda o úhradu dlhu, ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy splatný, a po jej uzavretí tento dlh v plnom rozsahu veriteľovi - žalovanému v 4. rade uhradený. Predajom nehnuteľnosti prišlo k úplnému uhradeniu dvoch dlhov, ktoré úpadca a žalovaná v 2. rade mali voči žalovanému v 1. rade a žalovanému vo 4. rade. Úpadca krátko pred predajom spoločnej nehnuteľnosti žalovanú v 2. rade opustil, ale nakoľko si podľa jej informácii našiel prácu v zahraničí, dúfala, že vzniknuté dlhy budú naďalej spoločne uhrádzať. Úpadca však podal návrh na vyhlásenie konkurzu a tým ju dostal do pozície žalovanej, napriek tomu, že všetky vzniknuté dlhy spôsobil výlučne úpadca sám. Žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko neexistujú skutočnosti, ktoré by zakladali protiprávne konanie žalovaných.

5. Žalovaná v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou že, žalovaná v 3. rade ako kupujúca uzatvorila dňa 01.10.2015 kúpnu zmluvu s predávajúcimi T. Q. (úpadcom) a T. Q. (žalovanou v 2. rade), ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX za kúpnu cenu vo výške 71.000 eur, ktorá bola vyplatená spôsobom dohodnutým v článku III kúpnej zmluvy. Dohodnutá kúpna cena vo výške 71.000 eur je pritom vyššia, ako bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy skutočná hodnota nehnuteľností. Kúpnu zmluvu uzatvorila žalovaná v 3. rade po viacerých rokovaniach s predávajúcim a s realitnou kanceláriou EMA reality, s.r.o., ktorá pripravila aj návrh Kúpnej zmluvy v znení, v akom bola táto uzatvorená. Skutočnosť, že žalovaná v 3. rade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pristupovala zodpovedne a s cieľom preveriť všetky dostupné informácie vzťahujúce sa na jej uzatvorenie, vyplýva aj z článkov I bol 5); III bod 1) písm. a, b; IV. bod 6) písm. a) až f) kúpnej zmluvy. Žalovaná v 3. rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, okrem záväzku, ktorý predávajúci uviedli do kúpnej zmluvy, nemala o inom záväzku žiadnu vedomosť, a už vôbec nemala a ani mať nemohla žiadnu vedomosť o prípadnej snahe predávajúceho - úpadcu, predajom nehnuteľností ukrátiť veriteľov. Žalobca vo vzťahu k žalovanej v 3. rade v žalobe okrem konštatovania, že táto uzatvorila kúpnu zmluvu a za kúpu nehnuteľnosti zaplatila kúpnu cenu, nič iné neuvádza. Na druhej strane sa žalobca v žalobe domáha, okrem vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, aj vydania časti kúpnej ceny od žalovaného v 1. rade a od žalovaného v 4. rade, čím by nepochybne došlo k obohateniu podstaty. Suma 20.450 eur bola uhradená na účet číslo XXXXXXX/XXXX, G.: X podľa čl. G.. bod 1/ písm. b) kúpnej zmluvy, pričom číslo tohto účtu pri prerokovaní predmetnej kúpnej zmluvy uviedla žalovaná v 2. rade ako účet, ktorý je zriadený na jej meno a s ktorým má dispozičné právo.

6. Žalovaný v 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že číslo účtu uvedené v žalobe, a teda aj v kúpnej zmluve v bode III ods. 1 písm. b) kúpnej zmluvy, nie je číslom osobného účtu žalovaného v 4. rade. Nakoľko uvedené platobné miesto nie je bankovým účtom žalovaného v 4. rade, preto žalovaný v 4. rade nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom súdnom spore. Okrem toho tým, že žalobca uvádza, že sa jednalo len o platobné miesto, je jeho tvrdenie, že došlo k ukráteniu úpadcových veriteľov minimálne predčasné, nakoľko zo skutočnosti, že sa jednalo len o platobné miesto, nie je možné urobiť záver, že tretia osoba, ktorá bola len platobným miestom, mala z právneho úkonu predaja predmetných nehnuteľnosti prospech. Navyše žalobca v petite žaloby žiada, aby žalovaný v 4. rade zaplatil do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 20.450 eur, pričom nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že vyhlásením konkurzu došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - úpadcu a žalovanej v 2. rade, teda nie je možné, aby celá táto suma podliehala konkurzu. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade žalovaný v 4. rade uvádza, že pôžička vo výške 15.000 eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2015, nebola do dnešného dňa žalovanému v 4. rade uhradená. Žalovaný v 4. rade má pritom vedomosť, že úver poskytnutý žalovaným v 1. rade úpadcovi a žalovanej v 2. rade bol poskytnutý vo výške 86.000 eur, nakoľko žalovaný v 4. rade k predmetnému úveru poskytol zabezpečenie pohľadávky banky nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve, teda bol záložcom. Žalovaný v 4. rade má vedomosť, že predmetný úver žalovaného v 1. rade bol splatený celou kúpnou cenou predmetných nehnuteľností, pričom v ostatnom rozsahu bol doplatený žalovaným v 4. rade, k čomu si žalovaný v 4. rade zobral úver vo výške 14.000 eur v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý doteraz žalovaný v 4. rade spláca.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.10.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej bude rozhodovať o žalobnom petite nasledovného znenia: I. Súd určuje, že právny úkon úpadcu, ktorým tento dňa 01.10.2015 so žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., zapísaných na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XX postavený na parcele

registra „C“ č. XXX/X, a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v zmysle ktorej

- úpadca určil ako platobné miesto bankový účet žalovanej v 2. rade č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v OTP Banka Slovensko, a.s.

- úpadca určil ako platobné miesto účet žalovaného v 4. rade č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s

- a v zmysle ktorej úpadca udelil žalovanej v 2. rade súhlas na použitie časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinný. II. Súd určuje, že právny úkon úpadcu, ktorým tento vyjadril súhlas s použitím časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur žalovanou v 2. rade na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade a právny úkon, ktorým úpadca a žalovaná v 2. rade dňa 09.10.2015 vykonali úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 vykonali úhradu sumy 48.000 eur, na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o OTP REFINANC úvere na bývanie, číslo zmluvy 018/3013/13SU, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinné. III. Súd určuje, že právny úkon úpadcu, ktorým tento vyjadril súhlas s poukázaním časti kúpnej ceny vo výške 20.450 eur na bankový účet č. XXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/37/2015 voči veriteľom úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, právne neúčinný. IV. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/37/2015, sumu 48.581,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný v 4. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/37/2015, sumu 20.450 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 2. a 4. rade, výsluchom úpadcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.2015, výpisom bankového účtu žalovanej v 2. rade, výpisom bankového účtu úpadcu, Súpisom všeobecnej podstaty, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.09.2015, Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015, úradným záznamom správcu zo dňa 09.03.2016, vyjadrením Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 25.05.2018, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, došlo k zvýhodneniu tohto veriteľa úpadcu. Postavenie žalovaného v 1. rade pritom neumožňuje vyňať tohto veriteľa z odporovateľnosti takéhoto úkonu. Samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii takýto predpoklad ani neupravuje. Pokiaľ by bol žalovaný v 1. rade uspokojovaný v konkurze v rámci oddelenej podstaty, k uspokojeniu jeho pohľadávky by došlo až po uspokojení prioritných pohľadávok proti podstate. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že samotná žalovaná v 2. rade predmetný bankový účet uvedený v kúpnej zmluve prakticky využívala a tretie osoby oboznamovala s tým, že s týmto účtom disponuje. Žalobca má za to, že k plneniu zmluvy o pôžičke a dohody o urovnaní došlo, čo potvrdzuje aj to, že bol následne vykonaný aj bankový transfer na bankový účet tak, ako to určovali tieto dokumenty. Vzhľadom na uvedené, existuje tu určitý rozpor v tvrdeniach žalovaného v 4. rade a skutkovým stavom. Žalovaný v 4. rade nerozporoval, žeby peňažné prostriedky neprijal. Rozporoval iba, že majiteľom určeného bankového účtu nie je on. Táto skutočnosť však nevylučuje to, že v praxi je možné nechať si poukázať peňažné prostriedky aj na účet tretej osoby, to jest každý prijímateľ si môže určiť svoje platobné miesto. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca uviedol, že odporovateľným úkonom je kúpna zmluva zo dňa 01.10.2015, ktorej zmluvnou stranou síce nebol žalovaný v 1. rade, ale jeho pasívna legitimácia je postavená na skutočnosti, že je osobou, ktorá z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudla prospech. Kúpna cena bola poukázaná na účet žalovanej v 2. rade a žalovaná v 2. rade následne previedla prostriedky na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade vyplývajúcej z úveru. Tento právny úkon bol urobený s vedomím žalovaného v 1. rade a finančný prospech bol zadovážený žalovanému v 1. rade bez ohľadu na to, ktorý zo solidárnych spoludlžníkov vykonal

úhradu v prospech žalovaného v 1. rade po uzatvorení kúpnej zmluvy. Práve žalovaný v 1. rade inštruoval úpadcu a žalovanú v 2. rade, aby peňažné prostriedky boli prevedené na bankový účet žalovanej v 2. rade vedený u žalovaného v 1. rade. Úvaha žalovaného v 1. rade, že by do konkurznej podstaty malo byť poukázaných max. 35.500 eur, je nesprávna a mimo predmetu tohto sporu. Žalobca neodporuje prevod nehnuteľností v prospech žalovanej v 3. rade, a preto je zbytočné uvažovať nad hypotetickými variantmi vyporiadania zaniknutého BSM v konkurznom konaní. Do masy BSM sa nezahrnú nehnuteľnosti, ktoré boli pred začatím konkurzného konania prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 a ktorých legálny prevod (čo do prevodu vlastníckeho práva) žalobca nespochybňuje. Predmetom odporovacej žaloby je rozporovanie nakladania s kúpnou cenou a jej úhradou výlučne v prospech dvoch veriteľov, a to žalovaného v 1. rade a žalovaného v 4. rade. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM v konkurze, niet dôvodu predpokladať rozdiel pri uspokojovaní pohľadávky individuálnou exekúciou (kedy sa postihuje celé BSM a neprihliada sa na podiel druhého manžela) a generálnou exekúciou, t.j. konkurzom. Za záväzky vzniknuté počas trvania manželstva zodpovedajú manželia celým svojím majetkom spoločne, a preto sa na záväzky úpadcu má použiť celá masa BSM, ktorá zanikla právoplatným vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka. Úpadca mal byť zmluvnou stranou dvoch úverových zmlúv so žalovaným v 1. rade: a) úver vo výške 84.700 eur na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 09.03.2012, ktorý mal byť zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v 4. rade (splatenie tohto úveru nebolo predmetom kúpnej zmluvy; b) úver vo výške 86.000 eur zo zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 04.03.2013, ktorým sa refinancoval prvý úver a ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve úpadcu a žalovanej v 2. rade. Z okamžitého (priebežného) výpisu z účtu predloženého žalovaným v 1. rade vyplýva, že k čerpaniu druhého úveru vo výške 86.000 eur zo zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2013 došlo až dňa 09.04.2013 a k úplnému splateniu tohto úveru malo dôjsť 26.02.2016. Druhý úver mal ku dňu vykonania prvej mimoriadnej splátky vo výške 48.000 eur zostatok vo výške 78.603,06 eur (po zohľadnení tejto mimoriadnej splátky bol aktuálny zostatok 30.603,06 eur). Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu žalovaný v 1. rade prijal ešte dve mimoriadne splátky, a to vo výške 15.000 eur a 15.070,90 eur, ktorými sa nakoniec druhý úver žalovanému v 1. rade splatil. Kúpna cena za nehnuteľnosť bola dohodnutá vo výške 71.000 eur, no napriek tomu sa žalovanému v 1. rade vykonala úhrada vo výške 50.550 eur z tejto kúpnej ceny. Žalovaný v 1. rade zo sumy 50.550 eur odčlenil 48.000 eur na istinu a suma 2.550 eur bola použitá na poplatky. Nie je zrejmé, prečo žalovaný v 1. rade pristúpil k takémuto postupu, pokiaľ mal možnosť žiadať uspokojenie z celej kúpnej ceny. Pokiaľ by malo dôjsť k uspokojovaniu žalovaného v 1. rade v rámci konkurzu, muselo by byť splnených niekoľko predpokladov: 1. prihlásenie zabezpečenej pohľadávky včas v základnej prihlasovacej lehote, 2. bezchybné prihlásenie zabezpečenej pohľadávky, 3. predaj v rámci dobrovoľnej dražby za trhovú cenu, 4. po speňažení majetku podliehajúceho konkurzu je potrebné uhradiť pohľadávky proti oddelenej podstate, ktoré sú prednostnými pohľadávkami a až následne je možné uspokojiť pohľadávku žalovaného v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že nemožno automaticky tvrdiť, že uspokojenie žalovaného v 1. rade by bolo totožné pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu, nakoľko nemožno nikdy s istotou tvrdiť a ani predpokladať možné uspokojenie oddeleného veriteľa. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobca uviedol, že vychádzajúc zo zoznamu zistených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu ku podpisu kúpnej zmluvy 01.10.2015, ako aj ku dňu uskutočnenia vyplatenia úveru dňa 09.10.2015 a 12.10.2015 mal úpadca splatné pohľadávky voči ďalším veriteľom. Jediným bonitným majetkom, ktorým úpadca v mesiaci október 2015 disponoval, boli práve prevádzané nehnuteľnosti. Predaj nehnuteľností spadajúcich do BSM mal jediný dôvod, a to použiť kúpnu cenu výhradne na úhradu dvoch vybraných veriteľov, a to žalovaného v 1. rade a žalovaného v 4. rade. Popieraniu protiprávneho konania zo strany žalovanej v 2. rade odporuje fakt, že mala vedomosť o tom, že v čase podpisu kúpnej zmluvy úpadca mal aj ďalších veriteľov (okrem žalovaného v 1. rade a žalovaného v 4. rade), minimálne spoločnosť DOXX, a.s., nakoľko 13.02.2015 uzavrela s touto spoločnosťou Dohodu o pristúpení k záväzku. Navyše predmetná Dohoda o urovnaní je účelová, nakoľko podľa nej (čl. G. ods. X) žalovaný v 4. rade pristupuje k záväzku žalovanej v 2. rade a úpadcu vo výške maximálne 31.000 eur, avšak toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko práve úhradou sumy vo výške 50.500 eur bola pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2013 uhradená a vyrovnaná v celosti. O tejto skutočnosti bolo úpadcovi a žalovanej v 2. rade vydané aj potvrdenie žalovaného v 1. rade zo dňa 11.09.2015, ktoré sa spomína v článku I ods. 5 kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu je nezmyselné, aby žalovaná v 2. rade uzatvárala so žalovaným v 4. rade dohodu o pristúpení k záväzku (a dohadovala odmenu za pristúpenie), keď by išlo o nemožné plnenie predmetu dohody. Okrem toho žalovaná v 2. rade disponovala plnou mocou udelenou zo strany manžela na zabezpečovanie právnych úkonov so žalovaným v 1. rade, ako aj generálnou plnou mocou a zabezpečovala celú transakciu.

Samotná žalovaná v 2. rade pritom na pojednávaní 18.05.2018 potvrdila, že k podpisu dohody o pristúpení k záväzku a dohody o urovnaní zo dňa 1.10.2015 došlo na základe generálnej plnej moci, to znamená, že konala v mene a na účet úpadcu. Ak by aj žalovaná v 2. rade trpela amnéziou, neznamená to, že nekonala pri uzatváraní zmluvy o pôžičke so žalovaným v 4. rade, Dohody o pristúpení k záväzku a dohody o urovnaní zo dňa 1.10.2015 a dojednávaní podmienok kúpnej zmluvy s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov úpadcu. Dokazuje to aj vyjadrenie žalovanej v 3. rade, podľa ktorého žalovaná v 3. rade uhrádzala sumu 20.450 eur na bankový účet v Slovenskej sporiteľni, ktorý žalovaná v 2. rade uviedla ako účet, ktorý je zriadený na jej meno a s ktorým má dispozičné právo. Teda snahou úpadcu a žalovanej v 2. rade bol pokus obísť ustanovenia ZoKR o odporovateľných právnych úkonoch úpadcu tým, že sa úkon vyplatenia úveru z prvej časti kúpnej ceny mal javiť ako úkon žalovanej v 2. rade a nie ako úkon úpadcu. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade žalobca uviedol, že žalovaná v 3. rade potom spĺňa podmienky pasívnej legitimácie v zmysle § 62 ods. 1 ZoKR, nakoľko bola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bol aj úkon smerujúci k spôsobu úhrady kúpnej ceny. Úmysel žalovanej v 3. rade ukrátiť, či zvýhodniť iných veriteľov úpadcu sa neskúma, tento sa skúma u úpadcu. Vo vzťahu k žalovanému v 4. rade žalobca uviedol, že žalovaný v 4. rade uvádza nepravdivé tvrdenie, že bankový účet v kúpnej zmluve nie je jeho číslom osobného účtu. Z písomných dôkazov, ako aj z tvrdení žalovanej v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 4. rade sa dohodol v Dohode o urovnaní zo dňa 01.10.2015 na tom, aby druhá časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur bola uhradená na účet žalovaného v 4. rade z titulu splatnosti dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2015 a z titulu uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku a dohody o urovnaní zo dňa 01.10.2015. Predajom nehnuteľností malo prísť k úplnému uhradeniu aj toho dlhu, pričom v dohode o urovnaní (ktoré podpisoval žalovaný v 4. rade) bolo uvedené to isté číslo bankového účtu, ako aj v kúpnej zmluve a toto číslo účtu žalovaný v 4. rade prezentoval ako svoj osobný účet. Okrem toho tvrdenie žalovaného v 4. rade o tom, že mu nebola zaplatená pôžička vo výške 15.000 eur je v príkrom rozpore s tvrdeniami žalovanej v 2. rade, ktorá tvrdí, že suma tejto pôžičky bola práve vyrovnaná pri predaji nehnuteľností. Sporné ostalo, či žalovaná v 2. rade alebo žalovaný v 4. rade mali z úhrady sumy vo výške 20.450 eur na bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. prospech, nakoľko ak tretia osoba bola len platobným miestom neznamená to, že mala z právneho úkonu predaja predmetných nehnuteľností prospech. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním výpisov z bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. je podľa žalobcu tento dôvodný, aj keď majitelia účtu nie sú stranami sporu, pretože je zjavné, že tento bankový účet je určeným platobným miestom.

10. Žalovaná v 2. rade v konaní uviedla, že keď sa predával rodinný dom, manžel (úpadca) jej podpísal plnú moc, na základe ktorej mohla predávať dom aj v jeho mene, bolo to krátko predtým, ako mal ísť na liečenie. Túto plnú moc predkladala u notára, keď sa podpisovala kúpno-predajná cena, a aj keď chcela predať dom, musela predložiť plnomocenstvo, že ním môže disponovať. Okrem plnej moci zo dňa 27.06.2015 jej úpadca udelil aj generálnu plnú moc. Dohodu o pristúpení k záväzku a dohodu o urovnaní zo dňa 01.10.2015 (č.l. XXX) uzatvárala jedine na základe generálnej plnej moci. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k účelu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou a jej synom (žalovaným v 4. rade). V tom čase splácala všetko, čo sa dalo, mala právnu zástupkyňu, podľa ktorej konala, tak ako jej bolo povedané. Žalovaná sa nevedela vyjadriť ani k dôvodu uzatvorenia dohody o pristúpení k záväzku. Jej syn (žalovaný v 4. rade) uhradil nejaké dlžné sumy za úpadcu, avšak nevedela upresniť ako a koľko. Nepamätala si, prečo boli poukázané finančné prostriedky 20.450 eur (podľa kúpnej zmluvy) na bankový účet uvedený v Slovenskej sporiteľni a načo mali tieto peniaze následne slúžiť. Peniaze boli použité jedine len na splácanie dlžôb, ktorých bolo veľa a ešte stále sú. Predmetný bankový účet mohol patriť niekomu z rodiny, žalovaná bola v domnení, že to bol synov účet, inak to mohol byť len rodičovský účet. Po úhrade kúpnej ceny nedisponovala tou sumou 20.450 eur. Žalovaná sa nevedela vyjadriť, prečo bola medzi ňou a jej synom (žalovaným v 4. rade) dohodnutá provízia v Dohode o pristúpení k záväzku. Pokiaľ ide o dlhy jej bývalého manžela (úpadcu), okrem spoločnosti DOXX, mal ďalších 40 - 50, presnú sumu nevedela uviesť. V tom čase bola po autonehode, bola fyzicky aj psychicky odkázaná na pomoc iných ľudí, bola nemobilná, doteraz musí chodiť na psychiatriu. Žalovaná má lekárom diagnostikované výpadky pamäte, o čom disponuje aj lekárskou správou. Žalovaná ani nikto z členov rodiny nemal prospech z kúpnej ceny, všetko išlo len na dlžoby. Z OTP Banky im boli poskytnuté dva úvery zabezpečované nehnuteľnosťou. Na jeden bolo záložné právo ten predmetný rodinný dom, a na ten druhý, tam bolo záložné právo k bytu, ktorý vlastní syn žalovanej (žalovaný v 4. rade). Bývajú v ňom rodičia žalovanej. Ten druhý úver od OTP banky už žalovaný v 4. rade vyplatil.

11. Žalovaný v 4. rade v konaní uviedol, že žalovaná v 2. rade je jeho mama, a úpadca je jeho nevlastný otec. V minulosti dával peniaze matke na splácanie dlžôb a na živobytie. V roku 2015 poskytol pôžičku dokopy 15.000 eur. Peniaze, ktoré dával matke, išli na splácanie dlžôb, a ešte spláca jeho vlastný úver. Pokiaľ ide províziu v jeho prospech v zmysle Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015, táto bola dohodnutá z toho dôvodu, že riešili možnosť presunu úveru na neho a čiastočného dofinancovania úveru, úver mal mať svoje úroky a tá provízia sa vzťahovala na vykompenzovanie týchto úrokov. Úver sa refinancoval a žalovaný v 4. rade ho už má spísaný na seba. Žalovaný vyplatil zvyšnú časť úveru v OTP Banke vo výške 81.000 eur svojim vlastným úverom. Refinancovaný úver žalovaný doteraz spláca. Dohodnutá provízia mu nebola vyplatená a ani pôžička vo výške 15.000 eur mu nebola vrátená. Podklady k zmluve o pôžičke a k Dohode o pristúpení pripravovala vtedajšia právna zástupkyňa jeho matky. Žalovaný nevedel uviesť, prečo bol v tom čase uvádzaný bankový účet SLSP v Dohode o pristúpení, ktorý bol deklarovaný ako jeho účet. Žalovaný uviedol tiež, že nemá prístup k financiám prarodičov, jeho prarodičia bývajú v jeho byte v F.. Žalovaný zároveň poprel tvrdenia žalovanej v 4. rade o tom, že časť kúpnej ceny za predaj rodinného domu vo výške 24.450 eur mala byť uhradená na účet žalovaného v 4. rade z titulu splatnosti dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2015 a z titulu uzavretia dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015. Dodal, že suma 24.450 eur mu nebola uhradená.

12. Právny zástupca žalovaného v 4. rade konaní uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur bola uhradená na účet žalovaného v 4. rade, čoho je dôkazom aj oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s.. Táto druhá časť kúpnej zmluvy bola uhradená na účet, ktorého vlastníkom nie je žalovaný v 4. rade. Taktiež tvrdenie žalobcu, že predajom predmetných nehnuteľností prišlo k uhrádzaniu dvoch dlhov, ktoré mali úpadca a žalovaná v 2 rade voči žalovaným v 1. a 4. rade., nie je nijakým spôsobom podložené a preukázané. Skutočnosť, že žalovaný v 4. rade uzavrel Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.09.2015 a Dohodu o pristúpení záväzku a dohodou o urovnaní zo dňa 01.10.2015, ešte neznamená, že došlo k realizácií a plneniu týchto dohôd zo strany zmluvných strán. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov výpismi z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., z ktorých majú zrejmé bezhotovostné prevody alebo hotovostné výbery od doby december 2015 dodnes, takýto dôkaz nepreukáže či žalovaná v 2. rade alebo žalovaný v 4. rade mali skutočný prospech zo sumy 20.450 eur. Vykonanie tohto dôkazu nepreukáže ani to, kto mal z tejto sumy prospech, preto je takýto dôkaz zbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Naviac majitelia uvedeného bankového účtu nie sú stranami tohto sporu, preto vykonanie takýchto dôkazov by bolo porušení bankového tajomstva voči týmto osobám, ako aj za neprimeraný zásah do ich súkromia.

13. Svedok T. Q. (úpadca) vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná v 2. rade je jeho bývalá manželka. Čo sa týka predaja rodinného domu, tak bol podpisovať kúpno-predajnú zmluvu u notára, a peniaze, ktoré boli z predaja domu, mali byť použité na vyplatenie úveru z OTP banky (žalovaného v 1. rade). Kúpnu zmluvu ani nečítal, iba ju podpísal a išiel preč. Záležitosti ohľadom predaja domu vybavovala jeho bývalá manželka (žalovaná v 2. rade). Jedna časť kúpnej ceny mala ísť OTP banke (žalovanému v 1. rade) pri podpise zmluvy, a druhá časť pri zavkladovaní na katastri, avšak nevedel uviesť, v akej výške. Zo strany OTP banky mali predtým poskytnutý ešte iný úver, no nespomínal si, v akej výške je momentálne ten úver. Pred nástupom na ústavné liečenie v máji 2015 podpisoval žalovanej v 2. rade generálnu plnú moc. Po prevode rodinného domu žalovaná v 2. rade uhrádzala nejaké dlhy, ale svedok nevedel uviesť, v akej výške. Svedok nemal vedomosť o tom, že by mu mala byť poskytnutá nejaká pôžička zo strany jeho nevlastného syna (žalovaného v 4. rade). So synom nie je v kontakte niekedy od roku 2014. Svedok sa nevedel vyjadriť, komu patril bankový účet, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o zdravotné komplikácie jeho bývalej manželky (žalovanej v 2. rade) po autonehode, táto mala nejaké zlomeniny, problém s pankreasom, mala psychické problémy, chodila sa liečiť k psychiatrovi. Počas podnikania svedka (úpadcu) mu jeho manželka (žalovaná v 2. rade) spracovávala účtovníctvo, mala prehľad o jeho dlhoch. Rozviedli sa v apríli 2016, pričom nevedel uviesť, či medzi nimi došlo k vyporiadaniu BSM. V čase predaja rodinného domu už mali nejaké dlhy, nespomínal si však koľko a v akej výške. Svedok nevedel uviesť, či niekto za neho platil dlhy. Pokiaľ ide o splatenie úveru v OTP Banke (žalovaného v 1. rade), dohoda bola taká, že suma z predaja domu sa použije na vyplatenie úveru v OTP Banke, viac sa o to nezaujímal. Úver v OTP Banke bol založený rodinným domom v Q. a bytom v F., ktorý vlastnil nevlastný syn úpadcu - žalovaný v 4. rade.

14. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 súd zistil, že úpadca a žalovaná v 2. rade ako predávajúci a žalovaná v 3. rade ako kupujúca uzatvorili zmluvu, na základe ktorej predávajúci ako bezpodieloví spoluvlastníci predali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastri nehnuteľností vedenom E. úradom

F., katastrálny odbor, okre F., obec Q., kat. úz. Q. a to domu - stavby so súp. č. XX na pozemku s parc. č. XXX/X a pozemku s parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2, parcela registra „C“ za kúpnu cenu 71.000 eur. V zmysle čl. G. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 50.550 eur uhradí kupujúca na bežný účet žalovanej v 2. rade, z ktorého žalovaná v 2. rade v deň pripísania čiastky zrealizuje splátku úveru. Druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 20.450 eur uhradí kupujúca na číslo účtu predávajúceho XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP, a.s.

15. Z výpisu bankového účtu žalovanej v 2. rade (č.l. XX-XX spisu) vyplýva, že dňa 09.10.2015 vykonala žalovaná v 3. rade vklad na účet žalovanej v 2. rade v sume 2.550 eur a 48.000 eur. Žalovaná v 2. rade dňa 09.10.2015 vykonala úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 sumy 48.000 eur na účet úpadcu vedený u žalovaného v 1. rade.

16. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

19. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

20. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

21. Podľa ustanovenia § 60 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

24. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u

niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

25. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.

26. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov, t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.

27. V prejednávanej veci nie je medzi stranami sporné, že medzi úpadcom a jeho manželkou (žalovanou v 2. rade) ako predávajúcimi a žalovanou v 3. rade ako kupujúcou došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti - rodinného domu, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (úpadcu a žalovanej v 2. rade) za kúpnu cenu 71.000 eur. Taktiež medzi stranami nie je sporné, že dohodnutá kúpna cena zodpovedá trhovej cene, že kúpnu cenu žalovaná v 3. rade uhradila v plnej výške na bankové účty uvedené v čl. III bod 1 kúpnej zmluvy. Teda nie je sporné uhradenie prvej časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur na účet žalovanej v 2. rade a následné poukázanie tejto sumy na účet úpadcu na úhradu úveru poskytnutého žalovaným v 1. rade. Nie je sporná ani úhrada druhej časti kúpnej ceny vo výške 20.450 eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č. XXXXXXXXX/XXXX. Nie je sporné ani to, že úpadca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v úpadku, že jediným bonitným majetkom úpadcu v októbri 2015 boli predmetné nehnuteľnosti, nie je sporná vedomosť žalovanej v 2. rade o ďalších veriteľoch úpadcu (najmä spoločnosť DOXX). Sporným medzi stranami bola otázka, kto je majiteľom účtu vedeným v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č. XXXXXXXXX/ XXXX, a či suma 20.450 eur bola poukázaná žalovanému v 4. rade.

28. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ako vyplýva z údajov Obchodného vestníka pod č. 17/2016, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 28.01.2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.11.2016, na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej prekluzívnej hmotno-právnej lehoty.

29. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

30. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu.

31. Základným zmyslom konkurzného konania je pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu z majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Zákon pritom popri všeobecnej podstate vyčleňuje určitý majetok

zo všeobecnej podstaty. Takýmto majetkom je majetok úpadcu zaťažený záložným právom, tvoriaci oddelenú podstatu záložného veriteľa v zmysle § 69 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Záložný veriteľ má právo byť v konkurze uspokojený práve z takejto oddelenej podstaty. Pokiaľ úpadca uspokojí pohľadávku záložného veriteľa ešte pred začatím konkurzného konania a to z majetku, ktorý by v prípade vyhlásenia konkurzu predstavoval oddelenú majetkovú podstatu (t.j. majetok zaťažený záložným právom), nemožno uvažovať o odporovateľnosti takéhoto úkonu úpadcu s odôvodnením, že by tým malo dôjsť k ukráteniu iných veriteľov uspokojovaných zo všeobecnej podstaty. Ak má byť záložný veriteľ v prípade konkurzu uspokojený z oddelenej podstaty, nemá žiadne opodstatnenie postup, kedy by v prípade konštatovania odporovateľnosti úkonu úpadcu, záložný veriteľ vrátil do oddelenej podstaty majetok získaný od úpadcu pred začatím konkurzného konania, a následne bola jeho zabezpečená pohľadávka uspokojená v rámci konkurzu naspäť z toho istého majetku. Ak dôjde k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa úpadcom ešte pred začatím konkurzného konania v rozsahu, v ktorom by bola súčasťou oddelenej podstaty, nemôže dôjsť k ukráteniu iných konkurzných veriteľov uspokojovaných zo všeobecnej podstaty, a teda nie je naplnená základná hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pri takomto úkone úpadcu nemožno uvažovať ani o tom, že aj v prípade oddelenej podstaty sa v prvom rade uspokojujú pohľadávky proti podstate, pretože tieto vznikajú až v priebehu konkurzu, nie pred jeho začatím. To znamená, že hypotetické pohľadávky proti podstate (ktorých vznik a existencia je viazaná na konkurz) nezakladajú odporovateľnosť úkonu úpadcu, ktorý uspokojí zabezpečenú pohľadávku svojho záložného veriteľa ešte pred začatím konkurzného konania, nakoľko v čase vykonania úkonu úpadcu takéto pohľadávky (proti podstate) ešte neexistujú a teda úpadca nemôže ukracovať pohľadávky veriteľov, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti a v neznámej výške. Odporovateľnosť úkonu úpadcu musí byť daná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade bol na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2013 záložným veriteľom úpadcu a žalovanej v 2. rade, ani to, že po vyplatení časti kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa vo výške 50.550 eur. Nebolo tiež sporné, že k uhradeniu pohľadávky žalovaného v 1. rade došlo pred vyhlásením konkurzu a nebola sporná ani výška pohľadávky žalovaného v 1. rade voči úpadcovi a žalovanej v 2. rade. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v 1. rade, že v konkurze na majetok úpadcu by jeho pohľadávka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti (ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015) bola uspokojovaná z oddelenej podstaty. Žalobca nerozporoval, že kúpna cena za predaj nehnuteľnosti (rodinného domu) vo výške 71.000 eur zodpovedá trhovej cene. S poukazom na vyššie uvedené, ak teda úpadca a žalovaná v 2. rade uhradili sumu 50.550 eur žalovanému v 1. rade titulom splatenia poskytnutého úveru, pričom tak v plnej výške uhradili dlh záložnému veriteľovi, nedošlo k ukráteniu žiadneho z konkurzných veriteľov úpadcu a teda žalobou namietané úkony vzťahujúce sa k žalovanému v 1. rade nenapĺňajú znaky odporovateľnosti, preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol.

33. Pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade mala byť podľa žalobcu daná tým, že úpadca určil ako platobné miesto bankový účet žalovanej v 2. rade a udelil žalovanej v 2. rade súhlas na použitie časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere (výrok I žalobného petitu) a tým, že úpadca vyjadril súhlas s použitím časti kúpnej ceny vo výške 50.550 eur žalovanou v 2. rade na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade a tým, že úpadca a žalovaná v 2. rade dňa 09.10.2015 vykonali úhradu sumy 581,13 eur a dňa 12.10.2015 sumy 48.000 eur na zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere (výrok II žalobného petitu). Ako súd vysvetlil vyššie, úkony úpadcu, ktorými došlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 1. rade pred vyhlásením konkurzu, nie sú odporovateľnými právnymi úkonmi, pretože neukracujú pohľadávku žiadneho z nezabezpečených konkurzných veriteľov úpadcu, a teda ani žalobcom popísané konanie žalovanej v 2. rade nemožno považovať za ukracujúce niektorého z veriteľov úpadcu. S poukazom na uvedené preto ani žalovaná v 2. rade nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore a súd žalobu v časti týkajúcej sa žalovanej v 2. rade zamietol.

34. Pokiaľ ide o žalovanú v 3. rade, jej konanie ako osoby kupujúcej nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 nijakým spôsobom neukracovalo žiadneho z konkurzných veriteľov úpadcu. Žalovaná v 3. rade zaplatila kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť (rodinný dom) v sume zodpovedajúcej trhovej cene nehnuteľnosti, peňažné prostriedky poukázala na účty uvedené v predmetnej kúpnej zmluve ako platobné miesta,

pričom žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by žalovaná v 3. rade mala akúkoľvek vedomosť o (tvrdenej) snahe úpadcu ukrátiť niektorého z konkurzných veriteľov. Žalovanej tak nesvedčí pasívna legitimácia ani podľa § 62 ods. 1 ani podľa § 62 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Preto súd žalobu v časti, ktorá sa týkala žalovanej v 3. rade zamietol.

35. Vo vzťahu k žalovanému v 4. rade má súd za to, že na základe vykonaného dokazovania nebola dostatočne preukázaná jeho pasívna legitimácia v spore v zmysle § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe výzvy súdu ohľadom majiteľov bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX . a dispozičného práva k účtu, Slovenská sporiteľňa, a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2018 potvrdila, že majiteľom predmetného účtu nie je žalovaný v 4. rade. Takisto žalovaná v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur uhrádzala na bankový účet v Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý žalovaná v 2. rade uviedla ako účet, ktorý je zriadený na jej meno a s ktorým má dispozičné právo. Takisto v zmysle čl. III bod 1 písm. b) kúpnej zmluvy sa uvádza, že druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 20.450 eur uhradí kupujúca na číslo účtu predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetné dôkazy preukazujú, že žalovaný v 4. rade nie je majiteľom sporného bankového účtu, na ktorý bola poukázaná druhá časť kúpnej ceny vo výške 20.450 eur. Samotné uvedenie rovnakého čísla účtu v Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 01.10.2015 (v zmysle ktorej mali úpadca a žalovaná v 2. rade uhradiť žalovanému v 4. rade na predmetný účet sumu v celkovej výške 20.500 eur) neznamená, že tento bankový účet je účtom patriacim žalovanému v 4. rade. Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by mal žalovaný v 4. rade priamy prospech z niektorého z odporovaných úkonov úpadcu, s teda mu nesvedčí v konaní pasívna legitimácia v zmysle § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného v 4. rade zamietol.

36. Bolo by však možné uvažovať o „odporovateľnosti“ konania úpadcu spočívajúcom vo vyjadrení súhlasu s poukázaním sumy 20.450 eur na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (v zmysle výroku III žalobného petitu), keď úpadca ani žalovaná v 2. rade v konaní dostatočne neobjasnili dôvod úhrady tejto časti kúpnej ceny na uvedený bankový účet, napriek ich vedomosti o ďalších konkurzných veriteľoch úpadcu. Súd však zároveň dodáva, že nemožno ani v tejto časti žaloby vyhovieť, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa predmetná suma dostala jej poukázaním na uvedený bankový účet do dispozície niektorej zo strán sporu (t.j. niektorej z označených žalovaných osôb) a teda, že by niektorí zo žalovaných mal prospech z tejto sumy. Je zrejmé, že osoby, ktoré sú majiteľmi predmetného bankového účtu s dispozičným oprávnením s týmto účtom nie sú stranami sporu a teda voči nim nemožno určiť odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu.

37. Súd nevykonal dôkazy ďalším výsluchom žalovanej v 3. rade a výsluchom svedkov P. I. a B. U., pretože žalovaná v 3. rade (ktorá tieto dôkazy navrhla) na vykonaní týchto dôkazov netrvala a pre rozhodnutie v merite veci by vykonanie týchto dôkazov nebolo podstatné. Súd nevykonal dôkazy dopytom žalovanej v 2. rade, akými účtami disponovala v období október 2010 až november 2015 ani dopytom Slovenskej sporiteľne, a.s. ohľadom bezhotovostných prevodov a hotovostných výberov z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko tieto dôkazy by samé o sebe nepostačovali na záver o tom, že žalovaný v 4. rade mal priamy prospech z prípadného odporovateľného úkonu úpadcu.

38. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti sporných právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. pasívnu legitimáciu ním označených žalovaných v 1. až 4. rade v zmysle § 62 ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

42. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko každý zo žalovaných bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

44. Uznesením č.k. 23Cbi/30/2016-355 zo dňa 11.09.2018 súd priznal Slovenskej sporiteľni, a.s., náhradu výdavkov vo výške 24 eur za poskytnutie bankových informácií, ktorá bola poukázaná zo štátnych rozpočtových prostriedkov banke, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

45. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje.

46. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, keď žalovaní v 1. až 4. rade bol v konaní úspešný v plnej miere, pričom zároveň zohľadnil skutočnosť, že dokazovanie dopytovaním Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo vykonané v súvislosti so zisťovaním majiteľa bankového účtu na návrh žalobcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).