Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/159/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Peter Šebesta - TELEMONT, Námestie baníkov 10, 972 51 Handlová, IČO: 32 951 205, zast.: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: BG Partners, s. r. o., Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 98.081,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -1329 zo dňa 20. 5. 2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -1329 zo dňa 20. 5. 2019 v napadnutej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, v rozsahu 48.483,05 Eur s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I. konanie v časti 1.115,17 Eur zastavil, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 98.081,27 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia odstupného. V podaní doručenom súdu dňa 21.11.2014 a na pojednávaní dňa 26.11.2014 žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 1.115,17 Eur a upravil požadované príslušenstvo z dôvodu výpočtu odstupného z priemeru provízií získaných za posledných 5 rokov (9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 96.966,10 Eur od 31.05.2011 do zaplatenia). Predmetom konania tak zostal nárok na odstupné vo výške 96.966,10 Eur s príslušenstvom po ukončení Zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej dňa 27. 3. 2007. Zmluva bola ukončená dňa 27.03.2011 uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, keď listom zo dňa 04.02.2011 žalovaný oznámil žalobcovi nezáujem na predĺžení jej trvania. Žalobca listom označeným ako „Uplatnenie práva obchodného zástupcu na odstupné“ zo dňa 21.04.2011 uplatnil u žalovaného nárok na odstupné v sume 97.000,- Eur, čo predstavuje priemernú ročnú províziu.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik jeho nároku (splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov), prípadne preukazovali výšku ním uplatneného nároku. Nárok na odstupné nie je nárok, ktorý vzniká automaticky po skončení zmluvného vzťahu, ale zákon pre vznik tohto nároku predpokladá splnenie skutkových okolností, ktoré zo strany žalobcu v žalobe neboli doposiaľ preukázané (a ani tvrdené). Rovnako považoval za nedôvodný aj samotný nárok na úrok z omeškania (pre absenciu právneho základu nároku na odstupné).

4. Súd v konaní vypočul svedkov: C. L., B. B., B.. G. T., A. E., E. L., D. N.. Súd ďalej v rozsudku citoval ustanovenia § 652 ods. 1 Obch. zák., § 669 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchod. zák..

5. Súd konštatoval, že čo sa týka obsahu činnosti obchodného zástupcu, tak ten by mal predovšetkým vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu obchodov alebo k uzavieraniu zmlúv v mene zastúpeného (samotné uzavieranie zmlúv so zákazníkmi zastúpeného však nie je nevyhnutnou súčasťou činnosti obchodného zástupcu). Z celkového charakteru úpravy obchodného zastúpenia však vyplýva, že podstatnou činnosťou obchodného zástupcu je získavanie zákazníkov v zmysle ich aktívneho vyhľadávania, nie iba prosté uzavieranie zmlúv menom zastúpeného. Pri posúdení vzniku nároku obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného je potrebné vychádzať najmä zo zmyslu a účelu odstupného; týmto je predovšetkým riešenie situácie, kedy zmluva o obchodnom zastúpení zanikla, ale zastúpený zostáva v obchodnom vzťahu so zákazníkmi získanými zástupcom (t.j. má z obchodov, ktoré s nimi uzavrel stále výhody), pričom uzatvorenie obchodov s týmito zákazníkmi by v prípade pokračovania zmluvného vzťahu obchodného zástupcu so zastúpeným prinieslo obchodnému zástupcovi ďalšie provízie. Inštitút odstupného tak má v tomto prípade predovšetkým predísť účelovému ukončovaniu zmlúv o obchodnom zastúpení zo strany zastúpených, ktoré by znevýhodnilo obchodného zástupcu a naopak zvýhodnilo zastúpeného oproti stavu, ktorý by nastal, keby zmluvný vzťah pokračoval. Súd zdôraznil, že aspekt spravodlivosti, kedy je nutné zohľadniť taktiež províziu, ktorú obchodný zástupca stráca, nemožno vykladať tak, že sa zohľadňujú provízie z obchodov, ktoré by obchodný zástupca uzavrel až v budúcnosti v prípade ďalšieho trvania vzťahu obchodného zastúpenia. „Provízia, ktorú obchodný zástupca stráca“ je síce provízia, ktorá by bola obchodnému zástupcovi vyplatená v budúcnosti, avšak za obchody, ktoré uzavrel (alebo získal) za dobu trvania zmluvy o obchodnom zastúpení.

6. Súd uviedol, že nárok obchodného zástupcu na odstupné nemusí byť daný predovšetkým v prípade, kedy je obchodnému zástupcovi provízia vyplácaná jednorazovo, a nie v závislosti na dĺžke trvania sprostredkovaných obchodných vzťahov, resp. tiež v prípade, že obchodnému zástupcovi síce vzniká nárok na províziu v závislosti na dĺžke trvania sprostredkovaných obchodných vzťahov, ale obchodnému zástupcovi bola plná výška provízie vyplatená. V prejednávanom prípade, tak ako na to poukazuje aj samotný žalovaný, žalobcovi už boli vyplatené všetky provízie za ním uzatvorené obchody, a to aj za obchody, ktoré majú svoje plnenie v budúcnosti a teda všetky budúce zisky žalovaného z prípadných obchodov, ktoré získal (uzavrel) žalobca, už boli vyplatené v dohodnutej provízii. Ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení (uzavretej na dobu určitú) tak žalobca nestráca žiadnu z provízií za už uskutočnené obchody, ale možnosť uzatvárať obchody do budúcna.

7. Súd konštatoval, že v danom prípade nebol nárok na vyplatenie provízie upravený spôsobom jej postupného vyplácania počas trvania zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a zákazníkom, ale bola vyplatená jednorazovo po uzavretí príslušnej zmluvy. Žalobca by mal nárok na odstupné iba v takom prípade, ak by mu po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení mala byť vyplácaná provízia z už privedených zákazníkov. Keďže však žalobcovi bola provízia za získaných zákazníkov vyplácaná po uzavretí obchodu v plnej výške, nemá právo na odstupné, keďže ukončením zmluvy neprichádza o žiadnu províziu, ktorá by mu mala byť z už uzavretých obchodov vyplácaná v budúcnosti. V tejto súvislosti súd poukázal i na podmienky vzniku nároku na vyplatenie odstupného (odškodnenia) v Smernici Rady 86/653/EHS, z ktorej vychádza i úprava odstupného v .

8. Súdu z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že predmetný zmluvný vzťah založený medzi sporovými stranami zmluvou o obchodnom zastúpení, nebol typickým prípadom obchodného zastúpenia, kedy obchodný zástupca získava nových zákazníkov a rozvíja obchod s existujúcimi zákazníkmi výhradne len svojou vlastnou činnosťou a iniciatívou, ale uzatváranie obchodov žalobcom v prospech žalovaného a aj úspešnosť samotného žalobcu ako obchodného zástupcu boli vo veľmi výraznej miere ovplyvnené marketingovou, a najmä reklamnou činnosťou samotného žalovaného. Výrazný podiel žalovaného ako zastúpeného na činnosti a úspešnosti žalobcu ako jeho obchodného zástupcu predstavuje veľmi dôležitú okolnosť súvisiacu so vznikom prípadného nároku žalobcu na odstupné z pohľadu zákonného kritéria spravodlivosti, resp. súvisiacu s výškou prípadného odstupného. Súd považoval za všeobecne známu skutočnosť, že rozhodovanie zákazníka pre výber konkrétneho mobilného operátora je výraznou mierou ovplyvňované masívnou reklamnou kampaňou žalovaného, do ktorých obchodný zástupca nezasahuje. V súvislosti s otázkou spravodlivosti zaplatiť odstupné súd poukázal tak ako aj žalovaný na rozhodnutia NS ČR (rozsudok sp. zn. zo dňa 26. 10. 2011).

9. Súd preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a .

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, a to v rozsahu 50%, t. j. v sume 48.483,05 Eur, a proti výroku III. o trovách konania.

11. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdeniami a s právnou argumentáciou žalobcu (podania zo dňa 30.9.2015, 1.10.2015, 30.10.2016, 2.11.2016, 8.11.2016, 22.8.2018, 11.10.2018, 31.1.2019, 1.2.2019, 14.5.2019, 20.5.2019 - záverečná reč). Išlo o podstatné a zásadné okolnosti, ktoré sa týkali jednak právnej argumentácie žalovaného (ktorú súd prevzal a na jej základe rozhodol), ako aj predkladania dôkazov (ktoré súd vôbec nevzal v úvahu, ani ich nespomenul). Súd rozsudok nezdôvodnil tak, ako mu ukladá , preto je nepreskúmateľný a takéto rozhodnutie je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj SR. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Súd prvej inštancie taktiež nijako nezdôvodnil, prečo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keďže žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, ktoré v rovnakých skutkových a právnych prípadoch uviedli, že nárok na odstupné žalobcovi vznikol (Okresný súd Bratislava II č. k. , č. k. , č. k. , č. k. , Krajský súd v Bratislave č. k. ).

14. Žalobca ďalej namietal, že súd v rámci spisovania zápisníc z pojednávaní nepostupoval podľa , čím žalobca nemal možnosť preukázať skutočnosti, ktoré súd pokladal za dôležité. Žalobcovi tak bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nedostal možnosť reagovať na základe predbežného vyjadrenia sa súdu, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Žalobca zdôraznil, že v nahrávkach je zachytený ústne uvedený predbežný názor súdu, kde súd uviedol, že čo do nároku na odstupné už bolo rozhodnuté v skutkovo a právne rovnakom prípade, že nárok na odstupné daný je a súd bude z tohto právneho názoru vychádzať. Len treba určiť výšku odstupného, pričom strany mali doložiť vyjadrenie, ktorým by zdôvodňovali výšku odstupného - žalobca tak urobil podaním zo dňa 1.2.2019. Preto ide o úplne prekvapivé rozhodnutie a porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Žalobca poukázal na to, že zmluva o obchodnom zastúpení nebola ukončená zo žiadneho dôvodu uvádzaného v § 669a) Obch. zák., preto mu zostáva nárok na odstupné podľa § 669 Obch. zák. aj v prípade skončenia zmluvy na dobu určitú. Podľa § 668a) až § 669a) Obch. zák., ktoré ustanovenia predstavujú transpozíciu najmä čl. 17 a 18 smernice Rady 86/653/EHS, pri vzniku nároku na odstupné stačí, ak žalobca preukáže, že získal nových zákazníkov alebo podstatne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, pričom toto žalobca počas 14-ročnej spolupráce preukázal. Pri určovaní nároku a výšky nároku na odstupné nemá vplyv okolnosť, či boli všetky provízie vyplatené alebo nie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval priznanie nároku na odstupné, ako aj nesprávne interpretoval rozsudky súdov ČR.

16. Žalobca poukázal na to, že listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný viacerým obchodným zástupcom vyplatil odstupné na základe dohody, z čoho vyplýva, že uznal nárok na odstupné z dôvodu, že výsledky obchodného zástupcu boli dosiahnuté vďaka jeho kľúčovej logistickej, právnej, komunikačnej a propagačnej podpore. Súd však tieto dôkazy v rozsudku vôbec neuviedol, ani nevyhodnotil, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Žalobca má za to, nárok na odstupné mu vznikol, pričom čo sa týka výšky odstupného, z hľadiska spravodlivosti je opodstatnené, aby mu patril nárok v požadovanej 100% výške ročného priemeru (96.966,10 Eur), ktorá suma je v konečnom dôsledku nižšia, ako je výpočet podľa smernice Rady 86/653/ EHS, podľa ktorej by výška mala byť 141.982,14 Eur (podľa výpočtu v podaní zo dňa 22.8.2018).

18. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov však žalobca požaduje len 50% z maximálnej výšky odstupného, teda sumu 48.483,05 Eur, a preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny 48.483,05 Eur a úrokov z omeškania zo sumy 48.483,05 Eur od 31.5.2011 do zaplatenia a výrok o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, i keď má za to, že podanie odvolania len v rozsahu 50% je neprípustné a súd by ho mal, ak žalobca vady odvolania neodstráni, odmietnuť.

20. Žalovaný má za to, že rozsudok je náležite a jasne objasnený a súd v konaní neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa žalovaného žalobca mylne interpretuje pojem ustálená rozhodovacia prax, a v prejednávanej veci žalobca odkazuje na rozsudky okresných a krajských súdov, ktoré nepatria do „ustálenej rozhodovacej praxe“.

22. Skutočnosť, či súd uviedol predbežný právny názor iný ako neskôr rozhodol, nezakladá odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd predbežným právnym posúdením nie je striktne viazaný.

23. Žalovaný opakovane uvádza a poukazuje na bod 22 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalobca aktívne nevyhľadával zákazníkov, ale títo navštevovali predajňu žalobcu na základe rozsiahlej aktívnej činnosti žalovaného. Ohľadom nároku žalobcu na odstupné a jeho výšky sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava doterajších prednesov a vyjadrení. Má za to, že vznik nároku na odstupné nie je možné preukázať faktúrami, prílohami faktúr atď. Žalobca v konaní nepreukázal počet získaných zákazníkov, teda svoj podiel na rozvoji obchodov. Vyplatenie odstupného by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, nakoľko všetky provízie už boli vyplatené žalobcovi dopredu. Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že vyplatenie odstupného by bolo v rozpore s ust. § 669 ods. 2 Obch. zák. Taktiež má za to, že aj rozsiahle marketingové aktivity žalovaného obmedzujú nárok obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného pri zániku obchodného zastúpenia. Získavanie nových zákazníkov aj rozvoj obchodov s existujúcimi zákazníkmi je výlučne zabezpečený žalovaným a nie v dôsledku činnosti žalobcu. Žalovaný opakovane poukázal na českú judikatúru, ako aj európsku judikatúru, z ktorých vyplýva, že výška odstupného má základ vo výške provízie, o ktoré obchodný zástupca prichádza v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu. Avšak, žalobca neprichádza o žiadne provízie, nakoľko všetky provízie z uzavretých obchodov (aj pri dvojročnej viazanosti zmluvných vzťahov s klientami) boli žalobcovi v plnej výške vyplatené v súlade s ustanoveniami Zmluvy (rovnako ako aj všetky dohodnuté náklady). Žalobca teda ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným neprišiel o žiadne provízie z už uzatvorených obchodov, žalobca prišiel o možnosť uzatvárať ďalšie obchody v mene a na účet žalovaného do budúcna.

24. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že tento prípad obchodného zastúpenia bol špecifický a súd dospel v bode 22. a 23. rozsudku k správnym skutkovým zisteniam.

25. Žalovaný považuje teoretické úvahy žalobcu o výške provízie za ničím nepodložené úvahy, bez opory v reálnom stave a v právnych predpisoch, žalobca prepočítava výnos na počet obchodných zástupcov bez akéhokoľvek preukázania vlastného prínosu k ním tvrdenému výnosu.

26. Žalovaný petit žalobcu chápe ako späťvzatie nároku vo výške 48.483,05 Eur (50%) spolu s príslušenstvom a preto uvádza, že s uvedeným späťvzatím súhlasí a žiada z tejto časti priznať trovy konania.

27. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie žalovaného, že môže podať odvolanie len voči celej sume 96.966,10 Eur. Je vo výlučnej sfére žalobcu, v akom rozsahu podá odvolanie, pričom v tomto prípade podal odvolanie len v časti 48.483,05 Eur. Tvrdenie žalovaného, že pokiaľ nepodal žalobca odvolanie v celom rozsahu, tak to znamená, že vzal v časti žalobu späť, je nesprávny výklad procesného práva.

28. Žalobca v ostatnom zotrval na dôvodoch podaného odvolania ako i na argumentácii, že nárok na odstupné po ukončení predmetnej zmluvy mu vznikol. Odvolací súd preto rovnakú argumentáciu v replike podrobne neuvádza.

29. Žalovaný v podanej duplike taktiež odkázal na vyjadrenie k odvolaniu, ako aj argumentáciu v konaní na súde prvej inštancie, preto nie je potrebné, aby ju odvolací súd opätovne podrobne uvádzal.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného k odvolaniu ako aj replikou a duplikou sporových strán dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutom výroku v rozsahu 48.483,05 Eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

31. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na vyplatenie odstupného v sume 48.483,05 Eur s príslušenstvom (t. j. v rozsahu 50% zamietnutej časti pôvodne uplatneného nároku), keďže vo výroku I., ktorým súd v časti 1.115,17 Eur konanie zastavil, ako aj vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, je v rozsahu 50%, t. j. v sume 48.483,05 Eur s príslušenstvom, rozsudok právoplatný, pretože v týchto častiach nebol napadnutý odvolaním.

32. Žalobca si uplatnil nárok na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. zák. z dôvodu ukončenia zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2007. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odstupné, pretože žalobcovi bola počas trvania zmluvného vzťahu vyplácaná provízia za získaných zákazníkov po uzavretí obchodu v plnej výške, a teda ukončením zmluvy neprichádza o žiadnu províziu, ktorá by mu mala byť z už uzavretých obchodov vyplácaná v budúcnosti. Súd taktiež konštatoval, že úspešnosť samotného žalobcu ako obchodného zástupcu bol vo veľmi výraznej miere ovplyvnený marketingovou a najmä reklamnou činnosťou samotného žalovaného, čo predstavuje veľmi dôležitú okolnosť súvisiacu so vznikom prípadného nároku žalobcu na odstupné z pohľadu zákonného kritéria spravodlivosti, resp. súvisiacu s výškou prípadného odstupného. Súd ďalej uviedol, že zmyslom a účelom inštitútu odstupného je ochrana obchodných zástupcov pred účelovým ukončovaním zmlúv, ktoré by ich mohlo finančne poškodiť tým, že im nebudú vyplatené provízie za už vykonanú prácu, hoci v prípade ďalšieho trvania zmluvy by im vyplatené boli. Súd konštatoval, že obdobne upravuje podmienky vzniku nároku na odstupné (odškodnenie) i Smernica Rady 86/653 EHS o koordinácii právnej úpravy členských štátov týkajúca sa nezávislých obchodných zástupcov, a súd poukázal i a stanovisko generálneho advokáta M. Poiarese Madura prednesené dňa 25.10.2005 vo veci C-465/04. Súd taktiež v súvislosti s otázkou spravodlivosti zaplatiť odstupné poukázal i na rozhodnutia NS ČR (rozsudok sp. zn. a sp. zn. ).

33. Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Podľa , ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

35. Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu, ani s dôkazmi predloženými žalobcom. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, aké dôkazy (okrem výsluchov svedkov) súd prvej inštancie vykonal, ani ako vykonané dôkazy vyhodnotil. Súd prvej inštancie tým, že prevzal len argumentáciu žalovaného v konaní a nevyjadril sa k podstatným argumentom a dôkazom žalobcu k tvrdeniam žalovaného, porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku.

36. Podľa , , obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak

a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a

b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa . Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvnú obdobie.

37. Uvedené ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 17 ods. 2 Smernice Rady 86/653/EHS. Ako vyplýva zo správy o uplatňovaní článku 17 smernice, náhrada predstavuje pre zastúpeného pokračujúce prínosy v dôsledku úsilia obchodného zástupcu; obchodný zástupca však dostáva províziu len počas platnosti zmluvy, čo nie vždy odráža hodnotu tzv. goodwill vygenerovaného pre zastúpeného. Ani zo smernice, ani z ust. § 669 ods. 1, 2 Obch. zák. nevyplýva, že obchodný zástupca nemá právo na odstupné z dôvodu, že provízie z jednotlivých obchodov mu už boli v čase trvania zmluvného vzťahu vyplatené.

38. Z kogentného ust. § 669 Obch. zák. vyplýva, že vznik práva na odstupné je podmienený súčasným splnením dvoch predpokladov, a to jednak, že obchodný zástupca získal zastúpenému nových zákazníkov alebo rozvinul významne obchod so súčasnými zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi, a jednak, že platenie tohto odstupného je spravodlivé, ak sú zobraté do úvahy všetky okolnosti, najmä provízie, ktoré obchodný zástupca stráca a ktoré vyplývajú z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi. Či tomu tak v prejednávanej veci bolo však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, pretože súd prvej inštancie neposúdil, či žalovaný mal i po ukončení vzťahu so žalobcom výhody z obchodov, ktoré žalobca ako obchodný zástupca po dobu trvania zmluvy uzavrel. Z rozhodnutí, na ktoré odkázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyplýva, že ako významné hľadisko pre uplatnenie korektívu ekvity zákon zdôrazňuje províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených so zákazníkmi, ktorých získal alebo s nimi významne rozvinul obchod. Tiež z citovaných rozhodnutí vyplýva, že táto provízia nemusí byť nutne identická s províziou, ktorá bola obchodnému zástupcovi vyplatená. Z dotknutých rozhodnutí však bez ďalšieho nevyplýva záver prijatý súdom prvej inštancie, že v prípade, ak provízie boli už obchodnému zástupcovi vyplatené v priebehu zmluvného vzťahu, nevzniká mu nárok na odstupné.

39. Odvolací súd v nadväznosti na poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktoré v rovnakých skutkových prípadoch medzi obchodnými zástupcami a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.8.2015, sp. zn. zo dňa 28.8.2019) uviedli, že nárok na odstupné žalobcovi vznikol a bol priznaný vo výške 50%. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že „súhlasí so žalovaným, že za samotný výkon činností žalobca dostal zaplatené v podobe mesačnej provízie a právo na odstupné by malo predstavovať odmenu za niečo naviac, čo priniesol pre zastúpeného; ide práve o zohľadnenie zásluhovosti a právo na odstupné vzniklo z dôvodu, že zo zoznamu uzavretých zmlúv ako aj výšky provízií je zrejmé, že žalobca ako zástupca získal nových zákazníkov a žalovaný má výhody vyplývajúce z týchto obchodov, čo je jeden zo zákonných predpokladov pre vznik práva na odstupné.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. , , , ). Je nutné uviesť, že súd prvej inštancie dospel v danej veci k odlišnému právnemu záveru ako dospeli všeobecné súdy v obdobných veciach, pričom konajúci súd odklon od rozhodujúcej praxe žiadnym spôsobom nevysvetlil.

41. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vo výške 48.483,05 Eur s príslušenstvom a súvisiacom výroku o trovách konania podľa a zrušil a podľa v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie odstupného z dôvodu ukončenia zmluvy o obchodnom zastúpení, vyhodnotiť, či obchodný zástupca získal zastúpenému nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi, a či vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti je spravodlivé. Následne sa súd prvej inštancie vysporiada s výškou nároku žalobcu na odstupné a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v súlade s . V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania ( ).

42. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).