Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/97/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného L. W., nar. XX.XX.XXXX, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.05.2020, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.8.2020 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného L. W. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa , žiadosť odsúdeného L. W., nar. XX.XX.XXXX v P., naposledy bytom A., t. č. v ÚVTOS Leopoldov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 17.01.2014, sp. zn. podľa v trvaní 2 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nespĺňa podmienky materiálne. Druhá zákonná (materiálna) podmienka a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu plní svoje pracovné i mimopracovné úlohy, dodržiava všetky právne normy vzťahujúcich sa na výkon trestu sa nejaví byť splnená vzhľadom na doterajšie správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Jeho správanie v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, dopustil sa porušení ústavného poriadku, čo vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu, ktorý v ňom zároveň poukázal aj na iba čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že posledné porušenie ústavného poriadku odsúdeným je evidované v mesiaci september 2019, teda po udelení disciplinárnej odmeny dňa 14.08.2019. Správanie odsúdené sa tak prvostupňovému súdu javilo ako nestále. Splnená nebola ani tretia zákonná (materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Odsúdený bol celkovo 10 krát súdne trestaný. Ani skúsenosť s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody a plynutie skúšobnej doby v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody ho od trestnej činnosti neodradili a v tejto pokračoval. Z uvedených dôvodov nemožno dôvodne predpokladať, že pomerný výkon trestu odňatia slobody dosiahol u odsúdeného svoj účel. Prvostupňový súd zároveň uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že v súčasnosti odsúdený prejavuje záujem viesť riadny život, čo preukazuje prísľub zamestnania ako aj čestné vyhlásenia, avšak nie je bez dôvodných pochybností presvedčený o tom, že u odsúdeného možno predpokladať vedenie riadneho života. Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Júlie Vestenickej. Obhajoba v odôvodnení sťažnosti namietala, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil celý obsah hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody a za celé obdobie výkonu trestu, ale

prihliadal iba na tie skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho neprospech. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že síce správanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, ale toto sa zlepšilo po vhodnej intervencii pedagogického personálu, kedy sa jeho správanie stabilizovalo a v súčasností už je na požadovanej úrovni, kedy plní príkazy a pokyny personálu, teda postupom času došlo k výraznej zmene v jeho správaní. Je potrebné prihliadnuť aj na snahu odsúdeného o spoluprácu s pedagogickým personálom a snahu o nápravu svojho správania. Bol disciplinárne odmenený za plnenie si pracovných povinností, pričom disciplinárne tresty evidované nemá. Aktuálne je zaradený na brúsne práce, kde sú nadriadení s jeho pracovnými výkonmi spokojní, pracuje svedomito a zodpovedne, pracovné návyky má osvojené. Okrem toho sa zapája aj do upratovacích prác na ubytovni. Skutočnosť, že odsúdený po udelení disciplinárnej odmeny porušil ústavný poriadok, ešte nedokazuje, že správanie odsúdeného je nestále. Okrem povahy porušenia ústavného poriadku je potrebné zohľadniť aj fakt, že k jeho porušeniu došlo ešte v mesiaci september 2019, teda pred takmer 10 mesiacmi. Správanie odsúdeného počas výkonu trestu sa preukázateľne zlepšilo a možno dôvodne očakávať, že napravenie jeho správania sa pozitívne prejaví aj po jeho podmienečnom prepustení, kedy povedie riadny život. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného rovnako nezohľadnil ani povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, kde mu bol najprv uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody za prečiny (z roku 2011 a 2013), ktorý mu bol následne premenený na nepodmienečný a nariadený jeho výkon. Naviac k premene podmienečného trestu a nariadeniu jeho výkonu došlo v roku 2018, teda po niekoľkých rokoch od spáchania stíhaných skutkov, kedy trest stráca už svoj význam a záujem spoločností na potrestaní páchateľa je už minimálny, resp. žiadny. Rovnako sa nezaoberal ani skutočnosťou, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 17.1.2014, odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde je vyšší stupeň stráženia a teda prísnejšie podmienky. Obhajoba zároveň uviedla, že pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie nesmie súd prihliadať na predchádzajúci život odsúdeného, pretože uvedená okolnosť už bola predmetom posudzovania pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pričom opätovné prihliadanie na jeho predchádzajúci život je v rozpore so základnými zásadami . Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení sa má prihliadať na obdobie počas výkonu trestu odňatia slobody keďže predpokladom použitia inštitútu podmienečného prepustenia je okrem iného, že odsúdený vo výkone trestu preukázal, teda po spáchaní skutku, že práve výkonom trestu došlo k jeho prevýchove a úspešnej resocializácii. Odhliadnuc od uvedeného, odsúdený dopĺňa, že od roku 2014 sa žiadneho protiprávneho konania už nedopustil a jeho snahou je už viesť riadny a zodpovedný život, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že dobrovoľne nastúpil na výkon trestu, aby si čo najskôr svoj trest vykonal. Vzhľadom na vyššie uvedené, odsúdený má za to. že splnil všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom ďalšie trvanie výkonu trestu v danom prípade nie je dôvodné. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a zákonný. Podľa , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený nesplnil materiálne podmienky, spočívajúce v tom, že by svojím správaním preukázal polepšenie (správanie v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, dopustil sa porušení ústavného poriadku, posledné porušenie ústavného poriadku odsúdeným je evidované v mesiaci september 2019, teda po udelení disciplinárnej odmeny dňa 14.08.2019) a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (odsúdený bol celkovo 10 krát súdne trestaný). S prvostupňovým súdom uvedeným odôvodnením nesplnenia materiálnych podmienok zo strany odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby jeho podrobného opakovania na neho poukazuje. Čo sa týka sťažnostnej námietky odsúdeného, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil celý obsah hodnotenia ústavu, že síce správanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, ale toto sa zlepšilo po vhodnej intervencii pedagogického personálu a že skutočnosť, že odsúdený po udelení disciplinárnej odmeny porušil ústavný poriadok, ešte nedokazuje, že správanie odsúdeného je nestále, sťažnostný súd uvádza, že odsúdený nie je vo výkone trestu prvý krát a preto už pri nástupe tohto výkonu trestu mal veľmi dobre vedieť, ako sa má správať, aby bolo možné zhodnotiť, že svojím správaním preukázal polepšenie a nie „čakať“ až na intervenciu pedagogického personálu a následne opätovne porušiť ústavný poriadok. Takéto jeho správanie sa aj podľa sťažnostného súdu jednoznačne javí ako nestále a teda nie je možné konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky. To, že odsúdenému bol najskôr uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody za prečiny (z roku 2011 a 2013), ktorý mu bol následne premenený na nepodmienečný a nariadený jeho výkon v roku 2018, teda po niekoľkých rokoch od spáchania stíhaných skutkov a to že bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nijak nezvyšuje dôvodnosť očakávať od odsúdeného, že by po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Práve naopak, keďže ani skúšobná doba podmienečného trestu odsúdeného neodradila od páchania ďalšej protiprávnej činnosti (ktorá bola dôvodom na premenu podmienečného trestu) a ani prísnejší stupeň stráženia odsúdeného sám o sebe neprinútil, aby svoje správanie vo výkone trestu od začiatku korigoval k preukázaniu polepšenia sa, nie je podľa sťažnostného súdu daný dôvod domnievať sa, že odsúdený by po podmienečnom prepustení viedol na slobode riadny život. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke odsúdeného, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nesmie súd prihliadať na predchádzajúci život odsúdeného, pretože uvedená okolnosť už bola predmetom posudzovania pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pričom opätovné prihliadanie na jeho predchádzajúci život je v rozpore so základnými zásadami , sťažnostný súd uvádza, že nejde o opätovné trestanie odsúdeného za jeho predchádzajúce trestné činy, ale o vyhodnocovanie predpokladov na to, či možno do budúcnosti (po podmienečnom prepustení) očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života a preto takéto prihliadanie na predchádzajúci život odsúdeného je plne v súlade so základnými zásadami . Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.