Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6Csp-38-2019.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 10, proti žalovanému: V. Č., N.. X.X.XXXX, C. A. V.Z. V., štátny občan SR, o zaplatenie 94,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74,10 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2020 do zaplatenia, na účet žalobcu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M. M. M., P..B.., M.: XXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. Súd priznáva žalobcovi 58% nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.4.2019, prijatou súdom dňa 13.5.2019, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 94,10 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23,58 eur od 9.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,60 eur od 10.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 17,96 eur od 12.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 17,96 eur od 19.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 15.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 4.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 6.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 13.4.2017 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že ako dodávateľ uzavrel dňa 18.9.2015 so žalovaným, ako odberateľom, zmluvu č. W.-XXX o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona o vodovodoch a kanalizáciách č. 442/20002 Z.z., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd /ďalej len „VOP“/. V zmysle zmluvy sa zaviazal do/z odberného miesta X. XX, Š. /technické číslo odberu XXXX-XXXXX-XXX/ dodávať pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzať odpadové vody a žalovaný sa zaviazal mu uhrádzať platby za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zmluvy a VOP na základe vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávky pitnej vody je stanovená v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 94,10 eur právnym titulom neuhradených faktúr:
- č. XXXXXXXXX, vystavená na sumu 23,58 eur, za dodanie pitnej vody, splatná dňa 8.11.2017;
- č. XXXXXXXXX, vystavená na sumu 14,60 eur, za dodanie pitnej vody, splatná dňa 9.2.2017;
- č. XXXXXXXXX, vystavená na sumu 17,96 eur, za dodanie pitnej vody, splatná dňa 11.8.2017;
- č. XXXXXXXXX, vystavená na sumu 17,96 eur, za dodanie pitnej vody, splatná dňa 18.5.2017;
- zmluvných pokút na základe upomienok zo dňa 14.1.2019, zo dňa 28.9.2017, zo dňa 30.6.2017 a zo dňa 7.4.2017, vystavených na sumy 5,- eur, 5,- eur, 5,- eur a 5,- eur. Voči žalovanému si ako dodávateľ riadne a včas plnil svoje záväzky, pričom žalovaný si svoju primárnu povinnosť, spočívajúcu v zaplatení ceny za dodané služby do dnešného dňa nesplnil, preto je v omeškaní. Domáha sa zaplatenia aj úrokov
z omeškania v zákonnej výške odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti, uvedenom v každej jednotlivej faktúre. 3. V žalobe za prostriedky procesného útoku označil a k žalobe pripojil: zmluva zo dňa 18.9.2015, v bode 2. tohto odôvodnenia označené faktúry, Všeobecné obchodné podmienky, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zmluvný účet, 4 x druhá upomienka. 4. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému dňa 28.7.2020 /na adrese trvalého pobytu si zásielku po dobu plynutia 15 dňovej lehoty nevyzdvihol; čl. 87 spisu/, ku ktorej sa napriek výzve súdu nevyjadril. 5. V rámci prípravy veci na jej prejednanie súd v súlade s ust. § 295 C.s.p. písomne zo dňa 3.7.2020 vyzval žalobcu na predloženie dôkazných prostriedkov, preukazujúcich tvrdené omeškanie žalovaného, na ktorú výzvu reagoval právny zástupca žalobcu len emailom zo dňa 7.8.2020 tak, že jeho klientom / žalobcom/ boli súdu poskytnuté faktúry po lehote splatnosti a teda aké listinné dôkazy by súd považoval za dostatočné vo vzťahu k preukázaniu omeškania žalovaného. Na uvedené podanie súd nereagoval, nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje stranu sporu, ktorá od tvrdených skutočností odvodzuje v konaní uplatňovaný nárok. V prípade ingerencie súdu, t.j. ak by súd nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu, ako dodávateľa, narušil by princíp rovnosti zbraní v neprospech spotrebiteľa. 6. Na pojednávaní dňa 25.8.2020 súd v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitých dôvodov a v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, ktorý neúčasť neospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitých dôvodov, podľa § 180 C.s.p., vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov žalobcu, ako boli pripojené k žalobe a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Dňa 18.9.2015 uzavrel žalobca, ako dodávateľ, so žalovaným, ako odberateľom, písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z.z., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca, ako dodávateľ, sa zaviazal žalovanému, spolu/vlastníkovi nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXXX, k. ú. M. Š., súp. č. 60, v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta X. XX, Š. /technické číslo odberu XXXX-XXXXX-XXX/ dodávku pitnej vody z verejného vodovodu pre účely použitia v domácnosti, na dobu neurčitú, od 18.9.2015. Žalovaný, ako odberateľ, sa v zmluve zaviazal uhrádzať dodávateľovi stanovené platby za dodávky vody podľa zmluvy a platných VOP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasťou zmluvy. Cena za dodávky, podľa zmluvy, bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Počet faktúr za opakované dodanie tovaru mala byť stanovená podľa harmonogramu, ktorý mal byť zasielaný odberateľovi vždy spolu s vyúčtovacou faktúrou. Zmluva vo všeobecnosti upravovala len vystavovanie faktúr, ich splatnosť nebola v zmluve dojednaná. Zmluva neobsahovala dojednanie o spôsobe doručovania písomností, vrátane faktúr. Zmluva ďalej obsahovala „oprávnenie“ dodávateľa na úroky z omeškania vo výške 0,03% za každý deň omeškania s plnením platby alebo časti platby za dodávky vody /čo by predstavovalo 10,95% ročný úrok z omeškania/. 8. Podľa Všeobecných obchodných podmienok vodné a stočné odberateľ uhrádza formou faktúr za opakované dodávky tovarov a služieb a vyúčtovacích faktúr, vystavených dodávateľom na základe odpočtu. Za opakované dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd je odberateľ v priebehu roka povinný platiť formou preddavkov na základe faktúry za opakované dodávky dodanie tovaru a služby, vystavenej dodávateľom. Výšku preddavku určuje dodávateľ podľa priemerného množstva dodanej vody a priemerného množstva odvedených odpadových vôd za porovnateľné obdobie na základe vyúčtovania predchádzajúceho fakturačného cyklu. Podľa čl. VI. bod 9. VOP lehota splatnosti preddavkových faktúr a vyúčtovacích faktúr je 14 kalendárnych dní odo dňa odoslania príslušnej faktúry dodávateľom, ak sa dodávateľ s odberateľom písomne nedohodnú inak. Aj VOP žalobcu obsahovali sankciu za omeškanie s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku a to vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania / čo by predstavovalo až 18,25% ročný úrok z omeškania/, ako aj ďalšiu sankciu vo forme zmluvnej pokuty vo výške 5,- eur v prípade, ak odberateľ neuhradí v lehote splatnosti akúkoľvek vystavenú faktúru a bola mu zaslaná druhá upomienka na uhradenie splatnej faktúry. Článok. X. VOP upravoval doručovanie písomností prostredníctvom pošty, alebo elektronicky. 9. Podľa k žalobe pripojených faktúr, zaplatenia ktorých súm sa žalobca v konaní domáha, žalobca žalovanému vystavil a žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nezaplatil v celom rozsahu:
- č. XXXXXXXXX, vyúčtovacia faktúra, vystavená na sumu 23,58 eur, za spotrebu 53m3 dodanej pitnej vody, nameranú odpočtom, za obdobie 1.1.2017 - 31.10.2017, s vyznačením dátumu splatnosti 8.11.2017
- č. XXXXXXXXX, faktúra za opakované dodanie tovaru a služby, vystavená na sumu 17,96 eur, predpokladaný odber 16m3 vodného, za obdobie 15.1.2017 - 14.4.2017, s vyznačením dátumu splatnosti 18.5.2017
- č. XXXXXXXXX, faktúra za opakované dodanie tovaru a služby, vystavená na sumu 17,96 eur, predpokladaný odber 16m3 vodného, za obdobie 15.4.2017 - 14.7.2017, s vyznačením dátumu splatnosti 11.8.2017
- č. XXXXXXXXX, vyúčtovacia faktúra, vystavená na sumu 14,60 eur, za spotrebu 13m3 dodanej pitnej vody, stanovenú odhadom, za obdobie 15.10.2016 - 31.12.2016, s vyznačením dátumu splatnosti 9.2.2017. 10. Nezaplatenie vyúčtovaných súm 2 x 17,96 eur, 23,58 eur a 14,60 eur žalobca žalovaného upomínal tzv. druhými upomienkami zo dňa 14.1.2019, zo dňa 28.9.2017, zo dňa 30.6.2017 a zo dňa 7.4.2017, vždy spolu s výzvou na zaplatenie aj sumy 5,- eur /spolu 20,- eur/, ako „zmluvná pokuta“ a upozornením na možnosť prerušenia dodávok pitnej vody. 11. Doručenie, ale ani odoslanie či už faktúr, zaplatenia ktorých sa žalobca v konaní domáhal, alebo tzv. druhých upomienok zo dňa 14.1.2019, zo dňa 28.9.2017, zo dňa 30.6.2017 a zo dňa 7.4.2017 nebolo žalobcom v konaní tvrdené, ani preukázané. 12. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 13. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností, uvedených v zákone. 14. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák., občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony. 15. Osobitným predpisom, upravujúcim právny režim poskytovania služieb v oblasti dodávania pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou je zákon NR SR č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách /ďalej len „zákona“/, ktorý jednoznačne stanovuje povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd medzi vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom a fyzickými alebo právnickými osobami. 16. Podľa § 4 ods. 3 zákona odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. 17. Podľa § 28 ods. 1 zákona konečný spotrebiteľ vody /ďalej len konečný spotrebiteľ/ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody. 18. Podľa § 28 ods. 3 zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu, V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. 19. Podľa § 28 ods. 5 veta prvá a ods. 8 zákona právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. 20. Podľa § 28 ods. 9 zákona cenu za 1 m3 dodanej vody a cenu za 1 m3 odvedenej odpadovej vody upravuje, osobitný predpis. 21. Množstvo vody, dodanej verejným vodovodom a odpadových vôd, vypúšťaných do verejnej kanalizácie, sa určuje meradlom /§ 29 zákona/. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 27. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 22. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/. 23. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 24. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkových tvrdení, vymedzených žalobcom a ním súdu predložených listinných dôkazov, majúcich preukázať pravdivosť jeho tvrdení a teda dôvodnosť žaloby, súd dospel k záveru, že žalobu možno považovať za dôvodnú, majúcu oporu vo vykonanom dokazovaní v rozsahu časti istiny vo výške 74,10 eur /23,58 eur + 2x17,96 eur + 14,60 eur/, ktorá predstavuje cenu, vyúčtovanú za dodávky pitnej vody, keď bolo žalobcom preukázané uzavretie písomnej zmluvy v zmysle osobitného predpisu a teda vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu a plnenie podľa tejto zmluvy na dohodnutom odbernom mieste X. XX, Š.. Z týchto dôvodov súd žalovaného aj zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy istiny vo výške 74,10 eur. 25. Pokiaľ ide o príslušenstvo z priznanej sumy istiny 74,10 eur, nakoľko nebolo žalobcom v konaní preukázané doručenie, faktúr, ktorých zaplatenia sa v konaní domáhal, žalovanému, ani splnenie podmienok v zmysle dohody zmluvných strán o splatnosti ceny za poskytované služby, aby nastala ich splatnosť /do 14 dní odo dňa ich odoslania, teda samotné odoslanie žalovanému/, s poukazom na ust. § 563 Obč. zák. a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít /R 27/1977/ súd ustálil, že žalovaný sa do omeškania so splnením dlhu vo výške 74,10 eur dostal až dňom 1.8.2020, nasledujúcim po doručení žaloby v tomto konaní /dňa 31.7.2020/. Počnúc prvým dňom omeškania až do splnenia dlhu preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie žalobcovi, v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka zákonných úrokov z omeškania vo výške, upravenej §-om 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v plat. znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku, o zaplatenie príslušenstva z istiny 74,10 eur od toho ktorého dňa z tej ktorej fakturovanej sumy do 31.7.2020 vrátane, žalobu zamietol ako nedôvodnú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. S odkazom na text, uvedený v bode 5. a v bode 23. tohto odôvodnenia, ak chcel byť žalobca v konaní úspešný aj čo do požadovaných úrokov z omeškania, bolo jeho procesnou povinnosťou v konaní pred súdom preukázať tvrdenie o omeškaní žalovaného v rozsahu, zodpovedajúcom jeho žalobnému nároku, vymedzenom žalobným petitom. 26. V časti o zaplatenie 4 x 5,- eur zmluvnej pokuty, vrátane uplatneného príslušenstva, súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíjal žalovaný nárok na zaplatenie tohto peňažného plnenia, keď nad všetku pochybnosť nepreukázal splnenie nároku na zaplatenie týchto zmluvných pokút. S poukazom na čl. VI. bod 9. VOP mali byť faktúry splatné do 14 kalendárnych dní odo dňa ich odoslania. Pokiaľ však žalobcom nebolo v konaní preukázané ich odoslanie žalovanému, splatnosť faktúr nastať nemohla a teda ani podmienka pre vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu /pre nezaplatenie splatnej faktúry/. Identicky
súd vec zmluvnej pokuty právne posúdil v obdobnej veci, vedenej na tun. súde pod sp. zn. 4Csp 36/2016 totožného žalobcu, v ktorom konaní odvolací súd v rozsudku č.k: 7Co/176/2018 -148 zo dňa 24.4.2019 k otázke zmluvnej pokuty, obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu naviac zaujal právny názor, že v predloženej zmluve nie je písomné dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad nezaplatenia splatnej faktúry v lehote splatnosti a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva iba zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu vo výške 3,30 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou konštatuje, že stanovenie povinnosti zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vo všeobecných podmienkach žalobcu nemožno považovať za jej písomné dojednanie medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, a to ani v prípade, ak samotná zmluva odkazuje na tieto podmienky /rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.1.2016, sp.zn. 25Co/144/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.4.2016, sp.zn. 25Co/169/2015/. V rámci spotrebiteľských zmlúv totiž dojednanie, zakladajúce právo na zmluvnú pokutu /rovnako ako aj rozhodcovská doložka/ zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. 27. Len pre úplnosť súd dodáva, že nie je rozhodujúce, či žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy. To podľa názoru súdu nezbavuje súd povinnosti nenaplniť legislatívny zámer zákonodarcu pri koncipovaní nového civilného kódexu /Civilného sporového poriadku/, podstatou ktorého je v spotrebiteľských sporoch primerane aplikovať všeobecné ustanovenia o procesnom postupe súdu so zreteľom na charakter spotrebiteľského sporu /spory s ochranou slabšej strany/, vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov, čomu zodpovedá aj legislatívna úprava v ust. § 290 až 300 C.s.p. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v prípade spotrebiteľských sporov nemožno bez ďalšieho v celom rozsahu aplikovať ust. § 151 ods. 1 C.s.p. práve z dôvodu, že v prípade spotrebiteľa ide o tzv. slabšiu stranu, priemerného, právne nie zdatného spotrebiteľa. 28. Lehota na plnenie je 3 dni /§ 232 ods. 3 veta prvá C.s.p./ odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, keďže žalobca bol čo do uplatňovanej istiny v úspešný vo výške 74,10 eur, čo predstavuje úspech v pomere 79% /úspech žalovaného 20,- eur, teda pomer 21%/, potom čistý úspech žalobcu predstavuje pomer 58%.. Príslušenstvo, v časti ktorého žalobca úspech nemal, v žalobe nevyčíslil. „Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo /úrok z omeškania/ navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe“ /uznesenie NS SR 6Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008/. 30. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.