Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/1/2014

Potvrdené rozhodnutím 24CoPr/1/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Andrey Dudášovej, v spore žalobcu: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. XXXX/XX, XXX XX F. B., zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: CAFE GOLD, spol. s r. o., IČO: 43 865 330, so sídlom Hlavná 52, 931 01 Šamorín, zastúpený JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou so sídlom Senecká cesta 2, 931 01 Šamorín, o zaplatenie istiny 2.327 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cpr/1/2014-562 zo dňa 25.8.2020 v časti výroku IV. o náhrade trov konania, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : Y. B. F. B. M. W. M. Ž.: V. X., N.. XX.XX.XXXX, A. V. N. Y. XXX, XXX XX V. N. Y., právne zastúpená: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : E. X., B.. B..T..Y.., J. : XX XXX XXX, B. B. S. Č. XX, Šamorín, právne zastúpený: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, AK so sídlom Senecká cesta 2, 931 01 Šamorín, o zaplatenie istiny 2.327,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom nezaplatenej dovolenky za rok 2012 281,01 € v hrubom s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 281,01 € od 1.11.2012 až do zaplatenia, a titulom stravného za obdobie od 1.1.2012 do 31.10.2012 388,67 € s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 388,67 € od 1.11.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie 1.300,49 € zastavuje.

III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

IV. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2014 domáhala vyplatenia nevyčerpanej dovolenky za rok 2009 vo výške 307,-€, za rok 2010 vo výške 307,-€, za rok 2011 vo výške 307,-€ a za rok 2012 za 10 mesiacov 253,-€, celkom 1.174,-€ a príspevok na stravovanie za rok 2009 182,5 dní čiastku 301,-€, za rok 210 182,5 dní čiastku 301,-€, za rok 2011 na 182,5 dní čiastku 301,-€ a za rok 2012 na 152dní 250,-€, celkom 1.153,-€ s odôvodnením, že pôvodne žalovaný jej tieto nároky uznal, keď ukončila pracovný pomer dohodu ku dňu 31.10.2012. Následne jej mal zamestnávateľ vyplatiť mzdu za mesiac október 2012 410,-€, odstupné vo výške 800,-€, keď náhradu za nevyčerpanú dovolenku mienil vyplatiť len za roky 2011 a 2012. Na základe tejto dohody od pôvodného žalovaného obdržala výplatu za mesiac október 2012 v sume 410,-€, ostatné nároky, napriek dohode odmietol zaplatiť. Žalobkyňa dňa 14.11.2013 podala podnet na Inšpektorát práce v Trnave, kde odpovedi mal úrad vytknúť mnohé nedostatky na pracovisku žalovaného. Podaním dňa 20.05.2020 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti nároku na zaplatenie sumy 1.300,49€, o zastavení konania súd rozhodol v konečnom rozsudku ( a ). Na dôkaz svojich tvrdení doložila pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2009, evidenciu dochádzky vedenú u žalovaného, výpoveď daná zamestnávateľom dňa 29.10.2012, žiadosti žalobkyne o skončenie pracovného pomeru dňa 30.10.2012, dohody o skončení pracovného pomeru dňa 31.10.2012 podnetu na Inšpektorát práce v Trnave dňa 14.11.2012, oznámenie Inšpektorátu práce o výsledku šetrenia dňa 27.02.2013, predžalobnej výzvy, odpovede žalovaného na výzvu dňa 24.05.2013, žiadosti

žalobkyne o nazretie do spisov Inšpektorátu práce, dňa 05.04.2013,odpoveď Inšpektorátu práce dňa 11.04.2013, Odborný posudok J.. P. C. Č.. X/XXXX P. D. W. Č.. X/XXXX.

2. Žalovaný vo vyjadrení sa k žalobe dňa 29.07.2014, neuznal nárok žalobkyne, keď v časti nároku na zaplatenie stravného a nevyčerpanej dovolenky za roky 2009 až 2011 namietol premlčanie nároku, keď žaloba bola podaná až 24.03.2014, s odkazom na ust. , ako peňažného nároku, ktorý sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe. V prípade nevyčerpanej dovolenky, mala žalobkyňa možnosť nevyčerpanú dovolenku za rok 2009, vyčerpať v roku 2010 a nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 čerpať v roku 2011, keď tak neurobila, nárok na dovolenku jej zanikol. V prípade uplatnenia nároku formou náhrady škody, rovnako vzniesol námietku premlčania takéhoto nároku v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Tvrdil, že žalobkyni vznikol nárok po skončení pracovného vzťahu na mzdu za mesiac október 2012 283,38€, za nadčasy 40,53€, odstupné za dva mesiace 462,90 € a nevyčerpaná dovolenka za 14,50 dní 189,80€. V skutočnosti jej bolo vyplatené 410,-€ na mzde za mesiac október, odstupné 2 x 300,-€, všetko formou vkladu na účet žalobkyne. Na pojednávaní dňa 18.11.2014, právna zástupkyňa žalovaného žiadala vyčísliť výšku nároku na stravné za obdobie roku 2011 a 2012, ktoré bol žalovaný ochotný zaplatiť. Výpoveď doplnila vo vyjadrení, kde špecifikovala sumy vyplatené žalobkyni za rok 2012, mzda v celkovej sume 3.444,-€ a po pripočítaní 600,-€ odstupného, celkom jej bolo vyplatené 4.044,-€. Tvrdila, že tým jej bolo vyplatené viac než ako jej prislúchalo podľa údajov na výplatných páskach, keď podľa tejto evidencie jej mala byť vyplatená mzda 3.032,-€ za rok 2012, stravné za 171 dní 282,15€, (171dní x 3€ = 513, z toho 55% činí 282,15€, nadčasy 324,50 hodín, 1,54 € netto x 1,25 = 1,92€ x 324,50€ = 623,04€ a sviatky 41hod. x 2,31€ = 94,59€. Na dôkaz svojich tvrdení predložil Zmluvu o postúpení práv a prechode záväzkov zo dňa 01.07.2013, mzdové listy žalobkyne za rok 2012, výpis z účtu žalovaného dňa 18.12.2012 a 19.03.2013, rozhodnutie Inšpektorátu práce zo dňa 05.09.2013. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 právna zástupkyňa žalovaného poprela, že by okrem dojednania v pracovnej zmluve, existovalo ústne dojednanie o výške hodinovej mzdy.

3. Uznesením tunajšieho súdu dňa 25.02.2016 súd pripusti zámenu na strane žalovaného, keď pôvodný žalovaný postúpil všetky práva na spoločnosť E. X. B.. B. T..Y.. B. B. Š., S.Á. Č.. XX.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov Q. K., P. N., D. J.. P. C.N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi navrhnutými stranami sporu, ustálil nasledovný skutkový stav sporu:

5. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2009 z pôvodným žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou, žalobkyňa bola prijatá na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou na tri mesiace, ako čašníčka, s výkonom práce v Šamoríne s dohodnutou základnou mzdou 295,50€ mesačne, bez uvedenia pracovného času, výmery dovolenky a výplatného termínu, s nástupom do zamestnania od 01.01.2009.

6. Na žiadosť žalobkyne adresovanej žalovanému dňa 30.10.2012, pracovný pomer žalobkyne skončil dohodou uzavretou dňa 31.10.2012 , ku dňu 31.10.2012, kde vnikol nárok žalobkyne na výplatu mzdy za mesiac október 2012, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku do skončenia pracovného pomeru za obdobie od 01.01.2011 do 31.10.2012 a odstupné , ktorého výška mala byť najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by výpovedná doba trvala.

7. Predžalobnou výzvou adresovanou žalobkyňou pôvodnému žalovanému, požiadala o vyplatenie celkom 3502€ titulom stravného v sume 2.201,-€ za obdobie od , za odstupné 800,-€, 2 x 400,-€ mesačná mzda a náhradu za nevyčerpanú dovolenku na 77dní 1.101€, odvolávajúc sa na stanovisko J. W. C. D. F. XX.XX.XXXX, ktorý na podnet žalobkyne zo dňa 14.11.2012 zaujalo stanovisko k porušení povinností zamestnávateľa žalobkyne pri skončení pracovného pomeru, nevyplatením odstupného za dva mesiace, čím porušil ust. . V prípade trvania dĺžky pracovného času, jej neposkytol zamestnávateľ prestávku v trvaní 30min. od januára 2012 do októbra 201, čím porušil ust. ods1 , ako aj ustanovenie , opomenutím evidencie pracovného času, práce nadčas, aktívnej neaktívnej časti pracovnej doby, v závislosti od dohodnutej pracovnej doby. Jej pracovný čas za rozhodné obdobie presiahol v priebehu 24 hodín 12 hodín, čím porušil ust. . V súvislosti s vyplatenou mzdou za čas trvania pracovného pomeru, zamestnávateľ žalobkyni nevyplatil prácu nadčas 25% priemerného zárobku ani nedohodol čerpanie náhradného voľna, čím porušil ust. . Rovnako pri vykonanej kontrole inšpektorát zistil porušenie zo strany zamestnávateľa, ktorý za rok 2012 nevyplatil odpracované

dni sviatkov 50% priemerného zárobku, za každý odpracovaný deň sviatkov, čím porušil ust. . Zamestnávateľ nevydal žalobkyni doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, čím porušil ust. . Rovnako konštatoval porušenie zo strany žalovaného, neposkytnutím stravy za obdobie od januára 2009 do októbra 2012 na pracovisku v priebehu pracovnej zmeny, presahujúcej štyri hodiny, čím porušil ust. . Z predloženej evidencie pracovného času žalobkyne za obdobie od januára 2012 do októbra 2012 mal žalobkyni vniknúť nárok na dovolenku 16,5dňa, keď v uvedenom roku čerpala dovolenku od 01.08.2012 do 02.08.2012, vrátene 2 dní, pričom zamestnávateľ nevyplatil nevyčerpanú dovolenku za čas 14,5dní, čím porušil ust. . Čo do zvyšku nároku o nepreplatení, nevyčerpanej dovolenky za predchádzajúce obdobie, bola žalobkyňa s nárokom odkázaná na súd, v dôsledku rozporov v tvrdeniach so zamestnávateľom.

8. T. J. W. C. dňa 05.09.20103 bola žalovanému uložená pokuta 200,-€ za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v zákona o inšpekcii práce , porušením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu dochádzky zamestnancov v období od januára 2009 do decembra 2011, čím porušil ust. , rovnako porušil ust. , neposkytnutím stravy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

9. Z predložených mzdových listov žalovaného za obdobie od januára 2012 do októbra 2012 vyplynulo, že v skutočnosti žalovaný ako zamestnávateľ vykázal žalobkyni príjem za mesiac január 2012 283,38€, pri počte odpracovaných dní 21, kde vyčíslil odpracované sviatky 14,69€, za mesiac február 256,63€, za 18 dní, za mesiac marec 34,76€, keď ani jeden deň neodpracovala žalobkyňa, za mesiac apríl 283,38€, za 19 dní, za odpracované sviatky 30,41€, za mesiac máj 285,03€, rovnako za dva dni sviatkov, 16 hodín , 30,41€, za mesiac jún 2012 283,38€, pri počte 21 odpracovaných dní, za mesiac júl 2012 284,72€ , 16 odpracovaných dní, deň sviatku, 8 hodín, 15,13€. Za mesiac august 2012 291,94€, 12 odpracovaných dní, jeden deň sviatku 8hod., 15,13€, kde bola, čerpaná dovolenka, neidentifikovaný počet dní. Za mesiac september 2012 283,38€, za 20 odpracovaných dní a za mesiac október 2012 746,28€ z čoho 654,40€ bolo odstupné.

10. Podľa dokladu o hotovostnom vklade na účet žalobkyne, mal žalovaný vyplatiť dvakrát po 300,-€ dňa 18.12.2012 a 19.02.2013.

11. Evidencia dochádzky zamestnancov za rozhodné obdobie roku 2012 viedli zamestnankyne do zošita, s uvedením počtu odpracovaných hodín v uvedený deň.

12. Žalobkyňa uznala prevzatie sumy 410,-€, titulom mzdy za mesiac október 2012, s tým, že zamestnávateľ, za čas trvania pracovného pomeru ničím neprispel na stravu počas pracovnej doby. Vo svojom vyjadrení sa k dokladom produkovaným žalovaným v písomnom vyjadrení, ich viery hodnosť spochybnila, keď vo vyjadrení zo dňa 29.04.2014 tvrdil, že titulom odstupného mal vyplatiť žalobkyni 462,90€, následne dňa 09.12.2014, už tvrdil, že mal vyplatiť titulom odstupného 654,40€ a podľa vyjadrenia z 29.07.2014 v skutočnosti vyplatil 2 x po 300,-€, ktorú žalobkyňa nespochybnila. Nevyčerpaná dovolenka žalovaným uhradená nebola. Spochybnila evidenciu žalovaného za mesiac október 2012, keď žalovaný vykázal žalobkyni čerpanie dovolenky 15 dní, ktoré v skutočnosti nevyčerpala, keď mala vyčerpaných len 2 dní za rok 2012.Potvrdila zaplatenie nárokov na mzdu za rok 2012 v celkovej výške 3.444,-€, bez úhrad nadčasov, stravného a sviatkov a odstupné 600,-€, celkom 4.044,-€, keď v skutočnosti mala dostať aj so zaplatením stravného za 171 pracovných dní 282,15€, za nadčasy 623,04€ a za sviatky 3,12€ pri hodinovej mzde 2,00€.

13. Žalovaný cestou právnej zástupkyne, v súvislosti s úhradou práce nadčas žalovanej, poukázal na skutočnosť, čo do evidencie vedenej zamestnankyňami žalovaného, jednalo sa o zošit o počte odpracovaných hodín, ktoré si aj žalobkyňa sama zapisovala a odpracované dni si sama vypočítala na konci každého mesiaca. Napríklad v mesiaci január 2012, kde uviedla odpracovaných 199hodín, kde sú započítané už aj nadčasy, ktoré boli vynásobené 2,-€ ako cena práce. Celkom 398,-€ vychádzala mzda na mesiac, ktorá bola vyplatená žalobkyni v hotovosti bez zdanenia a odvodov, preto výplatné pásky , ktoré vystavoval žalovaný, resp. jeho práv. predchodca, sa nezhodujú s týmito údajmi, teda od januára 2012 do októbra 2012 takto prevzala titulom vyplatenej mzdy celkom 3.444,-€. Spolu 2krát 300,- € odstupné, celkom takt o prevzala žalobkyňa 4.044,-€ za rok 2012. Pokiaľ ide o rozdiel vo výplatných páskach a vo vyššie u vedenej evidencii, tak na výplatnej páske za mesiac január 2012 je uvedený

počet odpracovaných 168 hodín, za ten mesiac bol nadčas 31hodín. V roku 2012 bola minimálna mzda 327,20€. Bez nadčasov by mala dostať žalobkyňa za rok 2012 výplatu 3.032,80 €. Tvrdila, že v tejto sume bolo zahrnuté aj odstupné 654,40 €. Ako náklady na stravné za rok 2012, keď žalobkyňa odpracovala 177 dní, bez PN krát 3,-€, predstavuje 513,-€, z čoho príspevok zamestnávateľa 55% , predstavuje sumu stravného za rok 2012 282,15 €, ktoré údaje vypočítal účtovník žalovaného. Nadčasy v roku 2012 celkom 324,50 hodín, čistá hodinová mzda je 1,54 € krát koef. 1,25, činí 1,92 € za hodinu nadčasu, po vynásobená s počtom nadčasu bola výsledná suma 623,04 €. Dni sviatkov 41 hodín , krát 2,31 € za hodinu činí 94,71 €, z tejto sumy však bolo podľa mzdových listov vyplatená 91,59 €, teda na sviatkoch ešte mala doplatených 3,12 €.

14. Na pojednávaní dňa 16.12.2016, advokátka žalobkyne trvala na podanej žalobe čo do nároku v sume 441,73€, keď vo zvyšku žalobu nezobrala späť.

15. Z odborného vyjadrenia znalkyne J.. P. C. Č..X/XXXX zo dňa 17.10.2017, kde sa zaoberala so žalobou v pôvodne podanom rozsahu uplatneného nároku od roku 2009 vyplynul záver, že v prípade roku 2012 žalovaným neboli použité správne priemery pri vyčíslení náhrad za sviatky, práceneschopnosť, dovolenkové dni a odstupné, doplatky k minimálnej mzde, hlavne v mesiacoch február a marec 2012, kde bola poskytnutá náhrada zamestnancovi za práceneschopnosť za 7 dní namiesto 10dní, dôsledku týchto nezrovnalostí, znalkyňa vyčíslila a porovnala v tabuľkách údaje skutočne vyplatenej mzdy za rozhodné obdobie roku 2012 a to čo v skutočnosti malo byť vyplatené. , keď jej vyšiel rozdiel oproti vyplatenej sume 3032,88 €, malo byť vyplatené 3.130,78€ (čl. 22 posudku). Výška odstupného vyčíslila sumou 665,25€, ktoré však nebolo predmetom sporu. Podľa evidencie dochádzky za rok 2012 v mesiaci január odpracovala 199 hodín, v mesiaci február 148,50hod, v mesiaci marec 29,5hod, v mesiaci apríl 2012 177hod., v mesiaci máj 196,5hod, v mesiaci jún 201,5hod, v mesiaci júl 179, hod, v mesiaci august 203 hod, v mesiaci september 185 hod, a október 205hod. Podľa evidencie žalovaného mala žalobkyňa čerpať v mesiaci júl 5 dní dovolenky a v mesiaci august 2012 10 dní dovolenky, keď jej mali ostať dva dni nevyčerpanej dovolenky. Príspevok na stravovanie nebol uhrádzaný žalovaným za celý čas trvania pracovného pomeru žalobkyne. Za celý rok 2012 mal žalovaný zaplatiť žalobkyni najmenej 388,67€, najviac 518,10€.

16. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 znalkyňa k podanému odbornému posudku uviedla, že v ani jednom roku znalkyňa nenašla dojednanie medzi zamestnancom a zamestnávateľom o príspevku na stravné. Potvrdila, že evidencia dochádzky vedené u žalovaného bola neúplná, pričom posudok vypracovala na základe listinných dôkazov, bez ohľadu na ústne dojednania medzi stranami sporu o výške hodinovej mzdy. V prípade potreby ponúkla posudok v týchto hodnotách prepracovať. Rovnako zistila nezrovnalosti pri vykázaní odpracovaných dní na výplatnej páske žalobkyne a skutočne odpracovaných dní podľa evidencie. Tak ako poukázala aj v roku 2012, keď najprv vyčíslila výšku mzdových nárokov podľa výplatnej pásky a potom v ďalšej časti podľa skutočne odpracovaných dní. Rovnako konštatovala nezhodu v údajoch na výplatných pásky žalobkyne za mesiac august, keď v skutočnosti podľa evidencie dochádzky čerpala len dva dni dovolenky v uvedenom roku a zvyšok bola nevyčerpaná dovolenka, pričom na mzdovom liste za mesiac august 2012 bolo uvedených 10 dní čerpania dovolenky a celkom mala čerpať v roku 2012 15 dní dovolenky, čo sa nezhodovalo s evidenciou dochádzky u zamestnávateľa.

17. V doplnení k posudku v znaleckom posudku č. 1/2020, znalkyňa J.. P. C., vyčíslila nárok na dovolenku za rok 2012 na 18 dní v sume 348,80€ v hrubom a nárok na stravné, počítaní z dohodnutej hodinovej mzdy 2,00€ najmenej 388,67€.

18. Z výpovede svedkyne P. N., bývalej kolegyne žalobkyne potvrdila, že so zamestnávateľom boli dohodnutí na hodinovej mzde 2,-€, hoci v pracovnej zmluve mala dojednanú minimálnu mzdu. Evidenciu dochádzky viedli spoločne so žalobkyňou v zošite, ktorá obsahovala čas trvania výkonu práce, uvedením súhrnných odpracovaných hodín a výška platu. V uvedenej evidencii sa viedlo aj čerpanie práceneschopnosti a dovolenky. Dovolenku čerpali tak, že sa striedali v prítomnosti v práci, v rozsahu neprítomnosti druhej zamestnankyne. Nikdy nemali možnosť vyčerpať v danom roku celú dovolenku, pričom nikdy nemali vyplatenú nevyčerpanú dovolenku. Kontrolu evidencie dochádzky vykonal zamestnávateľ, pričom výplatu si niekedy vyberali sami z pokladne. Tvrdila, že nikdy sa nestalo, že by zamestnávateľ neskontroloval dochádzku a k tomu zodpovedajúcu výplatu. Stravné lístky nedostávali od zamestnávateľa, ona o tejto povinnosti ani nevedela. Stravu si objednala na vlastné

náklady alebo nosila z domu. Vždy robili viac ako 8 hodín, keď pracovali od 8,00hod do 20,00hod. pracovali aj počas sviatkov a pracovného voľna. Mzda sa počítala vždy podľa skutočne odrobených hodín. Ona nepožadovala zaplatenie nadčasov a stravného tvrdiac, že sa so zamestnávateľom takto dohodli. Nepamätala si, či v hodinovej mzde 2,00€ bolo zahrnuté stravné aj nadčasy..

19. Z pracovnej zmluvy svedkyne vyplynulo, že uzavrela ju dňa 01.02.2010 s nástupom do zamestnania od 01.02.2010, s dojednanou mzdou 307,70€, rovnako bez uvedenia pracovného času, výmery dovolenky a uvedením výplatného termínu.

20. Z výpovede svedka Q. K., bývalého zamestnávateľa žalobkyne vyplynulo, že podľa ústnej dohody mala mať hodinovú mzdu 2,-€, keď minimálna mzda v rozhodnom čase v roku 2009 bola nízka, asi 1,50€. Tvrdil, že v tejto sume bolo zahrnuté všetko, strava, náhrada za dovolenku, keď žalobkyňa odrobila denne 10 až 12 hodín, na zmeny sa striedala s druhou zamestnankyňou. Výplatné pásky nedával vždy zamestnancom pre väčšiu vzdialenosť účtovníčky. Evidenciu dochádzky si viedli sami zamestnankyne v zošite. Mzdu im platil v hotovosti a to 2,-€/hod podľa počtu odpracovaných hodín v evidencii dochádzky. V prípade žalobkyne po skončení pracovného vzťahu, ostala nevyčerpaná dovolenky, ktorá mala byť vyčíslená z minimálnej mzdy. V prípade nadčasov, sumu pripadajúcu na jednu hodinu minimálnej mzdy, pripočítal jeho polovicu alebo 0,50€ za každú hodinu nadčasu.

21. Podľa písma/ a b/ - - stav k 31.12.2014, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni.

22. Podľa § 103 ods.1 citovaného zákona, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

23. Podľa § 101 citovaného zákona, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

24. Podľa citovaného , za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. - - stav k 31.12.2014.

25. Z uvedeného vyplýva, že právo na odpočinok, ktorého obsahom je aj právo na dovolenku, je jedným zo základných práv zamestnancov, pričom okrem dovolenky zahŕňa aj prestávky v práci, nepretržitý odpočinok medzi zmenami, nepretržitý odpočinok na konci týždňa (víkendové voľno) a sviatky. Dovolenku pracovnoprávna teória definuje ako právom poskytnutú a garantovanú možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas, ktorá je spojená s existenciou pracovného pomeru a ktorá sa poskytuje zamestnancom až po splnení zákonom ustanovených predpokladov. rozlišuje medzi inými dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, pod ktorou rozumieme dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť, pri splnení podmienok uvedených v ;

26. Žalobkyňa mala uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 01.01.2009, ktorý pracovný pomer jej skončil dohodou ku dňu 31.10.2012. V roku 2012 jej vznikol tým nárok na pomernú časť dovolenky, v ktorej časti si nárok uplatnila 14,5 dní nevyčerpanej dovolenky, počítaná z dohodnutej hodinovej mzdy 2,-€. Skutočnosť, že medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným bola dohodnutá hodinová mzda 2,- €, potvrdil tak svedok Q. K., ako aj svedkyňa P. N., keď ostalo sporné čo uvedené ústne dojednanie hodinovej mzdy oproti nižšej v pracovnej zmluve obnášala. Hoci ustanovenie ukladá v pracovnej zmluve zamestnávateľovi dojednať podstatné náležitosti zmluvy, medzi inými aj mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pracovná zmluva obsahovala základné dojednanie mzdových nárokov, keď ostané boli dohodnuté ústne, čo potvrdil svedok Kamenár. Minimálne mzdové nároky zamestnanca upravuje ust. a , podľa , ktorého zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "") príslušného pracovného miesta. Ak mzda

zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ( § 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas ( § 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ( § 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu ( § 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce ( § 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

27. Zhodnou výpoveďou žalobkyne a svedkyne N. mal súd za preukázané, že čerpanie dovolenky záviselo na vzájomnej dohode, keď na pracovisku sa striedali oni dve. Evidencia dochádzky obsahovala všetky údaje, teda aj čerpanie dovolenky a práceneschopnosť, prácu počas sviatkov a j nadčasy. Túto skutočnosť nespochybnil ani svedok K., keď potvrdil účel evidencie na základe ktorej vyplácal mzdu v hotovosti zamestnankyniam. Podľa evidencie žalovaného , výplatné pásky, mala žalobkyňa čerpať v mesiaci júl 5 dní dovolenky a v mesiaci august 2012 10 dní dovolenky, keď jej mali ostať dva dni nevyčerpanej dovolenky. Znalkyňa konštatovala nezhodu v údajoch na výplatných pásky žalobkyne za mesiac august, keď v skutočnosti podľa evidencie dochádzky čerpala len dva dni dovolenky v uvedenom roku, 01.08.2012 a 02.08.2012, čo bolo zachytené aj v evidencii dochádzky. Svedkyňa N. potvrdila, že pre zamestnávateľa bola rozhodujúca evidencia dochádzky, ako podklad poskytnutia mzdy za uvedený mesiac, ktorý mal pravidelne kontrolovať, pred výplatou, čo nezodpovedalo tvrdeniam svedka K., ktorý tvrdil, že len príležitostne kontroloval dochádzkový zošit. Na základe týchto skutočností, s prihliadnutím aj na zistenie Inšpektorátu práce, keď zistil rovnaké nedostatky na pracovisku zamestnávateľa, súd nároku žalobkyne na vyplatenie pomernej časti dovolenky za rok 2012, kde jej vznikol nárok 18 dní, pri skončení pracovného pomeru k 31.12.2012, pomerná časť predstavuje 16,5dní, z čoho čerpala dva dni zostatok nevyčerpanej dovolenky predstavoval 14,5 dní. Znalkyňa v doplnení znaleckého posudku 1/2020, vyčíslila nárok na dovolenku za rok 2012 na 18 dní v sume 348,80€ . Z toho náhrada za nevyčerpanú pomernú časť dovolenky za rok 2012 predstavovala sumu pomerná časť 348,80€ v hrubom ( 348,80€: 18/ x 14,5 dní).

28. Podľa až 3 - - stav k 31.12.2014, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

29. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

30. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

31. Na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalobkyne, svedkyne Nosáľovej, žalovaným predložených výplatných pások, bolo nesporne preukázané, že žalovaný za čas trvania pracovného pomeru žalobkyni, neposkytol príspevok na stravu, keď svedkyňa N. konštatovala, že takom ani nevedela. Výplatné pásky neobsahovali údaj o úhradách tohto nároku žalobkyne. Nepreukázalo sa ani tvrdenie žalovaného, že v sume 2,00€ bol zahrnutý aj príspevok na stravné. K tomuto záveru dospela aj znalkyňa J.. C. a aj Inšpektorát práce Trnava. Vychádzajú z citovaného ustanovenia , je zamestnávateľ povinný prispievať na stravu zamestnanca minimálne55% z ceny jedla, najviac však do 55% stravného. Súd v závislosti od toho uložil žalovanému doplatiť žalobkyni titulom stravného za rok 2012 na stravné, počítané z dohodnutej hodinovej mzdy 2,00€ najmenej 388,67€, v súlade so závermi doplneného znaleckého posudku č.1/2020, znalkyne J.. C..

32. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala vyplatenia nevyčerpanej dovolenky za rok 2009 až do októbra 2012 celkom 1.174,-€ a príspevok na stravovanie za rovnaké obdobie celkom 1.153,-€ , keď v časti nároku na zaplatenie sumy 1.300,49€, vzala žalobu späť, potom čo žalovaný namietol premlčanie nároku v časti 24.03.2011 a trvala na sume 1026,51€, keď požadovala v prípade stravného priznať maximálnu výšku vyčíslenú v znaleckom posudku 518,10€, bez bližšieho zdôvodnenia, okrem toho, že príspevok žalobkyni poskytovaný nebol, a to len za obdobie od 01.01.2012 do 31.10.2012. Žalobkaňe nepredložila doklad o výdavkoch na stravu za rozhodné obdobie, od ktorej by sa mohla odvíjať výška príspevku, z dôvodu, ktorého súd jej priznal minimálnu výšku , ktorú je povinný zamestnávateľ preplatiť zamestnancovi a čo do rozdielu žalobu zamietol. Čo do rozdielu uvedenej sumy, mala žalobkyňa si uplatniť mzdové nároky na odstupné, náhradu mzdy, odvolávajúc sa na závery znaleckého posudku ako aj doplnenia posudku J.. C., tvrdiac, že tieto nároky boli uplatnené v pôvodnej žalobe. Súd dal za pravdu žalovanému, že žalobkyňa si uplatnila mzdové nároky v pôvodnej žalobe len za nevyplatenú dovolenku počas trvania pracovného pomeru a príplatok za stravu za to isté obdobie. Už na pojednávaní dňa 03.09.2019 právna zástupkyňa žalovaného vyzvala žalobkyňu, aby si ujasnila čoho sa domáha, keď v podaní z decembra 2016 mala žiadať o náhradu nevyplatenej práce nadčas, ktorý nárok pôvodná žaloba neobsahovala. Pojem premlčania neupravuje, pre pracovnoprávne vzťahy sa použije . Z ustanovenia a vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať, pričom sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, prihliadnuc na ust. citovaného zákona, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a to keď sa strane oprávneného subjektu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobný návrh. Žalobkyni skončil pracovný pomer k 31.10.2012. V prípade pochybností o uspokojení jej nárokov, mohla dňom nasledujúcim žalobu podať, keď z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru jej muselo byť jasné, že okrem nezaplatenej nevyčerpanej dovolenky a odstupného, žalovaný iný nárok žalobkyne neuznal a žalobkyňa iné nároky si ani neuplatnila. Žalobkyňa tento nárok spomenula, až v podaní dňa 13.12.2016, keď trojročná premlčacia doba uplynula k 01.11.2015.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Výška uplatneného nároku bola 2.327€, žaloba bola vzatá späť vo výške 1300,49€, z dôvodu vznesenej námietky premlčania časti nároku žalovaným, teda pre správanie sa žalobkyne bola vzatá žaloba späť. Vo zvyšku uplatneného nároku bola žalobkyňa úspešná v sumu 669,68€, žalovaný bol úspešný čo do nároku 1657,32€. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu uplatneného nároku 40,41% a žalovaný 59,59%. Pomer úspechu žalovaného bol 19,18%, v ktorom rozsahu mu prislúchal nárok na náhradu trov konania. Súd s poukazom na ust. , môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, alebo výnimočné okolnosti, ktorým môže byť aj charakter konania. Predmetom sporu boli nároky z pracovnoprávneho vzťahu, kde žalobkyňa si uplatnila nároky po zániku pracovného vzťahu, kde zamestnávateľ , vedome porušil zákon, keď žalobkyni počas trvania pracovného pomeru neposkytol náhradu za nevyčerpanú dovolenku a neprispel na stravu, hoci mu to zákon výslovne ukladá. Zamestnancom vyplácal mzdu, z ktorej neodvádzal v celom rozsahu odvody do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Žalobkyňa, si uplatnila dôvodne nároky za uvedené obdobia, keď súd musel prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, v dôsledku ktorého potom v časti nároku vzala žalobu späť. Žalobkyňa, neznalá práva, podala a spísala sama žalobu, po konzultácii s ekonómom, pre výpočet výšky nároku, práve pre správanie sa žalovaného , bola nútená si podať žalobu, až po dvoch rokoch od skončenia pracovného pomeru, pre prísľub žalovaného, že jej nároky po ukončení pracovného pomeru budú vyrovnané, keď tak sa nestalo. Žalobkyňa presvedčená o svojom nároku, vynaložila náklady na zabezpečenie dôkazov, znaleckým posudkom, hoci zamestnávateľ mohol v priebehu konania zohľadniť časť uplatneného nároku, aj vzhľadom na závery Inšpektorátu práce Trnava, keď tak neurobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )