Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27Csp-116-2019.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/116/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne: Y. Č., A.. XX. XX. XXXX, W. S. XXX/X, XXX XX W., zast. Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., pracovisko: Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o zaplatenie 1.872,35 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1872,35 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1872,35 € odo dňa 4.2.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 26. 09. 2019 podala žalobu, v ktorej žiadala, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 872,35 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania, od odoručenia žaloby do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 27. 04. 2015 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX na sumu 1 110 €. Pri uzatváraní zmluvy jej zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej obsahu. Povedal jej, že ak chce pôžičku, musí zmluvu podpísať, a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardné zmluvy. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a tak zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebitešských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva však viaceré podmienky zákona nespĺňa. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa §9 ods.2 písm.f zákona. Ďalej neobsahuje údaj o odplate v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), § 53 ods. 6 O.z. a § 1 ods. 1 ,2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k), g), h), i) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej zmluve je celková čiastka uvedená vo výške 1 524,72 €. Žalovaným uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je však nesprávna, nakoľko v skutočnosti predstavuje sumu 2 323,44 €, čo je 36 splátok po 64,54 € výška mesačnej splátky. Žalovaný v zmluve uviedol chybne aj údaj o RPMN, nakoľko do výpočtu sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa, a teda aj všetky poplatky. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatky podľa dohody o poskytovaní služieb. Takéto konanie žalovaného, ktorý do celkoých nákladov a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s úverom, je nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku, a konanie v rozpore s dobrými mravmi, a konanie bez odbornej starostlivosti. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 9 ods. 1 písm. l) a uviedla, že zmluva musí obsahovať
najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Jednoznačne v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov, a iných poplatkov, a tiež aj ich počet, a termíny splátok, čo v danom prípade sa v zmluve nenachádza. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať, ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, tak úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tohto bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému sumu, ktorú mala požičanú. Žalovaný vyplatil sumu 999,00 €, čo je suma 1 110 € mínus 111 €, čo bol poplatok za poskytnutie úveru a tento si žalovaný započítal ihneď na poskytnutý úver. Žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu 2 948,90 € a pretože bola povinná zaplatiť len sumu 999,00 €, tak rozdiel suma 1 949,90 € je plnenie bez právneho dôvodu. Z dôvodu prípadneho premlčania nároku si však žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému len sumu 1 872,35 Eur, čo je súčet platieb zaplatených od 06. 10. 2017 do septembra 2019. Žalobkyňa ďalej žalobu odôvodnila podľa § 451 ods. 2 O.z. a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 02. 2020 uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne a žiada žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov právneho zastúpenia. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že žalovaný do celkových nákladov nezahrnul poplatok za dohodu o poskytovaní služieb, tak toto tvrdenie žalobkyne je skutkovo a právne nesprávne a odporuje ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. RPMN sa nepočíta z celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako tvrdí žalobkyňa, ale z celkových nákladov, čo je podstatný rozdiel. Podľa § 2 písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou, ani predpokladom pre vznik zmluvy. Na základe § 2 písm. g) odplata podľa dohody sa nezapočítava do celkových nákladov, a ani do výpočtu RPMN. Zároveň žalovaný tvrdil aj to, že dohoda o poskytnutí služieb je individuálne uzavretá. Služba je nepovinná a pre jej uzatvorenie sa žalobkyňa rozhodla sama a dobrovoľne, a táto dohoda nebola podmienkou získania úveru. Žalobkyňa tvrdí, že uzavretá zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky úveru na istinu , úroky a iné poplatky. Zákon v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutia vo veci C-555/07, C-397/01 až C-403/01, C-42/15 Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, tak táto požiadavka nie je požiadavkou na presnú dátumovu špecifikáciu. Zmluva obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky je zároveň termínom konečnej splatnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23. 03. 2020 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zorváva na svojich tvrdeniach, že zmluva neobsahuje základné náležistosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f), údaj o odplate podľa § 9 ods. 2 písm. j), nesprávny údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda je neplatná. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j), tak žalobkyňa poukázala na osobitné predpisy § 53 ods. 6 O.z. a § 1 a 1a) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd žalobe vyhovel.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. 06. 2020 zotrval na doterajších vyjadreniach a doplnil, že popiera tvrdenia o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru. Žalovaný poukázal na to, že zmluva je tvorená ustanoveniami, ktoré sa nachádzajú nielen v listine, označenej ako ,,žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru / zmluva“, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 14 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou. Z ustanovenia článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru. Žalovaný zároveň poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-166. Na základe tohto termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený. Termín konečnej splatnosti je uvedený určením
podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom, ktorý vyplýva z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Taktiež žalovaný popiera tvrdenia, že zmluva neobsahuje údaj o odplate. Tento údaj je vo výške v súlade s § 53 ods. 6 O.z., ako aj § 1 a 1a) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne, pretože banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac, ako o 25 - 27 % . Zároveň žalovaný poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoSr/1/2018 zo dňa 27. 03. 2018 a sp. zn. 14Co/1016/2014 zo dňa 30. 03. 2016. Priemerná výška odplaty v danom období bola 34,42 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o nesprávnom uvedení RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko tento údaj je taktiež riadne uvedený v bode 5 a v bode 6 zmluvy. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k výpočtu celkových nákladov a ročnej percentuálnej miere nákladov. Poukázal na Smernicu Rady 2008/48/ES z 29. 04. 2008, z ktorej jednoznačne vyplýva, že do RPMN sa započítava odplata za služby výlučne v prípade, ak boli podmienkou získania úveru, čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné služby v zmysle bodu 2 čl. I dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný zároveň predložil rozpis vzorca RPMN na preukázanie správnosti výpočtu tohto údaja. Taktiež poprel, že by dohoda bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohoda bola individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 O.z.
6. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov:
- žiadosti o pokynutie spotrebiteľského úveru
- karty klienta
- výplatných lístkov
- zmluvných dojednaní
- dohody o poskytovaní služieb
- súhrných informácií
mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
7. Podľa žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalobkyňou. V bode 5 sú údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere a v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. V bode 6 sa uvádza mesačná platba ( mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) 64,54 Eur, poskytnutá čiastka úveru 1 110 Eur, splatnosť úveru ( počet splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov 39,27 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1 524,72 Eur, RPMN za úver 26,67 %, ročná úroková sadzba úveru 17,75 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1 110 Eur, a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 524,72 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,67 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,75 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 111 Eur. Zmluva bola podpísaná žalobkyňou dňa 13. 04. 2015 a žalovaným dňa 27. 04. 2015. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.
8. Podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá podľa § 51 O.z. medzi poskytovateľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a zákazníkom - žalobkyňou bolo zistené, že v čl. I bod 1 je predmet dohody, podľa ktorého dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým, ako je číslo dohody. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Definícia služieb je uvedená v článku II. Dohoda bola podpísaná žalobkyňou dňa 13. 04. 2015 a žalovaným dňa 27. 04. 2015.
9. Žalobkyňa ďalej predložila kartu klienta a výplatné lístky za august, máj, jún a júl roku 2019.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o sptrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 27.4.2015 (dátum uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskynúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianského zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Podľa § 451 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.: XXXXXXXXXX dňa 27.4.2015. Súd mal po oboznámení zmluvy nesporne preukázané, že táto bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Na základe tohto bolo nesporné, že bola uzavretá zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka a ide o poskytnutie spotrebiteľského úveru tak, ako je tento
definovaný v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a súd v konaní aplikoval ustanovenia tohto zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
19. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 1 872,35 € v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako vydania bezdôvodného obohatenia a uviedla, že zmluva zo dňa 27.4.2015 nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) j) k) a l), a tak ide o úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 110 € ale v skutočnosti žalovaný poskytol žalobkyni len sumu 999 €, pretože suma 111 € bola ponechaná žalovaným ako poplatok za poskytnutie úveru. Žalobkyňa spolu zaplatila žalovanému sumu 2 948,90 €, a tak rozdiel medzi touto sumou a sumou 999€, ktorú bola povinná vrátiť žalovanému je suma 1 949,90 €, ktorú zaplatila bez právneho dôvodu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z dôvodu prípadného premlčania si uplatňuje len sumu 1 872,35€ , čo sú platby v období od 6.10.2017 do septembra 2019.
20. Žalobkyňa konkrétne namietala, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a to termín konečnej splatnosti. Súd po oboznámení sa so znením zmluvy konštatuje, že v zmluve skutočne nie je uvedený termín konečnej splatnosti ale v článku 6., kde sú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere je uvedené len: splatnosť úveru (počet splátok) 36. V zmluve sa nenachádza žiaden iný údaj, na základe ktorého je zrejmé, aká je doba trvania zmluvy a kedy je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný v konaní poukazoval na zmluvné dojednania, a to bod 4.5, kde je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Súd dospel k takému záveru, že takéto určenie termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy je nedostatočné a strany konania nepredložili ani žiadnu inú listinu, napr. splátkový kalendár, na základe ktorého by bolo zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy bola jednoznačne oboznámená s touto podstatnou náležitosťou, a to termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň možno konštatovať, že táto podstatná náležitosť musí byť uvedená v zmluve a nielen v zmluvných dojednaniach, a ide o podstatnú náležitosť v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a žalobkyni už pri podpise zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a taktiež aj doba trvania zmluvy, čo v tomto prípade splnené nebolo. Na základe tohto možno konštatovať, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 27.4.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
21. Ďalej žalobkyňa v konaní namietala aj podľa § 9 ods. 2 písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Tu súd poukazuje aj na to, že podľa predloženej zmluvy nebola uvedená splatnosť jednotlivých splátok, ale taktiež len podľa zmluvných dojednaní bod 4.5 je tu odkaz na splátkový kalendár. Súd teda zároveň poukazuje aj na to, ako vyplýva z vyššie uvedeného, že ani v tomto prípade zmluva nie je v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch ale chýba tu podstatná náležitosť, a to určenie dátumu splatnosti splátok, takže možno konštatovať, že tu absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l), čo má taktiež za následok, že úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto bodu poukazoval na oznámenie o schválení úveru, kde má byť uvedený dátum splatnosti poslednej splátky, ktorý je zároveň termínom konečnej splatnosti, tak tu súd poukazuje na to, že oznámenie o schválení úveru nie je zmluvou a ide len o jednostranný úkon veriteľa, ktorý dlžníkovi oznámil údaje o schválenom úvere. Ako vyplýva z citovaného § 9 ods. 2, tak podstatné náležitosti, ktoré sú v zákone uvedené musia byť obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, lebo len táto je uzavretá medzi dvoma zmluvnými stranami, a to veriteľom a dlžníkom a dlžník ako spotrebiteľ má právo pri uzatváraní zmluvy byť oboznámený so všetkými podstatnými náležitosťami, ale nie v ďalších dodatočných dokumentoch vyhotovených veriteľom. Pokiaľ ale žalobkyňa namietala, že v zmluve má byť špecifikovaná výška, počet a termíny splátok samostatne pri istine, samostatne pri úrokoch a samostatne pri poplatkoch, nakoľko to vyplýva z citovaného § 9 ods. 2 písm. l), tak s týmto sa súd nestotožnil. Súd vychádzal z ustálenej judikatúry uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktorý uviedol, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č.129/2010 Z.z., nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
22. Ďalej žalobkyňa v konaní namietala, že nie je splnená ani podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ako aj celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa ako spotrebiteľ zaplatiť, čo má taktiež za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože nesprávne uvedenie podstatných náležitostí je potrebné považovať za stav, ako keby tieto náležitosti neboli v zmluve uvedené vôbec. Súd pri oboznámení sa so zmluvou konštatuje, že v zmluve skutočne nie je uvedená správne celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa ako spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve v bode 6 je uvedený počet splátok 36 a výška splátky 64,54 €, čo je spolu suma 2 323,44 €, zároveň je ale v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť suma 1 524,72 €. Na základe tohto je teda zrejmé, že je tu rozdielna suma, ktorá je uvedená ako celková čiastka a nezodpovedá sume, ktorá je vypočítaná z počtu a výšky jednotlivých mesačných splátok. Zároveň súd konštatuje, že v zmluve nie je riadne uvedená RPMN, ako ďalšia podstatná náležitosť, a to práve z dôvodu, že je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. V zmluve v bode 5 je uvedený údaj o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a v bode 6 sú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Údaje tak, ako sú uvedené v bode 5 a 6 sú totožné s výnimkou ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá v bode 5 sa uvádza ako predpokladaná RPMN za úver 27,01 % a v bode 6 ako priemerná RPMN za úver 26,67 %, je zrejmé že ide o rozdielne údaje o výške RPMN. Súd dospel k takému záveru, že tieto rozdielne údaje o výške ročnej percentuálnej miere nákladov majú za následok, že ide o údaj nejasný a zmätočný, a tak nie je ani z týchto dôvodov splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorého ako podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd konštatuje, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podstatné, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, ktorému patrí zvýšená ochrana v zmluvných vzťahoch s dodávateľom, a tak údaj o podstatnej náležitosti RPMN musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko ide o podstatný údaj, ktorý slúži k ochrane spotrebiteľa a na základe tohto práve spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy musí byť jednoznačne oboznámený s týmto údajom, na základe ktorého má možnosť sa rozhodnúť ,či vstúpi alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu a má možnosť porovnať poskytované zmluvné produkty aj s inými dodávateľmi. Vzhľadom na takýto zmätočný údaj o RPMN je zrejmé, že v tomto prípade absentovala táto podstatná náležitosť, ktorá je uvedená v § 9 ods. 2 písm. k), a tak možno konštatovať, že ide o úver, ktorý podľa § 11 ods. 1 je bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň sa súd stotožnil aj s tvrdením žalobkyne, že tento údaj o RPMN je nesprávne uvedený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, a to práve z dôvodu, že pri výpočte nebolo postupované podľa § 2 citovaného zákona, a tak pri výpočte RPMN ako aj pri výpočte celkových nákladov neboli zahrnuté náklady na doplnkové služby, a to v tomto prípade poplatky, ktoré bola povinná platiť žalobkyňa podľa dohody o poskytnutí služby č. 8500110916 zo dňa 27.4.2015. Žalovaný konštatoval, že skutočne tieto poplatky neboli zahrnuté do celkových nákladov, ani do výpočtu RPMN práve z dôvodu, že dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tak podľa § 2 písm. g) sa odplata podľa dohody nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtov RPMN. Zároveň žalovaný tvrdil aj to, že dohoda o poskytnutí služby bola individuálne uzavretá. Tu súd poukazuje na to, že v tomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý v konaní nepreukázal a nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol doplniť dokazovanie na preukázanie toho, že dohoda o poskytnutí služby bola individuálne uzavretá so žalobkyňou, čo žalobkyňa v konaní poprela. Na základe tohto súd konštatoval, že aj táto dohoda o poskytnutí služby nie je individuálne dohodnutá, ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že ide o náklady na doplnkové služby tak, ako sú tieto uvedené v § 2 písm. g) citovaného zákona. Na základe tohto táto suma poplatkov mala byť tak zahrnutá aj vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj v celkovej čiastke, ktorú je povinná žalobkyňa zaplatiť. Podľa obsahu zmluvy o doplnkovej službe súd konštatuje, že táto dohoda bola poskytnutá a uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou a na zánik, resp. splnenie záväzkov úverovej zmluvy bol viazaný aj zánik tejto dohody. Táto dohoda je teda závislá a bezprostredne súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a podľa obsahu možno konštatovať, že táto dohoda nepriniesla pre žalobkyňu ako dlžníka viac práv a výhod, ako by mala, pokiaľ by takúto dohodu neuzavrela. Je teda nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupovala a požadovala uzavretie dohody, čím sa jej predražil úver, pretože musela zaplatiť ešte aj odmenu za poskytovanie služieb, ktoré pre ňu vyplývajú aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. v ničom nedošlo k zlepšeniu postavenia dlžníka pri poskytovaní ďalších služieb. Je zrejmé, že práve platba za takúto službu podľa dohody má výrazne navyšovať celkový zisk žalovaného z poskytovania úveru a na základe tohto žalovaný ani nezapočítal túto odplatu do výpočtu RPMN s tým, že nejde o odplatu za úver ale len za doplnkovú službu. Súd ale konštatuje na základe všetkých týchto skutočností, že išlo o nesprávny postup zo strany žalovaného a odplata podľa tejto dohody o poskytnutí služieb zo dňa 27.4.2015 mala byť zahrnutá tak v celkových nákladoch, ako aj vo výpočte RPMN a pretože nebola, možno konštatovať, že v zmluve je nesprávne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov a nesprávne aj celková čiastka, takže absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a zároveň aj podľa písm. d) citovaného zákona.
23. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že je nesprávne uvedená aj odplata podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona a nebolo postupované v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 6 O.Z. a § 1 a 1 a) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia súd dospel k záveru, že podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súčasťou odplaty mala byť aj platba podľa dohody o poskytovaní služieb, a pretože takto žalovaný ako veriteľ pri výpočte odplaty nepostupoval, tak súd konštatuje, že v danom prípade sa stotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to z dôvodu, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami konania dňa 27.4.2015 neobsahuje správne podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 pís. f), k), l), j) zákona č. 129/2010 Z.z., tak je možné konštatovať, že podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne, čo nepoprel žalovaný, že v skutočnosti vyplatil žalovanej len sumu 999 €, hoci v zmluve je uvedená výška poskytnutého úveru 1 110 € ale suma 111 € bol poplatok za poskytnutie úveru a žalovaný o výšku tohto poplatku vyplatil žalobkyni nižšiu sumu len vo výške 999 €. Ďalšie nesporné skutkové tvrdenie bolo, že žalobkyňa žalovanému zaplatila spolu 2 948,90 € a keďže bola povinná zaplatiť iba skutočnú poskytnutú výšku úveru sumu 999 €, tak rozdiel suma 1 949,90 € je plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, nakoľko na základe uzavretej zmluvy zo dňa 27.4.2015 žalovanému nevznikol nárok na vyplatenie tejto sumy. Žalobkyni teda vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1/, 2/ a § 456 Občianskeho zákonníka až do výšky sumy 1 949,90 € a žalobkyňa si v konaní uplatnila iba nárok na zaplatenie platieb za obdobie od 10/2017 do 09/2019, v celkovej výške 1 872,35 €. V konaní bolo teda nesporne preukázané, že táto suma je bezdôvodné obohatenie , ktoré získal žalovaný na úkor žalobkyne ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, a tak vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 872,35 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
25. Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 1 872,35 € vo výške 5 % ročne, ktorá bola určená podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania je povinný zaplatiť žalovaný odo dňa 4.2.2020, kedy mu bola doručená žaloba a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyni ako veriteľovi vzniklo právo domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania.
26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu Vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 872,35 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 872,35 € odo dňa 4.2.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3. dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak podľa citovaného ustanovenia bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. e) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).