Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Pc-9-2019.pdf
PDF · 114.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľa: G. K., G. XX.XX.XXXX, E. K. Q.. A.. B. XXX/XX, XXX XX L., Z. A. A. J. G. Q.: B. XXX/X, XXX XX O. X, Č. P., štátny občan Slovenskej republiky proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti: E. K., G. XX.XX.XXXX, E. K. P. T. XXX/XX, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/168/2014-24 zo dňa 02.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015, o výživnom tak, že navrhovateľovi z n i ž u j e výživné pre oprávneného z vyživovacej povinnosti zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne od 01. septembra 2018; výživné je splatné v pravidelných opakujúcich sa sumách, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti.
II. Zameškané výživné za dobu od 01. septembra 2018 do 31. júla 2020 v sume 690 Eur je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti do 31.08.2020.
III. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému z vyživovacej povinnosti, za dobu od 01.03.2017 do 31.08.2018, z r u š u j e .
IV. Súd vzájomný návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti na zvýšenie výživného zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ doručil súdu prvej inštancie dňa 03.06.2019 návrh na zníženie výživného, ktoré mu bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/168/2014-24 dňa 02.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015. Návrh odôvodnil tým, že rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti, pretože sa dlhodobo zdržuje v Českej republike, o svojej povinnosti sa dozvedel až po vymáhaní výživného prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Lučenec. Zameškané výživné za dobu od 22.12.2014 do 24.02.2017 v sume 3.586,98 Eur zaplatil dvomi splátkami. Poukázal na to, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, dcére Michaele narodenej 12.11.2007, synovi V. G. XX.XX.XXXX, ktoré vychováva s ich matkou A. C.Q., G. XX.XX.XXXX s ktorou žijú v spoločnej domácnosti v prenajatom byte. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 15.000 Kč (574,91 Eur, kurz meny v čase vyhlásenia rozsudku). Maloletá dcéra plní povinnú školskú dochádzku a náklady s tým spojené sú: obedy 640 Kč (24,53 Eur) mesačne, krúžky 4.300 Kč (164,81 Eur) za 6 mesiacov, škola v prírode 1.500 Kč (57,49 Eur) jednorazovo. Syn V. navštevuje predškolské zariadenie a mesačne vznikajú výdavky: školné 700 Kč (26,83 Eur), strava 765 Kč (29,32 Eur). Navrhovateľ je nezamestnaný,
partnerka je zamestnaná a má príjem v priemere 16.000 Kč (613,24 Eur) mesačne. Výživné žiadal znížiť od 01.09.2018, t.j. od doby opätovného začatia štúdia oprávneného z vyživovacej povinnosti.
2. V priebehu konania predložil uznesenie Okresnej prokuratúry Lučenec č. 3Pv 236/19/6606-5 zo dňa 30.09.2019, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru OR PZ v Lučenci, č.k. ORP-377/1-VYSLC-2019 zo 06.07.2019, ktorým bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie z prečinu zanedbania povinnej výživy. Vyživovaciu povinnosť si neplní od 01. septembra 2018. Zameškané výživné za dobu od 01.09.2018 do 31.07.2020 bol schopný zaplatiť jednou sumou do 31.08.2012 z dôvodu, že si ju požičia od svojej sestry, ktorá mu už v minulosti pomohla s platením zameškaného výživného.
3. Oprávnený z vyživovacej povinnosti doručil písomné vyjadrenie k návrhu súdu prvej inštancie dňa 12.09.2019 spolu so vzájomným návrhom na zvýšenie výživného na sumu 200 Eur mesačne. Vo vyjadrení tvrdil, že navrhovateľ mu od jeho narodenia prispieval na výživu veľmi nízkou sumou a keď dovŕšil plnoletosť, vzhľadom na mesačné výdavky a štúdium na strednej škole, podal návrh na zvýšenie výživného. To bolo zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp.zn. 5C/168/2014. Poukázal na to, že počas celej doby sa o neho vzorne starala matka a vo februári 2017 požiadal Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Lučenci o pomoc, keďže výživné nedostával a tak bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy. V tej dobe prestal študovať v 1. ročníku Technickej univerzity vo Zvolene z dôvodu, že jeho matka vážne ochorela a staral sa o ňu. Bola 12 mesiacov práceneschopná. V septembri 2018 opäť nastúpil na štúdium a dokončil prvý ročník (matka bola ešte stále práceneschopná). V štúdiu pokračuje, mesačné výdavky na štúdium v roku 2019/2020 budú: internát 60 Eur, cestovné 30 Eur, stravné 42 Eur, skriptá 70 Eur za jeden semester, digitálne technológie a telefón 20 Eur, kultúra a špor 20 Eur, ošatenie 30 Eur. Súčasne uviedol, že počas pobytu v zahraničí sa mu nepodarilo zamestnať tak ako to plánoval (v lete 2019), letné prázdniny trávil cestovaním. Počas pandémie COVID-19 nebol ubytovaný v školskom domove, od 09.03.2020 do 13. júla 2020 (ubytovanie mal zaplatené za celý mesiac marec, od apríla ho už neplatil). Navrhovateľ si k nemu neplní vyživovaciu povinnosť od septembra 2018.
4. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, vyjadrení oprávneného z vyživovacej povinnosti, výsluchom účastníkov konania, prečítaním všetkých listín tvoriacich súdny spis a zistil tento skutočný stav:
5. Ostatná úprava vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému z vyživovacej povinnosti bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/168/2014-24 dňa 02.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015. Ním bolo zvýšené výživné na sumu 150 Eur mesačne od 22.12.2014 a zameškané výživné za obdobie od 22.12.2014 do 02.03.2015 v sume 310,46 Eur súd povolil navrhovateľovi platiť v mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným a pod následkom straty výhody mesačnej splátky. Súd súčasne zamietol návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti na určenie výživného v sume 150 Eur mesačne za dobu od 26.08.2014 do 21.12.2014. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ od narodenia oprávneného z vyživovacej povinnosti platil výživné nízkou sumou, vyživovaciu povinnosť si plnila prevažne matka a pri určení výšky výživného zohľadnil vek, štúdium na strednej škole a z toho vyplývajúce nároky na zabezpečenie vzdelávania, primeraných kultúrnych potrieb a na zabezpečenie základných životných potrieb. Výživné súd priznal od podania návrhu.
6. Navrhovateľ v konaní tvrdil a preukázal, že žije s partnerkou a dvomi maloletými deťmi, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, v prenajatom byte, vo veľkosti 65 m2 v dome č.p. XXX/X, F. B., O.. Nájom je dojednaný na dobu určitú od 01.12.2010 do 01.12.2011 a výška mesačného nájomného 15.000 Kč (574,91 Eur). V máji 2019 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.05.2019, Rozhodnutím Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka pre hlavné mesto Prahu zo dňa 29.05.2019 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti od 16.05.2019 vo výške 9.125 Kč (349,74 Eur) mesačne po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 7.019 Kč (269,02 Eur) po dobu ďalších dvoch mesiacov a vo výške 6.318 Kč (242,15 Eur) mesačne po zostávajúcu podpornú dobu (č.l. 29 spisu). Podpora v nezamestnanosti mu bola poskytovaná v dobe od 16.05.2019 do 15.10.2019 a bol vedený v evidencii nezamestnaných v dobe od 16.05.2019 do 31.10.2019. Jeho partnerka je zamestnaná a za dobu od januára 2019 do júna 2019 mala priemernú čistú mzdu 3.181 Kč t.j. 121,92 Eur (č.l. 35 spisu). Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom: k dcére M. G. XX.XX.XXXX a synovi V. G. XX.XX.XXXX. Dcéra navštevuje
floorbalový oddiel FBC Slavia Praha, z.s. a za prvú polovicu sezóny roku 2018-2019 rodičia zaplatili 4.200 Kč t.j. 160,98 Eur (č.l. 34 spisu). Navrhovateľ súčasne tvrdil, že výdavky na maloletého V. mu vznikajú tým, že dieťa navštevuje škôlku, školné mesačné činí 700 Kč (26,83 Eur) a strava 765 Kč (29,32 Eur).
7. Oprávnený z vyživovacej povinnosti v konaní tvrdil a preukázal, že v dobe od 01.09.2019 do 31.08.2020 je študentom Technickej univerzity vo Zvolene, 2. ročníka bakalárskeho študijného programu Forenzná a kriminalistická environmentalistika, študuje dennou formou a štandardná dĺžka štúdia je 3 roky. Študovať začal v 9/2018 nástupom do 1. ročníka, za internát platil mesačne 60 Eur, cestovné 30 Eur mesačne, stravné preukázal cenníkom tak, že mesačne výška predstavovala 42 Eur, výdavky mu vznikajú nákupom skrípt 70 Eur (jeden semester), používaním digitálnych technológií a telefónu 20 Eur, na ošatenie 30 Eur a kultúra a šport 20 Eur mesačne.
8. Súd dokazovaním zistil, že oprávnený z vyživovacej povinnosti študoval dennou formu štúdia na tej istej univerzite, ale v inom odbore od 01.09.2016 do 24.02.2017, kedy bol zo štúdia vylúčený pre nesplnenie požiadaviek (č.l. 72 spisu). Vyživovaciu povinnosť k nemu si plní aj jeho matka, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa PARAPETROL, a.s., IČO: 36 526 606, Štefánikova 15, 949 01 Nitra a od 01.04.2016. Jej čistý mesačný príjem v roku 2019 za mesiac jún bol 893,29 Eur, júl 1.026,80 Eur a august 949,74 Eur.
9. Oprávnený z vyživovacej povinnosti v konaní tvrdil, že štúdium na prvej vysokej škole nezvládol a to z dôvodu, že jeho matka ochorela a správou zo Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 13.09.2019 mal súd preukázané, že bola poberateľkou dávok nemocenského poistenia od 01.09.2016. Nemocenské za dobu od 11.11.2016 do 30.10.2017 spolu v sume 9.043,20 Eur bolo vyplatené takto: 11/2016 suma 465,50 Eur, výplata 16.12.2016, 12/2016 suma 721,50 Eur, výplata 17.01.2017, 01/2017 suma 803,80 Eur, výplata 16.02.2017, 02/2017 suma 726 Eur, výplata 16.03.2017, 03/2017 suma 803,80 Eur, výplata 13.04.2017, 04/2017 suma 777,80 Eur, výplata 16.05.2017, 05/2017 suma 803,80 Eur, výplata 16.06.2017, 06/2017 suma 777,80 Eur, výplata 16.07.2017, 07/2017 suma 803,80 Eur, výplata 15.08.2017, 08/2017 suma 803,80 Eur, výplata 14.09.2017, 09/2017 suma 777,80 Eur, výplata 16.10.2017, a 10/2017 suma 777,80 Eur, výplata 16.11.2017.
10. Zamestnávateľ matky oprávneného z výživného doručil súdu dňa 23.12.2019 správu o tom, že vykonáva profesiu obchodného manažéra, od 01.11.2017 do mája 2019 jej bola vyplatená priemerná čistá mzda 1.298,62 Eur vrátane príplatkov a náhrad miezd. Zo správy od Technickej univerzity vo Zvolene, Študentský domov a jedáleň, Ľudovíta Štúra, Študentská č. 17, Zvolen zo dňa 20.12.2019 mal súd preukázané, že oprávnený z vyživovacej povinnosti bol v tomto domove ubytovaný v období od 01.10.2016 do 31.01.2017. Poplatok za ubytovanie predstavoval sumu 58 Eur mesačne, za uvedenú dobu bol uhradený poplatok v celkovej sume 232 Eur. Za dobu od 01.10.2018 do 28.02.2019, výška poplatku za ubytovanie predstavovala 43 Eur mesačne a za uvedené obdobie bol uhradený poplatok v celkovej sume 258 Eur s tým, že výška mesačného poplatku závisí od typu izby, na ktorej je študent ubytovaný.
11. Zo správy od Českej správy sociálneho zabezpečenia Ústredie zo 16.03.2020 bol zistené, že navrhovateľ nepoberal dôchodok ani neprebieha konanie o priznanie dôchodku, v dobe podania správy 17.02.2020 nebol vedený v databáze uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol nezamestnaný do 31.10.2019. Podporu v nezamestnanosti a pri rekvalifikácii mal vyplatenú za dobu 10/2019 v sume 3.057 Kč (117,17 Eur), 9/2019 v sume 6.669 Kč (255,61 Eur), 8/2019 v sume 7.019 Kč (269,02 Eur), 7/2019 v sume 8.038 Kč (308,08 Eur), 6/2019 v sume 9.125 Kč (349,74 Eur) a 5/2019 v sume 4.710 Kč (180,52 Eur), spolu 38.618 Kč (1.480,13 Eur).
12. Matka oprávneného z vyživovacej povinnosti mala za dobu od 09/2019 do 06/2020 vyplatenú priemernú čistú mzdu 1.242,53 Eur mesačne, poberala daňový bonus v sume 22,72 Eur mesačne a prídavok na dieťa, lebo študuje dennou formou štúdia.
13. Navrhovateľ poberal v dobe od 18.03.2020 do 30.06.2020 dávku nemocenského poistenia (ošetrovanie člena rodiny) takto: od 18.03.2020 do 31.03.2020 4.018 Kč (154 Eur), vyplatená 11.05.2020, od 01.04.2020 do 30.04.2020 11.490 Kč (440,38 Eur), vyplatená 08.06.2020 a od
02.06.2020 sa zamestnal u zamestnávateľa Hofmann Wizard s.r.o., Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2 (č.l. 102 spisu).
14. Súd po vykonanom dokazovaní, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach konštatuje, že návrh navrhovateľa je dôvodný. K tomuto záveru dospel súd po tom, čo zisťoval pomery u navrhovateľa a oprávneného z vyživovacej povinnosti a porovnal ich so stavom v dobe ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti v roku 2015. Vtedy súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 150 Eur mesačne na návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý navštevoval III. triedu Obchodnej akadémie Lučenec. V tom konaní súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11Nc/47/97 zo dňa 21.04.1997 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému E. tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi určené výživné v sume 600 Sk od 01.02.1997 so splatnosťou 10. deň toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a zameškané výživné za dobu od 01.02.1997 do 30.04.1997 v sume 940 Sk súd povolil otcovi platiť v mesačných splátkach po 100 Sk mesačne spolu s bežným výživným a pod následkom straty výhody mesačných splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.1997. Pokiaľ teda súd v roku 2015 (rozsudok právoplatný 02.04.2015) zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, možno prisvedčiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti, že sa tak stalo po dlhej dobe, keď medzičasom nielenže ukončil povinnú školskú dochádzku, absolvoval štúdium na strednej škole. Výživné určené sumou 600 Sk mesačne bolo nízke a tak prevažnú časť všetkých odôvodnených potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti zabezpečovala jeho matka, plnením svojej vyživovacej povinnosti k nemu. Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ žije v Českej republike, s oprávneným z vyživovacej povinnosti nie je v žiadnom kontakte, zvýšené výživné za dobu od 22. decembra 2014 do februára 2017 zaplatil v dvoch splátkach, a to 23.04.2019 v sume 2.700 Eur a 10.05.2019 v sume 886,98 Eur po tom, ako mu začalo hroziť trestné stíhanie. V dobe, keď oprávnený z vyživovacej povinnosti začal študovať na ďalšej vysokej škole, t.j. od 01.08.2018 do 20.06.2019 znovu navrhovateľ výživné neplatil a dlhoval sumu 1.350 Eur (vyjadrenie oprávneného z vyživovacej povinnosti k návrhu na začatie konania).
15. Uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ v Lučenci č.k. ORP-377/1-VYS-LC-2019 zo dňa 06.07.2019 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie navrhovateľovi z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 5C/168/2014 zo dňa 02.03.2015 zaviazaný k plateniu výživného mesačne vo výške 150 Eur počnúc dňom 22.12.2014 vždy predom do 20.dňa toho ktorého mesiaca k rukám syna E. K., takto uloženú povinnosť riadne, pravidelne a v plnej výške neplnil v Lučenci a inde a za obdobie od septembra 2018 do júna 2019 E. K. na výživnom dlhuje sumu 1.500 Eur“. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec číslo 3 Pv 236/19/6606-5 zo dňa 30.09.2019 bolo vyššie citované uznesenie vyšetrovateľa po vznesení obvinenia navrhovateľovi zrušené a vyšetrovateľovi PZ uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
16. Podľa § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 121 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov a teda i za dobu pred podaním návrhu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 473/2012-16 zo dňa 18.09.2012).
21. Dokazovaním bolo nepochybne preukázané (a navrhovateľ to ani nepopieral), že jeho vyživovacia povinnosť k oprávnenému z vyživovacej povinnosti naďalej trvá, keďže tento ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Vyživovaciu povinnosť si plní aj matka oprávneného z vyživovacej povinnosti.
22. Súd skúmal možnosti a schopnosti navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť, ale aj odôvodnené výdavky a potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti. Tvrdením navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.11.2019 mal súd preukázané, že bol zamestnaný v dobe od marca resp. apríla 2018 do novembra 2018 v reštaurácii, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, poberal minimálnu mzdu 14.000 Kč (536,58 Eur); v dobe od novembra 2018 do marca 2019 tiež v reštaurácii, kedy mal pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, skončil uplynutím doby a bola mu vyplatená minimálna mzda 14.000 Kč (536,58 Eur). Následne bol nezamestnaný, poberateľ podpory v nezamestnanosti (v dobe od 16.05.2019 do 15.10.2019, bod 6. odôvodnenia rozsudku). Počas pandémie COVID-19 navrhovateľ poberal dávky nemocenského poistenia (OCR: od 18.03.2020 do 31.03.2020 4.018 Kč = 154 Eur, od 01.04.2020 do 30.04.2020 v sume 11.490 Kč = 440,38 Eur). Ešte bol posudzovaný jeho nárok na dávku (OCR za dobu od 18.03.2020 do 30.06.2020 č.l. 100 spisu). Navrhovateľ sa od 02.06.2020 zamestnal, pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 01.06.2021, za mesiac jún 2020 mu bola vyplatená mzda 16.440 Kč (630,10 Eur).
23. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľ sa v jednej polovici podieľa na výdavkoch ním preukázaných spolu s družkou (nájomné). Pred jeho zaplatením si musí plniť vyživovaciu povinnosť ku dvom maloletým deťom (spolu s družkou), ale aj vyživovaciu povinnosť k oprávnenému z vyživovacej povinnosti. Družka navrhovateľa je zamestnaná, jej príjem v súčasnosti je za dobu od 07/2019 do 06/2020 20.300 Kč (778,05 Eur) mesačne. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú) životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej; naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dôkazy z ktorých vyplynulo, že bola preukázaná zmena pomerov u navrhovateľa, ktorý bol síce zamestnaný, dvakrát išlo o pracovný pomer na dobu určitú, ale mu bola vyplatená len minimálna mzda. Pokiaľ bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku) a neskôr počas pandémie COVID-19 poberal dávku nemocenského poistenia. V jeho možnostiach a schopnostiach nebolo možné platiť súdom určené výživné v sume 150 Eur mesačne, toto nezodpovedalo jeho životnej úrovni, čo bolo dokazovaním preukázané. Uvedené zistenie našlo vyjadrenie v tom, že súd musel rozhodnúť o znížení výživného oprávnenému z vyživovacej povinnosti na sumu 30 Eur mesačne (ktorá je len o pár centov vyššia ako výška zákonného výživného 29,42 Eur) v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. O znížení výživného súd rozhodol od 01.09.2018 t.j. odvtedy, ako oprávnený z vyživovacej povinnosti začal znovu študovať na Technickej univerzite vo Zvolene, ale v inom študijnom programe: Forenzná a kriminalistická environmentalistika a študuje dennou formou štúdia.
24. Dokazovaním súd zistil, že sa pomery zmenili aj u oprávneného z vyživovacej povinnosti v tom, že sa zvýšili jeho odôvodnené potreby (ubytovanie na internáte, strava, hygienické potreby, obuv, ošatenie, nákup študijných pomôcok, atď.). Logicky by to malo znamenať, že oprávnený z vyživovacej povinnosti má od navrhovateľa nárok na vyššie výživné, aby jeho odôvodnené potreby mohli byť uspokojené. Keďže možnosti a schopnosti navrhovateľa to nedovoľujú, s prihliadnutím na jeho životnú úroveň, aj výživné od navrhovateľa môže oprávnenému z vyživovacej povinnosti pokryť len jeho nevyhnutné a nie všetky odôvodnené potreby. Tu súd poukazuje na to, že matka oprávneného z vyživovacej povinnosti si plní zákonnú vyživovaciu povinnosť, jej príjem je podstatne vyšší ako príjem navrhovateľa, vyživovaciu povinnosť má len k oprávnenému z vyživovacej povinnosti a aj jej životná úroveň je vyššia, na nej sa podieľa oprávnený z vyživovacej povinnosti a výživným od matky sú vo väčšom rozsahu uspokojené odôvodnené potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti. Súd prihliadol aj na to, v dôsledku pandémie COVID-19 došlo u oprávneného z vyživovacej povinnosti k zníženiu niektorých výdavkov (ubytovanie, cestovné), keďže od 09.03.2020 už nie je ubytovaný v študentskom domove. Na druhej strane sa však zdržiava v domácnosti matky, ktorá počas celej doby prispieva na jeho odôvodnené potreby. Súd vzal do úvahy aj to, že poberá daňový bonus a prídavok na dieťa a spolu s výživným od navrhovateľa budú nie všetky, ale nevyhnutné odôvodneného potreby oprávneného z vyživovacej povinnosti uspokojené.
25. O splatnosti výživného súd rozhodol v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, zameškané výživné za dobu od 01.09.2018 do 31.07.2020 v sume 690 Eur (30 Eur x 23 mesiacov) zaplatí navrhovateľ do 31.08.2020, čím bude naplnený aj účel výživného, ktoré bol povinný platiť mesačne vopred a do dispozície oprávneného z vyživovacej povinnosti sa dostane čo najskôr.
26. Zhodným tvrdením navrhovateľa a oprávneného z vyživovacej povinnosti, ale aj zo správy od Technickej univerzity vo Zvolene (bod 8 odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd preukázané, že v dobe od 01.03.2017 do 31.08.2018 oprávnený z vyživovacej povinnosti neštudoval, nebol výživou odkázaný na rodičov a preto za toto obdobie súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k nemu zrušil.
27. Oprávnený z vyživovacej povinnosti vzájomným návrhom žiadal zvýšiť výživné zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výživné v tejto sume nezodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ale ani nevyhnutným odôvodneným potrebám oprávneného z vyživovacej povinnosti a súd jeho návrh zamietol.
28. Podľa ustanovenia § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.