Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4NcKR/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu LICITOR recovery, k.s., so sídlom kancelárie Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 393 486, správca konkurznej podstaty úpadcu MILKO, s.r.o. " v konkurze" so sídlom: 991 24 Stredné Plachtince 68, IČO: 36 760 358, právne zastúpený spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému M.. D. E., P..: XX.XX.XXXX, X. Y. E.Y. XXX, XXX XX Č., právne zastúpenému JUDr. Petrom Ďuricom, advokát so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2017 domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.05.2017 sp. zn., , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 88/2017 dňa 10.05 2017 bol vyhlásený konkurz majetok dlžníka MILKO s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Stredné Plachtince 68, 991 24 Stredné Plachtince, IČO: 36 760 358 (ďalej len "úpadca") a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť LEGES Recovery k.s., so sídlom kancelárie Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586. Spravca výzvou zo dňa 19.07.2017 (ďalej len "výzva") vyzval žalovaného ako jednu z osôb, pri ktorej mal za to, že mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konania (ďalej len ""), aby povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnil, alebo preukázal, že mu nevznikla, alebo osvedčil, že sa jej zbavil. V tejto súvislosti poukázal na ust. a . Ako dôkaz označil výzvu správcu zo dňa 19.07.2017, ktorú priložil k žalobe. Ďalej uviedol, že dňa 01.08.2017 bolo správcovi doručené vyjadrenie žalovaného (ďalej "vyjadrenie"), v ktorom okrem iného uvádza, že sa na riadení úpadcu nezúčastňoval a k dokladom preukazujúcim hospodársku a ekonomickú situáciu nemal prístup. Správca odcitoval ust. a a uviedol, vyjadrenie odporcu preskúmal s odbornou starostlivosťou a dospel k názoru, že žalovaný sa nezbavil povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko neosvedčil žiadnu zo zákonom požadovaných skutočností podľa .

2. Žalobu s jej prílohami súd zaslal žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie. Dňa 24.06.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného. Žalovaný uviedol, že plnom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k výzve žalobcu z 19.07.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty, to znamená, že spoločnosť úpadcu vznikla 30.03.2007. Táto spoločnosť bola súčasťou skupiny HrKo Holding, a.s. so sídlom vo Veľkom Krtíši, Lučenecká 840 (predtým Horné Plachtince 1 17), IČO: 36 058 939, pre ktorú zabezpečovala chov nosníc na produkciu vajec na hospodárskych dvoroch Uderiná

a Divín v okrese Lučenec a na hospodárskom dvore Bakova Jama v okrese Zvolen. Žalovaný pre spoločnosť úpadcu zabezpečoval len technické a výrobné činnosti. Hospodárske riadenie, finančné, ekonomické a účtovné veci boli centrálne zabezpečované cez spoločnosť HrKo Holding, a.s. a priamo tiež prostredníctvom M.. J. U., trvale bytom v Y., Ž. XX, ktorému bola k tomuto účelu bezprostredne po založení spoločnosti úpadcu udelená "Generálna plná moc". Kópiu Generálnej plnej moci z 2.4.2007 prikladám žalovaný priložil k vyjadreniu. M.. J. U. sa od 25.03.2009 stal aj konateľom spoločnosti úpadcu a mal na starosti vo svojej zodpovednosti všetky hospodárske, ekonomické a finančné záležitosti spoločnosti. Žalovaný sa na riadení spoločnosti úpadcu vôbec nezúčastňoval. Spoločnosť úpadcu bola svojou výrobnou činnosťou prepojená a úzko zviazaná s činnosťou spoločnosti HrKo Holding,a.s.. Hospodárske ťažkosti a finančné problémy v spoločnosti HrKo Holding, a.s. sa v r.2012 a 2013 priamo a negatívne dotkli aj spoločnosti úpadcu a tiež aj ďalších spoločností združených v skupine HrKo Holding, a.s.. Žalovanému bolo oznámené, že z tohto dôvodu sa celková hospodárska situácia úpadcu natoľko zhoršila, že je potrebné dať spoločnosť do likvidácie s tým, že všetko s tým súvisiace bude zabezpečovať určený likvidátor spoločnosti, vrátane prípadného návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. Z uvedeného dôvodu žalovaný s takýmto návrhom a postupom súhlasil. Spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie od 20.07.2013. Za likvidátora spoločnosti bol určený konateľ - M.. J. U., ktorý mal ako likvidátor zabezpečiť všetky právne kroky smerujúce k likvidácii spoločnosti. Žalovaný zotrval na tvrdení, že spoločnosť úpadcu bola organizačne začlenená do skupiny HrKo Holding, a.s., v rámci ktorého bola činnosť holdingu a tiež jednotlivých subjektov zaradených do holdingu vyhodnocovaná ako úspešná s neustálym hospodárskym rastom. Žalovaný uviedol, že mu neboli z úrovne riadiaceho holdingu poskytnuté informácie v tom smere, že holding, resp. spoločnosť úpadcu sú v takej situácii, že je potrebné na ne vyhlásiť konkurz. Túto skutočnosť žalovaný preukazuje oficiálnymi účtovnými závierkami spoločnosti úpadcu za roky 2010, 2011 a 2012 (č.l. 28), ktoré žalovaný zabezpečil z verejne prístupných zdrojov a priložil ich k vyjadreniu ako dôkaz, ktorý osvedčuje tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť úpadcu nebola v danom období v takej ekonomickej situácii, ktorá by zakladala povinnosť štatutárnemu orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nezúčastňoval na ekonomickom a finančnom riadení spoločnosti úpadcu a za tento úsek činnosti ani nezodpovedal. Riadenie spoločnosti úpadcu bolo v tomto smere zabezpečované prostredníctvom spoločnosti HrKo Holding, a.s. na základe Zmluvy o spolupráci. Ekonomické a finančné riadenie spoločnosti bolo zabezpečované tiež priamo M.. J. U. na základe udelenej plnej moci, resp. priamo z titulu jeho funkcie konateľa v rámci dohodnutej deľby práce. V rámci Zmluvy o spolupráci spoločnosť Hrko Holding, a.s. okrem iného pre úpadcu zabezpečovala:

- plánovanie, organizovanie a riadenie výrobno-obchodných a ekonomických činností,

- rozpočtovanie finančných prostriedkov určených k zabezpečeniu plánovaných úloh,

- vedenie účtovníctva, spracovanie účtovných a daňových dokladov,

- kontrolovanie plnenia prijatých úloh, kontrola plnenia plánu a rozpočtu,

- spoluprácu jednotlivých firiem a úsekov členov skupiny HrKo Holding, Žalovaný svoje tvrdenie, že sa nezúčastňoval na priamom ekonomickom a finančnom riadení spoločnosti osvedčuje Zmluvou o spolupráci uzatvorenou medzi HrKo Holding, a.s. a spoločnosťou úpadcu zo dňa 03.01.2012 a tiež generálnou plnou mocou zo dňa 02.04.2007 udelenou M.. J. U. následne po vzniku spoločnosti úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že ihneď po tom, čo mu bola z úrovne riadiaceho holdingu oznámená skutočnosť, že holding a členovia holdingu, to zn. aj spoločnosť úpadcu je vo finančných a ekonomických problémoch, súhlasil s tým, aby spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie s tým, že všetko s tým súvisiace bude zabezpečovať určený likvidátor spoločnosti, vrátane prípadného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie od 20.07.2013. Za likvidátora spoločnosti bol určený konateľ - M.. J. U., ktorý mal ako likvidátor zabezpečiť všetky právne kroky smerujúce k likvidácii spoločnosti. Túto skutočnosť je možné overiť z verejne prístupných zdrojov, konkrétne Zbierka listín Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica. Žalovaný zastáva názor, že nie je daný právny dôvod pre zaviazanie na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko má zo to, že konal s odbornou starostlivosťou. S poukazom na ust. uviedol, že v žalobe absentuje aspoň základné vymedzenie alebo preukázanie skutočnosti, že úpadca mal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k predlženiu spoločnosti. Samotná existencia plurality záväzkov vzhľadom na fungovanie a zaradenie spoločnosti do tzv. holdingovej štruktúry nemohla ešte vyvolávať závery, že spoločnosť, v ktorej vykonával funkciu štatutárneho orgánu s určitým vymedzením úloh bola v kríze. Naopak výrazným predpokladom, ktorý musí byť splnený, je existencia samotného predlženia. V tomto smere z žalobného návrhu nie je možné zistiť dôvodnosť podania žalobného návrhu. Povinnosť' štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti je v zmysle ustanovení len v súvislosti s predlžením spoločnosti, nikdy nie len z dôvodu spojitosti s platobnou

neschopnosťou. Otázka predlženia je v spojitosti s úpravou ust. upravená tak, že dlžník je v predlžení, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov nepresahovala hodnotu majetku spoločnosti. S ohľadom na uvedené žalovaný zdôraznil, že z predložených listín, a to konkrétne z predložených účtovných súvah vyplýva, že ku dňu jeho pôsobenia v spoločnosti úpadcu hodnota majetku prevyšovala záväzky, a preto nie je možné vyvodzovať záver o zodpovednosti v zmysle predmetu žalobného návrhu. Vyslovil presvedčenie, že v zmysle ust. konal s odbornou starostlivosťou. V závere poukázal na to, že v zmysle kritérií náležitostí upravujúcich určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť žalobného petitu, tento tieto kritériá nespĺňa. V rámci zhrnutia svojich tvrdení uviedol, že má za to, že dostatočným spôsobom osvedčil, že nemal priamy vplyv na ekonomické a finančné riadenie spoločnosti úpadcu, v rámci organizácie práce v spoločnosti úpadcu bolo ekonomické a finančné riadenie spoločnosti zverené M.. J. U., resp. riadiacemu holdingu, a to spoločnosti HrKoHolding,a.s., ďalej že ekonomická situácia v spoločnosti úpadcu v rokoch 2010, 2011 a 2012 nebola taká, ktorá by zakladala povinnosť štatutárnemu orgánu spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ihneď po oboznámení sa so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou v holdingu a v samotnej spoločnosti úpadcu žalovaný súhlasil so vstupom spoločnosti do likvidácie s tým, že všetky súvisiace činnosti, vrátane povinnosti podať návrh na konkurz prechádzajú zo zákona na likvidátora spoločnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Dňa 07.05.2020 bola tunajšiemu súdu doručená duplika žalobcu. Žalobca v nej poukázal na to, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.: zo dňa 03.05.2017, súd o.i. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: MILKO, s.r.o. "v likvidácii", Stredné Plachtince 68, 991 24 Stredné Plachtince, IČO: 36 760 358 (ďalej len ako aj "Úpadca") a do funkcie správcu ustanovil LEGES Recovery k.s., Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586. Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.: -271 zo dňa 12.09.2017 súd odvolal správcu LEGES Recovery k.s., Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586 a ustanovil do funkcie správcu LICITOR recovery, k.s., so sídlom kancelárie Skuteckého 6 (pôvodne Tajovského 3), 974 01 Banská Bystrica, (ďalej len "Správca"). Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 178/2017 zo dňa 19.09.2017 . Ako dôkaz označil výpis z Obchodného vestníka č. 178/2017 zo dňa 19.09.2017 . Vo vzťahu k dôvodom, ktoré majú byť podkladom pre zbavenie zodpovednosti žalovaného zaplatiť sankciu v zmysle , žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že sa nezúčastňoval na riadení spoločnosti úpadcu. Jeho prístup označil žalobca za laxný, nakoľko z výpisu obchodného registra úpadcu je zrejmé, že žalovaný bol konateľom úpadcu v období od roku 2007 do roku 2014. Ako štatutárny orgán spoločnosti mal viaceré zákonom stanovené povinnosti, pričom jednou zo základných je vedenie účtovníctva podľa . Podľa žalobcu štatutárny orgán ako osoba zodpovedná za riadne vedenie účtovníctva, a ktorá má prístup k relevantným podkladom, musí primárne zistiť prípadnú existenciu predlženia a urobiť všetky opatrenia, ktoré jej ukladá zákon. Je evidentné, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu si nesplnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote od kedy sa dozvedel o predlžení, resp. mal možnosť s odbornou starostlivosťou o tom vedieť. Zároveň poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorým konštatoval, že ekonomické a finančné riadenie úpadcu, okrem iného, bolo zverené na základe plnej moci M.. J. U.. Zo znenia plnej moci je zrejmé, že ide o generálne splnomocnenie na zastupovanie úpadcu a de facto na výkon oprávnení popri zapísanom konateľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 01.08.2012, ktorý vo svojom uznesení vyslovil názor, že takéto splnomocnenie sa považuje za neplatný právny úkon v zmysle (ďalej len ""), nakoľko s poukazom na takýto rozsah právomocí patrí výlučne konateľom. S tým úzko súvisí aj otázka princípu publicity a právnej istoty u tretích osôb, keďže do obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, resp. prokuristi. Bolo by nejasné, či právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci robil konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod.. Tiež poukázal na Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. z 21.03.2016, Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. z 05.04.2017, Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. z 30.01.2018 alebo Rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. z 15.02.2018, v ktorých súdy zaujali obdobný názor a stotožnili sa s argumentáciou Ústavného súdu. Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. 353/2012 z 01.08.201 žalobca priložil k svojmu vyjadreniu. Žalobca ďalej uviedol, že z predložených listinných dôkazov ako aj zo skutkových tvrdení nebol preukázaný žiadny liberačný dôvod predpokladaný ust. , a preto naďalej trvá na tom, že žalovaný sa povinnosti zaplatiť sankciu nezbavil, nakoľko žiadnu zo zákonom stanovených skutočností neosvedčil. V dôsledku uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný ako štatutárny orgán je osobou, ktorá má povinnosť zaplatiť sankciu v zmysle

. V závere uviedol, že v záujme maximalizácie miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Súd zaslal dupliku žalobcu žalovanému, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutočnostiam v nej uvedeným. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 17.06.2020 uviedol, jeho pôsobenie v obchodnej spoločnosti úpadcu je datované k dátumu 06.03.2014, čo predstavuje v zmysle zásady publicity overiteľný fakt z výpisu obchodného registra. K argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že bez ohľadu na označenie a vymedzenie plnej moci z nej vyplýva, že splnomocnený M.. J. U. bol konkrétne splnomocnený za spoločnosť konať vo veciach vyplývajúcich zo zmluvy o vedení účtovníctva, preberať peňažné zásielky a bol právne zodpovedný za vedenie spoločnosti tak ako to vymedzovala predmetná plná moc (zo dňa 07.04. 2007 ). Tento vzťah je však potrebné posudzovať in concreto v každej veci. Označený právny úkon predložený žalovaným po obsahovej stránke predstavuje konkrétne vymedzenie splnomocnenej osoby, ktorá sa následne stala konateľom a aj likvidátorom spoločnosti. Samotné holdingové zaradenie úpadcu je preukázateľné z viacerých výpisov z obchodného registra, kde označený splnomocnenec vystupoval ako generálny riaditeľ. Zopakujúc argumentáciu z vyjadrenia zo dňa 19.06.2019 žalovaný zotrval na skutočnosti , že nenaplnil predpoklady zodpovednosti, ktorej dôkazné bremeno je povinný znášať aktívne legitimovaná strana. Žalovaný spochybňuje a tvrdí, že nie je daný právny dôvod pre vymedzenie vyvodenie zodpovednostného vzťahu konateľa a s poukazom na ust. uviedol, že z predložených daňových priznaní a účtovníctva, ako aj zaradenia úpadcu do holdingovej štruktúry vyplýva, že úpadca v čase jeho pôsobenia vo funkcii konateľa mal k dispozícii majetok, ktorý presahoval záväzky spoločnosti. Zároveň toto umožňovalo disponovať úverovými prostriedkami na uspokojenie veriteľov. Táto skutočnosť okrem iného vylučuje záver, že spoločnosť v čase jeho pôsobenia v pozícii konateľa spoločnosti mala predvídať stav podľa ktorého bolo potrebné podať návrh na vstup do konkurzu alebo návrh na reštrukturalizáciu, poveriť k vypracovaniu reštrukturalizačného posudku podľa osobitného zákona. Práve vymedzenie týchto skutočností, že ako štatutárny zástupca nekonal s najvyššou možnou odbornou spôsobilosťou nebola dôkazne zo strany žalobcu preukázaná, preto navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 26.08.2020. Spolu s predvolaním doručil žalobcovi aj posledné vyjadrenie žalobcu. Na pojednávaní sa zúčastnili obidve strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe s odkazom na svoje predchádzajúce vyjadrenia, z ktorých je podľa neho zrejmé, že spoločnosť úpadcu sa počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu úpadcu žalovaným dostala do predlženia, resp. úpadku, čo vyplýva z účtovných závierok predložených žalovaným, ktorý tieto účtovné závierky aj podpisoval. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že dôkazná povinnosť o tvrdených skutočnostiach je delená medzi správcu a štatutárny orgán úpadcu v tom smere, že správca musí preukázať, že úpadca bol v rozhodnom čase, teda počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu, v predlžení. V zmysle ust. sa môže štatutárny orgán vyviniť. V tomto smere žalovaný predložil účtovné závierky za rozhodné obdobie, a to do 20.07.2013, odkedy všetka zodpovednosť štatutárneho orgánu prešla na likvidátora. Účtovné závierky do tohto obdobia nijak nepreukazujú predlženie spoločnosti úpadcu. K neplatnosti generálne plnej moci právny zástupca žalovaného uviedol, že ekonomická a hospodárska štruktúra holdingovej spoločnosti jednoznačne spájala všetky kompetencie do rúk M.. U.. Z dôvodu opatrnosti právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru lehota podľa , ktorá začala plynúť dňom 21.07.2013 a uplynula 21.07.2017, pričom žaloba bola podaná 04.08.2017. S ohľadom na uvedené nevznikol zodpovednostný vzťah žalovaného a táto zodpovednosť by mala byť vyvodená voči likvidátorovi. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že funkciu štatutárneho orgánu vykonával žalovaný do 06.03.2014, a je zrejmé, že koncom roka 2013 už bola spoločnosť v predlžení. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v zmysle ust. až 75 zodpovednosť automaticky prechádza na vymenovaného likvidátora, ktorým sa stal M.. U. a následne O. O.. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že likvidácia spoločnosti úpadcu bola do Obchodného registra zapísaná až v roku 2017, preto v rámci dobromyseľnosti veriteľov úpadcu bol žalovaný povinný vykonávať svoju funkciu až do uvedeného dátumu. Právny zástupca žalobcu tiež na pojednávaní uviedol, že moment vzniku predlženia spoločnosti úpadcu nemohol presne určiť z dôvodu nedostatočnej súčinnosti zodpovedných osôb. Účtovné závierky za rok 2013 dodnes nemá správca k dispozícii, má len daňové priznanie bez účtovnej závierky. Súčasťou dokladov poskytnutých daňovým úradom sú len poznámky o odpise nejakej pohľadávky v sume 5,5 mil Eur, preto by potreboval zabezpečiť účtovné závierky a žalovaný by ich mal mať k dispozícii, nakoľko v tom čase vykonával funkciu štatutárneho orgánu. Poukázal na odpoveď daňového úradu zo dňa

18.05.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že účtovné závierky nie sú obsahom daňového priznania. Práve z obsahu tejto poznámky vyplýva, že uvedená pohľadávka bola už v tom čase nevymožiteľná. Uvedenú listinu predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní na preukázanie, že sa snažil získať účtovnú závierku za rok 2013 za účelom určenia momentu vzniku predlženia, čo sa mu však nepodarilo. Právny zástupca žalovaného zotrval na to, že žalobca nepreukázal moment vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, preto žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomnými vyjadreniami strán sporu a výsluchom strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -64 zo dňa 03. 05. 2017, právoplatným dňa 26. 05. 2017 a vykonateľným 11. 05. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MILKO, s.r.o. "v likvidácii", Stredné Plachtince 68, 991 24 Stredné Plachtince, IČO: 36 760 358 a ustanovený správca konkurznej podstaty LEGES Recovery k.s., so sídlom kancelárie Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -271 zo dňa 12. 09. 2017, právoplatným dňa 20. 09. 2017, súd odvolal spoločnosť LEGES Recovery k.s., so sídlom kancelárie Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586 z funckie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť LICITOR recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 393 486. Konkurzné konanie sa začalo a konkurz na majetok spoločnosti úpadcu bol vyhlásený v zmysle ustanovení v znení účinnom do 31.12.2016, preto všetky konania vyvolané a súvisiace s konkurzom sa spravujú ustanoveniami v právnom režime v rovnakom akým je spravované konkurzné konanie. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný bol do funkcie konateľa spoločnosti ustanovený dňa 30.03.2007 a funkcia konateľa mu zanikla dňa 06.03.2014. V období od 27.05.2009 do 06.03.2014 bol konateľom spoločnosti úpadcu aj M.. J. U.. Dňa 20.07.2013 vstúpila spoločnosť úpadcu do likvidácie a do funkcie likvidátora bol ustanovený M.. J. U., ktorý vykonával funkciu likvidátora do 06.03.2017. Od 07.03.2017 je likvidátorom spoločnosti úpadcu O. O.. Medzi stranami sporu vznikol spor ohľadom povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu.

8. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len ""), dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

9. Podľa , správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

10. Podľa , Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

11. Podľa , súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

12. Podľa , povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

13. Podľa , právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.

14. Podľa novelizovaného , predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, ) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa .

15. Žalobca uplatňovaný nárok odvodzuje od toho, že žalovaný ako štatutárny orgán nepreukázal žiadny z liberačných dôvodov zbavujúci ho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. V súvislosti s petitom žalobcu súd považuje za dôvodnú námietku žalovaného ohľadom neurčitosti a nevykonateľnosti navrhovaného petitu, nakoľko žalobca neuviedol nielen sumu uplatňovanej pokuty, ale ani platobné miesto a osobu, v prospech ktorej má byť táto zmluvná pokuta zaplatená. Hoci výška zmluvnej pokuty vyplýva z ustanovení v spojení s ustanoveniami , žalobca bol povinný uviesť presnú výšku sumy, zaplatenia ktorej sa domáha, a to aj s ohľadom na meniacu s výšku zmluvnej pokuty a sankcie za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe o.i. namietal, že žalobca nepreukázal, že úpadca bol v čase jeho výkonu funkcie konateľa spoločnosti úpadcu v predlžení. Žalobca na túto námietku nereagoval, až na pojednávaní poukázal na to, že spoločnosť úpadcu bola v predlžení už koncom roka 2013. Túto skutočnosť však žalobca súdu nijak nepreukázal. V priebehu celého konania odvodzoval zodpovednosť žalovaného za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a od toho sa odvíjajúcu jeho povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty zmluvnú pokutu, od tvrdenia, že spoločnosť úpadcu bola v čase, keď funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti úpadcu vykonával žalovaný, v úpadku. Súd poukazuje na to, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení je základnou podmienkou vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázanie momentu vzniku predlženia spoločnosti úpadcu. Od uvedeného momentu začína osobe zodpovednej za podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa plynúť lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, ktorá je v predlžení. V tejto otázke nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorým je správca konkurznej podstaty úpadcu. Súd zastáva názor, že žalobca nepreukázal, kedy konkrétne sa spoločnosť úpadcu dostala do predlženia, a teda odkedy začala žalovanému plynúť lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Túto skutočnosť považoval súd za základný nedostatok žaloby. Pre úplnosť sa súd považoval za potrebné vyjadriť aj k argumentácii žalobcu ohľadom premlčania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a okrajovo aj k otázke generálneho plnomocenstva udeleného žalovaným ako štatutárnym orgánom spoločnosti úpadcu M.. J. U.U.. Tak ako uviedol žalobca, podľa ustálenej súdnej praxe sa takéto generálne plnomocenstvo považuje za absolútne neplatný právny úkon, nehovoriac o tom, že takéto konanie žalovaného súd považuje za obchádzanie zákona. totiž pozná inštitút prokúry, ktorý je osobitným druhom generálnej plnej moci udelenej osobe inej ako je štatutárny orgán spoločnosti, avšak ani tento inštitút nezbavuje štatutárny orgán povinnosti riadne si plniť povinnosti ustanovené zákonom a nezbavuje ho zodpovednosti za neplnenie si povinností. Na druhej strane však súd považuje za potrebné uviesť, že vstupom do likvidácie bola de facto povinnosť a zodpovednosť za vedenie účtovníctva delegovaná na likvidátora, ktorý je povinný v zmysle zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu

a v prípade zistenia predlženia podať návrh na vyhlásenie konkurzu, teda je namieste aj vznesená námietka premlčania, jedine, že by žalobca preukázal, že spoločnosť úpadcu bola v predlžení ešte pred vstupom do likvidácie, čo však žalobca nepreukázal a nevyplýva to ani z predložených účtovných závierok. Súd poukazuje na to, že z účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť úpadcu mala kladné základné imanie, ktoré od roku 2010, kedy bolo cca 3 mil Eur stúplo do roku 2011 na cca 11 mil. Eur. K argumentácii žalobcu ohľadom momentu vstupu spoločnosti úpadcu do likvidácie, v súvislosti s rozhodným obdobím, súd uvádza, že v zmysle ust. spoločnosť vstupuje do likvidácie momentom zrušenia, nie zápisu zrušenia do Obchodného registra, ktorý má len deklaratórny charakter. Faktom však zostáva, že v rámci konania žalobca nepreukázal, kedy presne sa spoločnosť úpadcu dostala do predlženia a nakoľko práve od tohto momentu sa odvíja rozhodné obdobie, kedy vznikla žalovanému povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti úpadcu, táto otázka je pre rozhodnutie irelevantná, a to aj s ohľadom na to, že v tom čase už žalovaný nebol štatutárnym orgánom spoločnosti úpadcu. Pre úplnosť považuje súd za potrebné ešte uviesť, že námietka nepreukázania momentu vzniku predlženia spoločnosti úpadcu bola žalovaným vznesená už v replike, teda žalobca mal dostatočný priestor na uplatnenie dôkazných prostriedkov na preukázanie momentu vzniku predlženia spoločnosti úpadcu, na čo však žalobca reagoval až na pojednávaní tým, že moment vzniku predlženia nemohol správca zistiť z dôvodu nesúčinnosti úpadcu, resp. osôb zodpovedných za vedenie účtovníctva. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na posudzovanie momentu vzniku predlženia spoločnosti úpadcu, nakoľko ustanovenia obsahujú inštitúty na zabezpečenie potrebných dokladov pre riadny výkon funkcie správcu, či už od úpadcu alebo tretích osôb a pokiaľ nemá tieto doklady k dispozícii, teda nevie presne určiť moment vzniku predlženia spoločnosti úpadcu, vystavuje sa riziku neúspechu v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. podanie takejto žaloby možno považovať za zjavne bezúspešné. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku zodpovednosti žalovaného za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto žalobu zamietol.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica ( a ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.