Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: H.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan R. republiky, bytom J., Y. XXX/XX, proti žalovanému: Primátorka Mesta Púchov, Púchov, Štefánikova 821/21, IČO: 00 317 748, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ev. č. 11400/2019 zo dňa 25. septembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie o odvolaní primátorky Mesta Púchov Ev. č. 11400/2019 zo dňa 25. septembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. , o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 8209/2019 zo dňa 27.06.2019, ktorým bolo v zmysle zákona o slobode informácií nevyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií doručenej Mestu Púchov dňa 19.06.2019 zaevidovanej pod ev.č. 7699/2019.

2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal posúdením jeho žiadosti o poskytnutie informácií, ale posúdením jeho iných žiadostí o poskytnutie informácií s tým, že podanie žiadostí o poskytnutie informácií žalovaný vyhodnotil ako zneužitie výkonu práva. V podanej žiadosti formuloval dve stručné otázky, na ktoré mohla povinná osoba v prípade dodržania zákonného postupu stručne a jednoducho odpovedať. Zmyslom podanej otázky bolo dozvedieť sa skutočnosti súvisiace s realizáciou stavby výkopových prác, ktorými mala byť spôsobená škoda na jeho majetku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.03.2014, podľa ktorého je potrebné vychádzať z prezumpcie sprístupnenia informácií. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval za účelové a lživé, nakoľko z rukopisného záznamu pána F. (zamestnanca oddelenia výstavby, investícii, životného prostredia a stavebného úradu na mestskom úrade v Púchove) vyplýva, že za účelom sprístupnenie informácií ohľadom skutočností týkajúcich sa optickej chráničky Mesta Púchov tieto spracoval a odovzdal. Napriek uvedenému žalovaný žalobcovi tieto informácie nesprístupnil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca podal za necelý mesiac 12 žiadostí o sprístupnenie informácií, a to dňa 30.05.2019 v čase o 14:29

hod. zaevidovanú pod ev.č. 6934/2019, dňa 30.05.2019 v čase o 14:28 hod. zaevidovanú pod ev.č. 6935/2019, dňa 10.06.2019 v čase o 14:45 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7364/2019, dňa 13.06.2019 v čase o 14:05 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7523/2019, dňa 14.06.2019 v čase o 12:00 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7852/2019 spolu s podnetom na vykonanie Štátneho stavebného dohľadu zaevidovaným pod ev.č. 7570/2019, dňa 14.06.2019 v čase o 13:40 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7580/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 09:21 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7699/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 09:31 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7706/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 12:10 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7758/2019, dňa 20.06.2019 v čase o 14:08 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8174/2019 spolu s podnetom na vykonanie Štátneho stavebného dohľadu zaevidovaným pod ev.č. 7885/2019, dňa 25.06.2019 v čase o 08:09 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8019/2019 a dňa 26.06.2019 v čase o 11:13 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8153/2019. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy, a teda povinná osoba má pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií zohľadňovať nielen právo žiadateľa na sprístupnenie informácií, ale aj právo ostatných občanov na riadnom výkone verejnej správy. Žalovaný správanie žalobcu, ktorý podal viacero žiadostí obsahujúcich viacero požadovaných informácií v krátkom časovom slede, považoval za neprimerané obvyklému správaniu žiadateľov a vyhodnotil ho ako postup, ktorý nemá oporu v zákone o slobode informácií. Žiadosti podané žalobcom v jeden deň na rôznych podaniach boli zaevidované každá samostatne, čím sa vytvorila zbytočná administratíva. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. , podľa ktorého je potrebné chrániť niektoré verejné záujmy prostredníctvom výnimiek a orgány by mali mať možnosť chrániť sa tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ by sa mal dôsledne zaoberať každou jednotlivou žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií za situácie v krátkom časovom slede podaných viacerých žiadostí, tak takýmto postupom by šikanózny žiadateľ dosiahol svoj cieľ, ktorým je ochromiť činnosť povinnej osoby. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k podstatným dôvodom a rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti. Poukázal nato, že medzi podaním žiadosti o poskytnutie informácie a vyhotovením zápisu pána F. uplynulo 5 mesiacov, čo je podstatný časový rozdiel. Taktiež poukázal na to, že žalobca ako účastník konania mohol žiadané informácie získať podľa .

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní (replike) zo dňa 28.03.2020 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej žalobe.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa a nasl. (ďalej len ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa , zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

6. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6.1. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

6.2. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie a postup žalovaného v konaní, na základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 8209/2019 zo dňa 27.06.2019, ktorým v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nebolo vyhovené žiadosti žalobcu

o poskytnutie informácií doručenej Mestu Púchov dňa 19.06.2019 zaevidovanej pod ev.č. 7699/2019, ktorou žiadal o sprístupnenie informácie, či stavebník R. V., a.s., L. XXX, XXX XX L. a stavebník S. R., a.s., H. 8, XXX XX L. predložili stavebnému úradu Mesta Púchov odo dňa 03.05.2019 do 19.06.2019 k stavbám povoleným stavebným úradom v konaniach sp.zn. OVIŽPaSÚ/2018/2957/10584-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/1480/7131- TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/3245/13104-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/1479/7130-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/3377/14534-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/940/7036-TS1-20-KOV, zmenu stavby pred dokončením. V prípade podanie žiadosti o zmenu stavby pred dokončením žiadal o uvedenie dátumu prijatia týchto podaní, dátumu, miesta a spôsobu ich prejednania. V podanej žiadosti povinnú osobou upozornil, že je dotknutou osobou a účastníkom v konaní, ktorému bola doterajším výkonom uvedených stavieb spôsobená škoda na majetku.

8. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- Žalobca podal dňa 19.06.2019 v čase o 09:21 hod. na Mestskom úrade Púchov žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorou žiadal o sprístupnenie informácií, či stavebník R. V., a.s., L. XXX, XXX XX L. a stavebník S. R., a.s., H. 8, XXX XX L. predložili stavebnému úradu Mesta Púchov odo dňa 03.05.2019 do 19.06.2019 k stavbám povoleným stavebným úradom v konaniach sp.zn. OVIŽPaSÚ/2018/2957/10584-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/1480/7131- TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/3245/13104-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/1479/7130-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/3377/14534-TS1-20-KOV, OVIŽPaSÚ/2018/940/7036-TS1-20-KOV, zmenu stavby pred dokončením. V prípade, podanie žiadosti o zmenu stavby pred dokončením žiadal o uvedenie dátumu prijatia týchto podaní, dátumu, miesta a spôsobu ich prejednania. V podanej žiadosti povinnú osobou upozornil, že je dotknutou osobou a účastníkom v konaní, ktorému bola doterajším výkonom uvedených stavieb spôsobená škoda na majetku. Žiadosť bola zaevidovaná pod ev.č. 7699/2019.

- Rozhodnutím ev.č. 8209/2019 zo dňa 27.06.2019 mestský úrad žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zaevidovanej pod ev.č. 7699/2019 podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žiadateľ v krátkej dobe podal viaceré žiadosti o poskytnutie informácií, pričom v priebehu 16 pracovných dní podal celkovo 10 žiadostí o poskytnutie informácií, dňa 19.06.2019 podal žalobca tri žiadosti v jeden deň. Uvedená žiadosť obsahuje viaceré požadované informácie. Konanie žalobcu vyhodnotil ako zneužívanie výkonu práva s tým, že úmyslom žiadateľa nie je získanie informácie, ale podanie žiadostí smeruje k obmedzeniu výkonu činnosti mestského úradu ako povinnej osoby. O uvedenom závere svedčí správanie žalobcu, ktorý žiadosti väčšinou podáva osobne krátko pred koncom úradných hodín, čo vzhľadom na nutnosť evidencie došlej pošty, obeh a prideľovanie registratúrnych záznamov znamená skrátenie času na vybavovanie žiadosti. Obsah jednotlivých žiadosti žiadateľa, ich značný rozsah a forma sprístupnenia si vyžaduje osobitnú formu spracovania a technické prostriedky na jej splnenie čo s ohľadom na zákonnú lehotu, v ktorej by mali byť žiadosti o poskytnutie informácií vybavené indikujú úmysel žiadateľa, a to neprimerané zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti osôb zodpovedných za spracovanie žiadosti o poskytnutie informácií a v konečnom dôsledku prinajmenšom jedného z oddelením mestského úradu pri zabezpečovaní hlavnej činnosti, t.j. riadneho výkonu samosprávy. Z dôvodu, aby nedošlo k znefunkčneniu povinnej osoby považoval žalobcom požadované plnenie na poskytnutie informácií za nerealizovateľné vzhľadom na časový a kapacitný rozsah plnenia povinnosti povinnej osoby pri vybavovaní predmetnej žiadosti žalobcu. Podľa mestského úradu žiadosť žiadateľa o sprístupnenie takého množstva súborov informácií v podstatnej miere prevyšuje účel a zmysel zákonných práv žiadateľa na prístup k informáciám a v neprimeranom rozsahu zasahuje do činnosti Mesta Púchov uložených mu zákonom ako subjektu miestnej samosprávy a orgánu vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy, čím ohrozuje verejný záujem, ktorý bola obec ústavne predurčená plniť. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2019, proti ktorému podal žalobca dňa 06.08.2019 v elektronickej podobe odvolanie doplnené v listinnej podobe dňa 12.08.2019.

- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 8209/2019 zo dňa 27.06.2019 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s rozhodnutím orgánu prvého stupňa

v plnom rozsahu s tým, že povinná osoba zdôvodnila nesprístupnenie informácie relevantnými argumentmi poukazujúc na množstvo požadovaných informácii v žiadostiach podávaných v krátkom časovom období po sebe a spôsob podávania žiadosti o sprístupnenie informácií v nadväznosti na plynutie lehoty na ich vybavenie. Je vecou povinnej osoby, aby posúdila dopady viacerých žiadosti o sprístupnenie informácii a obsahujúcich viacero žiadostí o informácie na jej chod z pohľadu zabezpečenia jej riadneho chodu. Aspekt podávania žiadosti v závere pracovného času objektívne skracuje čas, ktorý má povinná osoba k dispozícii na vybavenie žiadostí. Tento aspekt bol vyhodnotený ako účelový v rozpore s účelom zákona o slobode informácií a odvolací orgán ho preto hodnotil rovnako. Vybavovanie žiadosti o sprístupnenie informácii zahŕňa zaevidovanie žiadosti, pridelenie žiadosti príslušnému zamestnancovi, ktorý mal hľadať požadované informácie, vyhodnotiť, ktoré informácie môže a ktoré nemôže zverejniť, vyhotoviť fotokópií požadovaných informácií a zabezpečiť ich zaslanie. Žiadateľ podal spolu 12 žiadostí o poskytnutie informácií v krátkom časovom období, preto počet a rozsah žiadostí podaných žalobcom vyhodnotila povinná osoba náležite v záujme zabezpečenia riadneho chodu úradu. Podstatou odmietnutia sprístupniť požadované informácie nie je ich druh, ale podávanie viacerých žiadostí obsahujúcich viacero požadovaných informácií v krátkom časovom úseku jedným žiadateľom.

9. Podľa článku 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

10. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti (ďalej len zákon o slobode informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

10.1. Podľa zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

10.2. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

10.3. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

10.4. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

10.5. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

12. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase podania žiadosti účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. zákona o obecnom zriadení v znení účinnom v čase podania žiadosti starosta vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.

12.1. Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

13. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie SR zaručeného práva každého na informácie ( SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Najvyšší súd v danom prípade vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.

14. Rovnako žalobca ako aj žalovaný poukazovali na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. . V tomto rozhodnutí sa senát Najvyššieho súdu zaoberal otázkou, či kvalita a rozsah

informácií, ktoré žalobca žiadal od žalovaného ako povinnej osoby podľa o slobodnom prístupe k informáciám indikovali, že ide o porušenie princípu zákazu zneužitia práva vo verejnoprávnej sfére. Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background

- pozadie) formálnej aplikácie práva aj v prípadoch, keď zákon sa o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona - postupom podľa dikcie zákona nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Je potrebné odlišovať tento reálny záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať (podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať. Najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal znakmi informačného filibusteringu, teda obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žalobcu. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyslených žiadostí. Indície, ktoré naznačujú pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle žiadateľa sú nasledovné: typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že právo musí byť vykonávané primeraným spôsobom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Najvyšší súd konštatoval, že súdy v rámci svojej činnosti okrem poznania dikcie zákona musia byť spôsobilé vyhodnotiť aj situácie, či nejde o zneužite práva. Ide o diskrečnú právomoc súdov.

15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca podal v krátkom časovom období viacero žiadostí o sprístupnenie informácií, viaceré z nich v závere pracovného času, pričom vybavenie žiadostí vyžaduje zvýšený výkon práce ich zamestnanca. Uvedené konanie žalobcu považoval za šikanózne konanie s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. Povinná osoba preto použila inštitút odmietnutia sprístupnenia informácií v záujme zachovania riadneho chodu Mesta Púchov pri výkone verejnej správy. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že ani Mestský úrad Púchov ako povinná osoba a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali obsahom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a náročnosťou ich vybavenia, ale výlučne skutočnosťou, že žalobca podal v období v priebehu 28 dní celkovo 12 žiadostí o sprístupnenie informácie, čo považovali za šikanózne konanie žalobcu s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. Žalovaný ako aj povinná osoba vychádzali zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , avšak v tomto konaní súd z predloženého spisu nezistil, že by cieľom žalobcu bolo ochromiť činnosť povinnej osoby. Hoci zákon neukladá žalobcovi preukázať právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje, zo žiadosti žalobcu je úplne zrejmý dôvod, pre ktorý sa poskytnutia informácií dožaduje, nakoľko mal žalobca za to, že pri vyhotovovaní stavieb povolených v uvedených stavebných konania mu je spôsobovaná škoda. Podaná žiadosť obsahuje žiadosť o sprístupnenie informácie, či stavebníci R. V., a.s. a S. R., a.s. podali v zmysle stavebného zákona v čase od 03.05.2019 do 19.06.2019 žiadosti o zmenu stavby pred dokončením v konkrétnych uvedených šiestich stavebných konaniach s tým, že ak áno, žiadal o informáciu kedy boli tieto žiadosti prijaté a kedy, kde a ako boli prejednané. V predmetnej veci je príslušným stavebným úradom Stavebný úrad Púchov a žiadané informácie mohla povinná osoba zistiť od Stavebného úradu mesta Púchov, ktorý sídli na rovnakej adrese ako povinná osoba. Žalobca v podanej žiadosti presne špecifikoval konkrétne spisové značky šiestich stavebných konaní s tým, že

žiadal o poskytnutie informácie, či konkrétni dvaja stavebníci podali v týchto konaniach v čase od 03.05.2019 do 19.06.2019 žiadosti o zmenu stavby pred dokončením a v prípade ich podania žiadal o jednoduché informácie ohľadom vybavenia týchto žiadostí. Nad rámec svojej povinnosti žalobca v podanej žiadosti o sprístupnenie informácií doplnil dôvod podania tejto žiadosti spočívajúci vo vzniknutí škody žalobcovi pri zhotovení uvedených stavieb. Jedná sa o dostatočne konkrétne, jednoducho zistiteľné a formulovateľné informácie, ktorých poskytnutie žiadateľovi nevyžaduje zvýšenú náročnosť pri zabezpečení, preto súd vyhodnotil argument žalovaného o neprimeranom zaťažení povinnej osoby poskytnutím požadovaných informácií za nedôvodný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca podal v priebehu 28 dní spolu 12 žiadostí o poskytnutie informácií. Uvedená skutočnosť však nepostačuje na vyvodenie záveru žalovaného, že sa jednalo o prejav zneužitia práva na informácie. Z požadovaných informácií žalobcom nemožno vyvodiť záver, že je z nich vopred zjavne zrejmé, že ich povinná osoba nebude ani pri všetkom vynaloženom úsilí, ktoré možno od nej za daných organizačných a technických podmienok oprávnene očakávať, spôsobilá poskytnúť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote, a to ani po jej predĺžení. V zmysle má povinná osoba dostatok času na sprístupnenie požadovaných informácií, a preto nemožno prisvedčiť argumentu povinnej osoby a žalovaného, že viaceré žiadosti podal žalobca pred skončením úradných hodín. Je iba na povinnej osobe, akým spôsobom zabezpečí evidenciu a poverenie konkrétneho zamestnanca vybavením žiadosti o sprístupnenie informácie a časový aspekt týchto úkonov nemôže pripisovať na ťarchu žiadateľa. S poukazom na vyjadrenie žalovaného súd uvádza, že nie je možné odmietnuť právo žiadateľa o informácie podľa z dôvodu aplikácie Správneho poriadku. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. , a preto je na žalobcovi, ktorý zo spôsobov získania informácií využije, pričom uvedené spôsoby sa nevylučujú. S poukazom na formuláciu otázok o požadovaných informáciách, na počet podaných žiadostí a na počet dní, počas ktorých boli žiadosti žalobcu podané, súd nevyhodnotil konanie žalobcu ako obštrukčnú metódu s cieľom zahltiť a zamestnať orgán verejnej správy činnosťou na spracovaní informácií pre žalobcu. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie o odvolaní primátorky Mesta Púchov Ev. č. 11400/2019 zo dňa 25. septembra 2019 je potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ), vysporiadať sa s podanou žiadosťou žalobcu v súlade s ustanoveniami a v správnom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu podľa zákona o slobode informácií.

17. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. ( veta prvá , veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).