Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony osoby: W. S., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. Q. XXXX, naposledy pobytom J. XX, S. - J., zastúpený osobou: U. W., nar. XX. Q. XXXX, trvale pobytom B. D. XXXX/XXX, V., a procesným opatrovníkom: Obec S. - J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. X, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o odvolaní procesného opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 12. decembra 2019 č.k. -167 takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony osoby W. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte len ako „obmedzovaný“), trvale bytom S. - J., J. XX, v časti spôsobilosti nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v žiadnom rozsahu, hospodáriť s finančnými prostriedkami vo forme hotovostnej či na účtoch v bankových inštitúciách v žiadnom rozsahu, disponovať bankomatovou resp. kreditnou kartou, uzatvárať majetkové zmluvy, kúpnopredajné zmluvy, úverové, mandátne a iné zmluvy, tiež zmluvy s majetkovým a finančným plnením, spísať závet, nie je spôsobilý konať v súdnych konaniach a pred orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, pred orgánmi špecializovanej štátnej správy, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, zdravotnej či sociálnej detencii, rozhodovať o mieste svojho trvalého či prechodného pobytu, tiež uzatvárať manželstvo či iné vzťahové zväzky; II. za opatrovníka obmedzovanému ustanovil Obec S. - J., IČO: XX XXX XXX; III. opatrovníkovi uložil povinnosť zastupovať obmedzovaného v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu, tiež spravovať jeho majetok, a ak nejde o bežné veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu; IV. zaviazal opatrovníka riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyny súdu; V. zaviazal opatrovníka vždy k 30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku obmedzovaného a po skončení funkcie opatrovníka predložiť v lehote 30 dní záverečný účet zo správy majetku obmedzovaného; VI. štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania a VII. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (kvôli prehľadnosti jednotlivé odseky označil rímskymi číslicami odvolací súd, pozn. odvolacieho súdu). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením a (ďalej len „“); , , , , , a , (ďalej len „“). Z vykonaného dokazovania výsluchom obmedzovaného, oboznámením sa so Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Máriom Strakom č. 120/2019 a tiež jeho výsluchom ako aj obsahom spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že obmedzovaný roky trpí duševnou poruchou - alkoholickou demenciou, ktorá je následkom dlhoročného užívania alkoholu. Táto porucha je trvalá, s negatívnym priebehom a prognózou do budúcnosti, nemožno očakávať podstatnejšie zlepšenie, či vyliečenie. Diagnóza negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho správanie a konanie v rodine

a v spoločnosti, je odkázaný na komplexnú starostlivosť svojho okolia, resp. ústavu. Obmedzovaný v dôsledku duševnej choroby nie je schopný vykonávať právne úkony ako nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v žiadnej miere, disponovať financiami v žiadnej výške (v hotovosti, či na účtoch v bankách), uzatvárať majetkové zmluvy, závety, prevody, kúpno-predajné zmluvy, úverové. mandátne a iné zmluvy, vystupovať samostatne v súdnych konaniach a pred orgánmi štátnej a miestnej samosprávy, pred orgánmi špecializovanej štátnej správy (napr. zdravotné poisťovne), kandidovať do volieb národnej rady SR, VÚC a miestnej samosprávy, nie je schopný rozhodovať o mieste svojho trvalého, či prechodného pobytu o svojej medicínskej liečbe, o svojej sociálnej detencii, uzatvárať vzťahové zväzky (manželstvo a pod.), nie je schopný samostatne a zmysluplne nakladať s financiami v žiadnej výške. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v danom prípade boli u obmedzovaného splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, v dôsledku čoho potom súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené vo výroku (I.) napadnutého rozsudku. S obmedzením spôsobilosti na právne úkony vyvstala potreba ustanoviť obmedzovanému opatrovníka, za ktorého ustanovil obec S. - J., nakoľko vykonaným šetrením nezistil jeho príbuzných, ktorí by s ustanovením za opatrovníka súhlasili, ani inú osobu, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie. Súd prvej inštancie zároveň upravil rozsah práv a povinností tak, ako j uvedené vo výrokoch rozsudku (II.-V.) O náhrade trov konania štátu rozhodol v zmysle , tak, že štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania (VI.) O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (VII.).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie procesný opatrovník s návrhom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie, ktorým ustanoví obmedzovanej osobe za opatrovníka jeho sestru Q. I., rod. S.. Odvolateľ síce neuviedol v akom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie napáda, z obsahu odvolania je však zrejmé, že odvolanie smeruje proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie ustanovil obmedzovanej osobe za opatrovníka odvolateľa, t.j. Obec S. - J.. Odvolateľ poukazuje na to, že ustanovenie za opatrovníka orgán miestnej štátnej správy alebo jeho zariadenie predstavuje výnimku, nie pravidlo (R 50/1985). Má za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné kroky k ustanoveniu opatrovníka z radov rodinných príslušníkov, a to 4 súrodencov obmedzovaného. Vyjadril presvedčenie o tom, že súrodenci obmedzovaného, najmä jeho sestra Q. I. konali v rozpore s dobrými mravmi, pretože v Darovacej zmluve, ktorú pripojil k odvolaniu písomne prisľúbila postarať sa o darcov (svojich bratov), t.j. W. S. ako obmedzovaného v tomto konaní a tiež X. S.. Vzhľadom na konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že sestra obmedzovaného sa nezaviazala poskytovať obmedzovanému 24 hodinovú starostlivosť, dodáva, že takáto starostlivosť v danom prípade nie je potrebná poukazujúc na rozsah obmedzenia určený výrokom rozsudku. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že opatrovník by sa mal starať a hospodáriť s finančnými prostriedkami obmedzovaného, ktorú skutočnosť nemožno považovať za 24 hodinovú starostlivosť a takéto opatrovanie by zvládla aj sestra obmedzovaného, Q. I.. Je nereálne zabezpečovať takúto činnosť obcou S. - J., keď táto nemá ani finančné ani personálne zabezpečenie.

3. K odvolaniu procesného opatrovníka bolo podané vyjadrenie Okresnej prokuratúry Trnava s návrhom na potvrdenie rozsudku v napadnutom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti. Odvolanie procesného opatrovníka považuje za nedôvodné, zákonné podmienky pre ustanovenie obce S. - J. za opatrovníka obmedzovaného boli splnené. Sestra Q. I. a tiež brat obmedzovaného V. S. výslovne nesúhlasili s ustanovením, pričom súd inú vhodnú osobu nenašiel, aj napriek vykonanému dokazovaniu. Poukazuje na vyjadrenie samotného procesného opatrovníka na pojednávaní z 12. decembra 2019, keď tento sám verbalizoval potrebu ustanoviť obmedzovanému opatrovníka, pričom ním mala byť práve obec, ktorej občanom obmedzovaný bol, t.j. obec S. - J.. Poukazuje na to, že ak vhodná osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, pričom jeho súhlas nie je potrebný.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou ( a ), zisťujúc či sú splnené procesné podmienky ( ) po oboznámení sa s kópiou oznámenia o úmrtí osoby obmedzovaného ( ) dospel k záveru, že ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a odvolacie konanie je preto potrebné zastaviť ( ).

5. Z Oznámenia o úmrtí mesta Piešťany č. , zväzok XXXIX, ročník 2020, strana 119, por. č. 135, odvolací súd zistil, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná - W. S., nar. XX.

X. XXXX v R., Česká republika, naposledy pobytom S. XX, S. - J., okres Piešťany, zomrel dňa XX. Q. XXXX v V., Slovenská republika.

6. Podľa a v , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).

7. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa a veta prvá , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor (2 veta prvá).

9. Podľa , ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

10. Podľa a veta prvá ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (1). Smrťou táto spôsobilosť zanikne (2 veta prvá).

11. Podľa a veta prvá , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (1). Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku (2 veta prvá).

12. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ust. (akt. už ale v ustanovení ) tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j. na vyššie citované ustanovenia a . (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SZ sp. zn. zo dňa 14. júla 2010).

13. V zmysle vyššie uvedeného, ak stranou sporu je fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). V prípade, že k strate procesnej subjektivity prišlo v začatom konaní, v zásade, samozrejme, s prihliadnutím na povahu sporu súd pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami. Ak v priebehu konania zomrie sporová strana, ktorá je fyzickou osobou, a predmetom konania je uplatnenie nároku, ktorý neprechádza na právnych nástupcov, súd konanie zastaví. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch iných ako majetkových sporov (ustanovenie a contrario). Po smrti strany počas konania má teda súd po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

14. S prihliadnutím na predmet prejednávanej veci, ktorým bolo konanie o spôsobilosti na právne úkony osoby W. S., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. Q. XXXX a skutočnosť, že tento počas konania - po vyhlásení rozhodnutia, ktorým súd obmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu určenom vo výroku rozhodnutia, zomrel čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, odvolací súd konanie postupom podľa , a veta prvá, zastavil. V prejednávanej veci totiž návrh, podnet Okresnej prokuratúry Piešťany na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony obmedzovaného smeroval k obmedzeniu spôsobilosti práv a povinnosti viažucich sa výhradne na jeho osobu (teda osobnostné práva obmedzovaného), ktoré práva a povinnosti zanikli jeho smrťou.

15. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na

návrh ( ) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie ( ).

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s a , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).