Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/208/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Š.,

narodenú X. a maloletú S. Š., narodenú X., bytom ako ich matka, zastúpené kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov Ing. D. Š., bývajúcej

v B., a Ing. P. Š., bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. D., advokátom

so sídlom v B., o určenie výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 27

, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie otca o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. septembra 2007 č.k. -117

uloţil otcovi povinnosť prispievať na výţivu maloletej P. Š. sumou 7 000,-- Sk mesačne

a na maloletú S. Š. sumou 5 000,-- Sk mesačne od 1. augusta 2007. Zročné výţivné

k 30. septembru 2007 pre P. v sume 14 000,-- Sk a pre S. v sume 10 000,-- Sk, bol otec

povinný zaplatiť matke detí do 31. decembra 2007 s tým, ţe beţné výţivné je povinný

poukazovať od októbra 2007 vţdy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí. Vo zvyšku

návrh matky zamietol, spolu s protinávrhom otca na určenie vyţivovacej povinnosti matke.

Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe medzi rodičmi pri plnení si vyţivovacej povinnosti voči maloletým deťom

dochádzalo od začiatku roku 2007 k nezhodám. Keďţe ich potreby zabezpečovala

a zabezpečuje prevaţne matka, dospel k záveru, ţe je namieste určiť otcovi povinnosť

prispievať na ich výţivu. Začiatok vyţivovacej povinnosti určil od 1. augusta 2007, keď

za obdobie od januára 2007 do konca júla 2007 zohľadnil otcom poskytované platby a za toto

obdobie výţivné neurčil. Pri stanovení rozsahu vyţivovacej povinnosti zohľadnil odôvodnené

potreby maloletých detí a moţnosti a schopnosti otca. Na zníţenie jeho príjmu, po zmene

pracovného zaradenia, v dôsledku poklesu jeho pracovných výsledkov, neprihliadol.

Povinnosť zaplatiť zročné výţivné odôvodnil s poukazom na ustanovenie

a o trovách konania rozhodol v zmysle

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. apríla 2008 sp.zn.

na odvolanie otca rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a rozhodol

o náhrade trov odvolacieho konania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku podľa § 212

ods. 2 písm. a/ , dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Uviedol, ţe okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny

právny záver a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolanie otca povaţoval preto

za neopodstatnene podané.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletých detí.

Navrhol rozhodnutia krajského i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov

bolo postihnuté vadou podľa Advokátska koncipientka právnej

zástupkyne navrhovateľky sa totiţ počas prvostupňového konania zúčastnila viacerých

úkonov bez platného splnomocnenia. Ten kto vystupoval v konaní ako účastník, nemal teda

spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal tieţ, ţe v konaní pred súdmi niţších stupňov

sa súdy dopustili viacerých závaţných procesných vád, v dôsledku ktorých mu odňali

moţnosť konať pred súdom v zmysle Nesprávny postup súdov spočíval

v tom, ţe súdy nevyhodnotili ţiadne z dôkazov, ktoré predloţil a nevykonali ţiadne ním

navrhované dôkazy, nebol oboznamovaný s podaniami matky maloletých detí, ku ktorým

sa potom nemal moţnosť vyjadriť, viackrát mu bolo na pojednávaniach zabránené vystúpiť

a vyjadriť svoje stanovisko. Súdy jednoznačne preferovali matku maloletých detí najmä tým,

ţe vyhoveli všetkým jej návrhom na vykonanie dokazovania a poskytli jej oveľa väčší

priestor na vyjadrenie, čím porušili jeho právo na rovnaké postavenie. Podľa dovolateľa

si súdy nesplnili ani zákonnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia ,

keď ich rozhodnutia nespĺňajú zákonom poţadované náleţitosti. Dovolanie napokon

odôvodnil tým, ţe súdy niţších stupňov dospeli na základe nedostatočne vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

(, druhá veta ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho

výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací

súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

Navyše, v posudzovanej veci ide o prípad, v ktorom je prípustnosť dovolania vylúčená

aj v zmysle Ide totiţ o vec upravenú Zákonom o rodine, pričom nejde

o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným).

S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,

či konanie pred súdmi niţších stupňov netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/

a písm. f/

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda

o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení

§ 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu

ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j. Občiansky

zákonník. Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe všetci účastníci konania otec, matka

i samotné maloleté deti mali počas celého konania spôsobilosť byť účastníkmi konania.

Pokiaľ teda dovolateľ videl existenciu tejto vady v tom, ţe advokátska koncipientka

právnej zástupkyne navrhovateľky sa zúčastnila viacerých úkonov prvostupňového konania

bez platného splnomocnenia, ide o námietku zmätočnú, nemajúcu oporu vo vyššie citovanom

zákonnom ustanovení.

V tejto súvislosti treba poznamenať, ţe nejde ani o nedostatok podmienky konania

v podobe nedostatku plnomocenstva, lebo matka maloletých detí udelila plnú moc advokátke

Mgr. I. V. na zastupovanie v tomto konaní, pričom advokátka substitučne splnomocnila

na zastupovanie matky maloletých detí v prejednávanej veci svoju koncipientku Mgr. D. I.

(č.l. 3 a 37 spisu).

K tvrdeniu dovolateľa, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať treba

uviesť, ţe podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania je taký

vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho procesných práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal

účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takýmto procesným

právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

Dovolací súd za nedôvodnú povaţuje námietku dovolateľa o odňatí moţnosti konať

pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov. Nevykonanie

všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom,

pretoţe v zmysle ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol,

ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Za odňatie moţnosti konať pred súdom nie je moţné

povaţovať ani to, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade enormné mnoţstvo

rôznych dokumentov, fotografií a iných listín, ktoré otec maloletých detí predloţil.

Za nenáleţité, ničím nepodloţené treba povaţovať tvrdenia dovolateľa, ţe nebol

oboznamovaný s podaniami matky, ku ktorým sa nemal moţnosť vyjadriť. Z obsahu spisu

totiţ vyplýva, ţe otcovi (jeho právnemu zástupcovi) bol doručený nielen návrh matky

na začatie konania, ale aj jej podanie z 9. júla 2007, na ktoré otec reagoval podaním

z 3. septembra 2007, ktoré obsahovalo 92 strán a vyše 200 strán príloh. Otec sa písomne

vyjadril aj k záznamu zo šetrenia vykonaného zo strany kolízneho opatrovníka (podanie

z 3.9.2007 č.l. 102 spisu). Okrem toho, otec viackrát vyuţil právo nahliadnuť do spisu,

vyplývajúce mu z ustanovenia (25.6.2007, 16.7.2007, 25.7.2007, 8.8.2007,

15.8.2007, 22.8.2007, 14.9.2007, 20.9.2007) a teda mal moţnosť podrobne sa oboznámiť

so všetkými písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise a mal moţnosť sa k nim vyjadriť, čo aj

vyuţil.

Z obsahu spisu (zápisníc o pojednávaní) nevyplýva ani to, ţe by súdy niţších stupňov

zabránili otcovi na pojednávaniach vystúpiť a znemoţnili mu tak vyjadriť svoje stanovisko.

Rovnako z neho nevyplýva, ţe by v priebehu pojednávaní poskytli oveľa väčší priestor

na vyjadrenie matke neţ jemu. Nedôvodná je preto aj námietka, podľa ktorej súdy niţších

stupňov porušili jeho právo na rovnaké zaobchádzanie vyplývajúce z ustanovenia

Pokiaľ otec v dovolaní poukazoval na moţné porušenie práva na spravodlivý proces

pre nedostatok odôvodnenia rozsudkov okresného i krajského súdu, podľa názoru

dovolacieho súdu, odvolací súd a aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia jasne

uviedli, ktoré dôkazy povaţovali za rozhodujúce, z akých skutkových záverov vychádzali,

prečo odvolací súd povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne

a osobitne sa vyporiadal aj s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu (aj súdu prvého stupňa) nemoţno preto povaţovať za tak

nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to otcovi znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho

(ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má

dovolanie odôvodniť.

Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov trpí

vadou v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy niţších stupňov po neúplne vykonanom

dokazovaní dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe uvedené námietky nespôsobujú

existenciu vady v zmysle Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu

existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody

podľa a , ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania

nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by

rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie otca smerovalo

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je; keďţe

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s ).

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s ustanoveniami a veta prvá , lebo ide o konanie

o výţivnom pre maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14.júla 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová