Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
98d/365792.4cc147.pdf
PDF · 128.63 KB
No categories available
4Cdo/208/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 208/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Š.,
narodenú X. a maloletú S. Š., narodenú X., bytom ako ich matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov Ing. D. Š., bývajúcej
v B., a Ing. P. Š., bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. D., advokátom
so sídlom v B., o určenie výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 27
P 225/2007, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008
sp.zn. 11 CoP 300/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie otca o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 24. septembra 2007 č.k. 27 P 225/2007-117
uloţil otcovi povinnosť prispievať na výţivu maloletej P. Š. sumou 7 000,-- Sk mesačne
a na maloletú S. Š. sumou 5 000,-- Sk mesačne od 1. augusta 2007. Zročné výţivné
k 30. septembru 2007 pre P. v sume 14 000,-- Sk a pre S. v sume 10 000,-- Sk, bol otec
povinný zaplatiť matke detí do 31. decembra 2007 s tým, ţe beţné výţivné je povinný
poukazovať od októbra 2007 vţdy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí. Vo zvyšku
návrh matky zamietol, spolu s protinávrhom otca na určenie vyţivovacej povinnosti matke.
Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ţe medzi rodičmi pri plnení si vyţivovacej povinnosti voči maloletým deťom
dochádzalo od začiatku roku 2007 k nezhodám. Keďţe ich potreby zabezpečovala
a zabezpečuje prevaţne matka, dospel k záveru, ţe je namieste určiť otcovi povinnosť
prispievať na ich výţivu. Začiatok vyţivovacej povinnosti určil od 1. augusta 2007, keď
za obdobie od januára 2007 do konca júla 2007 zohľadnil otcom poskytované platby a za toto
obdobie výţivné neurčil. Pri stanovení rozsahu vyţivovacej povinnosti zohľadnil odôvodnené
potreby maloletých detí a moţnosti a schopnosti otca. Na zníţenie jeho príjmu, po zmene
pracovného zaradenia, v dôsledku poklesu jeho pracovných výsledkov, neprihliadol.
Povinnosť zaplatiť zročné výţivné odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p.
a o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. apríla 2008 sp.zn. 11 CoP 300/2007
na odvolanie otca rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a rozhodol
o náhrade trov odvolacieho konania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p., dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Uviedol, ţe okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolanie otca povaţoval preto
za neopodstatnene podané.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletých detí.
Navrhol rozhodnutia krajského i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov
bolo postihnuté vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p. Advokátska koncipientka právnej
zástupkyne navrhovateľky sa totiţ počas prvostupňového konania zúčastnila viacerých
úkonov bez platného splnomocnenia. Ten kto vystupoval v konaní ako účastník, nemal teda
spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal tieţ, ţe v konaní pred súdmi niţších stupňov
sa súdy dopustili viacerých závaţných procesných vád, v dôsledku ktorých mu odňali
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nesprávny postup súdov spočíval
v tom, ţe súdy nevyhodnotili ţiadne z dôkazov, ktoré predloţil a nevykonali ţiadne ním
navrhované dôkazy, nebol oboznamovaný s podaniami matky maloletých detí, ku ktorým
sa potom nemal moţnosť vyjadriť, viackrát mu bolo na pojednávaniach zabránené vystúpiť
a vyjadriť svoje stanovisko. Súdy jednoznačne preferovali matku maloletých detí najmä tým,
ţe vyhoveli všetkým jej návrhom na vykonanie dokazovania a poskytli jej oveľa väčší
priestor na vyjadrenie, čím porušili jeho právo na rovnaké postavenie. Podľa dovolateľa
si súdy nesplnili ani zákonnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.,
keď ich rozhodnutia nespĺňajú zákonom poţadované náleţitosti. Dovolanie napokon
odôvodnil tým, ţe súdy niţších stupňov dospeli na základe nedostatočne vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia
§ 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo
rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho
výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani
o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého
stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací
súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
Navyše, v posudzovanej veci ide o prípad, v ktorom je prípustnosť dovolania vylúčená
aj v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Ide totiţ o vec upravenú Zákonom o rodine, pričom nejde
o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo
o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,
či konania súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,
či konanie pred súdmi niţších stupňov netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/
a písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania.
Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda
o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu
ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j. Občiansky
zákonník. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe všetci účastníci konania otec, matka
i samotné maloleté deti mali počas celého konania spôsobilosť byť účastníkmi konania.
Pokiaľ teda dovolateľ videl existenciu tejto vady v tom, ţe advokátska koncipientka
právnej zástupkyne navrhovateľky sa zúčastnila viacerých úkonov prvostupňového konania
bez platného splnomocnenia, ide o námietku zmätočnú, nemajúcu oporu vo vyššie citovanom
zákonnom ustanovení.
V tejto súvislosti treba poznamenať, ţe nejde ani o nedostatok podmienky konania
v podobe nedostatku plnomocenstva, lebo matka maloletých detí udelila plnú moc advokátke
Mgr. I. V. na zastupovanie v tomto konaní, pričom advokátka substitučne splnomocnila
na zastupovanie matky maloletých detí v prejednávanej veci svoju koncipientku Mgr. D. I.
(č.l. 3 a 37 spisu).
K tvrdeniu dovolateľa, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať treba
uviesť, ţe podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania je taký
vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť
pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho procesných práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná,
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal
účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takýmto procesným
právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
Dovolací súd za nedôvodnú povaţuje námietku dovolateľa o odňatí moţnosti konať
pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov. Nevykonanie
všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom,
pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Za odňatie moţnosti konať pred súdom nie je moţné
povaţovať ani to, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade enormné mnoţstvo
rôznych dokumentov, fotografií a iných listín, ktoré otec maloletých detí predloţil.
Za nenáleţité, ničím nepodloţené treba povaţovať tvrdenia dovolateľa, ţe nebol
oboznamovaný s podaniami matky, ku ktorým sa nemal moţnosť vyjadriť. Z obsahu spisu
totiţ vyplýva, ţe otcovi (jeho právnemu zástupcovi) bol doručený nielen návrh matky
na začatie konania, ale aj jej podanie z 9. júla 2007, na ktoré otec reagoval podaním
z 3. septembra 2007, ktoré obsahovalo 92 strán a vyše 200 strán príloh. Otec sa písomne
vyjadril aj k záznamu zo šetrenia vykonaného zo strany kolízneho opatrovníka (podanie
z 3.9.2007 č.l. 102 spisu). Okrem toho, otec viackrát vyuţil právo nahliadnuť do spisu,
vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 O.s.p. (25.6.2007, 16.7.2007, 25.7.2007, 8.8.2007,
15.8.2007, 22.8.2007, 14.9.2007, 20.9.2007) a teda mal moţnosť podrobne sa oboznámiť
so všetkými písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise a mal moţnosť sa k nim vyjadriť, čo aj
vyuţil.
Z obsahu spisu (zápisníc o pojednávaní) nevyplýva ani to, ţe by súdy niţších stupňov
zabránili otcovi na pojednávaniach vystúpiť a znemoţnili mu tak vyjadriť svoje stanovisko.
Rovnako z neho nevyplýva, ţe by v priebehu pojednávaní poskytli oveľa väčší priestor
na vyjadrenie matke neţ jemu. Nedôvodná je preto aj námietka, podľa ktorej súdy niţších
stupňov porušili jeho právo na rovnaké zaobchádzanie vyplývajúce z ustanovenia § 18 O.s.p.
Pokiaľ otec v dovolaní poukazoval na moţné porušenie práva na spravodlivý proces
pre nedostatok odôvodnenia rozsudkov okresného i krajského súdu, podľa názoru
dovolacieho súdu, odvolací súd a aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia jasne
uviedli, ktoré dôkazy povaţovali za rozhodujúce, z akých skutkových záverov vychádzali,
prečo odvolací súd povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne
a osobitne sa vyporiadal aj s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu (aj súdu prvého stupňa) nemoţno preto povaţovať za tak
nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to otcovi znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho
(ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má
dovolanie odôvodniť.
Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov trpí
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy niţších stupňov po neúplne vykonanom
dokazovaní dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe uvedené námietky nespôsobujú
existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu
existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania
nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by
rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie otca smerovalo
proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je; keďţe
neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie
o výţivnom pre maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14.júla 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová