Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-23-2020.pdf
PDF · 87.31 KB
No categories available
2CoE/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Z. G., a. s., so sídlom N., Y. XX, L.: XX XXX XXX, proti povinnej: R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, O., o vymoženie 1.331,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti výrokom I. a III. uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 12Er/985/2013-48 zo dňa 15.01.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12Er/985/2013-48 zo dňa 15.01.2019 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 28.11.2017 (I. výrok), zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie zo dňa 28.11.2017 (II. výrok), zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 18.01.2018 (III. výrok) a nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania (IV. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, § 56 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), § 21 ods. 1, 2, § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení), § 21 ods. 1, 3 zákona č. 273/1994 Z. z., § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku.
2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodoval o návrhoch povinnej na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorých uviedla, že exekúcia je neprípustná, došlo k omylu, nemá žiadny dlh v zdravotnej poisťovni W. a ani nikdy nemala, navrhovala zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, tiež uviedla, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s verejným poriadkom. Poukázala okrem toho na § 21 zákona o zdravotnom poistení, týkajúceho sa premlčania, na § 39 Občianskeho zákonníka, na § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na viacero súdnych rozhodnutí, priložila exekučný príkaz EX 6514/13, rozpis dlžných súm k výkazu nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX, zápočtový list zo dňa 05.04.2005, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 14.11.2017, potvrdenie Z. poisťovne, pobočka D. zo dňa XX.XX.XXXX, rodný list dcéry. K jej návrhu sa vyjadril oprávnený spôsobom, že podľa vyjadrenia právneho predchodcu oprávneného (W. zdravotná poisťovňa, a.s.) tento už doklady povinnej preveril a trvá na správnosti vydania výkazov nedoplatkov, ktoré sú predmetom tohto exekučného konania. Doklady, ktoré predložila povinná, sa vzťahujú na iné obdobia ako tie, na ktoré sa vzťahujú nedoplatky na zdravotnom poistení. A. predchodca oprávneného k návrhom povinnej uviedol, že vydal Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 za poistné na obdobie od júna do októbra 2007 na sumu 812,47 eur si povinná prevzala 18.02.2011 a nepodala voči nemu námietky. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 01.03.2011. Právny predchodca vydal aj Výkaz
nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012, v ktorom bol predpísaný úrok z omeškania resp. poplatok z omeškania na obdobie od júna 1996 do októbra 2007 na sumu 619,35 eur, tento výkaz bol doručený povinnej dňa 27.01.2012 a nepodala voči nemu námietky. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 14.02.2012. Svoje výkazy považoval za správne, pričom zrušené neboli. Súd prvej inštancie uviedol, že povinná vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Námietku premlčania mala povinná vzniesť v konaní pred zdravotnou poisťovňou, nakoľko v exekučnom konaní sa nepreskúmava správnosť exekučného titulu, exekučné konanie nie je opravným konaním vo vzťahu nachádzaciemu konaniu (konaniu, v ktorom bol vydaný exekučný titul), účelom exekučného konania je len vymôcť pohľadávku, ktorá bola priznaná vykonateľným rozhodnutím. Súd teda len skúma, či je exekučný titul vykonateľný, resp. či po (a to zdôraznil) nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by bránili jeho vymáhaniu. Navyše listiny predložené povinnou sa vzťahujú na iné obdobia, ako na tie, za ktoré právny predchodca oprávneného vyrubil poistné povinnej. Vzhľadom na to, že v exekučných tituloch je riadne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, mal súd prvej inštancie za to, že povinná námietku premlčania v nachádzacom konaní nevzniesla, preto nie je možné sa už zaoberať premlčaním práva na uplatnenie nároku na poistné v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. resp. § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. Ďalej k premlčaniu práva vymáhať poistné súd prvej inštancie uviedol, že výkaz nedoplatkov č. 8888016723 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2011 a výkaz nedoplatkov č. 8888316723 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2012. Vo vzťahu k prvému výkazu by premlčacia doba na vymáhanie nároku uplynula dňa 01.03.2014 a vo vzťahu k druhému výkazu dňa 15.01.2015. Oprávnený však svojím konaním zabránil premlčaniu práva vymáhať poistné, nakoľko dňa 08.11.2013 podal návrh na vykonanie exekúcie vo vzťahu k obidvom výkazom nedoplatkov, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby na vymáhanie poistného vo vzťahu k obidvom výkazom nedoplatkov. Z uvedeného dôvodu nie je námietka premlčania zo strany povinnej dôvodná. Súd prvej inštancie taktiež nezistil, že by sa v konaní vyskytla taká skutočnosť, ktorá by mala za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a písm. l) Exekučného poriadku. Návrh na odklad exekúcie zamietol, nakoľko nezistil a povinná ani netvrdila a ani nejakými podkladmi, dôkazmi nepreukázala, že bez svojej viny sa ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, rovnako nie je možné očakávať, že exekúcie bude zastavená. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu, respektíve proti výrokom o zamietnutí návrhov povinnej na zastavenie exekúcie, ako vyplýva z obsahu, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Bola názoru, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka (§ 101 a nasl.) 3- ročná, teda uplynula dňa 07.02.2013, resp. dňa 15.01.2015, pohľadávky sú teda ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie premlčané. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu zastavil.
4. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený v podstate zhodne s vyjadrením jeho právneho predchodcu k návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, teda opätovne poukázal na to, že povinnej boli výkazy doručené do vlastných rúk, povinná ich riadne prevzala, obsahovali poučenie o možnosti podať proti nim námietky, čo však povinná neurobila a výkazy tak nadobudli právoplatnosť na vykonateľnosť. Poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení si uplatnil pohľadávku v 3-ročnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti výkazov, teda včas. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila povinná poukazom na § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. účinného od 01.01.2020, s tým, že nárok oprávneného považuje za bezpredmetný.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výrokoch ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie povinnej nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré povinná uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
9. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 (v danom prípade písm. g) Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Preskúmaním obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej veci sú: výkaz nedoplatkov č. 8888016723 zo dňa 07.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2011, a výkaz nedoplatkov č. 8888316723 zo dňa 15.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2012, čím sa oba stali spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.11.2013. Dňa 22.11.2013 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie. Následne doručila povinná súdu prvej inštancie predmetné podania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
13. Predmetné výkazy nedoplatkov nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2011 a 14.02.2012, čím sa oba stali spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd námietku povinnej o ich premlčaní považuje rovnako ako súd prvej inštancie za nedôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno považovať nárok oprávneného z exekučného titulu za premlčaný.
14. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.11.2013, teda včas, v rámci 3-ročnej premlčacej doby predpokladanej ustanovením § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení (ako lex specialis, ktorý upravuje premlčaciu dobu), jeho právo vymáhať predmetnú pohľadávku teda nie je premlčané, keďže s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka počas exekúcie premlčacia doba neplynie. Čo sa týka samotných nedoplatkov na poistnom, odvolací súd poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 331/2014-11 zo dňa 24.6.2014 zdôrazňuje, že premlčanie práva uplatniť nárok na poistné podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení mohla povinná namietať v základnom konaní, t. j. do právoplatnosti predmetných výkazov nedoplatkov, v zmysle § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení mala možnosť podať príslušnej zdravotnej poisťovni proti výkazom nedoplatkov námietky do 15 dní odo dňa ich doručenia, o čom bola v predmetných výkazoch nedoplatkov aj poučená, túto možnosť však nevyužila a výkazy nedoplatkov tak nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stali spôsobilými exekučnými titulmi. Od uvedeného momentu tak prináleží exekučnému súdu zaoberať sa iba prípadným premlčaním práva zdravotnej poisťovne domáhať sa plnenia na podklade ňou vydaných výkazov nedoplatkov v zmysle citovaného § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, s ktorou otázkou sa odvolací súd poukazujúc na správnosť záverov súdu prvej inštancie vysporiadal už vyššie. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade je tiež vylúčené, aby sa jednalo o preklúziu práva, ku ktorej prihliada ex offo, keďže sa na danú vec nevzťahuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by s plynutím času spájalo právny následok v podobe zániku práva na podklade exekučného titulu (týmto právnym predpisom sa rozumie zákon o zdravotnom poistení).
15. Odvolací súd rovnako nezistil iný dôvod, v zmysle ktorého by bolo možné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b), g), l) Exekučného poriadku zastaviť, ako žiadala povinná.
16. Na margo vyjadrenia povinnej k vyjadreniu oprávneného k odvolaniu odvolací súd uvádza, že zastavenie exekúcie v zmysle predmetného zákona č. 233/2019 Z. z. ex lege, konkrétne z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, nemôže automaticky prezumovať súd, keďže môže nastať výnimka predpokladaná § 2 ods. 2 písmeno e) tohto zákona (v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť bol dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15 eur), o čom má vedomosť jedine súdny exekútor, pre čo mu tento zákon ukladá povinnosť vyhotovenia upovedomenia o zastavení starej exekúciu a doručenia tohto upovedomenia súdu. Zároveň treba podotknúť, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b), c) tohto zákona došlo v danom prípade k predĺženiu rozhodnej doby, ktorá takto (aj ak by mala inak uplynúť) neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinnej na zastavenie a odklad exekúcie.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutých výrokov v zmysle § 391 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.