Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-79-2020.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/79/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci odsúdeného J. F., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 15.06.2020 sp. zn. 3Nt/95/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. augusta 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného J. F., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného J. F. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/170/2012 zo dňa 04.04.2016, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
V jeho podrobnom a dostatočnom odôvodnení poukázal na obsah návrhu odsúdeného a jeho vyjadrenia na verejnom zasadnutí, obsah odsudzujúceho rozsudku, ktorým uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c, d, ods. 2 písmeno c/ Trestného zákona a z prečinu a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, ktorý vykonáva. Po oboznámení sa s návrhom odsúdeného a relevantným spisovým materiálom dospel k záveru, že nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti skôr súdu neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Dôvody uvádzané odsúdeným v návrhu nie je možné považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by sami osobe alebo v spojení s dôkazmi alebo skutočnosťami skôr známymi odôvodňovali povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajcu, v ktorej poukazoval na zákonné ustanovenia, návrh na výkon dôkazov výsluchmi svedkov, ktorý súd I. stupňa odmietol, čím mu podľa jeho názoru odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na obhajobu, navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Nadriadený súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí tzv. revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi.
Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka). Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).
Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred súdom I. stupňa bolo determinované návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania.
V uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, t.j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa, nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, tak ako si to nesprávne vykladá odsúdený. Tento záver vyplýva z dikcie vyššie citovaného § 394 odsek 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom oboch stupňov) neznámych.
Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.
Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je nevyhnutné (ako to vyplýva z § 394 odsek 1 Trestného poriadku), aby k nej pristúpila aj ďalšia podmienka, že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V posudzovanom prípade však táto ďalšia podmienka splnená nebola.
Posúdenie, či novonavrhovaný dôkaz má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri tom povinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť týmto dôkazom preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený alebo získaný.
Nie je tak správna predstava navrhovateľa (odsúdeného) o tom, že súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz už len preto, že v pôvodnom konaní nebol súdu známy. Je plne v kompetencii súdu posúdiť odsúdeným navrhované dôkazy z hľadiska toho, či tieto vykoná na verejnom zasadnutí. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia (strany 8 - 9) uviedol, na základe akých právnych úvah odsúdeným navrhované dôkazy nevykonal. S týmto
sa stotožňuje aj nadriadený súd a preto sťažnostné námietky nepovažoval za dôvodné. V žiadnom prípade takýmto postupom súdu I. stupňa nedošlo k porušeniu odsúdeným uvádzaným právam - odňatiu možnosti konať pred súdom ani k porušeniu práva na obhajobu tak ako si to mylne vykladá odsúdený. Práve naopak v plnom rozsahu mu bolo umožnené tieto práva využiť (mohol podať návrh, predniesť ho pred súdom ako aj svoje argumenty v ústnom a verejnom konaní, počas konania bol zastúpený obhajcom, s ktorým sa mohol radiť). Tým, že súd odôvodnene nevyhovie návrhu procesnej strany (kde patrí aj obžalovaný) na výkon dôkazov, jedná sa o výlučnú jurisdikciu súdu. Len to, že takéto rozhodnutie súdu nezodpovedá predstavám odsúdeného neznamená, že dochádza k porušeniu jeho práva na obhajobu.
Súd I. stupňa sa zaoberal a vyhodnotil aj odsúdeného námietky voči právnej kvalifikácií ako nedôvodné, k čomu nadriadený súd uvádza, že takéto námietky nie sú povahy dôkazu v zmysle § 399 Tr. por. a nie sú absolútne spôsobilé odôvodniť právny záver o povolení obnovy konania. V tejto súvislosti nadriadený súd zdôrazňuje, že v konaní predchádzajúcom odsudzujúcemu rozsudku boli dodržané všetky práva obžalovaného, bol riadne zastúpený obhajcom, pričom súd do spôsobu, formy a rozsahu obhajoby - teda vzťahov medzi obhajcom a obžalovaným - v žiadnom prípade nezasahuje. Odsúdený, ako plne spôsobilá osoba, prejavil svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania voči odsudzujúcemu rozsudku, a tak s ním vyjadril súhlas, preto ním v súčasnosti dodatočne uvádzané okolnosti, nie je možné akceptovať. V tomto smere nadriadený súd odkazuje aj na zásadu „vigilantibus iura sripta sunt"„práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým).
Nadriadený súd preto konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, t.j. že v posudzovanej trestnej veci nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Správne zistil, že nie sú splnené ani zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v súvislosti s uloženým trestom a to v zmysle právnych úvah uvedených v strane 10 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok ( § 185 ods. 2 Tr. por. ).