Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie 902,01 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.07.2018, č.k. -14, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 18.07.2018, č.k. -14 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 05.04.2012, sp. zn. SR 11527/11. Dňa 24.04.2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Súd s poukazom na uvedené v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) opätovne preskúmal spis a zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave spis. zn. SR 11527/11 zo dňa 05.04.2012. Týmto rozhodnutím súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 917,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 917,01 eur od 26.08.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 917,01 eur od 12.10.2011 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania. Oprávnený s povinným uzavreli dňa 16.03.2011 Zmluvu o úvere č. 904700082, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 eur a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške

346,- eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,- eur v 12-tich mesačných splátkach. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplynulo, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Súd poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere bol povinný označený rodným číslom, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ /spotrebiteľ/, na základe čoho súd konštatoval, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi ním a povinným boli od počiatku súčasťou súdneho spisu a tak súd, ako i súdny exekútor majú o nich vedomosť, teda sú známe. Súd prvej inštancie však z obsahu spisu zistil, že jeho súčasťou nie je Rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou rozhodcovskou doložkou, a teda mal za to, že nemôže posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Súd teda nepovažoval za dostatočné také doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, keď oprávnený len uvedie, že vzťah medzi ním a povinným je súdu známy z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku. Pretože oprávnený dostatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi ním a povinným, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmietol a poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel dňa 16.03.2011 zmluvu o úvere č. 904700082, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Oprávnený uviedol, že povinný zmluvu uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom S., fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom 44 584 610, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe týchto skutočnosti, možno tento vzťah posúdiť ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý v postavení spoločníka/ živnostníka. Oprávnený poukázal, že je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( /ďalej len „/) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy podľa z. č. a .

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.03.2011 Zmluvu o úvere č. 904700082, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 58,- eur zvýšený o poplatok vo výške 346,- eura, t.j. celkovú sumu 696,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 05.04.2012, sp. zn. SR 11527/11. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 24.04.2014.

12. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. .

13. Pokiaľ oprávnený popiera úplný základ zmluvného vzťahu, t.j. že medzi ním a povinným nevznikla spotrebiteľská zmluva, a teda, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, ide o ničím nepodložené tvrdenia. Totiž skutočnosť, že v zmluve o úvere dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu sú poskytnuté na výkon podnikania, nemôže postačovať pre záver, že zmluvu o úvere nie je z toho dôvodu možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Základom pre posúdenie, či v danom prípade sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský právny vzťah je zistenie, na aký účel bol úver skutočne poskytnutý. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a ), čiže veriteľa. V zmysle všeobecného interpretačného ustanovenia týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinný čerpal úver na výkon podnikania, súdu nepredložil. Zároveň odvolací súd dodáva, že samotné uvedenie identifikačného čísla (IČO) v údajoch o dlžníkovi v zmluve pri súčasnom uvedení rodného čísla osoby nemôže postačovať pre záver, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ. Teda len okolnosť, že povinný je v zmluve o úvere označený aj IČO-m, nie je na preukázanie tvrdenia, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah postačujúce.

14. Podľa z. č. , účinného do 30.11.2011, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa ; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

15. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu 350 eur, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje z. č. o spotrebiteľských úveroch.

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné predmetnú zmluvu o úvere považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.

17. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti .

18. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy /doložky (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. ).

20. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

21. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci z rozhodcovskej zmluvy, uzavretej dňa 16.03.2011. V rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu je povinnosťou súdu, skúmať (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok pričom uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť ako neplatnú podľa v znení účinnom do 31.12.2014. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. , preto je neplatná podľa ust. .

22. Podľa čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 904700082 uzatvorenej dňa 16.03.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

Podľa čl. II. bodu 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

23. Podľa v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

27. O rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

28. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd zastáva názor, že dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

29. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. , princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

31. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. ) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie ( štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

32. Z všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.s.p tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).