Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-28-2022.pdf
PDF · 173.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: O. D., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XXXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Marek Maslák, advokát so sídlom Štúrska 5, Modra, IČO: 53418824, proti žalovaným: 1/ C.. X. E., L.. XX.XX.XXXX, J. T. Č.. XX, 2/ B. P., O.. E., L.. XX.XX.XXXX, J. T. Č.. XX, obe zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., IČO: 47244160, so sídlom Mierové námestie 943/4, Galanta, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pozemky parcely registra ,,E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3 365 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 939 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2 309 m2; parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5 244 m2; a parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 9 187 m2; všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.: T., obec: T., okres: Galanta, patria do dedičstva po poručiteľke K.. S. T.Y., L.. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom K. XX, XXX XX J., štátna príslušnosť: SR.
II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2022 sa žalobca domáhal určenia, že pozemky parcely registra ,,E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3 365 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 939 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2 309 m2; parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5 244 m2; a parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 9 187 m2; všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.: T., obec: T., okres: N., patria do dedičstva po poručiteľke K.. S. T., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom K. XX, XXX XX J., štátna príslušnosť: SR.
2. Žalované 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, LV č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, závetom, rozhodnutím o odovzdaní pozostalosti, žiadosťami o informáciu, odpoveďami na žiadosti, znaleckým posudkom č. X/XXXX, kúpnou zmluvou, čestným prehlásením, geometrickým plánom, výkazom plôch, miestnou obhliadkou, ostatnými listinami obsiahnutými v spise, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že v tomto konaní ide o vyriešenie otázky, či žalované pozemky patria do dedičstva po K.. S. T., t. j. či K.. S. T. bola vlastníčkou týchto žalovaných pozemkov v čase svojej smrti. Ako uvádza Najvyšší súd SR v uznesení zo 16.12.2008, sp. zn. 1Cdo/26/2007: „Rozhodovanie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza
konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl. O.s.p. a samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním, nemohlo by odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu medzi navrhovateľmi (poručiteľovými dedičmi) na jednej strane a odporcami (neúčastníkmi takéhoto nesporového konania) na strane druhej.“ V tomto uznesení najvyšší súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax (sp. zn. 3 Cdo 44/2008, sp. zn. 5 Cdo 147/2007, sp. zn. 1 Cdo 43/2007, sp. zn. 3 Cdo 25/2007), podľa ktorej sa pripúšťa určovací petit, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ide tu o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem, ktorý je potrebné preukázať pri podaní určovacej žaloby, v tomto prípade spočíva v nevyhnutnosti odstránenia duplicity vedeného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.: T., na ktorom sú vedené žalované pozemky, je vyznačená obmedzujúca poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra o práve k nehnuteľnosti (zápis Z-XXX/XX). Spochybnenie hodnovernosti údajov katastra vo vzťahu k žalovaným pozemkom je dané tým, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX tak, ako je aj uvedené v rámci časti „Iné údaje“ na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.: T. (tieto pozemky sú na uvedenom liste vlastníctva zapísané v prospech žalovanej 2/). Pozemky z pozemnoknižnej vložky č. XXXX sú však vedené aj na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.: T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľnosti v prospech poručiteľky - K.. S. T.. Na tomto liste vlastníctva č. XXX však chýba majetková podstata a zápis pozemkov je uvedený v časti „Iné údaje“ (ide o tzv. hluchý list vlastníctva), pričom aj na tomto liste vlastníctva je uvedená poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra. V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení v spojení s § 29 ods. 1 a 3 vykonávacej vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z. poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra sa vyznačuje vtedy, keď je v katastri zapísané duplicitné vlastníctvo nehnuteľnosti, pričom táto poznámka obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Rozsudok súdu v tomto konaní je spôsobilý odstrániť túto neistotu a spochybnenie hodnovernosti údajov katastra, ako to potvrdzuje aj informácia Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, zo dňa 29.11.2021. Naliehavý právny záujem je tak v tomto prípade daný tým, že rozsudok súdu v tomto konaní bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Ako uvádza P.: „Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové.“ (P., C.. W. Š. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 504; obdobne ZSP 48/2004). S cieľom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o tom, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX si žalobca nechal vyhotoviť znalecký posudok vo veci identifikácie parciel. Znalecký posudok bol vypracovaný W.. C. T., znalkyňou v odbore: Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, odvetvie: Kataster nehnuteľností. Znalkyňa v závere znaleckého posudku č. X/XXXX (odpoveď č. 1) konštatuje, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. T.. Zároveň znalkyňa v závere znaleckého posudku č. X/XXXX (odpoveď č. 2) konštatuje, že K.. S. T. má zapísané vlastnícke právo k pozemkom evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú.: T., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava I č. K. XXX/X zo dňa 21.5.1991, právoplatným dňa 5.6.1991, v rámci dedičského konania po svojom manželovi N. T.. Prílohou znaleckého posudku je aj uvedené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I (príloha č. 4 znaleckého posudku). Na základe toho bola K.. S. T. zapísaná ako vlastníčka na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.: T.. To potvrdzuje aj informácia Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, zo dňa 29.11.2021, v ktorej sa uvádza: ,,Čo sa týka majetkovej podstaty LV č. XXX, dňa 19.7.1991 bolo na SK Galanta doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. D XXX/X po neb. C.. N. T.Ö., na základe ktorého K.. S. T. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kú T. z pozemnoknižnej /pk/ vložky č. XXXX v celosti. Na základe predmetnej listiny bol založený v kú T. list vlastníctva č. XXX v prospech nadobúdateľky s tým, že pozemky boli zapísané v časti D-LV ako ,,pozemky v užívaní JRD“ /bez parcelných čísel a ich výmer/.“ (príloha č. 2 znaleckého posudku) Zároveň však k žalovaným pozemkom (pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX) na základe notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, zo dňa 9.6.2005, bolo zapísané vlastnícke právo v prospech žalovanej 1/ na list vlastníctva č. XXXX, k. ú.: T.. Následne previedla žalovaná 1/ žalované pozemky darovacou zmluvou na svoju dcéru - žalovanú 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 7.2.2006, č. E. XXX/XX (notárska zápisnica, ako aj darovacia zmluva medzi žalovanou 1/ a 2/ sú súčasťou znaleckého posudku ako príloha č. 4). Keďže v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo 16.5.2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018, a tam uvedené rozhodnutia) musia byť subjektmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, všetci potencionálni dedičia, resp. právni nástupcovia poručiteľa, týmto preukazuje, že jediným do úvahy pripadajúcim dedičom po K.. S. T. je žalobca, ako to vyplýva z rozhodnutia o
odovzdaní pozostalosti Okresného súdu Gänserndorf, Rakúska republika zo dňa 16.8.2021. V tomto rozhodnutí sa konštatuje: „Pozostalosť sa v plnom rozsahu súdne odovzdáva O. D. .... na základe závetu zo dňa 14.3.2019...“ Keďže žalovaná 2/ je vedená ako vlastníčka žalovaných pozemkov v katastri nehnuteľností, pričom tá nadobudla pozemky od svojej mamy - žalovanej 1/, ktorá bola zapísaná ako vlastníčka žalovaných pozemkov na základe notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, z hľadiska subjektívnej záväznosti rozsudku a definitívneho odstránenia spornosti vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom, je nevyhnutné, aby rozsudok v tomto konaní zaväzoval obe žalované. Keďže žalovaná 2/ je vedená ako vlastníčka žalovaných pozemkov v katastri nehnuteľností, pričom tá nadobudla pozemky od svojej mamy - žalovanej 1/, ktorá bola zapísaná ako vlastníčka žalovaných pozemkov na základe notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, z hľadiska subjektívnej záväznosti rozsudku a definitívneho odstránenia spornosti vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom, je nevyhnutné, aby rozsudok v tomto konaní zaväzoval obe žalované.
5. Žalovaná 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudla žalovaná 2/ na základe darovacej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom od svojej matky - žalovanej 1/ zo dňa 24.1.2006, vklad povolený E. XXX/XX zo dňa 7.2.2006. Matka žalovanej 2/ žalovaná 1/ nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe vydržania, pričom splnila všetky zákonné predpoklady na daný úkon a ktoré vydržanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou č.N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX L. XXXXX/XXXX. Ako podklad k vydaniu notárskej zápisnice slúžilo aj vyjadrenie Obce T. zo dňa 7.6.2005, v ktorom Obec T. potvrdzuje, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva žalovanej 1/ - matke žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/ - rodičia resp. starí rodičia neb. R. M., L.. R. M. O..Y. pozemky užívali od roku 1956, keď pozemky odkúpili neformálnou kúpou bez listiny a následného zapísania do katastra nehnuteľnosti od W. T., O..Q., pričom žalovaná 1/ do oprávnenej držby vstúpila ešte počas života svojho otca R. M.. Pozemky boli aktívne užívané, vždy sa na nich pestovala nejaká plodina, R. M. bol záhradník a záhradnou architektkou je aj žalovaná 2/.V tejto súvislosti poukazujú na listinu predloženú žalobcom a to konkrétne na rozhodnutie ŠN Bratislava I. v Bratislave zo dňa 21.5.1991 vo veci novoobjaveného dedičstva po neb. C.. N. T., L..X.X.XXXX, X..XX.X.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.1991, z ktorého je zrejmé, že predmetné sporné parcely neboli predmetom dedenia. Z daného je zrejmé, že v období medzi rokmi 1956 (v čase keď v pk.vložke č.XXXX k.ú. T. bola vedená vlastníčka W. T., O..Q.) a XXXX (kedy umrel N. T.) predmetné nehnuteľnosti už neboli vo vlastníctve C.. N. T. a teda z tohto dôvodu neboli ani predmetom dedičského konania po neb. C.. N. T. E. O..XXXX a teda vlastnícke právo k nim mohol nadobudnúť niekto iný a aj nadobudol - žalovaná 1/. Právnych predchodcov žalovaných R. M. a R. M. O..Y., ani žalované nik (W. T. rod. Q., C.. N. T. a ani K.. S. T., po ktorej je žalobca závetným dedičom) nič nevyčítal, z čoho je zrejmé, že aj oni k právnym predchodcom žalovaných a žalovanej 1/ pristupovali tak, že je vlastníčkou daných parciel a nie oni, rovnako ako k tomu pristupovali aj ostatní obyvatelia obce T.. Je preukázané a vykonaným dokazovaním sa to taktiež preukáže, že žalovaná 1/ sporné parcely nadobudla zákonným spôsobom, pričom splnila všetky k tomu náležiace zákonné podmienky a teda následne mohla svoje vlastnícke právo previesť na žalovanú 2/, čo aj urobila prostredníctvom darovacej zmluvy. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že podaná žaloba a argumentácia v nej uvedená nepreukázala jej dôvodnosť a preto navrhuje, aby konajúci súd podanú žalobu po vykonaní dokazovania zamietol a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
6. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré žiada žalobca určiť, že patria do dedičstva po K.. S. T., nar.XX.X.XXXX, zomr.XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom K. XX, XXX XX J., št.príslušnosť: SR. Žalovaná 1/ po nadobudnutí predmetných nehnuteľností na základe vydržania, pričom splnila všetky zákonné predpoklady na daný úkon a ktoré vydržanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou č.L. XXX/ XXXX L. XXXXX/XXXX L. XXXXX/XXXX, previedla na žalovanú 2/ - svoju dcéru darovacou zmluvou zo dňa 24.1.2006, vklad povolený E. XXX/XX zo dňa 7.2.2006. Ako podklad k vydaniu notárskej zápisnice slúžilo aj vyjadrenie Obce T. zo dňa 7.6.2005, v ktorom Obec T. potvrdzuje, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva žalovanej 1/ - matke žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Právni predchodcovia žalovaných - rodičia resp. starí rodičia neb. R. M., neb. R. M. O..Y. pozemky užívali od roku 1956, keď pozemky odkúpili neformálnou kúpou bez listiny a následného zapísania do katastra nehnuteľnosti od W. T., O..Q., pričom žalovaná 1/ do oprávnenej držby vstúpila ešte počas života svojho otca R. M.. Pozemky boli aktívne užívané, vždy sa na nich pestovala nejaká plodina, R. M. bol záhradník a záhradnou architektkou je aj žalovaná 2/. V tejto súvislosti poukazuje
na listinu predloženú žalobcom a to konkrétne na rozhodnutie ŠN Bratislava I. v Bratislave zo dňa 21.5.1991 vo veci novoobjaveného dedičstva po neb. C.. N. T., L..X.X.XXXX, X..XX.X.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.1991, z ktorého je zrejmé, že predmetné sporné parcely neboli predmetom dedenia. Z daného je zrejmé, že v období medzi rokmi 1956 (v čase keď v pk.vložke č.XXXX k.ú. T. bola vedená vlastníčka W. T., O..Q.) a XXXX (kedy umrel N. T.) predmetné nehnuteľnosti už neboli vo vlastníctve C.. N. T.Y. a teda z tohto dôvodu neboli ani predmetom dedičského konania po neb. C.. N. T. E. O..XXXX a teda vlastnícke právo k nim mohol nadobudnúť niekto iný a aj nadobudol - žalovaná 1/. Právnych predchodcov žalovaných R. M. S. R. M. O..Y., ani žalované nik (W. T. O.. Q., C.. N. T. S. S. K.. S. T., po ktorej je žalobca závetným dedičom) nič nevyčítal, z čoho je zrejmé, že aj oni k právnym predchodcom žalovaných a žalovanej 1/ pristupovali tak, že je vlastníčkou daných parciel a nie oni, rovnako ako k tomu pristupovali aj ostatní obyvatelia obce Kajal. Má za to, že je preukázané a vykonaným dokazovaním sa to taktiež preukáže, že žalovaná 1/ sporné parcely nadobudla zákonným spôsobom, pričom splnila všetky k tomu náležiace zákonné podmienky a teda následne mohla svoje vlastnícke právo previesť na žalovanú 2/, čo aj urobila prostredníctvom darovacej zmluvy. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že podaná žaloba a argumentácia v nej uvedená nepreukázala jej dôvodnosť a preto navrhujeme aby konajúci súd podanú žalobu po vykonaní dokazovania zamietol a žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Argumentáciu v priebehu konania doplnili tak, že z odpovede OÚ GA z 26.01.2023 vyplynulo, že k rozdeleniu parcely č. XXX na parcelu č. XXX/X o výmere 1080 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 3365 m2 (obe ako roľa) došlo na základe geometrického plánu a výkazu plôch zo dňa 03.12.1960, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ešte 26.10.1956, pričom právni predchodcovia žalovaných mali za to, že jej predmetom sú všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., nemali vedomosť o žiadnej deľbe parcely č. XXX, od roku 1956 parcelu XXX v celosti užívali.
8. Žalobca následne uviedol, že skutočnosť, že jediným dedičom po K.. S. T. je žalobca, už dostatočne vyplýva z dedičského rozhodnutia po K.. S. T., ktoré žalobca priložil k žalobe. Ako však bol na to žalobca vyzvaný na pojednávaní dňa 20.10.2022 na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných, predložil úradný preklad závetu K.. S. T. spísaného vo forme notárskej zápisnice, v zmysle ktorého je jediným dedičom celého majetku K.. S. T. žalobca. Nemôže tu byť teda žiadna pochybnosť o tom, že žalobca je jediným dedičom po K.. S. T.. Zároveň bol žalobca súdom zaviazaný na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných, aby predložil právnu postupnosť po W. T. na N. T.. Opätovne poukázal na to, že v tomto konaní je relevantné to, či bola v čase smrti vlastníčkou pozemkov K.. S. T.. Pritom jej vlastnícke právo sa zakladá na dedení, keď žalované pozemky zdedila po svojom manželovi, ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava I, ktoré je prílohou č. 4 znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý žalobca priložil k žalobe. Preto je žalobca toho názoru, že aj toto navrhované doplnenie dokazovania žalovanými len odkláňa pozornosť od predmetu konania. V zmysle záverov pojednávania zo dňa 20.10.2022 však žalobca zaslal súdu uznesenie Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 18.2.1964, podľa ktorého nadobúda dedičstvo po C. T. výlučne jej syn N. T., v ktorom sa uvádzajú aj žalované pozemky pôvodne vedené v PKV č. XXXX. Žalobca tiež uviedol, že v pozemkovej knihe (PKV č. XXXX) bolo pri p. T. zapísané meno W.. V tejto súvislosti žalobca predložil čestné prehlásenie C. T. z roku 1955, v ktorom sa uvádza, že jej rodičia ju volali vždy menom W., preto bolo toto meno zapísané do pozemkovej knihy. Ako vyplýva aj z kúpnopredajnej zmluvy z 26.10.1956 predloženej žalovanými na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 20.10.2022, p. T. používala meno W. aj C. (v predmetnej kúpnopredajnej zmluve z 26.10.1956 sa uvádza „C. W. T.Ö.“). Z toho vyplýva, že toto meno bolo známe aj právnym predchodcom žalovaných, ako aj samotným žalovaným, keďže disponujú kúpnopredajnou zmluvou z 26.10.1956. Žalované boli na pojednávaní dňa 20.10.2022 súdom vyzvané, aby predložili históriu (identifikáciu) parcely č. XXX z PKV č. XXXX od roku 1956. Žalované tak neurobili, pričom tento dôkaz je rozhodujúci v rámci ich procesnej obrany v tomto súdnom konaní. Totižto, žalované na pojednávaní dňa 20.10.2022 predložili vyššie uvedenú kúpnopredajnú zmluvu z roku 1956, podľa ktorej C. W. T. previedla právnym predchodcom žalovaných pozemok parc. č. XXX vedenej v PKV č. XXXX o výmere 300 štvorcových siah za kúpnu cenu 1.800 Kčs, z čoho odvodzujú, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k žalovaným pozemkom. Ako však na to poukazoval aj žalobca priamo na pojednávaní, a ako vyplýva z dôkazov uvedených v súdnom spise, tento pozemok, ktorý bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956, nie je predmetom tohto konania. Ako to vyplýva zo samotnej PKV č. XXXX, ktorá je prílohou č. 3 znaleckého posudku č. X/XXXX priloženého žalobcom k žalobe (časť B.3 až 5 PKV), na základe spomínanej kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956 sa z pozemku parc. č. XXX odčlenil pozemok
parc. č. XXX/X o výmere 1080 m2 a tento pozemok sa zapísal do PKV č. XXXX, pričom v PKV č. XXXX ostal parc. č. XXX/X vo vlastníctve W. T.Ö. - a tento pozemok zodpovedá súčasne vedenému pozemku EKN, parc. č. XXX/X, ako to vyplýva z identifikácie parciel, ktoré predložil žalobca (znalecký posudok č. X/XXXX priložený k žalobe). Ako vyplýva z kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956, právni predchodcovia žalovaných kúpili pozemok od C. W. T. na výstavbu rodinného domčeka, pričom sa tam uvádza konkrétna výmera 300 štvorcových siah (1 štvorcová siaha zodpovedá 3,596652 m2, teda išlo o výmeru pozemku 1079 m2). Aj z tohto hľadiska výmery nemôže ísť o žalovaný pozemok parc. č. XXX/X, ktorý má výmeru 3365 m2. Navyše, žalovaný pozemok parc. č. XXX/X tvorí poľnohospodársku pôdu, ktorá je užívaná miestnym poľnohospodárskym družstvom, ako vyplýva z poskytnutia informácie týmto družstvom v spojení so žiadosťou o informáciu, ktoré sú prílohou žaloby (nejde teda o stavebný pozemok). Táto parcela, ktorá mala byť predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956, pravdepodobne zodpovedá súčasným pozemkom CKN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ktoré sú pozemkami pod rodinným domom, resp. priľahlými pozemkami k tomuto rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej 2/. S určitosťou ale nejde o pozemok, ktorý tvorí súčasť žalobného návrhu v tomto súdnom konaní. To napokon vyplýva aj z výsluchu žalovanej 1/ na pojednávaní pred súdom dňa 20.10.2022, keď v rámci výsluchu uviedla (s. 4 zápisnice o pojednávaní): „Áno, formou notárskej zápisnice (myslí sa tu notárska zápisnica o vydržaní - pozn.) som riešila ďalšie parcely teda mimo parcely č. XXX.“ Teda samotná žalovaná potvrdila, že predložená kúpnopredajná zmluva z 26.10.1956 sa netýka predmetu sporu. Žalovaná 1/ poukazuje na vydržanie sporných pozemkov, pričom dobromyseľnosť odvodzuje od ústnej zmluvy uzavretej jej rodičmi, ako sa konštatuje v notárskej zápisnici o vydržaní, N XXX/XXXX, L. XXXXX/ XXXX (keďže zároveň argumentácia žalovaných na pojednávaní pred súdom 20.10.2022 o nadobudnutí žalovaných pozemkov písomnou kúpnou zmluvou z roku 1956 bola samotným výsluchom žalovanej 1/ vyvrátená). Pritom zároveň pred súdom dňa 20.10.2022 žalovaná 1/ vypovedala, že sa nepamätá, že by za sporné pozemky jej rodičia zaplatili kúpnu cenu (s. 5 zápisnice o pojednávaní). V tomto prípade teda neexistuje žiadna oprávnená držba, či domnelý právny titul, ktorý by svedčal o dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to vyžaduje judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 73/2015, R 74/2015). Žalované pozemky sú poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré reálne užíva Poľnohospodárske družstvo P. so sídlom v T., ako to vyplýva z listinných dôkazov priložených k žalobe. Predtým, počas socializmu, boli tieto pozemky v užívaní Jednotného roľníckeho družstva, a nie v užívaní právnych predchodcov žalovaných, ako to vyplýva z uznesenia Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 18.2.1964. V tomto prípade teda nie sú splnené podmienky na vydržanie, keďže v prípade žalovaných ani ich právnych predchodcov nešlo o oprávnenú držbu, dokonca nešlo ani len o držbu (užívanie) týchto pozemkov.
9. V rámci záverečnej reči uviedol, že žaloba vo veci určenia, že žalované pozemky patria do dedičstva po K.. S. T., bola podaná dňa 18.5.2022. Žalobca žalobu podal z dôvodu, že je jediným dedičom po K.. S. T. a má za to, že žalované nehnuteľnosti patrili v čase smrti K.. S. T. do jej vlastníctva. Keďže však údaje katastra boli spochybnené (poznámka vedená na liste vlastníctva č. XXXX, ako aj na liste vlastníctva č. XXX, obe pre katastrálne územie T.), na odstránenie tejto spornosti podal predmetnú určovaciu žalobu, čím je daný aj naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil do konania znalecký posudok, ktorý preukazuje, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. T. (identifikácia parciel). Prílohou tohto znaleckého posudku č. X/XXXX je rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. K. XXX/X, na základe ktorého K.. S. T. zdedila žalované pozemky. Z listinných dôkazov v spise je preukázané právne nástupníctvo po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke C. W. T., to napokon vyplýva aj z odpovede Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, z 26.1.2023, ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaných z 27.1.2023, keď po W. T. žalované pozemky dedil C.. N. T. a po ňom K.. S. T.. Z úradne preloženého rozhodnutia o odovzdaní pozostalosti Okresného súdu Gänserndorf, Rakúska republika zo dňa 16.8.2021, ako aj závetu poručiteľky zo dňa 14.3.2019 vyplýva, že jediným dedičom po K.. S. T. je žalobca. Žalobca má za to, že preukázal všetky svoje tvrdenia svedčiace o vlastníckom práve Dr. T., pričom naopak žalované do konania nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil v prospech ich vlastníckeho práva. Žalovaná 1/ bola v katastri nehnuteľností k žalovaným pozemkom zapísaná ako vlastníčka na základe notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 9.6.2005. Žalovaná 1/ krátko na to previedla žalované pozemky na žalovanú 2/ darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 7.2.2006. Obe dokumenty (notárska zápisnica, ako aj darovacia zmluva) boli do konania predložené žalobcom, a to ako súčasť (príloha) znaleckého posudku č. X/XXXX. Notárska zápisnica, ako ani darovacia zmluva však nemohli platne spôsobiť vznik vlastníckeho práva v prospech žalovaných. Čo sa týka notárskej zápisnice, ide
o verejnú listinu, ktorá predstavuje osvedčenie o tom, že došlo k vyhláseniu žalovanej 1/ o vydržaní pred notárom, nie však nevyhnutne o tom, že žalovaná 1/ vykonala vyhlásenie pravdivo. V samotnej notárskej zápisnici zo dňa 9.6.2005 (bod 5) sa uvádza, že toto osvedčenie nebráni nikomu, aby sa domáhal ochrany v občianskoprávnom konaní na súde tak, ako to v tomto súdnom konaní robí žalobca. Žalovaná 1/ nespĺňala predpoklady vydržania. Jednak, žalovaná 1/ nedisponovala ani nedisponuje domnelým právnym titulom, na základe ktorého by bola splnená jedna z podmienok vydržania, a to oprávnenosť držby (t. j. nie je daná dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí). Žalovaná 1/ pri spisovaní notárskej zápisnice vyhlásila, že žalované pozemky nadobudli jej rodičia neformálnou kúpou bez listiny (ako vypovedala aj pred súdom dňa 20.10.2022). Neformálna kúpa nemôže založiť dobromyseľnosť pri nadobudnutí nehnuteľnosti formou vydržania. V tomto smere poukazuje na judikát Najvyššieho súdu SR R 74/2015 („Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“). Zároveň poukazuje na výsluch žalovanej 1/ pred súdom na pojednávaní dňa 20.10.2022, keď v rámci výsluchu nevedela uviesť bližšie skutočnosti ohľadom tvrdenej neformálnej kúpy žalovaných pozemkov jej rodičmi, tiež nevedela, či za pozemky zaplatili kúpnu cenu a v akej výške. Dokonca uviedla, že notárskou zápisnicou o vydržaní z roku 2005 riešila iné parcely ako parcelu XXX (pritom parcela XXX bola predmetom kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, ktorá bola právnou zástupkyňou žalovaných predložená na pojednávaní dňa 20.10.2022 ako dôkaz o dobromyseľnosti vydržania jedného zo žalovaných pozemkov). Výsluch žalovanej pred tunajším súdom zo dňa 20.10.2022 teda potvrdil, že žalovaná 1/ nevedela bližšie uviesť skutočnosti o ňou tvrdenej kúpe žalovaných pozemkov jej rodičmi, pričom potvrdila, že kúpna zmluva, ktorú predložili do konania, sa týka iných ako žalovaných pozemkov, ktoré boli riešené notárskou zápisnicou v roku 2005. V tomto smere, okrem vyššie uvedeného judikátu najvyššieho súdu, poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 14.11.2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015, v ktorom ústavný súd uvádza, že pri skúmaní oprávnenosti držby pri vydržaní je rozhodujúce skúmať poctivosť nadobudnutia, a teda je rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. V tomto prípade žalované nepredložili žiadny dôkaz, ba dokonca neuniesli ani bremeno tvrdenia vo veci zaplatenia kúpnej ceny za žalované pozemky. Možno teda zhrnúť, že žalované počas celého konania nepredložili žiadny domnelý právny titul, na základe ktorého by mohla byť žalovaná 1/ objektívne dobromyseľná v tom, že jej žalované pozemky patria, teda v tomto prípade nemohla ani začať plynúť 10-ročná vydržacia doba, ktorá je potrebná pre vydržanie nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť iba na základe toho, že si osoba myslí, že jej nehnuteľnosť patrí, ako uvádza Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 484/2015. Kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, ktorú do konania predložili žalované prostredníctvom ich právnej zástupkyne, sa týka parcely č. XXX v časti, ktorá nie je predmetom sporu. To vyplýva aj z odpovede Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, zo dňa 26.1.2023, ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaných zo dňa 27.1.2023. V tejto odpovedi kataster uvádza, že na základe kúpnopredajnej zmluvy z 26.10.1956 bola parcela XXX rozdelená, pričom žalovaná parcela XXX/X ostala vo vlastníctve W. C. T. (po ktorej dedil N. T. a následne S. T. - a ktorá je predmetom tohto sporu) a parcela XXX/X bola na základe tejto kúpnopredajnej zmluvy z XX.XX.XXXX zapísaná do PKV č. XXXX v prospech rodičov žalovanej 1/ (čo vyplýva aj z PKV č. XXXX, prílohy č. X znaleckého posudku č. X/ XXXX). To znamená, že na základe tejto kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastnícke právo do pozemkovej knihy v prospech právnych predchodcov žalovaných, a to v rozsahu predmetu kúpy, ktorý je v kúpnej zmluve z 26.10.1956 vyjadrený jasne a určito (1080 m2), nejedná sa však o žalované pozemky (t. j. nejde o jeden zo žalovaných pozemkov EKN p. č. XXX/X). Žiadny oprávnený titul k držbe ani vlastníctvu žalovaných nehnuteľností žalovanej v 1/ nesvedčí. Čo sa týka žalovanej 2/, tá nadobudla žalované pozemky na základe darovacej zmluvy z roku 2006, avšak v zmysle zásady nemo plus iuris (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má on sám) nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka (žalovanej 1/ ). Preukazovanie dobromyseľnosti v tomto prípade nie je namieste, keďže žiadny právny predpis neustanovuje, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka je potrebné túto dobrú vieru preukazovať - inak povedané, ak žalovaná 1/ nebola vlastníčkou žalovaných pozemkov, nemôže ňou platne byť ani žalovaná 2/. Odhliadnuc od toho, v roku 2009, teda len tri roky po uzavretí darovacej zmluvy medzi žalovanou 1/ ako matkou a žalovanou 2/ ako dcérou, bola na LV č. XXXX, kde sú vedené žalované pozemky, zapísaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, teda o dobromyseľnosti žalovanej 2/, ktorá je však aj tak z pohľadu nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka irelevantná, nemôže byť ani zmienka. Dokonca v tomto prípade žalované ani len nedržia (neužívajú) drvivú časť žalovaných pozemkov. Jedinú časť, ktorú v súčasnosti užíva žalovaná 2/, je malá
časť z parcely EKN par. č. XXX/X, o čom tom svedčí aj odpoveď Poľnohospodárskeho družstva P. so sídlom v T. vo veci poskytnutia informácie v spojitosti so žiadosťou žalobcu zo dňa 13.4.2022, ktoré sú prílohou žaloby. V tejto odpovedi družstvo uvádza, že do roku 2011 sa nájomné za žalované pozemky platiloDr. S. T.Y. a od roku 2011 sa platí novému majiteľovi B. P.. Z toho vyplýva, že žalované pozemky boli prenajaté družstvu ako poľnohospodárska pôda (s výnimkou oplotenej časti parc. č. XXX/X za domom žalovanej 2/). Dokonca, keď žalovaná 1/ pred notárkou v roku 2005 vyhlásila, že jej rodičia užívali pozemky od roku 1956, nemôže ísť o pravdivé tvrdenie. To preukazuje uznesenie Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 18.2.1964, ktoré je prílohou vyjadrenia žalobcu z 27.1.2023, a ktorým žalované pozemky zdedil po C. T. N. T.. V tomto uznesení sa uvádza, že pozemky v PKV č. XXXX (v zmysle identifikácie pozemkov podľa znaleckého posudku č. X/XXXX ide o žalované pozemky) sú v užívaní JRD. Rovnako ak žalované počas miestnej ohliadky dňa 13.4.2023 tvrdili, že žalované pozemky mali dostať do náhradného užívania oni, resp. ich právni predchodcovia v 90-tych rokoch, to rovnako len potvrdzuje, že žalované nemohli byť objektívne dobromyseľné o tom, že im pozemky patria, lebo ak by im patrili, nežiadali by družstvo o ich náhradné užívanie. Nemôže byť teda založená objektívna dobromyseľnosť žalovaných o tom, že im pozemky patrili, resp. patria. Nie sú tak splnené predpoklady vydržania, keďže ani jedna zo žalovaných nie je oprávnenou držiteľkou žalovaných pozemkov. Zároveň žalobca poukazuje na to, že notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. N XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 9.6.2005, neobsahuje náležitosti vyžadované § 63 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku vo vtedy platnom znení, keď neobsahuje vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu. Pokiaľ ide o návrh žalovaných na výsluch svedka I.. C. T., tento výsluch žalované nežiadali v písomnej fáze konania, ale žiadajú ho až v tomto pokročilom štádiu konania. Výsluch tohto svedka je nadbytočný a nie je schopný priniesť skutočnosti rozhodné pre výsledok konania. Žalované prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 24.7.2023 uviedli, že žiadajú výsluch tohto svedka za účelom vyjadrenia, kedy došlo k bariérovému oploteniu, akým spôsobom a namiesto akých stavieb. Ide o oplotenú minoritnú časť parcely EKN p. č. XXX/X za rodinným domom žalovanej 2/, ktorá bola oplotená v roku 2016 (viď prílohy k vyjadreniu žalovaných z 27.1.2023). Takýto účel výsluchu svedka nie je spôsobilý priniesť skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie ohľadne oprávnenosti držby - domnelého právneho titulu na založenie plynutia vydržacej doby. Žalovaná 2/ v čase realizovania oplotenia v roku 2016 si objektívne musela byť vedomá spornosti vo vlastníckom práve, keďže toto spochybnenie vlastníckeho práva bolo zapísané na list vlastníctva č. XXXX už v roku 2009.
10. Žalované prostredníctvom ich právnej zástupkyne v záverečnej reči zhodne uviedli, že Ž. S. K. G. L.. K.. S. T., L..XX.X.XXXX, X..XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom K. XX, XXX XX J., št. príslušnosť: SR podal žalobu a žiada určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do jej dedičstva, pričom vychádza z toho, že je právnym nástupcom po neb. W. T.Y., O..Q., po ktorej dedil syn C.. N. T. a po ňom manželka K.. S. T.. Žalované, ako aj ich právni predchodcovia - rodičia resp. starí rodičia R. M. a manž. R. O.. Y. mali za to, že kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1956 odkúpili od predávajúcej W. T.Y., O..Q. tak ako boli dohodnutí, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., ktoré boli evidované v pk.vl.č.XXXX. Žalovaná 1/ v roku 2005, keď chcela previesť parc.č.XXX v k.ú. T. na svoju dcéru - žalovanú 2/, zistila, že nehnuteľnosti nie sú majetkoprávne vysporiadané, preto došlo k vyporiadaniu formou vydržania, pričom splnila všetky zákonné predpoklady na daný úkon a ktoré vydržanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou č.L. XXX/XXXX L. XXXXX/XXXX L. XXXXX/XXXX a následne prevedené na žalovanú 2/ - svoju dcéru darovacou zmluvou zo dňa 24.1.2006, vklad povolený V XXX/XX zo dňa 7.2.2006. Právni predchodcovia žalovaných R. M. a manž. R. O.. Y. predmetné pozemky získali jednak písomnou formou a jednak neformálnou kúpou bez listiny od W. T., O..Q. a od roku 1956 intenzívne hospodárili tak R. M. ako záhradník a neskôr žalovaná 1/ a v súčasnosti žalovaná 2/ ako záhradná architektka. Za života tak právnych predchodcov žalobcu, právnych predchodcov žalovaných, ani žalované nik nekontaktoval, lebo boli v domnení, že nie sú vlastníkmi sporných parciel, lebo došlo k ich prevodu v roku 1956 z W. T., O..Q. na R. M. S. manž. R. M.. Žalované boli kontaktované až zo strany žalobcu ako závetného dediča po K.. S. T. - neveste predávajúcej W. T., r.Q.. Žalované za domnelý titul považujú formálnu aj neformálnu kúpnu zmluvu z roku 1956, na základe ktorých boli v domnení, že došlo k nadobudnutiu všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. a zapísaných vo vl.č.XXXX od W. T., O..Q. a na základe ktorých bola žalovaná objektívne dobromyseľná v tom, že jej žalované pozemky patria. Pokiaľ by bola k dispozícií vkladu schopná listina na prevod vlastníctva, tak inštitút vydržania by nemalo zmysel a stratilo by opodstatnenie ako inštitútu na nadobudnutie vlastníckeho práva. Žiadali, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka I.. C. T., ktorého nutnosť výsluchu žiadajú po vykonaní miestnej ohliadky (pre neprítomnosť predsedu družstva) a ktorý má vedomosti ohľadne nadobudnutia aj užívania sporných nehnuteľností, aj ohľadne náhradného užívania - okrem parc.č.XXX ostatné sporné parcely
sa nenachádzajú v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami žalovaných a právnych nástupcov R. M. a manž. R. rod.Y. tak, ako boli opísané v podaní zo dňa 27.1.2023.
11. Žalobca argumentáciu doplnil ostatným písomným podaním tak, že poukázal na nekoncentrovanosť procesných návrhov produkovaných v priebehu konania žalovanými, ako ja na zavádzanie žalovanými v záverečnom vyjadrení v tom, že žalované po prvý raz vo veci kontaktoval až žalobca, a to napriek tomu, že z vykonaného dokazovania (výsluch žalovanej 1/, výsluch žalobcu, odpoveď OU GA z 26.01.2023, LV č. XXXX) vyplynulo, že žalované museli mať pochybnosti o vlastníctve sporných pozemkov už od roku 2009. Pozemky boli v užívaní JRD, následne v užívaní družstva (uznesenie ŠN BA - mesto z 18.02.1964, odpoveď PD P. v spojení so žiadosťou žalobcu z 13.04.2022); až v roku 2016 si žalovaná 2/ malú časť sporného pozemku oplotila; kúpna zmluva z roku 1956, ktorá podľa žalovaných má predstavovať domnelý právny titul, sa týkala presne stanovenej výmery, pričom táto výmera sa netýka sporných pozemkov (odpoveď OÚ GA z 26.01.2023, znalecký posudok č. X/XXXX) a že v katastri bola od roku 2009 zapísaná duplicita o vlastníctve, čo bolo žalovaným oznámené (výsluch žalovanej 1/ a žalobcu, odpoveď OÚ GA z 26.01.2023).
12. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že bol osobne prítomný pri stretnutí žalovanej 1/ a Dr. T. na katastri, pričom táto trvala na tom, že sporné nehnuteľnosti jej patria, avšak pre zlé skúsenosti sa nechcela o ne súdiť. Ona sa narodila v roku XXXX a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť v roku 1956, preto by si to pamätala, čudovala sa, že jej odrazu prestalo chodiť nájomné z T. a Č. J., predtým jej vyplácané bolo.
13. Z výsluchu žalovanej 1/ vyplynulo, že situáciu riešila v roku 2004, kedy si spomenula, že jej právni predchodcovia mali zmluvu s W. Q. na predaj uvedenej nehnuteľnosti, ide o pozemok, ktorý užívajú aj užívali. Potom v roku 2010 previedla nehnuteľnosť na žalovanú 2/, kedy jej katastrálny úrad oznámil, že došlo k spochybneniu vlastníctva žalovanej 2/. Stretla sa aj s pani T., chcela vec riešiť súdne, s čím ona nesúhlasila, preto sa vo veci nerobilo potom už nič, p. T. si zrejme bola z rodinných debát vedomá toho, že pozemky boli predané. Okrem parcely č. XXX chcela usporiadať aj iné parcely, ktoré jej otec kúpil od W. T., ktoré sú v PKV XXXX, a to formou notárskej zápisnice, v tom čase nevedela povedať, akou formou boli jej otcom kúpené, nemala vedomosť o tom, že by mala kontaktovať aj SPF, nepamätala sa výšku kúpnej ceny.
14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1956 vyplynulo, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva zo strany predávajúcej C. W. T. rod. Q. na kupujúceho R. M. a jeho manželku R. M.É. k nehnuteľnosti zapísanej v PKV č XXXX ako parcela č. XXX - roľa, teraz stavebný pozemok o výmere 300 štvorcových siah (po prepočte 1078,99 m2) za cenu 1800 Kčs.
15. Z miestnej obhliadky nevyplynuli skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.
16. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou W.. C. T. dňa 07.04.2022 na základe zadania žalobcu pre účely tohto konania vyplynul záver, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. T.. Zároveň znalkyňa v závere znaleckého posudku č. X/XXXX (odpoveď č. 2) konštatuje, že K.. S. T. má zapísané vlastnícke právo k pozemkom evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú.: T., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava I č. D XXX/X zo dňa 21.5.1991, právoplatným dňa 5.6.1991, v rámci dedičského konania po svojom manželovi N. T.. Prílohou znaleckého posudku je aj uvedené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I (príloha č. 4 znaleckého posudku).
17. Zo správy Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, zo dňa 29.11.2021, vyplýva, že vo vzťahu k majetkovej podstate LV č. XXX, dňa 19.7.1991 bolo na SK Galanta doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. K. XXX/X po neb. C.. N. T., na základe ktorého Dr. S. T. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kú T. z pozemnoknižnej /pk/ vložky č. XXXX v celosti. Na základe predmetnej listiny bol založený v kú Kajal list vlastníctva č. XXX v prospech nadobúdateľky s tým, že pozemky boli zapísané v časti D-LV ako ,,pozemky v užívaní JRD“ /bez parcelných čísel a ich výmer/.“
18. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
22. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
23. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
24. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
25. Podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
26. Predmetom konania je určenie, že sporné nehnuteľnosti (ods. 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia) patria de do dedičstva po poručiteľke Dr. S. T., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom K. XX, XXX XX J., štátna príslušnosť: SR.
27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (a v danej časti nebolo sporným), že vo vzťahu k nehnuteľnostiam - pozemky parcely registra ,,E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3 365 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 939 m2; parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2 309 m2; parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5 244 m2; a parc. č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 9 187 m2; aktuálne existuje duplicitný zápis vlastníckeho práva, a to tým spôsobom, že na sporné nehnuteľnosti je založený LV č. XXXX, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 2/ a LV č. XXX je vedený v prospech poručiteľky. Ku vzniku situácie došlo tak, že (ako to vyplýva z oznámenia OÚ Galanta, katastrálny odbor z 26.01.2023) Pk parcela č. XXX - roľa - o výmere 4597 m2 bola zapísaná do PKV 1158 na vlastníka E. Q. v celosti na základe listiny čd. XXXX z XX.XX.XXXX, podľa listiny čd. XXXX z XX.XX.XXXX právnym titulom dedenia parcelu dedila W. T.?.?Y. rod. Q.Á. v celosti. Následne 31.02.1960 bola do PKV zapísaná listina čd. XXXX - podľa geometrického plánu a výkazu plôch z 03.12.1960 a kúpnej zmluvy z 26.10.1956 bola parcela č. XXX o výmere 4597 m2 rozdelená na parcelu č. XXX/X - roľa - o výmere 1080 m2 a parcelu č. XXX//X - roľa - o výmere 3365 m2. Parcela č. XXX/X sa odčlenila a zapísala do novej PKV č. XXXX na vlastníkov R. M. v podiele 1 a manž. R. rod. Y. v podiele 1. Podľa listiny uznesenie sp. zn. D XXXX/XX po neb. C. T.?.?Y. rod. Q. parc. Č. XXX/X zapísanú v PKV XXXX v celosti na meno poručiteľky dedil Dr. N. T.?.?Y. v celosti. Dňa 19.07.1991 bolo na kataster doručené rozhodnutie ŠN Bratislava 1 č. D XXX/XX po neb. N. T.?.?Y. č. XX/XX, na základe ktorého parcelu XXX/X dedila Dr. S. T.?.?Y. v celosti, v dôsleku čoho bol založený pre k.ú. T. nový list vlastníctva č. XXX v prospech nadobúdateľky s tým, že pozemky boli zapísané v časti D-LV ako „pozemky v užívaní JRD“ (bez parcelných čísel a výmer), ktorý zápis bol v súlade s vtedy platnou legislatívou. V roku 2005 bolo katastru doručené Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX - číslo zmeny XXX/ XX, predmetom ktorého bolo vyhlásenie žalovanej 1/ o vydržaní nehnuteľností v k.ú. T. okrem iných v PKV XXXX parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 3365 m2 v celosti, pričom vyhlásenie vychádzalo z údajov v PKV XXXX a nie z LV č. XXX, keďže na základe rozhodnutia D XXX/XX PKV uzavretá nebola napriek tomu, že z nej boli vyčerpané všetky údaje, v tom čase boli PKV v úschove štátnych notárstiev. Na základe osvedčenia bol založená novy LV č. XXXX v prospech vydržateľky, pričom pri zápise nebolo možné podľa údajov katastra zistiť už založený LV č. XXX. Následne v roku 2006 darovacou zmluvou č. V XXX/XXXX - číslo zmeny 25/06 žalovaná 1/ darovala pozemky na LV č. XXXX žalovanej 2/. V roku 2009 bola katastru opätovne doručená listina X. XXX/XX - rozhodnutie sp. zn. D XXX/XX po neb. N. T.?.?Y., ktorú nebolo možné v časti týkajúcej sa okrem iných aj parc. Č. XXX/X do katastra nehnuteľností zapísať,
nakoľko parcela č. XXX/X bola už zapísaná na LV č. XXXX. Dr. S. T.?.?Y. bola zaslaná výzva podľa ust. § 36a katstrálneho zákona s tým, že pod č. zmeny 55/10 v zmysle ust. § 39 ods. 2 katastrálneho zákona bola zapísaná obmedzujúca poznámka o tom, že hodnovernosť údaja katastra bola spochybnená.
28. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná Rozhodnutím o odovzdaní pozostalosti Okresného súdu Gänsendorf, Rakúska republika, zo dňa 16.08.2021, kde súd konštatuje, že pozostalosť po neb. poručiteľke Dr. S. T.?.?Y., zomrelej XX.XX.XXXX, sa v plnom rozsahu odovzdáva žalobcovi, a to na základe závetu poručiteľky z 14.03.2019, na základe čoho žalobca preukázal, že je jediným a výlučným právnym nástupcom poručiteľky.
29. Pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ v konaní účinne popretá nebola, pričom ako ku dňu podania žaloby, tak i ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej je daná zápisom žalovanej 2/ na LV č. XXXX ako výlučnej vlastníčky sporných nehnuteľností, t.j. ide o subjekt majúci hmotnoprávny vzťah k predmetu sporu.
30. Pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/ bola spochybnená žalovanou 1/ s poukazom na skutočnosť, že ona nie je už ku dňu podania žaloby vlastníčkou sporných nehnuteľností a teda nemá k predmetu sporu žiaden hmotnoprávny vzťah. Súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou žalobcu v danej časti, obsahom ktorej bol poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018 z 16.05.2019 definujúce subjekty konania o určenie, že vec patrí do dedičstva v podobe všetkých potenciálnych dedičov resp. ich právnych nástupcov a súčasne priamo vo vzťahu k žalovanej 1/ ako predchádzajúcej vlastníčky sporných nehnuteľností s poukazom na to, že z hľadiska subjektívnej záväznosti rozsudku a v záujme definitívneho odstránenia spornosti vlastníckeho práva je nevyhnutné, aby stranou sporu bola aj žalovaná 1/. Navyše, podľa názoru súdu pre určenie okruhu strán sporu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, nie je jediným determinujúcim kritériom existencia aktuálneho (ku dňu podania žaloby) hmotnoprávneho vzťahu strany sporu k predmetu konania ( v konkrétnom prípade existencia práva vlastníckeho), bez relevantného zohľadnenia existencie prípadného reťazca nadväzujúcich právnych skutočností (nielen právnych úkonov), ktorých právne účinky mali spôsobiť prevod resp. prechod vlastníckeho práva medzi viacerými subjektmi až na aktuálneho vlastníka (žalovanú 2/), a to nielen vzhľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku (§ 228 CSP), ale i v záujme definitívneho odstránenia sporu. V danom prípade práve žalované vo veci samej uplatnili procesnú obranu v podobe tvrdeného vydržania sporného vlastníckeho práva žalovanou 1/, dôvodnosť ktorého tvrdenia vzhľadom na jeho účinné popretie protistranou je súd povinný v tomto konaní riešiť ako otázku prejudiciálnu. Súd nepovažuje za správne a spravodlivé, aby účastník sporného právneho vzťahu alebo subjekt sporným právnym vzťahom priamo dotknutý nemal možnosť včas a riadne (t.j. v danom civilnom spore) realizovať procesné práva a povinnosti vo vzťahu k právnej skutočnosti, ktorej bol priamym účastníkom resp. jej účinkami bol priamo dotknutý.
31. Žalobca za účelom preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukázal na nevyhnutnosť odstránenia duplicity vedeného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súd mal za to, že zákonnú výnimku z procesnej povinnosti žalobcu tvrdenia a preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c/ CSP za bodkočiarkou (existencia relevantného osobitného predpisu) predstavuje v danom prípade ust. § 36a ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého neželanú (aj) duplicitu evidencie (záznamu) vlastníckeho práva možno odstrániť výlučne právoplatným rozhodnutím súdu v civilnom sporovom konaní a na iniciovanie konania daná právna norma dotknutý subjekt priamo odkazuje (na základe čoho dotknutému subjektu iná možnosť vyriešenia veci neostáva) a teda niet dôvodu v takto iniciovanom konaní o určenie existencie práva naliehavý právny záujem na určení preukazovať. Nadôvažok, vychádzajúc z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít pre prípad určenia práva k nehnuteľnosti, kde je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu pre procesný úspech žalobcu nevyhnutným, je existencia naliehavého právneho záujmu vždy daná, ak sa má požadovaným výrokom súdneho rozhodnutia dosiahnuť zmena zápisu práva v evidencii katastra nehnuteľností, pričom v čase podania žaloby (i vyhlásenia rozsudku vo veci samej) je tam zapísaným vlastníkom nehnuteľností žalovaný.
32. Žalovanými v priebehu konania inak explicitne nepopreté tvrdenie žalobcu o totožnosti nehnuteľností pôvodne vedených v PKV č. XXXX a nehnuteľnosťami aktuálne duplicitne vedenými ako na LV č. XXXX, tak i na LV č. XXX na každom v prospech iných vlastníkov žalobca preukázal súkromným znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalkyňou W.. C. T. na účely tohto konania na základe zadania žalobcu, ktorý posudok nebol v konaní účinne rozporovaný, pričom súd konštatuje (po oboznámení sa s
jeho obsahom), že tento obsahuje ako formálne, tak i materiálne zákonné náležitosti vrátane znaleckej doložky a z ktorého jednoznačného záveru vyplýva, že žalované pozemky zodpovedajú pozemkom pôvodne evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. T.. Zároveň znalkyňa v závere znaleckého posudku č. 6/2022 (odpoveď č. 2) konštatuje, že poručiteľka Dr. S. T. má zapísané vlastnícke právo k pozemkom evidovaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú.: T., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava I č. K. XXX/X zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa 5.6.1991, v rámci dedičského konania po svojom manželovi N. T.. Prílohou znaleckého posudku je aj uvedené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I (príloha č. 4 znaleckého posudku). Identifikácia sporných nehnuteľností je teda žalobcom náležite preukázaná.
33. Vzhľadom na ostatný stranami sporu účinne nepopretý zápis vlastníckeho práva v podobe údajov v PKV č. XXXX, podľa ktorých vlastnícke právo svedčalo W. T.?.?Y. rod. Q. v celosti, nakoľko parcela č. XXX - roľa - o výmere 4597 m2 bola zapísaná do PKV XXXX na vlastníka E. Q. v celosti na základe listiny čd. XXXX z 26.10.1925, podľa listiny čd. XXXX z 11.03.1930 právnym titulom dedenia parcelu dedila W. T.?.?Y. rod. Q. v celosti. Následná dedičská postupnosť (žalovanými spochybnená), bola preukázaná listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom (uznesenie ŠN Bratislava 1 z 18.02.1964, závet poručiteľky, čestné prehlásenie), obsahovo plne korešpondujúcimi s vyjadrením OÚ Galanta zo dňa 26.01.2023, tak, že na základe uznesenia sp. zn. D XXXX/XX po neb. C. T.?.?Y. rod. Q. parc. Č. XXX/X zapísanú v PKV XXXX v celosti na meno poručiteľky dedil Dr. N. T.?.?Y. (manžel poručiteľky) v celosti. V zmysle obsahu rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 1 č. K. XXX/XX po neb. N. T.?.?Y. č. XX/XX, okrem iných nehnuteľností evidovaných na PKV č. XXXX i parcelu XXX/X dedila Dr. S. T.?.Y. v celosti, v dôsledku čoho bol založený pre k.ú. T. nový list vlastníctva č. XXX v prospech nadobúdateľky s tým, že pozemky boli zapísané v časti D-LV ako „pozemky v užívaní JRD“ (bez parcelných čísel a výmer). Vychádzajúc z uvedeného súd mal za preukázané, že hmotnoprávny vzťah poručiteľky Dr. S. T.?.?Y. k predmetu konania ku dňu jej smrti existoval.
34. Podstatná časť procesnej obrany produkovanej žalovanými predstavujúca tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanej 1/ v dôsledku vydržania vlastníckeho práva a následne (vo vzťahu k žalovanej 2/) v dôsledku právnych účinkov darovacej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ neobstojí. Základným hmotnoprávnym predpokladom vydržania je preukázanie oprávnenej držby, pričom esenciálnou súčasťou oprávnenosti držby je existencia právneho titulu, na základe ktorého sa vydržateľ (oprávnenej) držby ujme.
35. Za rozhodujúci žalované považujú listinný dôkazný prostriedok v podobe notárskej zápisnice L. XXX/ XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 09.06.2005, z obsahu ktorého vyplynulo, že ide o osvedčenie vyhlásenia žalovanej 1/ o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ust. § 63 z.č. 323/1992 Zb., pričom ide o sporné nehnuteľnosti podľa ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia, vyhlásenie vydržania vlastníckeho práva ku ktorým bolo osvedčené. Vychádzajúc z jeho právneho charakteru možno konštatovať, že ide o verejnú listinu podľa ust. § 205 CSP, t.j. potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z obsahu osvedčenia vyplynulo, že právnym titulom umožňujúcim ujatie sa oprávnenej držby sporných nehnuteľností právnymi predchodcami - rodičmi žalovanej 1/ počnúc rokom 1956 boli neformálne (ústne) kúpne zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k postupnému odkúpeniu všetkých sporných nehnuteľností.
36. Uvedené vyhlásenie však nekorešponduje s tvrdením žalovanej 1/ realizovaným cez uplatnenie procesnej obrany v spore, kde za titul ujatia sa oprávnenej držby jej právnymi predchodcami označila a predložila kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.1956, z obsahu ktorej vyplynulo, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva zo strany predávajúcej C. W. T. rod. Q. na kupujúceho R. M. a jeho manželku R. M. (rodičia žalovanej 1/) k nehnuteľnosti zapísanej v PKV č XXXX ako parcela č. XXX - roľa, teraz stavebný pozemok o výmere 300 štvorcových siah (po prepočte 1078,99 m2) za cenu 1800 Kčs. Žalovaná 1/ uviedla, že predmetnou zmluvou podľa jej vedomostí mali jej právni predchodcovia nadobudnúť všetky sporné nehnuteľnosti tak, ako sú označené v osvedčení o vydržaní (nielen parcelu č. XXX/X).
37. Poukazujúc na pomerne jednoznačný obsah kúpnej zmluvy súd konštatuje, že pri zachovaní bežnej starostlivosti a pozornosti čitateľa zmluvy sa javí byť logicky vylúčeným dospieť k rozumnému záveru o predmete kúpnej zmluvy v podobe všetkých sporných nehnuteľností. Predmet kúpy je definovaný parcelným číslom XXX (v celosti), PKV č. XXXX, druhom pozemku - roľa, teraz stavebný pozemok a v neposlednom rade výmerou o veľkosti 300 štv. siah, čo po prepočte predstavuje 1078,99 m2. Výmera
parcely č. XXX na PKV č. XXXX bola však výrazne väčšia, a to 4597 m2, pričom ak žalovaná 1/ tvrdí, že predmetom kúpy mali byť všetky sporné nehnuteľnosti, súčet ich výmer celkom zjavne niekoľkonásobne presahuje výmeru nehnuteľnosti označenej v zmluve ako predmet kúpy.
38. Vychádzajúc najmä z vyjadrenia katastrálneho úradu, ako aj z obsahu súvisiacich listinných dôkazných prostriedkov mal súd ďalej za preukázané, že dňa 31.02.1960 bola do PKV zapísaná listina čd. XXXX - podľa geometrického plánu (zadaného na vypracovanie v roku 1956, číslo zákazky XXX/ XXX-XX) a výkazu plôch z 03.12.1960 a kúpnej zmluvy z 26.10.1956 bola parcela č. XXX o výmere 4597 m2 rozdelená na parcelu č. XXX/1 - roľa - o výmere 1080 m2 a parcelu č. XXX/X - roľa - o výmere 3365 m2. Parcela č. XXX/X sa odčlenila a zapísala do novej PKV č. XXXX na vlastníkov R. M. v podiele 1 a manž. R. O.. Y. v podiele 1.
39. V kontexte vyššie uvedených skutočností hodnotiac dôkazné prostriedky každý jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti je evidentné, že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1956 bol prevod vlastníckeho práva výlučne vo vzťahu k novovytvorenej parcele PKV č. XXXX č. XXX/1, čomu zodpovedá nielen takmer totožná výmera (1078,99 m2 po prepočte - 1080 m2 podľa LV č. XXXX), ale i v zmluve obsiahnutý druh pozemku (roľa, teraz stavebný pozemok), ktorá kúpa nadobudla právne účinky v zmysle údajov na LV č. XXXX. Novovzniknutá parcela č. XXX/X o výmere 3365 m2 (vrátane ostatných sporných nehnuteľností pôvodne vedených na PKV č. XXXX) predmetom kúpnej zmluvy teda nemohli byť, preto kúpna zmluva z roku 1956 nepredstavuje spôsobilý nadobúdací titul vo vzťahu k vydržaniu sporných nehnuteľností.
40. Vzhľadom na konštatovanú absenciu preukázania existencie nadobúdacieho titulu ako základného hmotnoprávneho predpokladu vydržania nehnuteľnosti možno uzavrieť, že právna domnienka vyhlásenia vydržania sporných nehnuteľností žalovanou 1/ realizovaná osvedčením - notárskou zápisnicou L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 09.06.2005 - bola vykonaným dokazovaním vyvrátená a žalovaná 1/ nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. V tejto súvislosti (konštatovanie absencie spôsobilého titulu) je prípadné skúmanie nerušeného plynutia vydržacej doby ako ďalšieho (v logickom slede) z hmotnoprávnych predpokladov úspešného vydržania nehnuteľnosti nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko i v prípade preukázania nerušenej držby potenciálnym vydržateľom v zákonom stanovenej dĺžke toto nemá spôsobilosť odstrániť neodstrániteľnú prekážku absencie spôsobilého titulu. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ostatné žalovanými navrhnuté dokazovanie v podobe výsluchu svedka p. C. T., ktorý mal podľa odôvodnenia daného procesného návrhu preukázať okolnosti ujatia sa držby (v presne neurčenom čase) a realizácie oplotenia časti spornej parcely č. XXX/X v roku 2016 a tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol.
41. Vzhľadom na konštatované nenadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním žalovanou 1/ táto v zmysle zásady nemo plus iuris reflektovanej aj v ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít (nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 5108/2016 z 19.01.2021), žalovaná 1/ ako nevlastníčka nemohla platne a účinne previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú 2/ na základe právneho dôvodu darovacej zmluvy v roku 2006 z dôvodu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než sám má. Žalovaná 2/ nemôže relevantným spôsobom poukazovať na svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, nakoľko pre daný prípad zákon na žiadnom mieste neustanovuje, že pri prevode vlastníckeho práva od nevlastníka hrá dobromyseľnosť rolu (rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021). Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnej miere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana v neprospech ktorej bolo vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.