Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6S-142-2019.pdf
PDF · 210.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/142/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Mesto Šaľa, Námestie Svätej Trojice 7, 927 15 Šaľa, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10.05.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.05.2019 predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „predseda“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom pre verejné obstarávanie, odborom legislatívno-právnym (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „úrad“) č. 5053-3000/2018, 1258-3000/2019 zo dňa 04.01.2019, ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.04.2016 (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“) vo výške 339.150 Eur.
2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím:
- nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., Na Hlinách 12, 917 01 Trnava, IČO: 36 744 450 (ďalej len „Innovia, s.r.o.“),
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o.,
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016 zo dňa 23.02. 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., konal pri obstaraní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v meste Šaľa v rozpore s § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez splnenia povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní.
II.
Žaloba
3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené a rovnako vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia. Žiadal ich v celom rozsahu zrušiť.
4. Poukázal na to, že už v rámci konania o kontrole uviedol rozsiahlu argumentáciu o tom, že sporné zmluvy nie sú odplatnými právnymi úkonmi, ich predmetom nie sú stavebné práce, ale záväzok vstúpiť v budúcnosti za presne stanovených podmienok do iného záväzkového právneho vzťahu. Rovnako o tom, že projektová dokumentácia k jednotlivým stavebným objektom patrila spoločnosti Innovia, s.r.o. a žalobca projekty nevypracoval, ani nezadával, resp. nešpecifikoval vlastné požiadavky na realizáciu jednotlivých stavebných objektov. Namietal, že žalovaný žalobcom uvádzané argumenty nezohľadnil, ignoroval žalobcom predložené dôkazné prostriedky a zotrval na svojich pôvodných kontrolných zisteniach o porušení § 9 ods. 1 ZVO. Následne v konaní o uložení pokuty podľa § 149 ZVO žalovaný automaticky prevzal závery vykonanej kontroly a vydal rozhodnutie bez vykonania riadneho dokazovania v zmysle Správneho poriadku.
5. Dôvodil, že jedným zo skutkových záverov, na ktorých v zmysle odôvodnenia žalovaný založil svoje rozhodnutie, bolo, že žalobca sa mal „istým spôsobom“ podieľať na definovaní požiadaviek na jednotlivé nájomné byty. Uvedený záver vyvodil len z textácie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (ďalej aj ako „ZoBKZ“) bez posúdenia skutkových tvrdení žalobcu. V odôvodnení opísaný „istý podiel“ žalovaný podľa žalobcu v rámci vykonaného dokazovania nijako nepreukázal. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné presvedčivo dospieť k záveru, že žalovaným opísaný „istý podiel" je dostatočný na prijatie záveru o skutočnom vplyve žalobcu na výstavbu. Žalovaným opísané časti ZoBKZ podľa žalobcu nepredstavujú dôkaz o skutočnom vplyve na realizáciu stavebných prác spoločnosti Innovia, s.r.o. Podiel žalobcu, v akom bol schopný reálne ovplyvniť konkrétne parametre projektu nedosahoval takú intenzitu, aby bolo možné hovoriť o výstavbe podľa požiadaviek žalobcu. Pokiaľ sa jedná o obsah ZoBKZ, ktoré obsahovali popis bytov, ako aj odkaz na naplnenie podmienok zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákon o ŠFRB“) a zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (ďalej len „zákon o dotáciách“), žalobca mal za to, že sa jedná o štandardné ustanovenia zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Zo žalovaným citovaných zmluvných ustanovení nemožno podľa žalobcu usudzovať, že sa nejednalo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ale o zmluvu o dielo, resp. zmluvu na stavebné práce tak, ako uvádza žalovaný.
6. Zmluva o dielo štandardne upravuje práva o povinnosti objednávateľa (verejného obstarávateľa) zadávať pokyny v rámci vykonávania diela, kontrolovať zhotoviteľa a dozerať na správne zhotovenie diela podľa zadania objednávateľa a pod. Nie je neobvyklé, že pri rozsiahlych stavebných projektoch objednávateľ súhlasí aj s priebežným financovaním diela po častiach v priebehu výstavby. Zároveň vlastnícke právo k dielu môže objednávateľ v závislosti od dojednaní zmluvy o dielo nadobudnúť výstavbou, t.j. už v priebehu realizácie diela, najmä v prípade, ak je dielo realizované na pozemku objednávateľa. Zároveň sa zo strany objednávateľa vyžaduje povinne aj istá miera súčinnosti v záujme zhotovenia diela v súlade s jeho požiadavkami. V tomto smere má objednávateľ tiež právo priebežne prostredníctvom pokynov ovplyvňovať priebeh výstavby. Žiadne z uvedených typických obsahových náležitostí zmluvy o dielo predložené ZoBKZ neobsahovali. Žalobca nemal na ich základe právo akokoľvek do výstavby zasahovať. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo podmienené uzatvorením osobitného zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy po dokončení stavby a jej kolaudácii. Jediným dôvodom na kontrolu výstavby bolo preverenie podmienok v súvislosti s podaním žiadosti o poskytnutie podpory zo ŠFRB a dotácie z ministerstva, ktoré podával žalobca (čl. 5.11 a 5.12 ZoBKZ). Vo vzťahu k spôsobu financovania sa však žalovaný vyjadril, že otázka získania finančných zdrojov na kúpu bytov žalobcom nebola pre rozhodnutie vo veci podstatná.
7. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zákon o ŠFRB v § 10 upravuje podmienky poskytnutia podpory na obstaranie bytu a na obstaranie nájomného bytu. Okrem iného vymedzuje aj niektoré technické parametre, ktoré musí byt spĺňať, ako obmedzená veľkosť podlahovej plochy bytu alebo minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Tieto parametre boli zo strany spoločnosti Innovia, s.r.o. automaticky zapracované do projektu bez toho, aby o to žiadal žalobca. Nakoľko však záujem žalobcu o odkúpenie bytov bol závislý od získania finančných zdrojov zo ŠFRB, táto podmienka bola prenesená i do ZoBK, čo v danej situácii podľa žalobcu možno považovať za štandardný postup. Namietal, že žalovaný nerozlišuje medzi zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a zmluvou o dielo. Žalovaného argumentácia predpokladá iba možnosť kúpy existujúcej nehnuteľnosti alebo zadanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo. Uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá predstavuje samostatný inštitút využiteľný v špecifických prípadoch, žalovaný de facto nepripúšťa. Zmluvný vzťah založený na zmluve o budúcej kúpnej zmluve nepovažuje žalovaný za legitímny právny titul smerujúci ku kúpe nehnuteľnosti (existujúcej), ale za zmluvu o dielo, t.j. zmluvu na obstaranie stavebných prác. Zmluva o dielo pritom predstavuje samostatný zmluvný typ s náležitosťami osobitne určenými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. Na druhej strane inštitút budúcej kúpnej zmluvy sa bežne využíva v prípade zabezpečenia práva budúcej kúpy nehnuteľnosti, ktorá je len vo výstavbe.
8. Obdobne zákon o ŠFRB rozlišuje niekoľko alternatív nadobudnutia nehnuteľnosti medzi inými i zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o ŠFRB podporu zo ŠFRB možno poskytnúť na rôzne účely, okrem iného tiež na obstaranie bytu prípadne obstaranie nájomného bytu, a to výstavbou bytu v bytovom dome alebo kúpou bytu v bytovom dome. Na účely tohto zákona sa kúpou bytu rozumie kúpa bytu od stavebníka uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí, od nadobudnutia právoplatnosti ktorého neuplynuli viac ako tri roky. Obstaranie formou kúpy nájomného bytu sa realizuje prostredníctvom budúcej kúpy, na základe stavebného povolenia a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom financovanie je po kolaudácii stavby, alebo formou kúpy už dokončeného bytu, na základe kolaudačného rozhodnutia a kúpnej zmluvy, pričom k financovaniu dôjde po založení nehnuteľnosti. Na druhej strane obstaranie formou výstavby bytov sa realizuje na základe stavebného povolenia a zmluvy o výstavbe alebo zmluvy o dielo. V takomto prípade môže byť financovanie výstavby aj priebežné počas realizácie. Podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil existenciu uvedených potenciálnych možností nadobudnutia nehnuteľnosti verejným obstarávateľom predpokladaných zákonom o ŠFRB. V rámci správneho konania si nijakým spôsobom nepreveril, ako reálne prebiehala výstavba bytových domov, či žalobca mal možnosť ovplyvňovať jej priebeh, kontrolovať ho, prípadne bol akokoľvek súčinný pri stavebných prácach.
9. Ďalej žalobca rozporoval záver žalovaného, že výslovné označenie spoločnosti Innovia, s.r.o. ako objednávateľa projektovej dokumentácie je len formálne a účelové. Tento záver je podľa žalobcu vyslovený bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností a označenia dôkazov, na základe ktorých dospel žalovaný k pochybnostiam ohľadom jednoznačne preukázateľného údaja na projektovej dokumentácii. Žalobca mal za to, že uvedený skutkový záver, ktorý predstavoval jeden zo základov rozhodnutia žalovaného, je založený na neopodstatnenej a ničím nepodloženej domnienke žalovaného. Zdôraznil, že konanie o uložení pokuty za porušenie ZVO je riadnym správnym konaním, v ktorom nemožno uplatňovať prezumpciu viny ani založiť rozhodnutie na domnienkach voľne formulovaných správnym orgánom namiesto riadne preukázaného skutkového stavu veci. Mal za to, že správnosť domnienky žalovaného nebola v správnom konaní nijako potvrdená, zo strany žalovaného neboli označené žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver žalovaného, že údaj na projektovej dokumentácii nie je správny. Žalovaný podľa žalobcu neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývali závery, že v rozpore s tvrdeniami žalobcu investičný zámer výstavby bytov pochádzal od samotného žalobcu, nie od spoločnosti Innovia, s.r.o. a projekt výstavby bytových domov bol realizovaný na základe objednávky a špecifikácie zadanej žalobcom.
10. Dôvodil, že jeho dlhodobým zámerom je riešenie bytovej situácie na území mesta prostredníctvom realizácie výstavby bytových domov v lokalite Kráľovskej ulice. Uvedená lokalita bola v súlade s územným plánom mesta, ktorý bol schválený dňa 24.06.2004 v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, určená na výstavbu bytových domov a tento charakter využitia pozemku mal žalobca záujem zachovať. Žalobca sa v minulosti viac krát pokúšal o predaj pozemkov určených na výstavbu bytových domov za účelom realizácie výstavby ako súkromného developerského projektu. V rokoch 2007 až 2013 bolo opakovane vyhlásených niekoľko verejných obchodných súťaží na odpredaj predmetného pozemku na Kráľovskej ulici za účelom výstavby bytov. Žiadna zo súťaží však nebola úspešná nakoľko buď neprejavil záujem o nadobudnutie pozemku žiaden záujemca alebo zámer záujemcu na využitie pozemku nebol v súlade s jeho určením na výstavbu bytov. Vzhľadom na neúspešné pokusy o prevod pozemku žalobca využil ponuku spoločnosti Innovia, s.r.o., ktorá žalobcu oslovila so svojim projektom výstavby bytových domov, pričom žalobcovi navrhla model odkúpenia týchto bytov po ich dokončení s využitím finančných prostriedkov zo ŠFRP. Zámer žalobcu odkúpiť od spoločnosti Innovia, s.r.o. predmetné byty bol prerokovaný a schválený na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25.06.2015. Materiál predložený mestským poslancom obsahoval bilanciu možnosti výstavby nových bytov v uvedenej lokalite, ktorú spracovala architektonická kancelária Pleidel architekti s.r.o. vrátane grafického návrhu. Predkladaný materiál obsahoval tiež samostatnú časť nazvanú „Štúdia rozvoja bytovej výstavby v meste Šaľa“, ktorú spracovala spoločnosť Innovia, s.r.o., kde predstavila svoj investičný zámer postaviť v meste Šaľa byty, ktoré boli navrhnuté tak, aby ich mohlo mesto odkúpiť prostredníctvom nástrojov zo ŠFRB a dotácie ministerstva. Na základe výsledkov prerokovania zámeru v mestskom zastupiteľstve následne spoločnosť Innovia, s.r.o. požiadala dňa 28.10.2015 o vydanie stavebného povolenia na výstavbu bytových domov na Kráľovskej ulici. Ako súčasť dokumentácie pre stavebné povolenie bol spoločnosťou Innovia, s.r.o. predložený projekt vypracovaný spoločnosťou Pleidel architekti s.r.o. v septembri 2015 na základe zadania spoločnosti Innovia, s.r.o. ako investora a stavebníka.
11. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že všetky parametre projektu definovala spoločnosť Innovia, s.r.o. ako objednávateľ projektovej dokumentácie, ktorá od počiatku svoj zámer výstavby bytov prispôsobila zákonným požiadavkám pre získanie financovania zo ŠFRB a ministerstva. Predpokladom začatia rokovaní žalobcu so spoločnosťou Innovia, s.r.o. bolo, že projekt vypracovaný spoločnosťou Innovia, s.r.o. zodpovedá potrebám žalobcu, v opačnom prípade by žalobca záujem o kúpu bytov neprejavil. Od počiatku však popieral, že by sa akokoľvek podieľal na príprave projektovej dokumentácie, organizoval a riadil prípravu projektu, resp. inak spolupracoval so spoločnosťou Innovia, s.r.o. pred začatím predzmluvných rokovaní k uzavretiu ZoBKZ. Žalobca zdôraznil, že predmetom rokovania a schvaľovania mestským zastupiteľstvom nebol zámer zadávať výstavbu nových bytov v meste, ale odkúpiť hotové byty po ich kolaudácii od obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkla žalobcovi na odpredaj byty v projekte navrhnutom a zrealizovanom touto spoločnosťou. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov si žalovaný urobil záver, že sa žalobca „istým spôsobom“ podieľal na definovaní požiadaviek na projekt. Mal za to, že ustanovenie čl. 3 ZoBKZ je štandardným vyjadrením popisu predmetu kúpy, ktorý sa budúci predávajúci zaväzuje predať a budúci kupujúci kúpiť. Rovnako podľa žalobcu čl. 2 ZoBKZ, v ktorom je uvedené, že bytové domy budú spĺňať štandardy na poskytnutie financovania v zmysle zákona o ŠFRB a zákona o dotáciách, nikde nenaznačuje, že sa jedná o požiadavku budúceho kupujúceho (žalobcu) a nie o vyhlásenie budúceho predávajúceho.
12. V tejto súvislosti dodal, že jeho cieľom nikdy nebolo vyhnúť sa postupom podľa ZVO, nemal v úmysle diskriminovať potenciálnych záujemcov o výstavbu bytov v meste a obmedzovať hospodársku súťaž. Žalobca si nechal vyhotoviť nezávislé právne stanovisko, ktoré mu postup uzatvorenia zmlúv odobrilo. Postup žalobcu korešpondoval s pravidlami stanovenými ŠFRB a ministerstvom na získanie finančnej podpory na kúpu bytov. Obe inštitúcie v postavení štátneho fondu a ústredného orgánu štátnej správy postup žalobcu odobrili a na základe neho priznali žalobcovi financie z verejných zdrojov na nadobudnutie predmetných bytov. Žalobca je v zmysle zásad hospodárenia miest a obcí povinný postupovať pri nadobúdaní majetku v súlade s princípmi hospodárnosti a efektívnosti. Na rovnakých princípoch sú založené i pravidlá verejného obstarávania (§ 9 ods. 3 ZVO). Žalobca mal za to, že svojím postupom dodržal všetky štandardy hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných financií a pri uzatvorení zmlúv postupoval v zmysle platných právnych predpisov a v záujme obyvateľov mesta.
13. Žalobca zastával presvedčenie, že záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a spáchaní správneho deliktu je v danom prípade nesprávny a odporuje platnej legislatíve. Aplikácia ustanovení § 9 ods. 1 a § 3 ZVO v danom prípade neprichádzala podľa žalobcu do úvahy. Poukázal na to, že ešte pred samotným uskutočnením kontroly postupu zadávania zákazky správnemu orgánu uviedol, že pri uzatváraní ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 nepostupoval podľa ZVO, nakoľko podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené definičné znaky zákazky podľa ZVO. Mal za to, že v posudzovanom prípade sa nejedná o zákazku na obstaranie stavebných prác verejným obstarávateľom. V tejto súvislosti poukázal na zákonné vymedzenie (pozitívne aj negatívne) prípadov vzťahujúcich sa na ZVO (§ 1) a na definíciu zákazky podľa tohto zákona (§ 3 ods. 1). Zdôraznil, že základnými definičnými znakmi zákazky v zmysle ZVO sú: Ad1) zmluva s peňažným plnením, Ad2) účastníkom zmluvy je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a úspešný uchádzač, Ad3) predmetom zmluvy je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. Všetky tieto znaky musia byť v zmysle zákona splnené kumulatívne. Nakoľko žalovaný považoval skutok za dokonaný uzatvorením ZoBKZ, podľa žalobcu je potrebné pri skúmaní existencie podmienok pre vyvodenie záveru, že jeho konaním došlo k naplneniu znakov správneho deliktu, vychádzať zo stavu v čase uzavretia zmlúv.
14. Vo vzťahu k peňažnému plneniu mal žalobca za to, že v danom prípade nebola naplnená uvedená podmienka legálnej definície pojmu zákazka v zmysle ZVO, nakoľko spoločnosť Innovia, s.r.o. nemá právo domáhať sa na základe ZoBKZ akéhokoľvek peňažného alebo peniazmi oceniteľného plnenia a žalobca nemá povinnosť takéto plnenie poskytnúť. Zdôraznil, že predmetom ZoBKZ je právny záväzok zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti za splnenia špecificky definovaných podmienok kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - bytovým domom. Žalobcovi z podpísaných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve vyplýva primárna povinnosť, ktorou nie je peňažné plnenie v prospech spoločnosti Innovia, s.r.o. ani žiadneho iného subjektu, ale touto povinnosťou je podpis riadnych kúpnych zmlúv za splnenia dohodnutých podmienok. Na základe ZoBKZ žalobca nemá ani právnu možnosť poskytnúť spoločnosti Innovia, s.r.o., ako budúcemu predávajúcemu, akékoľvek peňažné plnenie, prípadne iné majetkové plnenie oceniteľné peniazmi a spoločnosť Innovia, s.r.o. sa od žalobcu nemá možnosť úspešne domáhať žiadneho peňažného plnenia. Pokiaľ teda zmyslom a účelom právnej úpravy ZVO je chrániť verejné prostriedky vynakladané verejným obstarávateľom na základe uzatvorených zmluvných vzťahov regulovaním výberu zmluvného partnera, zmluva, ktorá neukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť zaplatenia, nepodlieha tejto zákonnej regulácii. Peňažné plnenie v prospech zmluvného partnera žalobcu by mohlo byť poskytnuté až na základe iných samostatných záväzkových vzťahov - kúpnych zmlúv, ku ktorých uzavretiu v čase začatia správneho konania nedošlo. Až na základe kúpnej zmluvy ako samostatného právneho titulu môže byť poskytnuté peňažné plnenie ako jeden z definičných znakov zákazky podľa ZVO. Pokiaľ by nedošlo k naplneniu záväzku zo ZoBKZ a kúpna zmluva by sa neuzavrela, k peňažnému plneniu za prevod vlastníckeho práva k bytovým domom by nikdy nedošlo. Poukázal na to, že uzavretie kúpnych zmlúv v čase začatia správneho konania nebolo isté. Rovnako nebola istá cena, ktorej výška môže byť v kúpnej zmluve upravená odlišne od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Napriek záväzku, ktorý zmluvné strany podpisom zmlúv o budúcej zmluve prijali, nie je možné v čase ich podpisu s istotou tvrdiť, že na ich základe dôjde k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s následkom v podobe prevodu vlastníctva k bytom a vznikom povinnosti žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ by z akéhokoľvek dôvodu k dostavbe bytových domov zo strany spoločnosti Innovia, s.r.o. nedošlo, neboli by kúpne zmluvy s následným prevodom peňažného plnenia nikdy uzatvorené, nakoľko by nebola naplnená základná podmienka ich uzatvorenia, a to zhotovenie nehnuteľnosti. Aktuálne tento stav neistoty pretrváva ohľadom naplnenia ZoBKZ č. 95/2016, na základe ktorej neboli doposiaľ splnené podmienky pre uzatvorenie kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa k uvedenému nijako nevyjadril, keď neuviedol, ako by sa vysporiadal so situáciou, ak by k uzatvoreniu kúpnych zmlúv nedošlo.
15. Žalobca ďalej nerozporoval, že spĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZVO. Uviedol však, že na to, aby sa zmluva považovala za zákazku v intenciách ZVO, je potrebné, aby predmetom plnenia bolo buď dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby v zmysle definície týchto pojmov prijatej špeciálne pre potreby ZVO. Dôvodil, že v prípade žalobcu sa nejedná o zákazku na dodanie tovaru podľa § 3 ods. 2 ZVO a ani o zákazku na poskytnutie služby podľa § 3 ods. 4 tohto zákona. Žalovaný prijal záver, že v danom prípade sa jednalo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác v zmysle § 3 ods. 3 ZVO. Zdôraznil, že v ZoBKZ absentujú stavebné práce ako predmet plnenia zmluvy. Zákazku možno považovať za zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa ustanovení ZVO len vtedy, ak by verejný obstarávateľ vopred špecifikoval požiadavky na stavbu (dielo), t. j. predmetom zákazky na uskutočnenie stavebných prác je realizácia stavby podľa zadania verejného obstarávateľa. Nakoľko v danom prípade boli stavebné práce realizované na základe požiadaviek špecifikovaných inou osobou ako verejným obstarávateľom (samotným stavebníkom spoločnosťou Innovia, s.r.o.), žalobca nepovažoval uzavretú zmluvu za zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa ustanovení ZVO. Výstavba bytových domov bola realizovaná na základe investičného zámeru spoločnosti Innovia, s.r.o., výlučne v mene, na účet a na zodpovednosť spoločnosti Innovia, s.r.o. bez intervencie žalobcu alebo zadávania pokynov ohľadom výstavby zo strany žalobcu. Stavba bola tiež financovaná výlučne z finančných prostriedkov spoločnosti Innovia, s.r.o., t. j. bez účasti žalobcu. Bytové domy boli v priebehu ich výstavby a aj po ukončení stavebných prác vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Innovia, s.r.o. a k uzavretiu kúpnych zmlúv, na základe ktorých sa mal žalobca stať ich vlastníkom, malo dôjsť až po kumulatívnom splnení podmienok definovaných v bode 3.2. predmetných zmlúv. Žalobca iba akceptoval špecifikáciu požiadaviek na stavby nájomných bytových domov tak, ako boli definované spoločnosťou Innovia, s.r.o.
16. Podľa žalobcu z predmetných zmlúv dostatočne jasne vyplýva, že nie je iniciátorom ani koordinátorom výstavby. Tiež, že sa bezprostredne po dokončení stavebných prác nestane automaticky vlastníkom bytových domov. Zdôraznil, že nezadával realizáciu stavebných prác spoločnosti Innovia, s.r.o. Stavebné práce by boli spoločnosťou Innovia, s.r.o. realizované v rovnakom rozsahu bez ohľadu na podpis ZoBKZ so žalobcom. Zároveň i pokiaľ by napriek ZoBKZ k uzatvoreniu kúpnych zmlúv nedošlo (napr. žalobca by neuspel so žiadosťami o financovanie zo ŠFRB a ministerstva), spoločnosť Innovia, s.r.o. by ako vlastník bytov pravdepodobne jednotlivé byty ponúkla iným záujemcom. Žalobca podpisom ZoBKZ prejavil vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k bytovým domom za zmluvne dohodnutých podmienok, pričom v čase podpisu zmlúv boli všetky parametre bytových domov dané bez toho, aby ich žalobca nejakým spôsobom zadával, ovplyvňoval alebo mal možnosť v budúcnosti meniť. Skutočnosť, že parametre projektu stanovené spoločnosťou Innovia, s.r.o. zodpovedali požiadavkám žalobcu, je nevyhnutným predpokladom na budúcu kúpu bytových domov. Žalobca by nemal záujem o kúpu nehnuteľnosti, ktorá by nezodpovedala jeho potrebe. Podpisom ZoBKZ si zaistil prednostné právo na nadobudnutie vlastníctva k bytom, ktoré v rámci riešenia bytovej politiky v meste dlhodobo chýbali.
17. Zastával názor, že aj negatívne vymedzenie pôsobnosti ZVO (§ 1 ods. 2 až 5) potvrdzuje správnosť jeho úvah, ktoré ho priviedli k presvedčeniu o neexistencii dôvodu pre postup podľa ZVO. Poukázal na to, že nadobúdanie nehnuteľností, napr. kúpnou zmluvou, ku ktorej uzatvoreniu podpísané ZoBKZ smerujú, je výslovne v § 1 ods. 2 pís. m/ ZVO vylúčené z postupu podľa ZVO. Uvedené zákonné ustanovenie v čase, keď došlo k uzatvoreniu ZoBKZ žalobcom, nestanovovalo žiadne ďalšie podmienky, čo sa týka konkrétneho spôsobu nadobudnutia alebo charakteru nehnuteľnosti. Exempcii z uplatnenia ZVO podliehalo akékoľvek nadobudnutie akejkoľvek nehnuteľnosti verejným obstarávateľom.
18. Poukázal ďalej na to, že žalovaný sa odvoláva na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (ďalej aj ako „SD EÚ“) týkajúcu sa Smernice 2004/18 platnej v čase uzatvorenia zmlúv, resp. podľa staršej Smernice Rady 93/37/EHS z 14.06.1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác zrušenej k 31.01.2006 prijatím Smernice 2004/18, ktorá ju nahradila. Dôvodil, že legálna definícia pojmu zákazka v zmysle čl. 1 ods. 2 písm. a/ Smernice 2004/18 obdobne ako § 3 ods. 1 ZVO určuje zákazku ako vzájomný
- synalagmatický záväzok verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na jednej strane a úspešného uchádzača na druhej strane, ktorej základnými pojmovými znakmi sú povinnosť úspešného uchádzača v rámci predmetu dodať tovar, vykonať stavebné práce alebo poskytnúť služby a tomu zodpovedajúca povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v rámci predmetu zmluvy poskytnúť úspešnému uchádzačovi odplatu formou peňažného plnenia. Výkladovou metódou „dôkazom opaku“ je podľa žalobcu potrebné uviesť, že za zákazku v zmysle Smernice 2004/18 a rovnako podľa ZVO nemožno považovať zmluvu, ktorá síce bude obsahovať vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, z ktorých niektorá bude verejným obstarávateľom, ale v ktorej absentuje povinnosť dodávateľa dodať tovar, vykonať stavebné práce alebo poskytnúť službu, alebo povinnosť verejného obstarávateľa v zmysle zmluvy poskytnúť dodávateľovi odplatu formou peňažného plnenia. Žalovaný v súvislosti s poukazom na definíciu zákazky na práce upravenú v Smernici 2004/18 podriadil ZoBKZ pod klasifikáciu zákazky, podľa ktorej smernica považuje za zákazku na práce aj realizáciu výstavby, ktorá akýmkoľvek spôsobom zodpovedá požiadavkám špecifikovaným verejným obstarávateľom. Tento variant však vyžaduje, aby verejný obstarávateľ vymedzil charakter stavby a mal rozhodujúci vplyv na projekt. Zdôraznil, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola, a preto nemožno hovoriť o zákazke ani v intenciách jej definície v Smernici 2004/18.
19. Judikatúra SD EÚ citovaná žalovaným podľa žalobcu len potvrdzuje, že na označenie konkrétnej zmluvy ako zákazky na realizáciu stavebných prác je nevyhnutné, aby stavebné práce boli realizované na základe vopred určených požiadaviek verejného obstarávateľa, čo však v posudzovanom prípade naplnené nebolo. Aj z judikatúry citovanej žalovaným vyplýva, že pre podriadenie zmluvy pod verejnú zákazku je nutné, aby sa jednalo o odplatnú zmluvu, v ktorej by bol v písomnej podobe zachytený záväzok dodávateľa vykonať stavebné práce/zhotoviť dielo spôsobom, aby bol súdne vymožiteľný. Mal za to, že v ani jednom z rozhodnutí SD EÚ uvedených žalovaným sa nejednalo o skutkovo identicky ba ani podobný prípad ako je prípad žalobcu. Zdôraznil, že vo všetkých žalovaným citovaných konaniach sa jednalo o zmluvy odplatné - odplatná zmluva o dielo na stavebné práce, nájomná zmluva s dojednaným nájomným. V žiadnom z predmetných konaní nešlo o uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k hotovému projektu investora. Toto považoval žalobca za kľúčové vo vzťahu k posúdeniu možnej analógie s posudzovaným prípadom žalobcu.
20. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalobca uviedol, že „cenou určenou v zmluve“ nemôže byť akákoľvek suma peňažného plnenia, ktorá je súčasťou textu zmluvy. Cenou určenou v zmluve by sa podľa žalobcu mala rozumieť výlučne cena plnenia poskytovaného na základe zmluvy verejnému obstarávateľovi, resp. suma, ktorú je verejný obstarávateľ povinný zo zmluvy uhradiť. Už v podanom rozklade žalobca poukazoval na to, že doposiaľ neposkytol na základe uzatvorených zmlúv žiadne peňažné ani peniazmi oceniteľné plnenie, takáto povinnosť mu z uzatvorených ZoBKZ nevyplýva. Suma vyjadrená v peniazoch, ktorú žalobca mal alebo mohol zaplatiť sa preto rovná nule. Vzhľadom k uvedenému by aplikáciou vzorca na výpočet pokuty v zmysle § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO výška pokuty mala predstavovať 0 Eur. S poukazom na § 149 ods. 6 ZVO a zákonné pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky upravené v § 5 ZVO tiež uviedol, že v prípade výpočtu výšky sankcie s použitím predpokladanej hodnoty zákazky je zákonom výslovne stanovené, že žalovaný musí vychádzať z ceny bez DPH. Preto v prípade určenia zmluvnej pokuty zo zmluvnej ceny žalobca považuje započítanie sumy DPH do základu na výpočet výšky pokuty za nesprávne. V súvislosti s vyčíslením pokuty tiež uviedol, že v čase rozhodnutia o jej výške nebolo s istotou zrejmé, či dôjde k plneniu zo ZoBKZ a v akej hodnote bude v následných kúpnych zmluvách určená kúpna cena. Obe ZoBKZ umožňovali zmysle čl. 9.3 zmenu zmluvy počas jej platnosti. Aplikáciou tohto ustanovenia došlo na základe Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 k úprave okrem iného tiež budúcej kúpnej ceny predmetu prevodu v zmysle ZoBKZ č. 95/2016. V čase vydania rozhodnutí správnych orgánov nebolo vylúčené, že dôjde s využitím čl. 9.3 ZoBKZ k ďalšej úprave cien, čo by malo mať vplyv na výšku uloženej pokuty. Navyše, v čase podania žaloby stále nebola uzatvorená kúpna zmluva v nadväznosti na ZoBKZ č. 95/2016, kde neboli doposiaľ splnené podmienky pre jej uzatvorenie. Žalobca mal za to, že žalovaný nedodržal zákonné pravidlá, ktoré určujú postup v prípade ukladania sankcie za porušenie ZVO a vyčíslenia jej výšky. Pokutu v sume 339.150 Eur považoval preto za nezákonnú.
21. Žalobca zhrnul, že v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie spáchania správneho deliktu. Zároveň, nakoľko na základe ZoBKZ č. 95/2016 nebolo poskytnuté žiadne plnenie, nebolo podľa žalobcu možné v čase vydania rozhodnutí s istotou ustáliť, že skutok bol dokonaný a odôvodniť základ pre určenie výšky sankcie. Mal za to, že žalovaný svojvoľne aplikoval širší výklad ustanovení ZVO ohľadom posúdenia spáchania správneho deliktu na úkor žalobcu, ktorý pristúpil k uzatvoreniu zmlúv s legitímnou dôverou, že koná v súlade s v tej dobe platným a účinným ZVO. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie, ktorým došlo k uloženiu sankcie na základe širšieho výkladu povinnosti žalobcu žalovaným správnym orgánom so zásadným vplyvom na práva žalobcu, je podľa žalobcu porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu.
III.
Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.10.2019, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Uviedol, že meritum veci spočíva vo vyriešení otázky, či žalobca bol povinný postupovať podľa ZVO, resp. či boli naplnené definičné znaky zákazky podľa ZVO (žalobca namieta odplatnosť zmlúv a zároveň uvádza, že predmetom zmluvných vzťahov nie sú stavebné práce). Žalovaný v tejto súvislosti akcentoval, že zmyslom normatívnej právnej úpravy verejného obstarávania je zabezpečenie efektívneho a transparentného vynakladania verejných prostriedkov, a to za účasti čo najširšieho okruhu hospodárskych subjektov. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa zákon o verejnom obstarávaní reglementuje súťažné postupy, ktoré sú zároveň osvedčenou ochranou proti korupcii a zvýhodňovaniu hospodárskych subjektov. V kontexte uvedeného žalovaný konštatoval, že akákoľvek zmluvná konštrukcia, ktorá síce nie je zákonom predpokladaná, ale jej účelom je vyhnutie sa aplikácii príslušného súťažného postupu podľa ZVO, je v rozpore s § 9 ods. 1 ZVO a je preto považovaná za obchádzanie ZVO. Podľa žalovaného je pritom dôležité poznamenať, že o prípad právneho úkonu obchádzajúceho zákon ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 62/2009 zo dňa 28.09.2010). Právne úkony je potrebné posudzovať podľa ich obsahu, pričom pre interpretáciu záväzkových vzťahov je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy (napr. nález ÚS ČR spis. zn. III ÚS 3900/12 zo dňa 28.02.2013).
23. Mal za to, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZVO bol v predmetnom prípade povinný postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Nakoľko žalobca pri obstarávaní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v Šali nepoužil žiadny z postupov, ktoré sú upravené ZVO, konal v rozpore s § 9 ods. 1 ZVO, naplnil tým podľa žalovaného znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO. Vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015, ZoBKZ č. 94/2016 v znení Dodatku č. 1, ako aj ZoBKZ č. 95/2016 v znení Dodatku č. 1, uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou Innovia, s.r.o., z ktorých boli práva a povinnosti následne prevedené z Innovia, s.r.o. na spoločnosť IC Holding, s.r.o., je podľa žalovaného od začiatku zrejmý úmysel žalobcu nadobudnúť výlučné vlastníctvo k nájomným bytom na Kráľovskej ulici v Šali. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah predmetnej nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalobca prenechal spoločnosti Innovia, s.r.o. do nájmu pozemky, ktorých je výlučným vlastníkom, aby na nich uvedená spoločnosť na vlastné náklady postavila stavby bytových domov a prislúchajúcej technickej vybavenosti. Na základe ZoBKZ č. 94/2016 a ZoBKZ č. 95/2016 mal žalobca v úmysle predmetné bytové domy spolu s prislúchajúcou technickou vybavenosťou odkúpiť. Konkrétne žalovaný poukázal na znenie čl. 1. „PREDMET NÁJMU“ bod 1 nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že predmet nájmu bude využívaný, cit.: „za účelom výstavby nájomných bytových domov, spevnených plôch a parkovísk.“ Rovnako z bodov 3.2 ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 12.01.2017 podľa žalovaného explicitne vyplýva záväzok oboch zmluvných strán uzatvoriť kúpne zmluvy, predmetom ktorých bude odplatný prevod vlastníckeho práva k bytovým domom. Dodal, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO je postačujúce uvedené znenie zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, nakoľko z ich formulácie vyplýva, že žalobca ako budúci kupujúci už ich uzavretím prebral na seba záväzok uzavrieť v budúcnosti kúpne zmluvy, ktorých predmetom budú nájomné byty na Kráľovskej ulici v meste Šaľa.
24. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že uzavretie kúpnych zmlúv v budúcnosti nie je isté, za špekulatívne a zavádzajúce (v predmetnom prípade došlo k uzavretiu 2 kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným bytovým domom), ktoré nemá pre posúdenie meritórnej otázky tohto konania právnu relevanciu. Rovnako by podľa žalovaného nemalo vplyv na posúdenie postupu žalobcu ako konania napĺňajúceho definičné znaky správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO, ak by napr. došlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. by sa zo zmluvy nakoniec neplnilo. Odstúpením od zmluvy by zanikli len práva a povinnosti zmluvných strán, nič by to však nezmenilo na tom, že žalobca sa dopustil spáchania vyššie uvedeného správneho deliktu, nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez splnenia povinnosti postupovať podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným ZVO.
25. Ďalej žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že investičný zámer mala realizovať spoločnosť Innovia, s.r.o., ktorá špecifikovala parametre stavby, zabezpečovala vypracovanie projektovej dokumentácie a ktorá mala realizovať stavbu vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a mala nadobudnúť vlastnícke právo k bytovým domom, opätovne upriamil pozornosť na čl. I „PREDMET NÁJMU“ bod 1 nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti zároveň poukázal na znenie bodu 2.1 ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016, z ktorých vyplýva, že byty a bytové domy, ktoré sú predmetom uvedených zmlúv, majú byť postavené tak, aby spĺňali stavebnotechnické kritériá bytového domu a energetické parametre podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov s nájomnými bytmi určenými na sociálne bývanie podľa zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca sa podieľal na definovaní požiadaviek na jednotlivé nájomné byty už pri podpise nájomnej zmluvy, nakoľko v nej špecifikoval, že predmet nájmu bude využívaný za účelom výstavby nájomných bytov a špecifikáciu týchto nájomných bytov bližšie upravujú osobitné predpisy, konkrétne zákon o dotáciách, ktorý definuje, za akých podmienok je možné poskytnúť žiadateľovi dotáciu na obstaranie nájomného bytu (napr. aký je rozsah podlahovej plochy - viď napr. § 11 zákona o dotáciách) ako aj zákon o ŠFRB, ktorý definuje podmienky získania príspevku zo ŠFRB na obstaranie nájomných bytov (napr. § 10 zákona o ŠFRB). Zastával preto názor, že predmetné nájomné byty mali byť postavené tak, aby spĺňali podmienky definované žalobcom ako verejným obstarávateľom, nakoľko špecifikácie predmetných nájomných bytov vychádzali zo zákonov viažucich sa k poskytnutiu dotácie, ktorú mal žalobca záujem získať (a ktorú nakoniec aj v zmysle skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí získal), t. j. všetky parametre bytových domov boli nastavené tak, aby boli vytvorené podmienky na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie na kúpu bytov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ŠFRB. Konštatoval, že predmetom ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 je nepochybne uskutočnenie stavebných prác v zmysle ustanovení ZVO.
26. Ďalej žalovaný dôvodil, že žalobca sa nemôže odvolávať na skutočnosť, podľa ktorej zadávateľom projektovej dokumentácie je spoločnosť Innovia, s.r.o. ako investor, a teda žalobca nedal vypracovať projektovú dokumentáciu, pretože z uzavretých ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 (z bodu 4.3.) jednoznačne vyplýva, že v cene bytového domu 1 a 2, resp. v cene bytov, je zahrnutá taktiež cena projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie č. 05205/2015/SU/04636 zo dňa 02.12.2015, ktorým bola povolená stavba „Bytové domy Šaľa, Kráľovská ul.“. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalovaného možné vyvodiť záver, že žalobca sa určitým spôsobom podieľal na špecifikácii požiadaviek na predmet zákazky, a teda formálne stanovenie spoločnosti Innovia, s.r.o. ako objednávateľa projektovej dokumentácie je snahou o účelové obídenie ZVO. Žalovaný sa nestotožňoval ani s tvrdením žalobcu, že k predmetným ZoBKZ neboli uzavreté kúpne zmluvy, nakoľko z webového sídla žalobcu vyplýva, že vo vzťahu k ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 12.01.2017 došlo medzičasom k uzavretiu kúpnych zmlúv č. 555/2018 a č. 566/2018 zo dňa 22.08.2018.
27. Zdôraznil, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO postačuje, aby sa verejný obstarávateľ vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa ZVO, spôsobom alebo postupom podľa tohto zákona. Podľa žalovaného pre posúdenie, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu nie je relevantné, či došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytovým domom na žalobcu. Pre posúdenie merita veci je v danom prípade relevantná tá skutočnosť, že žalobca sa uzavretím ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa ZVO, nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác, spočívajúcu vo výstavbe nájomných bytov, bez toho, aby použil ktorýkoľvek zo súťažných postupov upravených ZVO.
28. Na tomto mieste dal žalovaný do pozornosti metodické usmernenia vydané úradom v rámci problematiky obstarávania nájomných bytov. V metodickom usmernení č. 5246-5000/2014 zo dňa 04.06.2014 úrad odpovedal na žiadosť o usmernenie v situácii, keď obec chcela postaviť bytový dom s nájomnými bytmi a jedna stavebná spoločnosť prišla s ponukou, podľa ktorej by si od obce prenajala parcelu, postavila bytový dom a po ukončení výstavby by bytový dom odpredala obci, pričom obec by na kúpu bytového domu použila prostriedky štátneho fondu rozvoja bývania. Úrad v tomto prípade jasne konštatoval, že v prípade výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona o verejnom obstarávaní jej aplikácia neprichádza do úvahy v čase pred samotným uskutočnením stavebných prác, výsledkom ktorých bude výstavba bytov. Úrad v uvedenom metodickom usmernení konštatoval, že použitie postupu, podľa ktorého by došlo k prenájmu obecného pozemku súkromnej spoločnosti, ktorá na ňom postaví bytový dom a po ukončení výstavby predmetný bytový dom odpredá obci, bez využitia hospodárskej súťaže (zadávania zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní), by bolo úmyselným obchádzaním zákona o verejnom obstarávaní. Podľa ďalších metodických usmernení úradu vzťahujúcich sa na výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO, ktoré boli zverejnené úradom v čase pred termínom uzavretia predmetných zmlúv, ako napr. metodické usmernenie č. 7006-5000/2013 zo dňa 31.05.2013 a tiež metodické usmernenie č. 6304-5000/2013 zo dňa 03.06.2013, použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda alebo najíma. Obdobné závery vyplývajú aj z metodického usmernenia č. 312-5000/2014 zo dňa 22.01.2014, podľa ktorého predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje, napr. v prípadoch projektov, pri ktorých sa byty alebo nebytové priestory predávajú ešte pred začatím stavebných prác alebo v ich počiatočnej fáze. Žalovaný zdôraznil, že predmetom uvedených metodických usmernení je jasný návod vo vzťahu k aplikácii výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO v súvislosti s obstarávaním nehnuteľností. Mal za to, že výklad úradu predmetnej výnimky bol, resp. mohol byť v čase uzavretia predmetných zmlúv verejnosti, a teda aj žalobcovi známy. S prípadnými otázkami súvisiacimi s oblasťou verejného obstarávania sa žalobca podľa žalovaného mohol obrátiť na úrad a požiadať o metodické usmernenie pri aplikačných problémoch spojených so ZVO.
29. Žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax SD EÚ v tejto oblasti, podľa ktorej je hlavným cieľom pravidiel práva Únie v oblasti verejného obstarávania otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch v oblastiach vykonávania prác, dodávok tovaru alebo poskytovania služieb, čo so sebou prináša pre každého verejného obstarávateľa povinnosť uplatňovať relevantné pravidlá práva Únie, ak sú splnené nimi stanovené podmienky. Preto treba každú výnimku z uplatnenia tejto povinnosti vykladať reštriktívne (rozsudok SD EÚ Stadt Halle a RPL Lochau, C-26/03). V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že rozhodovacia prax SD EÚ z hľadiska otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá sa premietla do smernice (ako aj do novej smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES) jednoznačne ustálila výnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter výnimiek z povinnosti použitia postupov pri obstarávaní tovarov, prác a služieb. Týka sa to oblasti taxatívne stanovených výnimiek (prípad žalobcu), resp. v prípadoch rokovacích konaní, keď po splnení zákonom stanovených podmienok nie je potrebné oboznámiť záujemcov o zákazku jej zverejnením a umožnením hospodárskej súťaže. S ohľadom na rozhodovaciu prax SD EÚ by podľa žalovaného výnimky z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní mali pokrývať prípady, v ktorých objektívne nie je možné zabezpečiť súťaž pre neobmedzený, resp. vopred neurčený okruh subjektov. Z tohto dôvodu je celkom opodstatnené, že výnimka sa vzťahuje na prípady, keď ide o existujúcu nehnuteľnosť, nakoľko okruh samotných predmetov zákazky, ako aj potenciálnych uchádzačov je konečný a vopred známy. Naopak, v prípadoch keď ide o nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, a to obzvlášť na základe požiadaviek verejného obstarávateľa, je zrejmé, že prevažujúcim faktorom je uskutočnenie stavebných prác, kde súťaž je možné zabezpečiť.
30. V tomto kontexte žalovaný poukázal na ustanovenie § 1 ods. 7 ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie zadať zákazku podľa odsekov 2 až 5 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov zadávania zákaziek podľa tohto zákona. Z uvedeného dôvodu je v rozpore so ZVO použitie výnimky (bez objektívnych dôvodov) s cieľom vyhnúť sa postupom zadávania zákazky. Vychádzajúc z uvedeného v prípade výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO je jej aplikácia vylúčená v čase pred samotným uskutočnením stavebných prác, výsledkom ktorých bude výstavba bytov alebo rekonštrukcia objektov, resp. ich nájom. Na priznanie statusu uvedenej výnimky sa podľa žalovaného vyžaduje, aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a s tým súvisiacich práv, pričom je nevyhnutné, aby táto nehnuteľnosť bola v čase použitia výnimky existujúca. Žalovaný zdôraznil, že aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO sa nemožno dovolávať v prípade, ak verejný obstarávateľ súkromnému subjektu predá alebo prenajme pozemok, následne na tomto pozemku bez procesu verejného obstarávania tento subjekt vybuduje objekt a tento vybudovaný objekt, dovolávajúc sa predmetnej výnimky, tento subjekt odpredá verejnému obstarávateľovi. Podľa žalovaného uvedený postup predstavuje obchádzanie ZVO za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových okolností predmetného prípadu možno uviesť, že predmetný postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto obchádzania ZVO. Uzatvorenie zmluvného vzťahu, ktorého cieľom nie je nadobudnutie nehnuteľnosti, ale výstavba nehnuteľnosti a jej následné nadobudnutie, nie je podľa žalovaného možné subsumovať pod oprávnenú aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO.
31. Žalovaný sa ďalej nestotožňoval s tvrdením žalobcu, že na daný prípad nemožno aplikovať rozhodnutia SD EÚ, uvedené v napadnutom rozhodnutí (C-220/05, C-213/13, C-451/08, C-536-07), nakoľko predmetné rozhodnutia vychádzajú zo situácie, kedy požiadavku na stavebné práce špecifikoval verejný obstarávateľ. Uviedol, že aj napriek skutočnosti, že zadávateľom projektovej dokumentácie bol v predmetnom prípade investor - spoločnosť Innovia, s.r.o., tak na základe rozsudkov SD EÚ vo veci C-213/13 a vo veci C-451/08 pojem verejné zákazky na práce v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b/ smernice nevyžaduje, aby práce, ktoré sú predmetom zákazky, boli vo vecnom alebo fyzickom zmysle vykonané pre verejného obstarávateľa, pokiaľ mu prinášajú priamy hospodársky úžitok. Ďalej z rozhodnutia C-451/08 vyplýva, že odplatná povaha zmluvy znamená, že verejnému obstarávateľovi, ktorý uzavrel verejnú zákazku na práce, sa na základe tejto zákazky poskytne plnenie za protihodnotu. Toto plnenie musí z dôvodu svojej povahy, ako aj systému a cieľov smerníc, prinášať verejnému obstarávateľovi priamy hospodársky úžitok. Hospodársky úžitok je jednoznačne preukázaný, pokiaľ je stanovené, že verejný obstarávateľ sa stane vlastníkom prác alebo diela, ktoré sú predmetom zákazky. Tento hospodársky úžitok možno tiež konštatovať, ak je stanovené, že verejný obstarávateľ bude mať právny titul, ktorý mu zaručí možnosť s dielami, ktoré sú predmetom zákazky, disponovať vzhľadom na ich verejný účel. Nakoľko predmetné nájomné byty boli následne prevedené do vlastníctva žalobcu, žalovaný nemal žiadne pochybnosti o tom, že podmienka priameho hospodárskeho úžitku je naplnená.
32. Podľa žalovaného nemožno zabúdať na to, že charakteristickým znakom všetkých verejných zákaziek na práce je existencia prvku zhotovenia (rozsudok SD EU C-451/08). Inými slovami, vykonávané činnosti musia viesť k vytvoreniu nehnuteľností. Nadobudnutie už existujúcich nehnuteľností je z rámca pôsobnosti smernice explicitne vyňaté. V predmetnom prípade bolo predmetom zákazky uskutočnenie stavebných prác - výstavba bytových domov (nájomných bytov) na Kráľovskej ulici v meste Šaľa. Žalovaný konštatoval, že nakoľko v čase podpísania uvedených zmlúv predmetné nehnuteľnosti, t. j. bytové domy bežného štandardu s príslušnou technickou vybavenosťou, reálne neexistovali, a teda hlavným predmetom zmluvy bola realizácia stavebných prác, ktorých výsledkom mala byť nová nehnuteľnosť, predmetnú zákazku bolo nevyhnutné považovať za zákazku na uskutočnenie stavebných prác v zmysle ZVO, ktorá plne podlieha pravidlám a postupom upraveným v zákone o verejnom obstarávaní a na ktorú zároveň nemožno uplatniť ani žiadnu z výnimiek upravených v § 1 ZVO.
33. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nesprávnom určení výšky sankcie žalovaný uviedol, že výška pokuty bola určená na základe údajov vyplývajúcich z čl. 4.1. ZoBKZ č. 94/2016 a č. 95/2016 v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 12.01.2017. Z ustanovení predmetných zmlúv vyplýva záväzok žalobcu, že tieto sumy budú následne premietnuté aj do kúpnych zmlúv, čo aj zrealizoval (viď kúpne zmluvy č. 555/2018 a č. 566/2018 zo dňa 22.08.2018). Žalovaný konštatoval, že zmluvná cena, z ktorej úrad vychádzal pri určení výšky pokuty, predstavuje protihodnotu, ktorú žalobca poskytol investorovi za uskutočnenie stavebných prác spočívajúcich vo výstavbe nájomných bytov, a teda ju oprávnene považoval za sumu, z ktorej bola odvodená výška sankcie.
IV.
Konanie pred správnym orgánom
34. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22.08.2016 bolo úradu doručené podanie Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 15.08.2016, súčasťou ktorého bol podnet A.. A. Y. zo dňa 01.07.2016 na preskúmanie postupu žalobcu vo veci uzatvorenia zmlúv o budúcej kúpnej zmluve týkajúcich sa prejednávanej veci. Listom zo dňa 23.11.2016 úrad žalobcovi oznámil začatie výkonu kontroly postupu pri obstaraní predmetu „Obstaranie nájomných bytov Mesta Šaľa“, v súvislosti s ktorým žalobca uzavrel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 a č. 95/2016 zo dňa 23.02.2016 v celkovej hodnote 6.783.000 Eur s DPH. O výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bol vypracovaný protokol č. 16104-7000/2016-OK/6 zo dňa 13.02.2017, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 24.07.2017. Úrad v protokole z kontroly konštatoval, že žalobca pri uzatvorení zmlúv o budúcej kúpnej zmluve konal v rozpore s § 9 ods. 1 ZVO, nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez splnenia povinnosti na postup podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvy podľa uvedeného zákona a v dôsledku čoho tiež porušil princípy verejného obstarávania uvedené v § 9 ods. 3 ZVO. Priamym následkom konania žalobcu bolo tiež obmedzenie hospodárskej súťaže, keď žalobca znemožnil účasť potenciálnych záujemcov, ktorí sa v dôsledku nevyhlásenia zákazky vo Vestníku verejného obstarávania nemohli vôbec dozvedieť o obstaraní predmetnej zákazky. Z tohto dôvodu malo konanie žalobcu vplyv na výsledok verejného obstarávania.
35. Na základe výsledku kontroly a zistení uvedených v protokole z kontroly začal úrad z úradnej povinnosti správne konanie vo veci správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 5053-3000/2018 zo dňa 16.03.2018, doručeným dňa 17.03.2018. Listom č. 5053-3000/2018 zo dňa 04.04.2018 úrad umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nim a k spôsobu ich zistenia a rovnako navrhnúť ich prípadné doplnenie. Za týmto účelom úrad určil žalobcovi lehotu na písomné vyjadrenie, prípadné osobné oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, a to do 12.04.2018. Žalobca sa v stanovenej lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a nedostavil sa ani na osobné oboznámenie v sídle úradu.
36. Dňa 09.05.2018 vydal úrad rozhodnutie č. 5053-3000/2018, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 339.150 Eur za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO z dôvodu, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím:
- nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015 so spoločnosťou Innovia, s.r.o.,
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o.,
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016 zo dňa 23.02. 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., konal pri obstaraní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v meste Šaľa v rozpore s § 9 ods. 1 ZVO, nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez splnenia povinnosti postupovať podľa ZVO, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným ZVO.
37. Po rozklade žalobcu vydal predseda rozhodnutie č. 12374-P/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým zrušil rozhodnutie úradu č. 5053-3000/2018 zo dňa 09.05.2018 o uložení pokuty a vrátil vec úradu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia úradu bola skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu pravidiel správneho konania, a to tým, že účastníkovi konania (žalobcovi) nebolo doručené upovedomenie o oboznámení (list: „Oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní“ - č. 5053-3000/2018 zo dňa 04.04.2018), čím mu bolo odopreté právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní. Po vrátení veci úrad listom č. 5053-3000/2018 zo dňa 31.10.2018 žalobcovi umožnil oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie. Žalobca sa s podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní oboznámil na osobnom oboznámení, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2018 v priestoroch úradu. Rovnako dňa 04.12.2018 žalobca doručil úradu svoje vyjadrenie zo dňa 26.11.2018 k podkladom pre rozhodnutie vo veci.
38. Následne vydal úrad v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca rozklad, argumentačným základom ktorého boli žalobné dôvody a o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO vo výške 339.150 Eur potvrdil. Odôvodnenia rozhodnutí oboch stupňov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.
V.
Posúdenie veci
39. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
40. Podľa § 1 ods. 1 ZVO tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
41. Podľa § 1 ods. 2 písm. m/ ZVO tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv okrem finančných služieb, ktoré s tým súvisia, ak ide o civilnú zákazku
42. Podľa § 1 ods. 7 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie zadať zákazku podľa odsekov 2 až 5 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov zadávania zákaziek podľa tohto zákona.
43. Podľa § 3 ods. 1 ZVO zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.
44. Podľa § 3 ods. 3 ZVO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 Spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „slovník obstarávania“), alebo uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.
45. Podľa § 3 ods. 5 ZVO civilná zákazka na účely tohto zákona je zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby, ktorá nie je zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti podľa odseku 6.
46. Podľa § 5 ods. 1 ZVO predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu zadávania zákazky.
47. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZVO verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je obec.
48. Podľa § 9 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.
49. Podľa § 9 ods. 3 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
50. Podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie.
51. Podľa § 149 ods. 6 ZVO za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 1 písm. f/ sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota zákazky.
52. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej aj ako „Smernica“) „Verejné zákazky“ sú zmluvy s peňažným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie služieb v zmysle tejto smernice.
53. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. b/ Smernice „Verejné zákazky na práce“ sú verejné zákazky, ktorých predmetom je buď vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z činností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám špecifikovaným verejným obstarávateľom. „Dielo“ znamená výsledok stavebných prác alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu.
54. Podľa prílohy I (zoznam činností uvedených v čl. 1 ods. 2 písm. b/) Smernice predmet „stavebné práce“ zahŕňa výstavbu nových budov a diel, reštaurovanie a bežné opravy.
55. Podľa čl. 16 písm. a/ Smernice táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky na služby, ktorých predmetom je nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností, alebo práv k nim akýmkoľvek finančným spôsobom; napriek tomu sa táto smernica vzťahuje na zmluvy na finančné služby uzatvorené v akejkoľvek podobe súčasne, pred alebo po zadaní zákazky na nadobudnutie alebo prenájom.
56. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o ŠFRB podporu možno poskytnúť na obstaranie nájomného bytu 1. výstavbou nájomného bytu vrátane nájomného bytu získaného nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru v bytovom dome, v rodinnom dome, v polyfunkčnom dome alebo v nebytovej budove, 2. kúpou nájomného bytu v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v polyfunkčnom dome, 3. stavebnou úpravou nájomného bytu v bytovom dome, ktorý žiadateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b/ a c/ nadobudol prevodom vlastníctva nehnuteľného majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na základe darovacej zmluvy alebo ho má vo svojom výlučnom vlastníctve a byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a na ktorý bolo vydané rozhodnutie podľa osobitného predpisu.
57. Podľa § 10 ods. 17 zákona o ŠFRB podporu na obstaranie nájomného bytu podľa § 6 ods. 1 písm. b/ možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu.
58. Podľa 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
59. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
60. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
61. Úlohou súdu bolo v prejednávanom prípade posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. Podstatnou pri tom bola otázka, či žalobca bol pri obstaraní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v Šali, povinný postupovať podľa ZVO. Teda, či svojim postupom pri zabezpečení svojho zámeru neobišiel ZVO. Žalobca totiž zvolil postup ktorý spočíval v kombinácii prenájmu pozemkov na výstavbu a uzavretí zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Argumentačným základom žalobcu v podanej žalobe bol poukaz na podstatu zmlúv o budúcej kúpnej zmluve (doslova ich právnej definície), ktoré nemajú odplatný charakter a zároveň ich predmetom nie sú stavebné práce.
62. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou, podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Subjektom správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO je verejný obstarávateľ, teda aj obec (žalobca), ktorú zákon v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b/ považuje za verejného obstarávateľa. Objektom je záujem chránený ZVO aj Smernicou, teda dodržanie postupov vo verejnom obstarávaní v zmysle legislatívnej úpravy a na uskutočnenie stavebných prác zadávať zákazky alebo uzatvoriť koncesnú zmluvu, prípadná aplikácia zákonnej výnimky sa musí vykladať reštriktívne. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO vyhnutie sa povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo uzavretie zmluvy rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie. Všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať.
63. Verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní (účinného v čase uzatvorenia sporných zmlúv), ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému zneužívaniu. Účelom zákona o verejnom obstarávaní je teda v prvom rade ochrana investícií z verejných zdrojov. V zmysle tohto účelu sú potom nastavené pravidlá používania verejných zdrojov, ktoré spočívajú práve a len v zabezpečení voľnej súťaže dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov založených na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie uvedených cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú podrobnejšie rozpracované.
64. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňujú princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ako i princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov. Verejný obstarávateľ je podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní sú vyňaté zákazky a zmluvy, pri ktorých nie je možné z rôznych dôvodov (ochranné a bezpečnostné dôvody, pravidlá a postupy určené medzinárodnou organizáciou, pravidlá a postupy určené v špecifickej medzinárodnej zmluve, uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov atď.) aplikovať pravidlá a postupy ustanovené týmto zákonom. Výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní pre verejného obstarávateľa sú upravené v ustanovení § 1 ods. 2 až 4 zákona. Výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať reštriktívne. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych dôvodov pre uzavretie určitých a presne vymedzených zmlúv bez použitia týchto pravidiel a postupov. Zákonodarca tak reflektuje skutočnosť, že v prípade potreby získania konkrétnych priestorov alebo konkrétneho objektu verejný obstarávateľ nemôže zabezpečiť dodržanie všetkých princípov verejného obstarávania, najmä slobodnej a čestnej hospodárskej súťaže. Pre priznanie statusu výnimky sa kumulatívne vyžaduje, aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a súvisiacich práv a aby išlo o civilnú zákazku. Pod pojmom nadobúdanie nehnuteľností musíme na účely uvedenej výnimky chápať nadobudnutie vlastníckeho práva, čo je v zmysle platnej právnej úpravy možné najmä prostredníctvom tzv. scudzovacích zmlúv. Medzi takéto zmluvy patrí kúpna zmluva, zámenná zmluva alebo darovacia zmluva. Druhá časť výnimky spočíva v nájme nehnuteľností, ktorý možno uskutočniť na základe zmluvy o nájme.
65. V zmysle eurokonformného výkladu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré neposkytujú jednoznačné východisko, je potrebné hľadať ich účel a zmysel. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní predstavuje národnú transpozíciu smerníc vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie, je nepochybné, že účelom prijatých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní bolo premietnutie pravidiel verejného obstarávania zo smerníc do slovenského právneho poriadku. Eurokonformný výklad ako právny pojem v legislatíve EÚ neexistuje, je termínom slovenskej právnej teórie a ekvivalentom ústavnokonformného výkladu. Obsahom tohto pojmu je povinnosť vnútroštátnych orgánov vykladať vnútroštátne právne normy tak, aby boli čo najviac v súlade s právom Európskej únie, ktorého transpozíciu predstavujú. Ide teda o nepriamu aplikáciu smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva (bez ohľadu na výnimočný priamy účinok smernice). Zaväzuje súdny alebo správny orgán k výkladu vnútroštátneho práva v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice tak, aby bol zachovaný effet utile príslušnej smernice („reálny účinok“ smernice). Platí však, že ani tento výklad nesmie ísť contra legem, t.j. predpisy EÚ môžu byť vykladané len do takej miery, v akej to vnútroštátna právna úpravu povoľuje.
66. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 1 ods. 7 ZVO, ktoré predstavuje legislatívny mantinel správania sa verejného obstarávateľa, keď mu zakazuje akékoľvek pravidlá, postupy, programy, dohody, dohovory alebo zákazky ustanovené ako výnimky použiť na obchádzanie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Týmto ustanovením zákonodarca premietol na slovenskej právnej úpravy judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach aplikácie výnimiek z postupov verejného obstarávania, ktorá zaujala jednoznačné stanovisko, že výnimky uvedené v príslušných smerniciach sú stanovené taxatívne, musia byť vykladané reštriktívne a dôkazné bremeno o skutočnej existencii výnimočných podmienok odôvodňujúcich použitie výnimky je na strane verejného obstarávateľa. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych dôvodov (uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia týchto pravidiel a postupov). Je však zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov. Dôkazné bremeno odôvodnenia použitia výnimky spočíva na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa na ňu odvoláva.
67. Kľúčovou pre posúdenie danej veci je kombinácia zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. (viď bod 2 tohto rozsudku) a ich hlavný účel alebo hlavný cieľ, ktorý má vplyv na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti ako celok (C-536/07).
68. Z nájomnej zmluvy č. 510/2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. ako nájomcom dňa 30.09.2015 vyplýva, že predmetom nájomného vzťahu sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú na Kráľovskej ulici v Šali a nájomca (spoločnosť Innovia, s.r.o.) ich bude využívať za účelom výstavby nájomných bytových domov, spevnených plôch a parkovísk (čl. I bod. 2 nájomnej zmluvy). Zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve čl. 94/2016 a č. 95/2016, uzavretých medzi spoločnosťou Innovia, s.r.o. ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim dňa 23.02.2016 (v znení ich Dodatkov č. 1 zo dňa 12.01.2017), zhodne vyplýva vyhlásenie budúceho predávajúceho spoločnosti Innovia, s.r.o. (bod 2.1. ZoBKZ), že na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo zabezpečí realizáciu stavby vrátane výstavby bytov v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou tak, aby byty a bytový dom spĺňali stavebnotechnické kritériá bytového domu a energetické parametre podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov s nájomnými bytmi určenými na sociálne bývanie podľa zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB, a to vrátane všetkých projekčných prác, inžinierskych a iných činností a vrátane právoplatnej kolaudácie stavby vrátane bytov v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti a aby boli naplnené podmienky tejto zmluvy na zabezpečenie následného odplatného prevodu vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho. Predmetom zmlúv o budúcej kúpnej zmluve bol podľa bodu 3.2. stanovený záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť spolu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome a príslušnej technickej vybavenosti z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho za cenu a platobných podmienok uvedených v ZoBKZ. Cena budúceho predmetu kúpy bola stanovená zhodne v oboch ZoBKZ v bode 4.1., a to vo výške 1.556.500 Eur s DPH (ZoBKZ č. 94/2016) a vo výške 5.226.500 Eur s DPH (ZoBKZ č. 95/2016).
69. Je nepochybné, že v čase podpisu sporných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti s požadovanými charakteristickými znakmi (nájomné byty určené na sociálne bývanie) neexistovali. Žalobca dal v podstate k dispozícii (na základe nájomnej zmluvy) súkromnému subjektu (spoločnosti Innovia, s.r.o.) pozemky, na ktorých sa mala uskutočniť (a reálne sa aj uskutočnila) výstavba bytových domov so sociálnymi bytmi podľa požiadaviek žalobcu, ktoré spočívali v tom, aby tieto byty spĺňali zákonné požiadavky pre získanie dotácie, resp. úveru podľa zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB. Žalobca sa už uzavretím zmlúv o budúcej kúpnej zmluve zaviazal, že nadobudne do svojho vlastníctva bytové domy so sociálnymi bytmi a za tým účelom určil aj podmienky v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Pre určenie existencie nehnuteľnosti na účely § 1 ods. 2 písm. m/ zákona o verejnom obstarávaní je rozhodujúci jej charakter a účel, na ktorý slúži, v čase uzatvárania kontraktov na ňu sa viažucich. Od samotného počiatku uzatvárania zmluvných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. žalobca vedel, že vzniknú nové nehnuteľnosti, ktoré bude v budúcnosti využívať ako nájomné byty pre obyvateľov mesta Šaľa. Žalobca neprenechal pozemky vo svojom vlastníctve na komerčné účely (kedy by súkromný investor na týchto pozemkoch vybudoval byty, ktoré by následne predal na realitnom trhu za trhové ceny), ale výlučne na účel výstavby sociálnych bytov s tým, že tieto byty následne odkúpi. Dokresľuje to aj skutočnosť, že spoločnosť Innovia, s.r.o. mala uskutočniť výstavbu bytových domov so sociálnymi bytmi a s ňou súvisiacu technickú vybavenosť nie podľa svojich architektonických predstáv, ale podľa presných požiadaviek žalobcu, ktoré boli striktne limitované splnením podmienok pre získanie dotácie, resp. úveru zo ŠFRB. Je pritom nepodstatné, či projektovú dokumentáciu zabezpečila spoločnosť Innovia, s.r.o. Tak ako žalobca uviedol aj v žalobe (viď bod 10 tohto rozsudku), jeho dlhodobým zámerom je riešenie bytovej situácie na území mesta prostredníctvom realizácie výstavby bytových domov v lokalite Kráľovskej ulice.
70. Súd zastáva názor, že hlavným účelom a predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné práce spočívajúce v obstaraní výstavby nájomných bytov a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Nie je pritom dôležité, ako sa žalobca snažil argumentovať, rozoberať právne definície zmluvy o budúcej zmluve, či nájomnej zmluvy. Tieto kontraktuálne formy boli zvolené účelovo a je nutné ich posúdiť ako komplex zmlúv z hľadiska ich účelu. Ide preto o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to C-536/07, C-220/05 aj C-213/13. Z judikatúry súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že zákazka spočívajúca v nadobúdaní neexistujúcej nehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona o verejnom obstarávaní. Determinujúce z tohto pohľadu je, že stavba alebo nehnuteľnosť ešte neexistuje a stavebné práce budú realizované pre verejného obstarávateľa podľa jeho požiadaviek. Týmito požiadavkami boli v prípade žalobcu podmienky, resp. požiadavky na bytové domy a byty vyplývajúce zo zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB (článok 1 Nájomnej zmluvy, bod 2.1 ZoBKZ). Žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi nič nebránilo, aby vyhlásil verejné obstarávanie na vykonanie stavebných prác (uskutočnenie výstavby nájomných bytov) podľa § 3 ods. 3 ZVO, čo sa nestalo. Aj po vyhlásení verejného obstarávania mohol žalobca požiadať o dotáciu z Ministerstva dopravy a výstavby SR a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca sa uzavretím komplexu dotknutých zmlúv vyhol použitiu postupov zadávania zákaziek na stavebné práce, hoci mu to zakazuje § 1 ods. 7 ZVO. Týmto postupom žalobca porušil § 9 ods. 1 citovaného zákona. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný na základe skutkových zistení podriadil zistenia z konania o kontrole pod ustanovenia ZOV, ktoré sa predmetné zistenia nevzťahujú, resp. neznamenajú porušenie zákona. V kontexte uvedeného v bode 66 - 70 súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že sporné zmluvy nie sú odplatnými právnymi úkonmi a ich predmetom nie sú stavebné práce. Nejde tu o výklad inštitútu jednotlivých typov zmlúv, ale o posúdenie kombinácie použitých zmlúv v danom prípade.
71. Súd nespochybňuje oprávnenie mestského zastupiteľstva rozhodovať o nakladaní s majetkom mesta, no aj mestské zastupiteľstvo je povinné pri svojej činnosti a rozhodovaní dodržiavať zákony, v tomto prípade je to zákon o verejnom obstarávaní. Žalobca a jeho mestské zastupiteľstvo však obišli zákon o verejnom obstarávaní tým, že nevyhlásil verejné obstarávanie na zadanie zákazky na stavebné práce podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona, ale sériou zmlúv poskytol svoj majetok (pozemky) tretiemu subjektu, ktorý mal uskutočniť výstavbu nájomných bytov, ktoré mal žalobca v záujme nadobudnúť do svojho vlastníctva po splnení vopred špecifikovaných podmienok. Výnimka upravená v § 1 ods. 2 písm. m/ zákona o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na akýkoľvek prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, ale len na nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti, čo nie je prípad žalobcu. V predmetnej veci boli uzavreté zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, kde predmet plnenia je predmet budúceho záväzku, t. j. budúcej zmluvy, čo je budúca kúpna zmluva (realizačná zmluva), ktorej predmet (nepriamy) boli nehnuteľnosti (nájomné byty), ktoré v čase uzatvorenia zmlúv o budúcej zmluve neexistovali. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že nadobudnutie vlastníckeho práva k bytovým domom nebolo isté, a teda nedošlo k dokonaniu, súd prisvedčil žalovanému v tom, že pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §149 ods.1 písm. a) ZOV nie je relevantné, či došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytovým domom na žalobcu. Ako vyplýva z argumentácie uvedenej v bodoch 62-72 tohto rozsudku, k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §149 ods.1 písm. a) ZOV došlo už uzatvorením kombinácie nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o. a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016 zo dňa 23.02. 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o..
72. Žalobca tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na vykonanie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 ZVO a porušil svoju povinnosť zakotvenú v § 1 ods. 7 a § 9 ods. 1 ZVO, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO, za čo mu bola uložená sankcia (pokuta) v zákonom stanovenej výške. Uložená sankcia (pokuta) v sume 339.150 Eur zodpovedá zákonnej sadzbe vyjadrenej v § 149 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 149 ods. 6 ZVO, a to 5% zo zmluvnej ceny za celý predmet zákazky. Súd považuje výšku uloženej pokuty za primeranú a plniacu represívnu, preventívnu aj výchovnú funkciu v tom smere, že žalobca sa v budúcnosti zdrží obdobného konania a bude postupovať podľa príslušného zákona o verejnom obstarávaní v takých situáciách, ktoré tento zákon upravuje. Za nedôvodné súd vyhodnotil námietky žalobcu o nezákonnosti uloženej pokuty. Ako bolo vyššie uvedené, zmluvy uzavreté žalobcom je nutné z pohľadu jeho zodpovednosti za porušenia ZVO posudzovať komplexne, nie izolovane. Preto aj z pohľadu výšky ceny za celý predmet zákazky, ako základu pre výpočet pokuty podľa § 149 ods. 1 psím. a/ ZVO, je za túto cenu nutné považovať celkovú cenu predmetu plnenia (zákazky). V tomto kontexte považuje súd argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej je z dôvodu neexistencie odplatnosti zmlúv o budúcej kúpnej zmluve hodnota zákazky nulová, za účelovú so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Navyše zmluvná cena za celý predmet zákazky je zjavná so zmlúv o budúcej kúpnej zmluve (viď bod 68 tohto rozsudku), je pevne stanovená s DPH, a preto sa na prípad žalobcu neaplikujú ustanovenia zákona o predpokladanej hodnote zákazky (§ 149 ods. 6 posledná veta v spojení s § 5 ZVO).
73. Žalobca v žalobe spochybnil, že by sa judikatúra EU - C-220/05, C-536/07, C-213/13 a C-451/08, o ktorú sa opieral žalovaný, vzťahovala na rovnaké, či podobné prípady. Uviedol pri tom, že vo všetkých citovaných konaniach sa jednalo o zmluvy odplatné - zmluva o dielo na stavebné práce, či nájomná zmluva s dojednaným nájomným. V žiadnom konaní nešlo o uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k hotovému projektu investora. Uvedené považoval žalobca za kľúčové. Súd tejto námietke neprisvedčil. Naopak za kľúčové v danej veci súd považuje posúdenie konania žalobcu v kontexte uzatvorenia kombinácie zmlúv s cieľom nadobudnúť do svojho vlastníctva nájomné byty. Podľa názoru správneho súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti. Ide preto o zákazku alebo o koncesiu na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to práve v žalobcom namietaných C-536/07, C-220/05, a C-213/13.
74. Podľa názoru súdu sa žalovaný zaoberal vecou komplexne a v súlade so zásadami vyjadrenými v zákone o verejnom obstarávaní a Správnom poriadku. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného bol dostatočným spôsobom opísaný skutkový stav, podľa ktorého žalobca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ ZVO. Rovnako právna úvaha nadväzujúca na zistený skutkový stav bola žalovaným v napadnutom rozhodnutí odôvodnená presvedčivo a dostatočne. Súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky atribúty zákonnosti, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).