Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/62/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. V. B., v dovolacom

konaní zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B. proti ţalovanej Mgr. M. Ž.,

bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. J. S., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie 1 155,61 Eur

(34 814,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. novembra 2008 sp.zn. 14

Co 208/2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. novembra 2008 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. -85 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 33 000,-- Sk (1 095,40 Eur). Vo zvyšku ţalobu

ţalobkyne zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

účastníci uzavreli X. Zmluvu o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom

odbore „právo“ (ďalej len zmluva), účelom ktorej bolo obstarať ţalovanej samostatne alebo

prostredníctvom tretieho subjektu za dohodnutú odmenu sluţby poskytujúce prípravu ku

skúškam magisterského štúdia formou trojdňových, resp. dvojdňových sústredení. Uvedenú

zmluvu právne kvalifikoval ako zmluvu nepomenovanú v zmysle § 51 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ). Dospel k záveru, ţe zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje

zákonu. Nie je ani v rozpore s článkom 42 ods. 2 , podľa ktorého

občania majú právo na bezplatné vzdelanie aj na vysokých školách (nešlo o poskytovanie

vzdelávania v zmysle zákona o vysokých školách a o platenie ceny štúdia). Zmluvu

povaţoval preto za platne uzatvorenú. Keďţe ţalobkyňa poskytla dohodnuté sluţby v zmysle

2

zmluvy aj v akademickom roku X. a ţalovaná dohodnutú odmenu nezaplatila, priznal

ţalobkyni odmenu v sume 33 000,-- Sk. Pokiaľ ţalovaná mala za to, ţe aj ţalobkyňa zavinene

porušovala povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, uviedol, ţe ţalovaná mala právo voči nej

uplatniť zaplatenie zmluvnej pokuty, prípadne právo od zmluvy odstúpiť, čo však nevyuţila.

Okrem odmeny, ţalobe vyhovel aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty a ţalobkyni priznal

aj úrok z omeškania, avšak len vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou

bankou SR. Pokiaľ si ţalobkyňa uplatnila úroky z omeškania nad rozsah dvojnásobku

diskontnej sadzby, ţalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie , pričom ţalobkyni v zmysle

priznal iba náhradu tých trov, ktoré vyplývali zo spisu.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 4. novembra 2008 sp.zn.

na odvolanie oboch účastníkov (ţalobkyňa napadla len výrok o trovách

konania) rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách

konania. Za základ svojho rozhodnutia vzal vyjadrenie „právnej zástupkyne“, podľa ktorého

zmluvné plnenie zo strany ţalobkyne predstavovalo technické zabezpečenie štúdia a tvorili ho

náklady za samotnú technickú realizáciu tohto štúdia z dôvodu limitovaných prostriedkov

na poskytovanie bezplatného vysokoškolského štúdia. Išlo teda o absolútnu obsahovú

odlišnosť v porovnaní s predmetom zmluvy uvedeným v jej čl. I bod 1. Keďţe do rámca

vzdelávacej činnosti zabezpečovanej priamo vysokou školou spadá aj materiálno-technické

zabezpečenie takéhoto vzdelávania, bolo povinnosťou a úlohou vysokej školy poskytnúť

technické zabezpečenie externého štúdia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

ţe zmluva obchádza zákon, ak sa ňou sledoval cieľ získania finančných prostriedkov

od študenta na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania.

Zmluvu povaţoval preto za právny úkon absolútne neplatný ( ), ktorý nevyvolal

ţiadne právne účinky. Ţalobkyňou uplatnený nárok na plnenie z tejto zmluvy je teda

bezzákladný, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe sa rozsudok okresného súdu potvrdzuje a ţiadala

priznať náhradu trov konania. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Vytýkala odvolaciemu súdu, ţe sa nesprávne

3

vyporiadal s otázkou poskytovania vysokoškolského vzdelávania v zmysle čl. 42 ods. 2

SR a v zmysle o vysokých školách (ďalej len zákon

o vysokých školách). Opomenul, ţe externú formu štúdia charakterizuje prevaţne samostatné

štúdium a konzultácie. Študent študujúci takouto formou štúdia nemá nárok na realizáciu

prednášok a iných foriem výučby, ktorá sa poskytuje študentom dennej formy štúdia. Nebolo

preto povinnosťou vysokej školy štúdium zabezpečovať vo forme prednášok, seminárov

a cvičení. Neobstojí preto záver, ţe ţalobkyňa mala podľa zmluvy zabezpečovať sluţby, ktoré

ţalovanej mala poskytnúť vysoká škola a teda, ţe zmluvou sa obchádzal zákon. Predmetom

zmluvy nebolo poskytovanie V. v zmysle zákona o vysokých školách, ale poskytovanie

sluţby, ktorá spočívala v príprave ţalovanej na skúšky, t.j. činnosti, ktoré mali ţalovanej ako

externej študentke pomôcť adekvátne sa na skúšky pripraviť. Za nesprávny, ničím

nepreukázaný povaţovala záver odvolacieho súdu, ţe zmluvou sa sledoval cieľ získania

finančných prostriedkov od ţalovanej na úhradu nákladov spojených s poskytovaním

vysokoškolského vzdelávania a teda ţe sa zmluvou obchádza zákon. Takýto záver výsledky

vykonaného dokazovania neumoţňujú. Okrem toho namietala, ţe ak odvolací súd zmluvu

povaţoval za neplatnú, mal sa vyporiadať s otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia

na strane ţalovanej, čo však neurobil.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe predmet zmluvy nie je jasný, čoho

dôkazom je, ţe ţalobkyňa ho v priebehu konania vysvetľovala rôzne. Podľa ţalovanej

predmetom zmluvy bola realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia a účelom zmluvy

na strane ţalobkyne bolo získanie finančných prostriedkov, lebo v čase uzavretia zmluvy bolo

vysokoškolské štúdium bezplatné. V súvislosti s otázkou bezdôvodného obohatenia uviedla,

ţe ţalobkyňa jej neposkytla za ţalované obdobie sluţby podľa zmluvy, lebo ju nepripustil

na sústredenia organizované vysokou školou. Na úkor ţalobkyne ţiadne bezdôvodné

obohatenie nezískala. Navrhla preto dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.

V posudzovanej veci sa odvolací súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti zmluvy,

z ktorej ţalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na plnenie a dospel k záveru, ţe zmluva je z dôvodu,

ţe obchádza zákon v zmysle neplatná a teda, ţe ţalobkyňou uplatnený nárok z tejto

zmluvy je bezzákladný.

Ţalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v tejto otázke, keď na rozdiel od neho povaţovala zmluvu za platný právny úkon. Predmetom

dovolacieho konania zostalo preto posúdiť správnosť právneho názoru odvolacieho súdu

v otázke (ne)platnosti právneho úkonu.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia je neplatnosť právneho úkonu zaloţená jeho

nedovolenosťou, ktorá môţe spočívať buď v tom, ţe právny úkon je v rozpore so zákonom

(nielen s ) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci

zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda

keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon

obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne

zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je moţné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy.

Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným

zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané

v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou

akceptovateľné a povaţované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny

úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych

noriem.

Hneď na úvod treba uviesť, ţe v danej veci uzavretím zmluvy o sprostredkovaní

prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ došlo medzi ţalobkyňou

a ţalovanou nepochybne ku vzniku záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy

zaloţeného na zásadách súkromného práva (nešlo o vzťah verejnoprávny vyplývajúci

zo zákona o vysokých školách). Medzi tieto zásady patrí aj princíp rovnakého postavenia

účastníkov v tomto vzťahu (ani jeden z nich nie je vo vzťahu k druhému v nadradenom alebo

5

podradenom postavení). Bolo preto výlučne vecou ţalobkyne a ţalovanej, či pristúpia

k uzavretiu tohto právneho vzťahu za podmienok uvedených v zmluve.

Predmetom zmluvy je záväzok ţalobkyne za odmenu obstarať ţalovanej ako externej

študentke samostatne alebo prostredníctvom tretieho subjektu sluţby poskytujúce prípravu

ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo podľa študijného programu

právnickej fakulty formou trojdňových resp. dvojdňových sústredení. Vychádzajúc z obsahu

a účelu zmluvy, ide o záväzkový vzťah, ktorý má najbliţšie k právnej úprave zmluvy

o obstaraní veci v zmysle a nasl. .

Podľa dovolacieho súdu uvedený právny úkon svojim obsahom ani účelom neodporuje

zákonu. vznik takéhoto právneho vzťahu v ustanovení

predpokladá, pričom ani zákon o vysokých školách, prípadne iný zákon takýto právny úkon

výslovne nezakazujú. Nejde preto o právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonným

zákazom. Nejedná sa ani o právny úkon, ktorý by svojimi účinkami odporoval zmyslu a účelu

zákona alebo ho obchádzal. V tomto smere treba prisvedčiť dovolateľke v tom, ţe skutočné

plnenie, ktoré ţalobkyňa ţalovanej poskytovala, nebolo v rozpore s obsahom zmluvy v jej

predmete, ako to nesprávne ustálil odvolací súd. Z obsahu spisu totiţ nepochybne vyplýva, ţe

ţalobkyňa obstarala dohodnuté sluţby v zmysle zmluvy aj v akademickom roku X. Treba dať

za pravdu dovolateľke aj v tom, ţe výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania neumoţňujú

prijať záver, ţe zmluvou sa sledoval cieľ získania finančných prostriedkov od ţalovanej na

úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania. Účelom zmluvy

nebola totiţ realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia za odplatu v podobe školného

(ţalobkyňa nie je verejnou ani súkromnou vysokou školou), ale pomôcť ţalovanej ako

externej študentke lepšie zvládnuť prípravu ku skúškam a tak zabezpečiť ich úspešné

vykonanie (nemoţno zamieňať platenie školného v zmysle § 92 ods. 3 zákona o vysokých

školách v znení účinnom do 31. januára 2005 s plnením povinnosti ţalovanej, na ktorú sa

zmluvne zaviazala).

V tejto súvislosti treba ešte dodať, ţe v zmysle § 60 ods. 1, 2 a 3 zákona o vysokých

školách študijný program sa môţe uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme

štúdia. Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach

(§ 51 ods. 2) a externú formu štúdia charakterizuje prevaţne samostatné štúdium

a konzultácie. Ţalovaná mala teda moţnosť na jednotlivé skúšky sa pripravovať formou

6

samoštúdia a konzultácií poskytovaných vysokou školou a mala tieţ moţnosť prípravu

ku skúškam realizovať aj prostredníctvom ţalobkyne formou uzavretia zmluvy o obstaraní

veci. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v ostatnom prípade išlo o vznik záväzkového vzťahu

súkromnoprávnej povahy. Ţalovaná, ak povaţovala prípravu ku skúškam samoštúdiom

a formou konzultácií za postačujúcu, nebola povinná so ţalobkyňou takýto právny úkon

uzavrieť. Bolo teda výlučne vecou ţalovanej (na jej rozhodnutí), či právny úkon za tam

dohodnutých podmienok so ţalobkyňou uzatvorí alebo nie.

Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu

záveru o neplatnosti zmluvy v zmysle , keď obchádzanie zákona videl v tom, ţe

v skutočnosti poskytnuté plnenie ţalobkyňou bolo v rozpore s obsahom zmluvy v jej

predmete a ţe zmluvou sa sledoval cieľ získať finančné prostriedky od ţalovanej na úhradu

nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania. Dovolateľka preto

opodstatnene namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ); právny

názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d

ods. 1 ).

Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe ţalovaná tvrdila, okrem dôvodu neplatnosti

v zmysle , ţe právny úkon trpel nedostatkom slobody vôle. Týmto dôvodom

neplatnosti sa odvolací súd vôbec nezaoberal. V ďalšom konaní bude preto úlohou

odvolacieho súdu neplatnosť právneho úkonu skúmať aj z tohto dôvodu.

V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, ţe zmluva je platná, bude potrebné

vecou sa zaoberať aj z hľadiska, či ţalobkyňa počas trvania záväzkového vzťahu (ne)bola

v zmysle zmluvy oprávnená nepripustiť účasť ţalovanej na sústredení z dôvodu nezaplatenia

dohodnutej odmeny a či teda ţalovanej riadne poskytla dohodnuté sluţby (ich časť) alebo nie

a či má, resp. nemá, prípadne v akej časti nárok na plnenie od ţalovanej (obdobne treba

posúdiť vec aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová