Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného U. E.., so sídlom N. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, proti povinnému V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX G., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -10 zo dňa 12. júna 2018, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia sa zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,84 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, , .

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.03.2012 začalo vo veci exekučné konanie. Na vykonanie exekúcie bol súdom poverený súdny exekútor. Súdny exekútor doručil dňa 23.01.2018 podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V návrhu zároveň vyčíslil i náhradu trov exekúcie, ktorú žiadal priznať.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uviedol, že je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pre úplnosť uviedol, že rozhodnutie o zastavení konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné,

aby oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekúcie v minimálnej výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 15,85 Eur a uplatnený nárok na 20% DPH, teda sumu 9,80 Eur. Celková suma predstavuje 58,84 Eur a tieto je oprávnený povinný nahradiť súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

6. O trovách oprávneného a povinného rozhodol tak, že v tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému a ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku o zastavení exekúcie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a preto zastavenie exekúcie v tomto štádiu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn.. a vzhľadom na neho mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha jemu ako oprávnenému. Poukázal na to, že v tomto prípade je fyzická osoba v produktívnom veku (31 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Uviedol, že je toho názoru, že ani súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinného dôkladne, pretože tento môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Namietal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv plynúcich z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Ďalej namietal, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o zastavení exekúcie, pretože z jeho odôvodnenia nemožno zistiť akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a neuviedol ani žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného, ani žiadne šetrenia vykonané súdnym exekútorom alebo samotným súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Záverom podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Na základe uvedeného žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor tak, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , v zmysle ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalej dal do pozornosti aj ďalšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Zároveň poukázal aj na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov a pri fyzických osobách 5 rokov) počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití prípadnej analógie je možné uvedený časový úsek aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora vyjadril tak, že má za to, že hoci zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Opätovne poukázal na to, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v

budúcnosti nadobudne majetok, či prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE podotkol, že počet exekučných konaní evidovaných v CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Na základe uvedeného zotrváva na svojom odvolaní.

10. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor tak, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie („ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

13. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že oprávnený namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie ( a ).

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce na predmetný prípad použil správny právny predpis, avšak tento nesprávne aplikoval.

17. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať náležité zistenia, z ktorých je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

18. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.

19. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že podaním návrhu oprávneného u súdneho exekútora dňa 29.03.2012 sa začalo exekučné konanie voči povinnému. Súdny exekútor podaním doručeným dňa 23.01.2018 dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že z lustrácie majetku povinného bola zistená jeho nemajetnosť.

20. Postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.

21. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie tak konal a rozhodoval o zastavení exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora.

22. Aj keď súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný je nemajetný, aj prípadná súčasná nemajetnosť povinného neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jeho majetkových pomerov. U povinného nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii. Povinný je totiž v produktívnom veku a vzhľadom na to je tiež dôvodné predpokladať majetkovú zmenu na jeho strane.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Odvolací súd dodáva, že prihliadol na nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Aj keď ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nevyžaduje súhlas oprávneného s takýmto rozhodnutím, predsa len, ak sa oprávnený domnieva, že nemajetnosť povinného je len stav prechodný, pretože vzhľadom na produktívny vek povinného možno predpokladať, že tento nejaký majetok v budúcnosti nadobudne, pričom toto konštatovanie oprávneného v súčasnosti nedokáže vyvrátiť ani súd, je na mieste aby sa v exekúcii pokračovalo. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zistenia súdneho exekútora, ani súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného, avšak ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo aj napriek tomu, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na jeho vôľu. Oprávnený si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinného, bude to práve oprávnený, ktorý bude povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.

25. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. .

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii, resp. zvoliť taký procesný postup, ktorý sa nebude priečiť vyššie uvedenému.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).