Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-62-2020.pdf
PDF · 104.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Branislava Gazdaga, v spore žalobcu: QUIES,s.r.o., Kmeťová 26, 040 01, Košice IČO: 36 171 506, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska kancelária, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefániková 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: Mgr. Daliborom Tverďákom advokátom, Krmanova 1, 040 01, Košice o zaplatenie 723,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/5/2017-307 zo dňa 11.12.2019 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok v napadnutom II. výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 723,00 eur od 8.12.2016 do zaplatenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že konanie voči žalovanému v časti istiny vo výške 723,00 eur zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v plnom rozsahu a vrátil žalobcovi súdny poplatok 19,80 eur.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 24.1.2017 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 723,00 eur, 5 % úroku z omeškania ročne od 8.12.2016 do zaplatenia a zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.9.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Passat,EČV: SB XXX BK, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Jánovi R.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. K škodovej udalosti došlo mimo územia Slovenskej republiky, na území Chorvátskej republiky, preto okrem opravy poškodeného vozidla bolo potrebné vykonať aj odťah motorového vozidla z S. republiky.
2.1. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 24.11.2016 došlo k ukončeniu šetrenia škodovej udalosti č. 8012948874, na základe ktorej došlo k výpočtu poistného plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným celkovo bola do výšky 5.324,69 eur s DPH. Celková nepriznaná suma bola vo výške 723,00 eur z dôvodu, že došlo ku kráteniu sumy za odťah poškodeného motorového vozidla a uznaná suma žalovaným bola 1.088,40 eur a nie fakturovaná suma 1.811,40 eur (faktúra č. 216/376). Neuznanú pohľadávku 723,00 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.12.2016 na žalobcu.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Poukázal, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry, ktorou bol vyúčtovaný odťah poškodeného motorového vozidla na územie Slovenskej republiky a teda mu žiadna škoda nemohla vzniknúť. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže žalobca nie je nositeľom práva o ktoré v konaní ide z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení zo dňa 9.12.2016 a z dôvodu jej neurčitosti a neexistencie postupovanej pohľadávky. Zároveň namietal úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože v zákonom stanovenej lehote oznámil poškodenému výšku poistného plnenia.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. Poukázal na to, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 517, § 797), ktorým sa nesankcionuje nepeňažné plnenie žalovaného, tak ako to je uvedené v ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP, ale sa sankcionuje oneskorené peňažné plnenie z dôvodu nesprávne vyhodnoteného rozsahu zákonnej povinnosti žalovaného.
Žalobca v priebehu konania písomným podaním do súdneho spisu zo dňa 7.11.2019 oznámil, že žalovaný vo veci škodovej udalosti č. 8012948874 poskytol plnenie žalobcovi vo výške 723,00 eur za odtiahnutie motorového vozidla z územia Chorvátskej republiky na územie Slovenskej republiky. V časti istiny zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Sporným ostal žalobcom uplatnený úrok z omeškania.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 420 ods.1, 427 ods.1,§ 442 ods.1 a 3, § 559 Občianskeho zákonníka. Ustanoveniami Občianskeho zákonníka poistnej zmluvy ust. § 788 ods. 1, ust. § 789, § 797 ods. 2, § 822, § 823. Ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka , ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., . Ďalej podľa § 4 ods.1, 2 ods. 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi, povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému. Ustanoveniami Civilného sporového poriadku § 144,§145 ods. 2, §146 ods.1, §255, § 256 ods1 a § 262.
5.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vznikla škoda v dôsledku dopravnej nehody na území Chorvátska, ktorú spôsobil poistenec žalovaného, prevádzkou motorového vozidla. Nárok poškodeného (na náhradu škody, vyplatenie poistného plnenia) vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Poistenec žalovaného si splnil svoje povinnosti v zmysle zákona o PZP a nahlásil poistnú udalosť, ako aj to, že poškodený (právny predchodca žalobcu) si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného ako poisťovateľa a tento nárok aj preukázal faktúrami vystavené autoservisom (vykonal opravu poškodeného motorového vozidla) a spoločnosťou vykonávajúcou odťah poškodeného motorového vozidla; čiže preukázal výšku škody, ktorá mu bola spôsobená poistencom žalovaného. Je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia (v zmysle zákona o PZP), zistil, či škoda je v danej výške oprávnená, alebo nie. A ak si túto svoju povinnosť riadne a včas v zmysle zákonných ustanovení nesplní, tak sa dostáva do omeškania.
5.1.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť v zmysle ustanovení zákona o PZP splnil a v lehote do troch mesiacov vykonal prešetrenie uplatneného nároku; poskytol písomné stanovisko, prečo uplatnený nárok čiastočne neuznal a v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia, priznané plnenie uhradil poškodenému. Ďalej uviedol, že súdy nemajú ustálený právny názor, či žalobcovi v prípade čiastočného nepriznania uplatneného nároku na náhradu škody, prináleží úrok z omeškania z tej časti, ktorú žalovaný ako poisťovateľ nepriznal, a to odo dňa nasledujúceho po zákonom určenej lehote na plnenie (15 dní), čiže od 16-teho dňa po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa, žalovaného. Súd prvej inštancie sa v konaní stotožnil s názorom prezentovaným žalovaným, že žalovaný neporušil povinnosti ustanovené mu lex specialis, zákonom o PZP, a teda sa nedostal do omeškania s plnením žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Zároveň poukázal aj na to, že obe strany sporu nepopreli, že žalovaný si uvedené povinnosti v zmysle ustanovení zákona o PZP splnil a ust. § 11 zákona o PZP má motivovať poisťovne, aj žalovaného, aby vykonali šetrenie v lehote, ktorú v zmysle judikatúry a smerníc Európskej únie je možné chápať ako primeranú pri ochrane práv poškodených osôb. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho úlohou v
tomto konaní (pred čiastočným späťvzatím) bolo posúdiť, či žalovaný vyhodnotil správne/nesprávne rozsah svojej zákonnej povinnosti, uvedenej v ust. § 11 zákona o PZP. V prípade záveru, že žalovaný nesprávne vyhodnotil rozsah svojej zákonnej povinnosti, súd by svojím rozhodnutím ustálil výšku nároku poškodeného (právneho predchodcu žalobcu) na náhradu škody a zároveň by určil lehotu na plnenie a až po márnom uplynutí súdom určenej lehoty na plnenie, by sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi by prináležali úroky z omeškania v zmysle lex generalix, Občianskeho zákonníka. Žalovaný počas konania prehodnotil rozsah svojej zákonnej povinnosti a doplatil žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody v časti odťahu poškodeného motorového vozidla, a preto aj v súlade so základnými princípmi, princíp spravodlivosti, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný sa so splnením svojho záväzku nedostal do omeškania, a preto rozhodol o predmete konania po čiastočnom späťvzatí tak, že v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 723,00 EUR od 08.12.2016 do 30.10.2019 zamietol.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti jeho II. výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 723,00 eur od 8.12.2016 do zaplatenia a zároveň rozhodol, že žalobca ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. V odvolaní uviedol, že predmetom konania bola pohľadávka, ktorá predstavuje krátený nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia zo strany žalovaného žalobcovi, na ktorú ma žalobca nárok z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj príslušenstvo danej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania.
7.1. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že uplatnený úrok z omeškania je právne odôvodnený ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankcia za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti. Ustanovenia § 11 ods. 6,7,8 zákona č. 381/2001 Zz. (ZoPZP) nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa za včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 OZ. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za odťah vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok čiastočne odmietol bez toho, aby nato boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný až v priebehu súdneho konania pod hrozbou neunesenia dôkazného bremena a tým aj hrozby prehry súdneho konania uhradil spornú časť nároku na náhradu škody a je potom podľa vyjadrenia žalobcu v odvolaní povinný za nesplnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti znášať sankciu za svoje nezákonné konanie v podobe úrokov z omeškania.
7.1.2. Obdobná skutkovo právna otázka úrokov z omeškania pri krátenom poistnom plnení už bola viackrát rozhodnutá a judikovaná bez pochybností, a to rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co 335/2017, sp.zn. 3Cob 8/2018, sp.zn. 4Cob 60/2017, sp.zn. 1Co 410/2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co 291/2018, sp.zn.11Co 60/2013, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 25Cb 31/2012 a ďalších. Vzhľadom na judikatúru má žalobca nárok na úroky z omeškania a opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania. Zároveň uviedol, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody v odvolaní podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ nie sú dané. Ďalej uviedol, že zákon č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP) ako špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v jeho ustanoveniach má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. To znamená, že v prípade že zákon č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP) určuje rozsah práv a povinností odlišne od Občianskeho zákonníka, je namieste vylúčené použitie
zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co 175/2018 a rozsudky Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 145/2017 a sp.zn. 1Cdo 212/2019, kde nárok na úrok z omeškania možno priznať len v prípade, že sú splnené podmienky v špeciálnej právnej úprave a tým je zák. č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP). Aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je vylúčená. Omeškanie škodcu a poisťovateľa škodcu nie je identické. Ak si žalobca uplatní nárok voči poisťovateľovi škodcu s odkazom na zákon č. 381/2001 Z.z.(PZP), je potrebné aplikovať právnu úpravu zákona č. 381/2001 Z.z.(PZP). Vzhľadom na to je argumentácia žalobcu, nesprávna a účelová.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu voči II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.
10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
11. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p..
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že vo veci bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (CSP), pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Konkrétne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatneného nároku žalobcu na úroky z omeškania.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
15. Predmetom odvolania žalobcu je uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný neposkytol poistné plnenie vo forme náhrady škody v lehote 15 dní len čo skončil šetrenie poistnej udalosti.
16. Odvolací súd udáva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania povinného zmluvného poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené (sám žalovaný dodatočné v priebehu konania doplatil žalobcovi žalovanú istinu 723, 00 eur).
17. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
18. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
19. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
20. Je nepochybné, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania na súde prvej inštancie nepreukázali opak, a sám žalovaný istinu počas priebehu konania žalobcovi uhradil.
21. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001, ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
24. Podľa § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 ZoPZP, citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.
26. Odvolací súd poznamenáva, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP) z tejto právnej úpravy vyplýva, možnosť úročenia poistného plnenia v tých prípadoch, keď poisťovateľ neplnil svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti. Žalobcom uplatňovaný nárok na úrok z omeškania v tomto konaní, však vychádza ako sankcia za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy (povinnosti žalovaného
riadne a včas uhradiť poistné plnenie) podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nežiadal úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 Zo PZP, ale úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania a nesprávne aplikoval základný princíp, princíp spravodlivosti podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, keď nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania podľa us. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
28. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné, preto odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. výroku zmenil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
29. Odvolací súd nesprávne právne posúdenie veci napravil, a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. výroku zmenil bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p..
30. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).