Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/291/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXX, právne zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 942,20 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 6C/106/2016-292 zo dňa 19. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I., ktorým žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal úrok z omeškania 5 % zo sumy 777,20 € ročne od 09.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako i vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti ako odvolaním strán sporu nenapadnutej ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 777,20 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Milanom Kozákom, považoval žalobu žalobcu za dôvodnú ohľadne uplatneného nároku v sume 777,20 €, vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň žalobcovi priznal počnúc od 09.09.2016 i žalobcom požadovaný úrok z omeškania, keď z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalovaným bolo nedôvodné, a teda žalovaný posúdil nárok poškodeného nesprávne. Zastal názor, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby sa takémuto postupu žalovaného poskytla právna ochrana tým, že by nebol povinný platiť úrok z omeškania z dlhu, ktorého existencia sa v spore preukázala. Žalovaným poukazované rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 2244/2013 vecne danú otázku neriešilo, išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku z dôvodu procesného pochybenia odvolacieho súdu. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016, popri ňom existujú ďalšie rozhodnutia s opačným názorom, konkrétne práve z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/504/2013 súd prezentoval názor, že poškodenému patria aj úroky z omeškania v takomto prípade od skončenia prešetrenia škodovej udalosti. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Poukazoval na znenie ustanovení § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona o PZP, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cb/29/2016 zo dňa 26.06.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 224/2013 zo dňa 12.06.2014, pričom dal do pozornosti čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES zo dňa 16.05.2000 o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS s tým, že žalobca ako poškodený bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasledujúcich a na druhej strane ako poškodený aj v právnom vzťahu so žalovanou, ktorá bola poisťovateľom škodcu. Omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563 OZ. Omeškanie žalovanej ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať výlučne podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, ktoré je viazané u poisťovateľa na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zároveň sa nestotožnil ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu o náhrade trov konania s tým, že v žalobca nebol plne úspešný so svojím nárokom, ktorého sa domáhal vo výške 942,20 € a v konečnom dôsledku mu bola okresným súdom priznaná suma 777,20 €. Na podklade uvedeného prvoinštančný súd mal vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania len v takej miere, v akej bol skutočne úspešný, teda vo výške 82,49 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného argumentáciu žalovaného uvedenú v podanom odvolaní označil za nesprávnu. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa nie je viazaná len na porušenie poisťovne vykonať šetrenie škodovej udalosti v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote, ale aj na porušenie jeho povinnosti poskytnúť poškodenému náhradu škody vo forme poistného plnenia v plnej výške, na akú má nárok v rámci 15-dňovej lehoty odo dňa skončenia šetrenia škodovej udalosti. Úrok z omeškania má sankcionovať skutočnosť, že poisťovňa, resp. žalovaný nevykonal riadne šetrenie v čase, v ktorom mal, ale šetrenie vykonával až počas súdneho konania. Výklad ustanovenia § 11 ods. 7, 8 zákona o PZP prezentovaný žalovaným nie je ani v súlade s dobrými mravmi, nakoľko by umožňoval poisťovni plniť oneskorenie bez primeraných sankcií. K argumentácii žalovanej ďalej uviedol, že ust. podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, je možné aplikovať iba v prípade, ak bol v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený ako škodca a ten následne predloží poisťovni právoplatné rozhodnutie súdu, nie však vtedy, pokiaľ poškodený využije možnosť priameho uplatnenia nároku podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP a nárok voči poisťovni uplatní v súdnom konaní. V tejto súvislosti poukazoval aj na judikatúru v obdobnej veci, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cb/60/2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/60/2013, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/328/2015 z 08.11.2016, Krajského súdu v Bratislave sp.zb. 4Cob/42/2015 zo dňa 15.06.2017. Pokiaľ sa týkalo námietky žalovaného ohľadne výšky náhrady trov konania, v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania, čím poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/75/2018 z 26.07.2018, podľa ktorého rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia o merite veci. Žiadal preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť a zároveň mu priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch podaného odvolania s tým, že sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinností uvedených v § 11 ods. 6 zákona o PZP, bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Žalobca nepredložil žiadne také tvrdenia ani dôkazy, na základe ktorých by preukázal splnenie predpokladov na zaplatenie úroku z omeškania v dôsledku porušenia ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, pričom dôkazné bremeno je na ňom. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť vo výroku v časti úrokov z omeškania, žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách s tým, že argumentácia žalovaného, uvedená v jeho vyjadrení, nie je v súlade so zákonom ani judikatúrou, dobrými mravmi, nakoľko porušuje právom chránené záujmy žalobcu a tým dochádza k porušeniu princípu právnej istoty. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdil, v časti odvolaním strán sporu nenapadnutej ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ prvoinštančný súd priznal popri istine žalobcovi i ním požadovaný úrok z omeškania, postupoval správne v súlade s platnou právnou úpravou, pričom na správnosti ním zvoleného postupu nič nemenia ani ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP.

8. Odvolací súd totožne s ustálenou rozhodovacou činnosťou zastáva názor, že finančná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Priznanie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 sa naopak viaže na omeškanie dlžníka s úhradou peňažného dlhu, čo ho zároveň núti k tomu, aby si svoje finančné povinnosti vo vzťahu k veriteľovi splnil včas a riadne.

9. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP odvolací súd v predmetnej veci zastal názor, že tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie odvolací súd považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ i splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Na podklade uvedeného preto odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil, pričom v časti, ktorá odvolaním strán sporu napadnutá nebola, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

10. Pokiaľ sa týkalo námietky žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania, a preto správne prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430