Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-32-2019.pdf
PDF · 132.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., správca úpadcu RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. v konkurze, Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, so sídlom kancelárie správcu pre Košický kraj Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 48 002 381 proti žalovanému: 1. JUDr. Ľubica Flíderová, správca úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o., Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 42 000 815, so sídlom správcu Trhová 1, 960 01 Zvolen, právne zastúpená JUDr. Františkom Vavračom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica; 2. H.. V. Q., K.. XX.XX.XXXX, K. O. S. XX/XX, XXX XX Y. W.; 3. Q.. Y. Q., K.. XX.XX.XXXX, K. O. S. XX/XX, XXX XX Y. W.; 4. INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 589 136, právne zastúpený JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.4.2019, č.k. 32Cbi/6/2017-151 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý.
II.P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 32Cbi/6/2017-151 zo dňa 12.4.2019.
III. Žalovaný v 1/ a 4/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
IV. Žalovanému v 2/ a 3/ rade náhradu trov odvolacieho n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol; žalovanému v 1/ a 4/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, proti žalobcovi, žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že A) písomný právny úkon, Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 03.07.2012 uzavretý medzi veriteľom JUDr. I. E., so sídlom I. 1, XXX XX G., zapísaná v zozname správcov MS SR značka správcu S 1334, správca konkurznej podstaty úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. „v konkurze“, so sídlom Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 42 000 815 a pristupujúcim dlžníkom RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269 je v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, vedenom Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 26K/77/2014 voči veriteľom úpadcu prihláseným v predmetom konkurznom konaní, neúčinný;
B) písomný právny úkon, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2015 uzavretý medzi JUDr. Ľubica Flíderová, Trhová 1, 960 01 Zvolen, správca Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o., Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 42 000 815 ako postupcom a INVEST TRADE, spol. s r.o., so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 589 136 je v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, vedenom Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 26K/77/2014 voči veriteľom úpadcu prihláseným v predmetom konkurznom konaní, neúčinný a C) Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu vo výške 260.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 260.000,00 EUR od 20.04.2012 do zaplatenia, v prospech všeobecnej podstaty úpadcu RESUSTIC -ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, ktorého správcom je FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381.
3. Dôvodil, že na Okresnom súde Košice I je pod sp.zn. 26K/77/2014 vedené konkurzné konanie na majetok dlžníka, t.č. úpadcu RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o., Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269 (ďalej len „dlžník, úpadca“), ktoré bolo začaté na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 26K/77/2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 23/2015 zo dňa 4.2.2015 s účinkami od 5.2.2015. Uznesením Okresného súdu Košice zo dňa 19.2.2016, sp.z. 26K/77/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu bola ustanovená FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 38/2016 zo dňa 25.2.2016, takže účinky vyhláseného konkurzu nastali dňom 26.2.2016.
4. Pokiaľ ide o právny úkon - Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 3.7.2012 (ďalej len „Dohoda“) dôvodil, že uznaním dlhu zo dňa 19.4.2012 a zo dňa 3.7.2012 žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade uznali svoj dlh voči žalovanému v 1/ rade vo výške 260.000,- eur s prísl. - úrokom z omeškania a trovami právneho zastúpenia z titulu a dôvodu neúčinnosti právneho úkonu - Zmluvy o prenájme uzavretej dňa 31.1.2010 medzi Ing. Petrom Q. a Mgr. Renátou Q. ako prenajímateľmi a Všeobecnou nemocnicou Hnúšťa, n.o. ako nájomcom; ako aj z dôvodu Ing. Petrom Q. prevzatých a nevyúčtovaných finančných záloh v celkovej výške 455.000,01 eur, ktoré prevzal zo Všeobecnej nemocnice Hnúšťa, n.o., IČO: 42 000 815 dňa 31.12.2009 a 31.12.2008, pričom táto pohľadávka je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 27Cbi/43/2010. Následne dňa 3.7.2012 RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o., zastúpený Ing. Petrom Q. uzavrel s JUDr. Ľubicou E., správcom konkurznej podstaty Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o., „v konkurze“ Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou úpadca (žalobca) pristúpil ako dlžník k dlhu vymedzenému vyššie, t.j. k istine 260.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 260.000,- eur od 20.4.2012 až do zaplatenia a trovami právneho zastúpenia, čím sa stal dlžníkom popri pôvodných dlžníkoch veriteľa.
5. Pokiaľ ide o právny úkon - Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015 (ďalej len „Zmluva“) dôvodil, že žalovaná v 1/ rade v ponukovom konaní v rámci konkurzného konania úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. uzavrela túto zmluvu, ktorou previedla pohľadávku úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. so sídlom Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 42 000 815 ako postupca na postupníka, spoločnosť INVEST TRADE, spol. s r.o.; voči povinným Ing. Peter Q. a Mgr. Renáta Q., spoločnosti Tatra Slovák Invest, s.r.o., spoločnosti RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o. vo výške zostatku istiny 109.010,83 eur ku dňu 31.1.2015 a úroku z omeškania vo výške 41.271,81 eur ku dňu 31.1.2015.
6. Žalovaný v 2/ a žalovaný v 3/rade sa k žalobe a k jej prílohám nevyjadrili, a to napriek poučeniu o následkoch nevyjadrenia sa k nej a nezvolili si ani právneho zástupcu.
7. Žalovaný v 1/ rade označil nárok žalobcu za nedôvodný. Argumentoval (pokiaľ ide o Dohodu), že žalobca nepreukázal ukrátenie pohľadávky veriteľa, teda nepreukázal, že úpadcovi na základe tohto právneho úkonu boli odobraté finančné prostriedky, resp. sa mu zmenšil majetok, z ktorého môžu byť uspokojení jeho veritelia. Samotné pristúpenie k už existujúcemu záväzku nemá za následok zníženie majetku úpadcu na strane žalobcu, resp. žalobca to žiadnym spôsobom nepreukázal.
8. Žalovaný v 4/ rade označil uplatnený nárok (pokiaľ ide o zmluvu) za nedôvodný, pretože sa stal veriteľom úpadcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 4/ rade; ktorej predchádzalo verejné ponukové konanie na speňaženie pohľadávky úpadcu
na strane žalovaného v 1/ rade. V čase nadobudnutia pohľadávky žalovaný v 4/ rade nemal žiadnu vedomosť a nemohli mu byť známe okolnosti odporovania Dohody o pristúpení k záväzku. Žalovaný v 4/ rade nie je vo vzťahu k žalobnému petitu A pasívne legitimovaným, pretože nebol účastníkom tohto právneho úkonu.
9. Pokiaľ ide o vyslovenie neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky dôvodil, že žalovaný v 1/ rade nezriadil v prospech žalovaného v 4/ rade ďalšie právo na základe žalobcom tvrdeného odporovateľného úkonu, ale uzatvorením zmluvy došlo k zmene osoby, ktorej existujúce právo založené podľa žalobcu na odporovateľnom právnom úkone patrilo. Vo vzťahu k majetku úpadcu na strane žalobcu je irelevantné, kto je veriteľom tejto pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky v konečnom dôsledku nijakým spôsobom neukracuje iných veriteľov prihlásených pohľadávok a navyše táto zmluva nie je právnym úkonom dlžníka (úpadcu na strane žalobcu).
10. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie sumy 260.000,- eur s prísl. do konkurznej podstaty dôvodil, že úpadca na strane žalobcu na základe Dohody o pristúpení k záväzku neposkytol veriteľovi (žalovanému v 1/ rade) a ani žalovanému v 4/rade ako jeho právnemu nástupcovi žiadne plnenie a majetok úpadcu na strane žalobcu sa teda v súvislosti s daným právnym úkonom neznížil. Zároveň tvrdil, že žalovaný v 4/ rade Zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol pohľadávku v rozsahu istiny 109.010,83 eur a príslušenstva vo výške 41.271,81 eur (vyčíslené do 31.1.2015), čo je v rozpore so žalobným petitom v časti úhrady do majetkovej podstaty úpadcu. Ak by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 260.000,- eur s prísl. do podstaty úpadcu na strane žalobcu a žalovaný v 4/ rade si do konkurzného konania úpadcu na strane žalobcu prihlási prihláškou pohľadávku vo výške 150.282,64 eur, ale nebude ani pomerne uspokojený, tak by do konkurznej podstaty prispel sumou cca 408.413,710 eur.
11. Za nesporné súd prvej inštancie považoval:
- žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 4/rade tvrdené skutočnosti týkajúce sa existencie konkurzného konania úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN, s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, vedené Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26K/77/2014, pričom účinky konkurzného konania úpadcu na strane žalobcu nastali dňom 5.2.2015 a účinky vyhlásenia konkurzu dňom 26.2.2016 (konkurzné konanie bolo začaté na návrh jedného z veriteľov).
- žalovaný v 2/rade je konateľom úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN, s.r.o. v konkurze, a bol ním aj v čase podpísania právnych úkonov, ktorých vyslovenia neúčinnosti voči veriteľom úpadcu sa žalobca domáha (skutočnosti známe súdu z dostupných registrov); žalovaná v 3/ rade je blízkou osobou žalobcu, a teda, ide o spriaznené osoby s úpadcom v zmysle § 9 ods. 3 ZKR (skutočnosti nepopreté ani jedným so žalovaných).
- žalovaný v 4/ rade si do dňa rozhodovania súdu do konkurzu úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN, s.r.o. v konkurze, neprihlásil prihláškou pohľadávku, ktorá mu voči úpadcovi vznikla so Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015 (tvrdenie žalovaného v 4/ rade overené z evidenčných pomôcok prístupných v registri súdny managment v časti veritelia úpadcu a zoznamoch prihlásených pohľadávok).
- existenciu prevodu pohľadávky po riadnom ponukovom konaní na speňaženie pohľadávky v súlade s ustanoveniami ZKR, postúpením pohľadávky za odplatu na žalovaného v 4/ rade (skutkové tvrdenie žalobcu nepopreté aktívnymi žalovanými)
- existenciu veriteľov úpadcu a nesplatených pohľadávok úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN, s.r.o. v konkurze (skutkové tvrdenia žalobcu nenamietané žalovanými).
12. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.7.2012 sp.zn. 27Cbi/43/2010 zistil, že JUDr. Ľubica Flíderová, správca úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. sa proti žalovaným RESUSTIC
- ZEMPLÍN, s.r.o. a Ing. Petrovi Q., Mgr. Renáte Q. domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu (nájomná zmluva) a poskytnutia peňažného plnenia vo výške 455.000,01 eur s prísl. do podstaty. Súdne konanie bolo ukončené uznesením, ktorým bol schválený zmier v znení: „Odporcovia v 1/ až 4/rade sa zaväzujú spoločne a nerozdielne uhradiť do konkurznej podstaty úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. sumu 260.000,00 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 20.4.2012 do zaplatenia z titulu neúčinnosti právneho úkonu.“ Z odôvodnenia tohto uznesenia zistil, že žalobca žiadal o vstup účastníkov na strane žalovaného (aj spoločnosť RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o.), pretože pristupujúci bol účastný Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 3.7.2017 v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka uzavretej
- JUDr. Ľubicou Flíderovou, správkyňou úpadcu Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o..
13. Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 3.7.2012 uzavretou podľa § 533 OZ medzi veriteľom (v spore žalovaný v 1/ rade) a pristupujúcim dlžníkom (v spore ako úpadca na strane žalobcu) pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodných veriteľov (v spore žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade), ktorí sa zaviazali veriteľovi uhradiť istinu vo výške 260.000,- eur s prísl.. Dlh pôvodných dlžníkov veriteľa vznikol z dôvodu neúčinnosti právneho úkonu, Zmluvy o prenájme zo dňa 30.1.2010 uzavretej medzi Ing. Petrom Q. a Mgr. Renátou Q. ako prenajímateľmi a spoločnosťou Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n.o. ako nájomcom.
14. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015 uzavretou podľa § 524 a nasl. OZ medzi postupcom (v spore ako žalovaný v 1/ rade) a postupníkom (v spore ako žalovaný v 4/ rade) postúpil postupca svoju judikovanú pohľadávku proti povinným (žalovanému v 2/ rade, žalovanej v 3/ rade, úpadcovi na strane žalobcu a spoločnosti Tatra Slovák Invest, s.r.o.) vo výške zostatku istiny 109.010,83 eur a úroku z omeškania 41.271,81 eur. Zmluva bola uzavretá po schválení predaja pohľadávky veriteľským výborom úpadcu na strane žalovaného v 1/ rade, za dohodnutú kúpnu cenu uhradenú ku dňu podpísania zmluvy.
15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3, § 9, § 11, § 14, § 57, § 58, § 59, § 60, § 62, § 63 ZKR; §§ 524, 533 OZ a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
16. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba bola doručená súdu dňa 23.2.2017 (e- mailové podanie bez zaručeného elektronického podpisu) a následne v listinnej podobe dňa 24.2.2017. Bola teda podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote (§ 57 ods. 2 ZKR).
17. Pokiaľ ide o Dohodu o o pristúpení k záväzku zo dňa 3.7.2012 žalobca tvrdil, že ide o odporovateľný právny úkon bez bližšieho vymedzenia, resp. s uvedením všetkých podstát v zmysle ZKR (teda právny úkon bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúci právny úkon a ukracujúci právny úkon). Preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či ide o právny úkon, ktorý bol urobený v lehote počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (§ 58 a § 59 ZKR), teda v čase od 4.2.2014 do 5.2.2015, a pri preukázaní spriaznenosti osôb v čase od 4.2.2012 do 5.2.2015, resp. počas piatich rokoch pred začatím konkurzného konania (§ 60 ZKR), teda od 4.2.2020 do 5.2.2015. Konštatoval, že k uzavretiu právneho úkonu došlo dňa 3.7.2012, čiže právny úkon bol urobený v zákonom stanovenom časovom rozmedzí 5 rokov a 3 roky.
18. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané tvrdenie žalobcu o ukrátení prihlásených pohľadávok, pretože žalobca toto svoje skutkové tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a hodnoverným spôsobom nepreukázal, že v konkurze úpadcu sú prihlásené pohľadávky veriteľov, v akej výške, a či týmto právnym úkonom boli prihlásené pohľadávky ukrátené.
19. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že žalobca Dohodou o pristúpení k záväzku pristúpil k záväzku žalovaného v 2/ a žalovanej v 3/ rade v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka ako pristupujúci dlžník, avšak samotné pristúpenie ako inštitút práva v sebe automaticky neobsahuje následok smerujúci k zníženiu majetku pristupujúceho dlžníka. Tento následok je potrebné v spore preukázať, čo žalobca neurobil.
20. V ďalšom zdôraznil, že žalovaný v 4/ rade nebol účastníkom tohto právneho úkonu a teda vo vzťahu k nemu nie je vecne pasívne legitimovaný.
21. Keďže žalobca nepreukázal ukrátenie veriteľov úpadcu týmto právnym úkonom, nie je naplnená všeobecná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu. Súd preto neskúmal naplnenie podmienok osobitých podstát odporovateľnosti právnych úkonov a žalobu zamietol (vo vzťahu k Dohode).
22. Pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015 žalobca argumentuje, že jej možno odporovať podľa § 62 ods. 2 písm. a) ZKR, pretože ide o ďalšie právo, ktoré vzniklo na základe práva z odporovateľného právneho úkonu a v čase nadobudnutia tohto práva žalovanému v 4/ rade boli, alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a nepoprela to ani jedna strana sporu (žalobca, žalovaný v 1/ a žalovaný v 4/ rade), že právo žalovaného v 4/ rade ako veriteľa peňažnej pohľadávky voči dlžníkom vzniklo Zmluvou o postúpení pohľadávky, a teda ide o právny úkon urobený v čase konkurzného konania úpadcu na strane žalobcu. Súd mal preukázané, že účastníkmi tejto zmluvy sú žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 4/ rade, pričom žalovaná v 1/ rade pohľadávku postúpenú zmluvou speňažovala v rámci výkonu svojej správcovskej činnosti počas konkurzu úpadcu uvedeného na strane žalovanej v 1/ rade riadne, pri splnení všetkých zákonných podmienok (zámer predať pohľadávku po udelenom súhlase veriteľov, ponukové konanie, zverejnenie úmyslu a ponuky v Obchodnom vestníku). Zároveň mal za preukázané, že žalovaná v 1/ rade postupovala judikovanú pohľadávku, ktorá jej bola priznaná súdnym rozhodnutím, a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.7.2012 sp.zn. 27Cbi/43/2010.
24. Na základe vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného v 4/ rade, že pri „kúpe“ pohľadávky vychádzal z toho, že ide o judikovanú pohľadávku, ktorá v čase jej prevodu bola už exekučne vymáhaná, preto nemal pochybnosti o jej vymáhateľnosti, tobôž nie o tom, že môže ísť o pohľadávku, ktorá vznikla z odporovateľného právneho úkonu.
25. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že pohľadávka vznikla na základe schválenia zmieru súdom v incidenčnom konaní, a teda ani súd nemal pochybnosti o jej rozpore s hmotným právom. Navyše súd prvej inštancie mal za preukázané, že účastníkom zmluvy nie je úpadca označený na strane žalobcu a taktiež dospel k záveru, že týmto právnym úkonom nebolo zriadené ďalšie právo, pretože na jej základe došlo v zmysle hmotného práva ( § 524 a nasl. OZ) k zmene osoby oprávnenej realizovať už vzniknuté právo vymáhať priznanú pohľadávku v exekučnom konaní.
26. Z vykonaného dokazovania mal naopak za preukázané, že žalovaný v 4/ rade je veriteľom úpadcu označeného na strane žalobcu (má voči nemu peňažnú pohľadávku postúpenú zmluvou) a tiež to, že túto pohľadávku si do konkurzu úpadcu označeného na strane žalobcu neprihlásil, preto vo vzťahu k žalovanému v 4/ rade súd považuje žalobu nielen za nedôvodnú (nenaplnené znaky v zmysle § 62 ods. 2 písm. a) a § 57 ods. 4 ZKR), ale aj za predčasnú, čo si uvedomuje aj žalobca, ktorý podal návrh na prerušenie konania, pretože v prípade, ak si žalovaný v 4/ rade uplatní do konkurzu úpadcu označeného na strane žalobcu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/77/2014 pohľadávku vzniknutú z právneho dôvodu Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015, správca úpadcu (žalobca) má možnosť uvedenú pohľadávku poprieť v zmysle § 62 ods. 6 ZKR.
27. Z uvedených dôvodov (pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky) žalobu voči žalovanému v 4/ rade a voči žalovaným v 1/ až 3/ rade zamietol ako nedôvodnú.
28. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie finančnej náhrady vo výške 260.000,- eur s príslušenstvom v prospech všeobecnej podstaty úpadcu RESUSTIC-ZEMPLÍN, s.r.o. tento zamietol, keďže nadväzuje na zamietnuté nároky.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1/ a žalovanému v 4/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže boli v konaní úspešní. Žalovanému v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznal, keďže im v konaní ako nečinným žiadne trovy nevznikli.
30. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania po zistení, že žalovaný v 4/ rade si neprihlásil pohľadávku vo výške istiny a príslušenstva, ktoré mu bolo postúpené Zmluvou uzavretou so žalovaným v 1/ rade s uvedením právneho dôvodu Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015 do dňa rozhodovania súdu o návrhu žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti, že pre potreby konkurzného konania úpadcu na strane žalobcu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/77/2014 je vhodné prvotne riešiť otázku odporovateľnosti úkonov (ustálila by sa masa majetkovej podstaty úpadcu); v opačnom prípade súd považuje žalobu za predčasnú, pretože žalobca v rámci svojho dispozičného práva mal a mohol zvoliť iný procesný postup.
31. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
32. Za nesprávny procesný postup považuje neprerušenie konania, pretože na Okresnom súde Košice I prebieha konkurzné konanie úpadcu (sp.zn. 26K/77/2014), v rámci ktorého sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, a to skutočnosť - (ne)prihlásenia sa žalovaného v 4/ rade v konkurznom konaní úpadcu, ktorá skutočnosť v priamej súvislosti s konaním o určenie neúčinnosti právneho úkonu, môže a je spôsobilá ukrátiť veriteľov úpadcu prihlásených v konkurznom konaní.
33. Dôvodí, že do času odpadnutia prekážky v konkurznom konaní, v podobe prihlásenia alebo neprihlásenia sa žalovaného v 4/ rade do konkurzného konania úpadcu (nakoľko je nesporné, že žalovaný v 4/rade eviduje pohľadávku voči úpadcovi i keď z odporovateľného právneho úkonu) žalobca nevie a nemôže v tomto konaní preukázať existenciu ukrátenia veriteľov v konkurznom konaní, pričom práve (ne)existencia (ne)ukrátenia veriteľov spôsobuje prekážku v konaní z dôvodu ktorej mal súd prvej inštancie konanie prerušiť, a to až do času, kedy si žalovaný v 4/ rade uplatní svoju pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu v konkurznom konaní úpadcu alebo neuplatní a dôjde k zverejneniu oznámenia o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude mať za následok nesporné zistenie (ktoré nevie súd prvej inštancie prejudiciálne posúdiť, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurznom konaní úpadcu).
34. Odvolateľ má preto za to, že súd prvej inštancie tak svojim procesným postupom odňal žalobcovi právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces, kedy mu znemožnil uniesť dôkazné bremeno v konaní, a bez vyriešenia otázky, ktorá sa rieši v inom konaní (konkurzné konanie úpadcu), o ktorej súd prvej inštancie nie je oprávnený rozhodnúť ani ju prejudiciálne posúdiť, predčasne v rozpore so zákonom rozhodol.
35. Odvolateľ zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 3.7.2012 nedošlo automaticky k zníženiu majetku pristupujúceho dlžníka. Z obsahu predmetnej Dohody totiž vyplýva, že úpadca sa popri žalovaných v 2/ a 3/ rade zaviazal splniť dlh
- istinu vo výške 260.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovanému v 1/ rade. Podľa názoru odvolateľa uvedená Dohoda predstavuje automatický záväzok úpadcu splniť celý dlh, nakoľko k tomuto pristúpil, čo automaticky znamená zníženie (čistého majetku úpadcu o hodnotu tohto záväzku), nakoľko hodnotu čistého imania úpadcu je možné určiť iba porovnaním aktív a pasív úpadcu.
36. Odvolateľ má za to, že v konaní nebolo sporné a nikto zo žalovaných nerozporoval skutočnosť, že úpadca nemá dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurznom konaní úpadcu. Odvolateľ má preto za to, že je dôvodné vychádzať z tvrdenia žalobcu, ktoré v konaní nebolo sporné, že pristúpením k Dohode došlo k zníženiu hodnoty majetku, nakoľko sa úpadcovi nedostalo žiadne protiplnenie, ktoré by bolo ekvivalentom jeho plnenia z predmetnej Dohody.
37. V ďalšom namieta, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že žalovaný v 4/ rade nie je účastníkom právneho úkonu - Dohody a teda nie je pasívne vecne legitimovaným. Toto právne posúdenie je podľa odvolateľa v rozpore s ust. § 62 ods. 2 písm. a) ZKR. Dôvodí, že predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného v 4/ rade je Factoring a Forfeiting, teda musí si byť vedomý, že skutočnosť, že nadobudne pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky, táto zmluva nezakladá a neodôvodňuje jej právny pôvod vzniku, výšku, vymáhateľnosť pohľadávky, pričom z pohľadu podnikateľského subjektu v oblasti Factoring a Forfeiting je primárny záujem pri nadobúdaní pohľadávky skúmať možnosť jej vymoženia, teda či sa za ponúknutú odplatu oplatí takúto pohľadávku nadobudnúť a zároveň overiť výšku, resp. primeranosť podnikateľského rizika, ktoré vo vzťahu k nadobudnutiu tejto pohľadávky znáša.
38. Vzhľadom na uvedené odvolateľ tvrdí, že žalovaný v 4/ rade sa mal možnosť oboznámiť so všetkými dokladmi týkajúcimi sa nadobudnutia pohľadávky a teda mu musela byť známa skutočnosť, že úpadca so žalovaným v 1/ až v 3/ rade uzavrel Dohodu o pristúpení k záväzku a najmä, že táto bola uzavretá úpadcom bez primeraného protiplnenia.
39. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalovaný v 4/ rade pri kúpe pohľadávky vychádzal z toho, že ide o judikovanú pohľadávku, ktorá v čase jej prevodu bola už exekučne vymáhaná a teda
nemal pochybnosti o jej vymáhateľnosti, resp. o tom, že môže ísť o pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu žalobca zdôraznil, že žalovaný v 4/rade je podnikateľským subjektom, a preto znáša aj s tým spojené podnikateľské riziko. Na uvedenom podľa odvolateľa nič nemení konštatovanie súdu prvej inštancie, že pohľadávka bola judikovaná v indcidenčnom konaní. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 27Cbi/43/2010 súd neskúmal možnosť, resp. prípadnú odporovateľnosť predmetnej Dohody a ani túto Dohodu z hľadiska odporovateľnosti nemohol objektívne posúdiť, keďže nemal vedomosť o existencii záväzkov úpadcu, jeho majetku atď.
40. Vzhľadom na uvedené odvolateľ tvrdí, že je preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 4/ rade v konaní, ktorému na základe odporovateľného právneho úkonu (Dohody) bolo zriadené ďalšie právo (Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2015). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 4/ rade odôvodňuje podľa odvolateľa aj fakt, že postúpením pohľadávky prešlo na žalovaného v 4/rade iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Zo samotnej zmluvy pri tom vyplýva, že sa na žalovaného v 4/rade postupovala iba časť pohľadávky a nie celá pohľadávka. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že rozsudok je v tejto časti aj nepreskúmateľný. Naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že uzavretím zmluvy bolo žalovanému v 4/ rade zriadené ďalšie právo vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, vo zvyšnej časti ostal záväzkovo právny vzťah z Dohody o pristúpení k záväzku, ktorého právnym dôvodom vzniku bola neúčinnosť právneho úkonu Zmluvy o prenájme zo dňa 31.1.2010 nedotknutý.
41. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
42. Žalovaný v 4/ rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, za nesprávnu považuje argumentáciu odvolateľa, že voči žalovanému v 4/rade bolo na základe odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo.
43. Žalovaný v 1/ rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil skutočnosť, že žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, či a v akom rozsahu došlo k zmenšeniu majetku žalobcu.
44. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, odvolanie proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie (výrok, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania) odmietol, vychádzajúc z § 357 CSP, ktorý taxatívne vymedzuje uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné (výrok rozhodnutia o prerušení konania má charakter uznesenia). Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Ak teda bol podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu odvolanie prípustné, preto ho odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP odmietol.
45. Pokiaľ ide o I., II. a III. výrok rozsudku, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
46. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
47. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
48. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
49. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
50. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.8.2019 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
51. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vyčerpávajúco vyporiadava so všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie vo veci samej; preto sa obmedzuje na skonštatovanie jeho správnosti (§ 387 ods. 2) a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:
53. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by danými právnymi úkonmi (mimo ďalších dôvodov pre nevyhovenie žalobe uvádzaných súdom prvej inštancie) došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov.
54. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že Dohodou o pristúpení k záväzku došlo automaticky k zníženiu majetku úpadcu ako pristupujúceho dlžníka. Jej uzavretím totiž nedochádza k zániku pôvodného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý naďalej trvá a nemení sa ani osoba dlžníka. Dochádza iba k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku ktorej pristupujúci dlžník k záväzku pristúpil. Je na veriteľovi akým pomerom a od ktorého dlžníka bude požadovať plnenie (medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu). Povedané inak, k zmenšeniu majetku dochádza až plnením pristupujúceho dlžníka, nie uzavretím dohody.
55. Nesprávny je aj záver odvolateľa, že „postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vzniká“, pretože riadnym postúpením postupca už nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom cesie. Navyše zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by bola postupovaná len časť pohľadávky, v dôsledku čoho má podľa tvrdenia odvolateľa účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostávať naďalej postupca. Postupovaná bola totiž len nesplnená časť pohľadávky („ostatok istiny“), keďže zvyšok plnením zanikol a ako taký nemohol byť predmetom postúpenia. Aj zo samotného textu zmluvy vyplýva, že postupca sa zaväzuje pohľadávku po postúpení nerealizovať, teda táto v nezaniknutom rozsahu prechádza na postupníka. Žalovanému v 4/ rade preto nevzniklo ďalšie právo na základe tejto zmluvy.
56. Na základe uvedeného bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho I., II. a III. výroku ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný v 1/ a 4/ rade.
58. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/ a 3/ rade, ich náhrada im priznaná nebola, keď im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).