Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/15/2020

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, dieťa rodičov matky: Y. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, J. nad L., otca: N. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G. 2, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -34 zo dňa 24.10.2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II., III. a VI.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N.. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. V priebehu konania sa dohodli na zverení maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a na rozsahu úpravy styku otca so synom. Matka považuje výživné pre maloletého syna vo výške 200,- Eur za primerané, zodpovedajúce jeho potrebám. Otec súhlasil s výškou výživného v rozmedzí od 100,- až 120,- Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Súd z v e r u j e maloletého N. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa po 150,-eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet matky číslo C XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX počnúc dňom 1.7.2019. III. Dlžné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 1.7.2019 do 31.10.2019 v sume 435,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť na účet matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v stredu a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod.. V. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať ho otcovi pred domom kde býva a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa vrátiť matke v určenom čase. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, jej príjem je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, snaží sa brigádnicky privyrobiť. Otec plní povinnosť nepravidelne. Je zamestnaný. Jeho príjmy sú 900,- až 1.000,- Eur podľa odpracovaných hodín, prispieva na poplatky spojené s bývaním a domácnosťou, tiež plní výživné na syna. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd na jednej strane zohľadnil vek a odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strane zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča. Otec je od júla 2019 zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 934,14 Eur. Je zdravý, schopný pracovať a dosahovať príjem. Podľa zákona je povinný podieľať sa na zabezpečení výživy maloletého syna a maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. S prihliadnutím na zistené zárobkové pomery otca, jeho schopnosti dosahovať príjem, výdavky, mal súd za preukázané, že je v jeho možnostiach podieľať sa na zabezpečení výživy dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Táto čiastka predstavuje menej ako 20 % čistého príjmu otca dosahovaného v súčasnosti v zamestnaní. Vyživovaciu povinnosť súd určil otcovi počnúc mesiacom júl 2019, kedy matka podala návrh na súd. Za obdobie od 01.07.2019 do 31.10.2019 výživné na maloleté dieťa predstavuje sumu 600,- Eur (4 mesiace x 150,- Eur). V danom časovom období si otec splnil vyživovaciu povinnosť spolu vo výške 165,- Eur (mesiac júl - 65,- Eur, september - 100,- Eur ), preto túto sumu súd odpočítal od celkového dlhu a dlžné výživné činí čiastku 435,- Eur. Vzhľadom na výšku dlhu súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť tento záväzok matke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec vo výpovedi tvrdil, že aj v mesiaci august 2019 si splnil vyživovaciu povinnosť a to tak, že matke dal osobne finančné prostriedky. Matka však tieto jeho tvrdenia poprela a otec nedoložil súdu iný dôkaz o pravdivosti tohto tvrdenia, preto súd nemohol takéto finančné plnenie započítať do dlžného výživného.

4. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Odvolanie otca a vyjadrenie k odvolaniu

5. Proti rozsudku a to proti výrokom II. a III. podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne určil výšku dlžného výživného a to z dôvodu, že matke zaplatil výživné v mesiaci august a október 2019, nesprávne určil výšku výživného, ktorá nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, keďže jeho reálny príjem je 520,- Eur mesačne od mesiaca 11/2019, kedy začal pracovať u iného zamestnávateľa. Súd neprihliadol na jeho výdaje, na to, že má cukrovku, musí dodržiavať stravu a má inzulínovú pumpu. Navrhuje platiť výživné pre maloletého vo výške 100,- Eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník a matka sa odvolaniu otca nevyjadrili.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( , ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Podľa ustanovenia , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému N. vo vzťahu k určenému rozsahu výživného.

10. Odvolací súd skutočný stav zistený súdom prvej inštancie považoval za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacom súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

O výške výživného správne rozhodoval podľa ust. § 62 ods.2, 3, 4, 5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne.

11. Námietky odvolateľa sa dotýkajú skutkových otázok zistenia jeho reálnych možnosti a schopnosti, správnosti záveru prispievať na výživu maloletého syna v rozsahu 150,- Eur mesačne. Otec namieta odôvodnenosť potrieb maloletého dieťa, nesprávnosť vyhodnotenia pomerov matky, ktorá deklarovala výdaje, ktoré sú oveľa vyššie než jej reálne príjmy, keďže má byť len poberateľkou rodičovského príspevku.

12. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie je preukázateľne zistené, že rodičia mal. N. nežijú v spoločnej domácnosti, žijú oddelene, netvoria rodinu. K dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností došlo s výnimkou výšky výživného pre maloletého. Mal. N. je vo veku 3 rokov. Medzi oprávnené výdaje maloletého patria náklady na základné potreby súvisiace s výživou, ošatením, obuvou, ďalej stravou, pobytom v materskej škôlke, náklady na drogériu, kozmetiku , náklady na bývanie ,náklady matky na pohonné hmoty na prepravu maloletého do škôlky a k lekárovi, náklady súvisiace so zdravotnými problémami. Z lustrácie registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec bol zamestnancom v roku 2017 až 2018 v spoločnosti Z., s.r.o., so sídlom v Y. C.. Ďalej od 12.06.2019 do 30.06.2019 pracoval v spoločnosti Q. L., na základe dohody o pracovnej činnosti a od 01.07.2019 do 06.11.2019 na základe pracovnej zmluvy. Vychádzajúc z výsluchu otca, jeho príjem sa pohybuje vo výške 900,- až 1.000,- Eur, jeho príjem závisí od počtu hodín, ktoré odpracuje.

13. Po rozpade rodiny je povinnosťou každého z rodičov zabezpečiť dieťaťu výživu a zabezpečiť mu také podmienky aké by dieťa malo, ak by spolu rodičia žili, starali sa o neho, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičia. Maloletý je osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 16.12.2015). Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

14. Podľa ust. , o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa ust. , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa ust. , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

19. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie pravidelných, nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

20. K námietke odvolateľa o potrebách maloletého a odôvodnenosti týchto potrieb odvolací súd udáva. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov.

21. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že výdaje tvrdené matkou nie sú výnimočné ani navýšené a zodpovedajú veku maloletého. Maloletý je vo veku, keď navštevuje materskú škôlku, má oprávnené potreby -ošatenie, obuv, strava, drogéria, kozmetika, náklady, ktoré súvisia s návštevou predškolského zariadenia. Zvýšené potreby má maloletý na ošetrenie, doplatenie liekov a mastí kvôli jeho zdravotnému problému, matka ich vyčíslila na 40,- Eur mesačne. Pri oprávnenosti výdajov je potrebné prihliadnuť aj na pomernú časť nákladov na bývanie pre maloletého ktoré matka zabezpečuje. V súvislosti so zabezpečením bývania matka spláca hypotekárny úver. S prihliadnutím na vek maloletého je možné konštatovať, že ide o základné potreby, v percentuálnom vyjadrení potreby maloletého môžu byť vo výške 15 % vo vzťahu k čistému príjmu povinného rodiča, pokiaľ rodič nemá iné vyživovacie povinnosti a dieťa nemá zvýšené náklady na výživu.

22. Druhým kritériom pre správne určenie výšky výživného sú schopnosti a možnosti povinného rodiča Ide o subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

23. Odvolací súd nenašiel iné posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov a schopnosti a možnosti povinného rodiča. Súd prvej inštancie správne zistil, že otec je zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 934,14 Eur. Otec bol zamestnancom spoločnosti Z. s.r.o. do 14.12.2018. Od 16.01.2019 do 30.06.2019 pracoval v spoločnosti I., s.r.o. a rozhodujúcim pre posúdenie jeho schopnosti a možnosti bol jeho príjem zo spoločnosti Q. - L. s.r.o., v ktorej pracoval od 01.07.2019 do 06.11.2019. Súd prvej inštancie správne vychádzal z príjmu otca z pracovného pomeru, pokiaľ jeho príjem bol mesačne viac ako 900,- Eur v čistom. Sám otec vo svojej výpovedi uviedol, že príjem má od 900,- do 1.000,- Eur mesačne v závislosti od odpracovaných hodín. Výška výživného vzhľadom na vek maloletého dieťaťa by mala predstavovať sumu 15 % z jeho čistého príjmu. Vychádzajúc zo sumy 950,-

Eur / stred medzi 900,- až 1.000,- Eur ) je výška výživného 142,- Eur mesačne. Ide o stanovenie na hornej hranici percentuálneho vyjadrenia s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa.

24. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytne v peniazoch. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. ).

25. Osobná starostlivosť, bezplatné služby prania, žehlenia, varenia, je vzhľadom na konkrétny vek dieťaťa postavená na roveň finančného plnenia, ktorým si rezidentný rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť. Ak ten nie je schopný zo svojich príjmových pomerov zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti inou formou a pomery povinného rodiča to dovoľujú, je spravodlivé, aby zabezpečoval všetky ostatné oprávnené potreby mal. dieťaťa.

26. Odvolací súd sa stotožnil so stanovením výšky výživného zo strany otca s prihliadnutím na dôležitú skutočnosť, a to že matka je poberateľkou rodičovského príspevku z dôvodu zabezpečovania výlučnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Práve v dôsledku tejto výlučnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nie je zamestnaná v pracovnom pomere, nemá iný príjem ako príjem príležitostných brigád. Táto okolnosť bola dôležitou pre stanovenie mesačného výživného vo výške 150,- Eur mesačne. Pri vyhodnocovaní rozsahu výživného musí súd reflektovať príjmy oboch rodičov, ich schopnosti a možností, ich reálnu schopnosť dosahovať príjmy, ktoré majú, ich majetkové pomery zohľadňujúc osobnú starostlivosť matky, ktorá v dôsledku veku mal. Mathiasa je stále výrazná a nemožno na ňu neprihliadať, pokiaľ matka nemôže plniť iným spôsobom než osobnou starostlivosťou, svoju vyživovaciu povinnosť môže preniesť rozsah časti finančného plnenia na povinného rodiča ako otca, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti.

27. Námietka odvolateľa sa dotýka aj nesprávneho zistenia jeho oprávnených výdajov a potrieb, tieto boli súdom zisťované, otec bol vypočúvaný a vo svojom výsluchu uviedol svoje oprávnené výdaje, na ktoré súd prihliadol. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Aj to je dôležitým faktorom pre stanovenie rozsahu výživného.

28. Námietky otca spočívajú v tom, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem, z ktorého súd vychádza, pretože ukončil pracovný pomer a dosahuje len minimálnu výšku mzdy, pretože od novembra 2019 mu bola určená výška mzdy vo výške 520,- Eur mesačne. Odvolací súd vychádzal zo stavu rozhodného pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy príjem otca bol z pracovného pomeru, ktorý trval so spoločnosťou Q. - L. s.r.o. v súlade s ust. , kedy je súd viazaný stavom v čase vyhlásenia rozsudku.

29. Ďalšia námietka odvolateľa sa dotýka nesprávne určenej výšky dlžného výživného. Namieta v podanom odvolaní, že prispel matke sumou 100,- Eur v mesiaci august 2019 a rovnako tak v mesiaci október 2019 a tieto sumy súd nezohľadnil a nezapočítal ich do dlžného výživného. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vyrovnáva správne s námietkou otca vo vzťahu k plneniu výživného za mesiac august 2019 s poukazom na to, že otec nepreukázal plnenie tohto výživného, pričom na preukázanie plnenia vyživovacej povinnosti od mesiaca júl 2019 bol otec súdom vyzvaný a bola mu uložená povinnosť uznesením zo dňa 01.10.2019 (č.l.24 súdneho spisu), aby predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú plnenie jeho vyživovacej povinnosti od mesiaca júl 2019. Ďalej je potrebné uviesť, že ani v podanom odvolaní, nepredložil otec k podanému tvrdeniu žiaden dôkaz preukazujúci plnenie vyživovacej povinnosti v tomto mesiaci. Súd povolil otcovi zaplatiť dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2019 do 31.10.2019 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Znamená to, že otec má možnosť splácať tento dlh pomerne v dlhej lehote, keďže je stanovená táto lehota až od právoplatnosti rozsudku.

30. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. (ďalej len „“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odvolateľom. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. , vrátane správneho výroku o trovách konania.

32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod , pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).