Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/153/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovaným 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. L./XX, XXX XX E., 2/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie sumy 6.367,25 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -147 zo dňa 24. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu sčasti zaplatenia úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 € od 01. 10. 2018 až do zaplatenia zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.015,09 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01. 10. 2018 až do zaplatenia, úroky v sume 12,60 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), a to titulom plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 07.06.2012 medzi pôvodným veriteľom V. O. so sídlom v O. a žalovanými 1/ a 2/ (ďalej v texte aj „zmluva o úvere“). V poradí ďalšími výrokmi okresný súd žalobu sčasti zaplatenia úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 € od 01. 10. 2018 až do zaplatenia zamietol (výrok II.) a sčasti zaplatenia sumy 340,- € súd konanie zastavil (výrok III.).

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval nárok žalobcu (dodávateľa) voči žalovaným 1/ a 2/ ako spotrebiteľom za odôvodnený len čo do sumy 6.015,09 € s príslušenstvom, nakoľko z listinných dôkazov, ktoré boli súdu doručené, vyplynulo, že zostatok dlhu na istine žalovaným poskytnutého úveru bol dňu 30. 09. 2018 práve vo vyššie uvedenej sume, a to 6.015,09 €. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania, po podaní žaloby zaplatili sumu 340,- €, v ktorom rozsahu vzal žalobca žalobu späť a konanie bolo v tomto rozsahu zastavené aplikujúc ust. (ďalej v texte „CSP“). Žalovaný 1/ a 2/ sa napriek poučeniu a výzve súdu k žalobe nevyjadrili, zostali v spore nečinní, nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že úver nesplácali riadne a včas, nereagovali ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19. 10. 2015. Právny predchodca žalobu

- pôvodný veriteľ podľa okresného súdu dôvodne úver, ktorý bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý, predčasne zosplatnil ku dňu 05. 11. 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na úhradu sumy tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, pretože v tomto rozsahu považoval nárok žalobcu za preukázaný.

3. Pokiaľ ide o výrok II., ktorým okresný súd v časti nároku žalobcu o zaplatenie úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 € od 01. 10. 2018 až do zaplatenia zamietol, v tomto rozsahu okresný súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria

veriteľovi, teda žalobcovi len do predčasnej splatnosti dlhu. Okresný súd doplnil, že po predčasnej splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka podľa okresného súdu vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, pričom úrokový záväzkový vzťah je len vedľajším akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku, preto s plnením hlavného záväzku zaniká i tento akcesorický úrokový záväzok.

4. K tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 28. 03. 2019, že tento má v zmysle ust. nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 07. 06. 2012, je zmluvou spotrebiteľskou a spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovenia nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, napriek tomu, že ide o absolútny obchod v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.

5. Okresný súd na záver rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ako aj , v zmysle ktorých rozhodnutí ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto využívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.

6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval okresný súd ust. v spojení s , teda rozhodol podľa pomeru úspechu strany sporu vo veci.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým okresný súd žalobu voči žalobcovi vo zvyšku zamietol (výrok II.), podal včas odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd rozhodol nesprávne, nakoľko neboli splnené procesné podmienky, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prioritne žalobca namietal, že v rozsahu, v ktorom rozhodnutie napadol, je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru už nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V tejto súvislosti poukázal i na ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorého výkladom a contrario v prípade, ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované práva na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokov až do okamihu splatenia úveru. Uznal, že rozhodovacia prax súdov v tejto otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá a opätovne poukázal na ust. . Zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je preto povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia. Na povinnosť splatiť úroky z úveru podľa žalobcu nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Žalobca poukázal i na obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere, najmä bod 6.4, v zmysle ktorého ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta (žalovaných 1/ a 2/) voči banke. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ zo strany žalovaných nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku, v zmysle ktorého je povinný žalovaný 1/ a 2/ uhradiť zmluvne dohodnuté úroky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania žalobcu podľa z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa , rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 € od 01. 10. 2018 až do zaplatenia (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podľa zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.015,09 € s príslušenstvom, úroky v sume 12,16 € (výrok I.) a vo výroku, ktorým súd konanie sčasti zaplatenia sumy 340,- € zastavil (výrok III.) nebol rozsudok okresného súdu odvolaním napadnutý, preto v zmysle zostáva v tomto rozsahu nedotknutý.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým nepriznal žalobcovi ako dodávateľovi úroky z úveru až do zaplatenia dlhu voči žalovaným 1/ a 2/ ako spotrebiteľom. Je teda nutné preskúmať, či okresný súd zaujal správny právny názor v časti uplatňovaného nároku žalobcom, ktorý zodpovedá dohodnutým úrokom z úveru vo výške 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 € od 01. 10. 2018 až do zaplatenia. Okresný súd tento nárok žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do predčasnej splatnosti dlhu, nakoľko po predčasnej splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Okresný súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.

12. Odvolací súd uznáva, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru bola rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

13. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na vysvetlenie obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 6. marca 2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

14. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej v texte aj „Najvyšší súd SR“ ) zo dňa 16. 06. 2020 vydanom v konaní pod sp. zn. , ktoré dovolacie konanie bolo vedené o obdobnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na úroky z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Najvyšší súd SR v uvedenej veci dospel k právnemu záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

15. Aj v prejednávanom prípade je titulom plnenia uzavretá zmluva o úvere , a to zmluva spotrebiteľská podliehajúca Zákonu o spotrebiteľských úveroch, ktorý nepokrýva všetky otázky vzniku úverového vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, a ani riešenie otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úrok z poskytnutého úveru a ani vzťah z úrokov z úveru a úrokov z omeškania, či výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy . Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval, že síce zmluva o úvere je v zmysle tzv. absolútnym obchodom, avšak ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať ( ). Je teda zrejmé, že pokiaľ okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že v uvedenej veci nie je náležitá aplikácia ustanovenia , postupoval vecne správne.

16. Je však nutné uznať, a uvedené nespochybnil ani okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že zo žiadneho ustanovenia , avšak ani a ani Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Uvedené dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny však podľa odvolacieho súdu nepochybne jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok do omeškania so splácaním úveru, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru, platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí jednoznačne dospel k záveru, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd a dosiaľ odvolací súd z uvedeného záveru vychádzal aj vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, že dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je takéto dojednanie porušením ustanovenia . Na druhej strane však postavenie veriteľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa žalobca v odvolaní odvolával na dojednanie, na základe ktorého boli žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť žalobcovi úroky z úveru až do zaplatenia istiny, takéto dojednanie je neplatné.

17. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ale následne v úvahe o rozsahu nároku žalobcu - dodávateľa voči spotrebiteľovi titulom plnenia zo zmluvy o úvere dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny, nie však do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, z ktorého právneho záveru vychádzal pri rozhodovaní v prejednávanej veci okresný súd, ale v takej výške, „akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

18. Okolnosťami súvisiacimi s posúdením rozsahu - výšky nároku žalobcu na úroky z istiny, ktoré by zodpovedali výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, sa dosiaľ okresný súd nezaoberal, pretože vychádzal z nesprávneho právneho záveru, podľa ktorého prináleží veriteľovi úrok z istiny len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ by preto odvolací súd založil svoje skutkové a právne závery na skutočnostiach, ktoré dosiaľ neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, strany sporu nemali možnosť k nim uviesť svoje vyjadrenia, prípadne za účelom preukázania nároku žalobcu vo vyššie uvedenom ponímaní rozhodnutia Najvyššieho súdu SR predložiť listinné dôkazy, došlo by k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces, ak by takýmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ak nie je účelné doplniť dokazovanie v rozsahu, v ktorom okresný súd dosiaľ k dokazovaniu nepristúpil. Okresný súd v tomto smere vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nevyslovil žiadne skutkové a preto ani právne závery k predloženému spôsobu výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po jej vyhlásení, k výške úveru, výške úroku a k okolnostiam ako boli dohodnuté anuitné splátky, v akej výške, ich počte a období ich trvania v zmysle prehľadu splácania úveru, vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam sa majú strany právo vyjadriť a uplatniť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany.

19. Úlohou okresného súdu bude preto v zmysle intencií rozhodnutia Najvyššieho súdu SR posúdiť nárok žalobcu a v prípade, ak dospel k tomu, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom došlo v súlade s a ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, posúdiť úrok z istiny, v akom rozsahu by žalobcovi prináležal, teda vo výške, ktorú by pri riadnom plnení povinností dlžník mal zaplatiť ako cenu peňazí.

20. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle aj o trovách odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).