Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-49-2020.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, IČO: 42 072 905, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 446,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/28/2019-54 zo 4. februára 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 446,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 446,87 eur od 23. augusta 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že v prejednávanej veci nariadil 7. augusta 2019 pojednávanie na 4. februára 2020 o 13:00 hod. na č. dverí 322. Na toto pojednávanie predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. V predvolaní na toto pojednávanie boli sporové strany a právny zástupca žalobcu poučení, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 278 CSP). Žalovaná sa 4. februára 2020 na pojednávanie nedostavila, hoci naň bola riadne a včas predvolaná, ani neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu sa na toto pojednávanie dostavil a na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 CSP. 2.2 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 2.3 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Poznamenala, že inštitút rozsudku pre zmeškanie slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovanej, pričom ona v prebiehajúcom súdnom konaní nebola nečinná. Tvrdila, že z obsahu predvolania je zjavné, že nebola riadne a priamo poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Mala za to, že v predvolaní na pojednávanie nie je možné formulovať poučenie neadresne (dokonca bez uvedenia postavenia strany sporu) a navyše spôsobom, že sa v poučení prezumuje predvolanie s poučením o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. I.ÚS 233/2019-22 zo 4. júna 2019, v ktorom súd uviedol, že považuje za potrebné dať do pozornosti, že formalisticky výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP treba posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 13. mája 2020. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej v zmysle § 274 CSP. Podotkol, že takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie a nie sankciu za pasivitu počas celého konania. Konštatoval, že v tomto prípade žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila vôbec a pojednávania sa nezúčastnila. Vytýčené pojednávanie výslovne odignorovala, hoci bola naň riadne a včas predvolaná a súčasne poučená, že ak svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, súd rozhodne na návrh druhej strany rozsudkom pre zmeškanie. Popritom dal do pozornosti, že v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) CSP súd nemá poučovaciu povinnosť, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súčasne poukázal aj na odsek 7. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/87/2018, podľa ktorého súd nie je povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná v súdom určenej lehote nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie podané žalovanou v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP s tým, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu, zodpovedajúco ustanoveniu § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou § 380 ods. 2 CSP) a napokon i tak ako bude uvedené ďalej prípustnosťou odvolacieho prieskumu rozsudkom pre zmeškanie danou ust. § 356 písm. b) CSP (obmedzený výlučne na skúmanie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 446,87 eur s príslušenstvom i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu, ktorou proti žalovanej uplatňoval predmetný nárok. Voči vydanému platobnému rozkazu, č. k. 29Up/66/2019-15 z 8. februára 2019, bol podaný žalovanou odpor. V odpore žalovaná namietala, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP, pretože žalobca v tomto návrhu neoznačil a presne nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t. j. presne nešpecifikoval údaje, o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod., dokonca niektoré dôkazy ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Ďalej tvrdila, že žalobca nemá v obchodnom registri zapísané predmety podnikania faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, teda takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Zároveň mala za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, v dôsledku čoho poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Navyše podľa nej došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, ktoré bolo v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
9. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu.
10. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 4. februára 2020 o 13:00 hod.. V predvolaní na toto pojednávanie bolo výslovne uvedené poučenie pre sporové strany, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostavia, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Toto predvolanie bolo doručené žalovanému 9. januára 2020 o 8:23 hod..
11. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo 4. februára 2020 vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie neustanovila aj napriek tomu, že u nej bolo predvolanie na toto pojednávanie vykázané a svoju neprítomnosť na dnešnom pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o odročenie. Zo zápisnice vyplýva aj to, že právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 CSP.
12. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.
13. Zákonodarca rekodifikáciou civilného procesu vykonanou zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok upravil aj možnosť súdu rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, t. j. vydať tzv. kontumačný rozsudok aj v prípade procesnej pasivity žalovaného (§ 274 CSP), za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok, že sa žalobca žalobou domáha splnenia povinnosti (§ 137 písm. a) CSP), že sa žalovaný nedostavil sa na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a napokon, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
15. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
18. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese Ústavou SR zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP) a je potom na procesnej strane, či svoje právo využije, alebo nie.
19. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné nie je, avšak Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý žalovaný musí podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto návrhu musí uviesť dôvod zmeškania (§ 277 ods. 2, 3 CSP).
20. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 4. februára 2020 neospravedlnila aj napriek tomu, že predvolanie na toto pojednávanie jej bolo elektronicky doručené 9. januára 2020 o 8.23 hod.. Preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nesprávny postup, keď prejednal vec v neprítomnosti žalovanej.
21. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania, ako je to v prejednávanej veci, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, z čoho vyplýva, že odvolací prieskum je podľa § 356 písm. b) CSP obmedzený výlučne na skúmanie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, je možné posudzovať iba v prípade, ak žalovaný podal návrh na zrušenie kontumačného rozsudku (§ 281 ods. 1, 2 CSP). V predmetnej veci takýto návrh podaný nebol.
22. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie napadnutého rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, predstavujúcou stratu sporu vo forme kontumačného rozsudku, a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
23. Ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku nebolo možné vyhodnotiť ani námietku žalovanej, že z obsahu predvolania je zjavné, že nebola riadne a priamo poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
24. Z obsahu predvolania založeného v spise (č. l. 51) nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie v tomto predvolaní strany sporu výslovne poučil, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 CSP a § 278 CSP).
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako takú, ktorá by privodila vo veci kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).