Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne J. Q., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X XXX/XX, XXX XX Stropkov, štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Lukášom Mojsejom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Pražská 501/2, 040 11 Košice proti žalovanej Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s., so sídlom MUDr. Pribulu 412/4, 089 01 Svidník, IČO: 47 249 099, zastúpenej JUDr. Máriom Keletim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.5.2017 podanou na Okresný súd Košice II. a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2018 domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 1 716 eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 5.5.2015 bola prijatá do Nemocnice arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s., (ďalej „Nemocnica Svidník“) na gynekologicko - pôrodnícke oddelenie za účelom operačného zákroku pre uterus myomatosus (nezhubný nádor hladkej svaloviny maternice) a krvácanie. Po absolvovaní vstupného gynekologického a interného predoperačného vyšetrenia jej bol v celkovej anestézii (narkóze) dňa 6.5.2015 vykonaný operačný zákrok - hysterectomia (odstránenie maternice). Počas operácie bola zohľadnená jej požiadavka na ponechanie obidvoch vaječníkov. Operácia bola vykonaná cez brušnú stenu. Po vykonaní operačného zákroku s ňou nebola vykonaná žiadna pooperačná kontrola. Naopak, po operácii sa začala sťažovať na ťahanie v boku, na čo jej bolo poskytnuté stanovisko, že sa jedná o prirodzenú pooperačnú bolesť. Po prepustení z nemocnice z nej začala samovoľne vytekať tekutina (neskôr jej bolo potvrdené, že sa jedná o moč), pričom 6C/5/2018 -2-

intenzita jej vytekania sa prudko zvyšovala. Hneď na to telefonicky kontaktovala primárku a oboznámila ju s touto skutočnosťou, na čo jej bolo z jej strany poskytnuté stanovisko, že sa jedná o vstrebávanie stehov a vzhľadom na jej silnejšiu postavu je to normálne. Na 10 (slovom: desiaty) deň po operačnom zákroku bola v nemocnici z dôvodu vybratia stehov. Výber stehov jej vykonala nie primárka, ale jej kolegyňa. Počas výberu sa opätovne sťažovala na bolesti a samovoľne výtoky. Aj napriek tomu jej nebola vykonaná žiadna kontrola. Týždeň po vybratí stehov tú bolesť už nemohla vydržať a vzhľadom na to, že samovoľné výtoky neprestávali, naopak ráno sa zobudila a celý matrac pod ňou bol mokrý, rozhodla sa navštíviť svoju gynekologičku MUDr. S.. Po vykonaní vyšetrenia z jej strany jej bolo oznámené, že tekutinou, ktorá z nej samovoľne vyteká, je moč. Následne z opatrnosti a pre potvrdenie jej záveru kontaktovala MUDr. S. svojho kolegu MUDr. L., ktorý pracuje v nemocnici Bardejov. Ten jej oznámil, že sa môže dostaviť v ten istý deň. Vybrala sa za ním do Bardejova, ale keďže bolesti boli veľmi silné, zastavili sa v nemocnici vo Svidníku s uvedením skutočností, ktoré MUDr. S. zistila. Na to jej bolo v nemocnici vo Svidníku vykonané vyšetrenie formou ultrazvuku, ale nedostala žiadne vyjadrenie o výsledkoch tohto vyšetrenia. Následne jej bola ponúknutá hospitalizácia v nemocnici vo Svidníku, ktorú zo strachu a spôsobu, s akým bol s ňou odkonzultovaný zákrok, odmietla a pokračovala radšej ďalej do nemocnice v Bardejove, kde jej MUDr. L. potvrdil závery MUDr. S., že sa jedná o moč. Po tomto vyšetrení jej MUDr. L. vybavil vyšetrenie v nemocnici v Prešove. V nemocnici v Prešove jej bolo vykonané vyšetrenie formou vloženia sondy do jej močového mechúra, kde bolo zistené, že o stenu močového mechúra je prišitý steh o veľkosti 1,5 cm. Nasadili jej katéter a predpísali antibiotiká. Následne jej bolo vykonané vyšetrenie v nemocnici Košice MUDr. J., ktorého výsledkom bolo to ďalšie ponechanie katétra a ďalšie užívanie antibiotík, keďže mala vysoké teploty. Celé toto obdobie od vykonania operačného zákroku bolo najhorším v jej živote. Väčšinu času strávila doma, nakoľko moč jej unikal samovoľne. Ak potrebovala ísť mimo byt, brala si náhradne oblečenie, aby sa mala do čoho prezliecť, keďže moč jej unikal samovoľne. Taktiež musela nosiť oblečenie, ktoré bolo voľnejšie, aby si mala kde umiestniť vrecko na moč. Vzhľadom na to, že je invalidnou dôchodkyňou, jej mesačný príjem je 160 eur. Cesty na kontroly do Košíc boli pre ňu veľmi finančne náročné, keďže je rozvedená. Od tohto obdobia to bolo pre ňu náročné, výsledkom čoho bola návšteva psychiatra, kde na sedenia chodí dodnes. Taktiež berie niekoľko psychiatrických liekov. Počas toho obdobia absolvovala v Košiciach niekoľko kontrol a až 21.7.2015 jej bol vykonaný operačný zákrok za účelom vystrihnutia zapáleného a poškodeného miesta na jej močovom mechúre, vrátané rekonštrukcie pošvy. Po vykonaní tohto operačného zákroku nevedela, čo bude ďalej a ako to dopadne. Naďalej musela nosiť katéter. Po tomto zákroku, ktorý dopadol dobre, má trvalé následky vo forme bolesti v boku, nemôže nič ťažké dvíhať, chodí neustále na WC. Každý deň berie niekoľko liekov od bolesti. Aj na základe tohto má problém sa zamestnať, resp. je pre ňu problematické vykonávať namáhavejšie činnosti. Má problém v sexuálnej oblasti, nakoľko pohlavný styk je pre ňu veľmi bolestivý, čoho dôsledkom bol aj partnerský rozchod s jej priateľom. V operačnom protokole o priebehu operačného zákroku o prešití steny jej močového mechúra nie je žiadna zmienka. Dňa 24.9.2015 podala podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov na prešetrenie vo veci poskytnutia jej zdravotnej starostlivosti v nemocnici arm. generála L. Svobodu, a.s. Výsledkom tohto šetrenia bolo konštatované nedbanlivostné pochybenie pri vykonaní operačného zákroku, čoho výsledkom bolo poškodenie jej močového mechúra a následný vznik vezikovaginálnej fistuly. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona 6C/5/2018 -3-

č. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov. Na základe jej podnetu bola Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetrená správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti na gynekologicko - pôrodníckom oddelení Nemocnici arm. generála L. Svobodu vo Svidníku. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, pričom Úrad zistil viaceré závažné nedostatky, ktorými bolo porušené ust. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov. Na základe uvedených skutočností došlo podľa jej názoru zo strany Nemocnice arm. generála L. Svobodu vo Svidníku k porušeniu právnej povinnosti, ktorá zakladá zodpovednosť za vzniknutú škodu v zmysle v znení neskorších právnych predpisov. V súvislosti s pochybením žalovanej pri operačnom zákroku zo dňa 6.5.2015 si týmto uplatňuje podľa ust. jednorazové odškodnenie bolesti, ktorá jej vznikla. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje podľa ust. a ust. zák. č. 437/04 Z.z. právny nárok na jednorazové odškodnenie bolestného v rozsahu 100 bodov. Vzhľadom na to, že k bodovému ohodnoteniu v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia došlo v auguste 2015, suma 2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2014 predstavuje 17,16 eura, t. j. 100 bodov x 17,16 eura = 1 716 eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.9.2017 navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že žalobkyňa bola hospitalizovaná dňa 5.5.2015 na gynekologicko-pôrodníckom oddelení žalovanej za účelom operačného zákroku pre uterus myomatosus a krvácanie. Operačný výkon bol realizovaný dňa 6.5.2015 v celkovej anestézii. Pred vykonaním samotného zákroku žalobkyňa po prijatí absolvovala vstupné gynekologické vyšetrenie so stanovenou diagnózou Uterus myomatosus, Hypermenorrhoea in anam. Žalobkyni v súvislosti so stanovenou diagnózou boli zrozumiteľnou formou vysvetlené možnosti operačnej liečby, vrátane možných operačných a pooperačných komplikácií.

Žalobkyňa vysvetlenie vzala na vedomie s tým, že mu porozumela a podpísala informovaný súhlas. Podpisom informovaného súhlasu vzala na vedomie okrem iných aj možnosť vzniku komplikácie, ktorá je predmetom sporu. Samotný priebeh operácie bol nekomplikovaný a počas celej operácie a po operácii bol cievkovaný moč číry. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe ohľadne pooperačného priebehu sa nestali tak, ako ich uvádza. Samotný pooperačný priebeh v čase hospitalizácie bol nekomplikovaný. Žalobkyňa sa počas hospitalizácie po vykonanom zákroku ani raz nesťažovala na žiadne ťažkosti. Žiadne ťažkosti neboli objektívne ani zistené. Žalobkyňa v čase hospitalizácie močila bez komplikácií, moč bol číry a v adekvátnom množstve, močila spontánne a teda nič nenaznačovalo únik moču. Počas hospitalizácie nikdy neudala výtok z pošvy, nešpinila a ani nekrvácala z rodidiel. V dôsledku nekomplikovaného priebehu bola žalobkyňa na piaty pooperačný deň, t. j. dňa 11.5.2015 prepustená do ambulantnej starostlivosti, pričom pri prepustení neudávala žiadne ťažkosti. Dňa 14.5.2015 sa dostavila na kontrolné vyšetrenie, kde jej bol vybratý steh na brušnej stene a opätovne neudávala žiadne ťažkosti alebo problémy. Až 19.5.2015, teda 13. pooperačný deň, kontaktovala primárku oddelenia C.. X. C. ohľadne možnej komplikácie, s ktorou sa dohodla na vyšetrení na gynekologickom oddelení. Na dohodnuté vyšetrenie sa však nedostavila. Primárka oddelenia ju osobne telefonicky kontaktovala, žalobkyňa vyšetrenie odmietla s tým, že ide do Bardejova. Na ďalšom postupe sa žalovaná nezúčastňovala a preto sa k nemu nevie vyjadriť.

-4-

3. Osobitne považuje za potrebné podrobnejšie rozobrať vznik pooperačných komplikácií v prípadoch takýchto operácií so zameraním na daný konkrétny prípad, ktorý je predmetom sporu. Podľa dostupnej odbornej literatúry (Urologické komplikácie pri gynekologických operáciách, h. doc. MUDr. B. C., CSc, Onkológia, Solen 2/2006) je miera poranenia močových ciest pri gynekologických operáciách v priemere 0,8 % (0 - 2,9 %), a miera poranenia močového mechúra počas abdominálnej hysterektómie je 0,5 - 1 % (Thomson). Iné odborné zdroje uvádzajú mieru poranenia močového mechúra počas gynekologickej operácie až 6 - 8 %. Dôvody vzniku poranení môžeme súhrnne nazvať ako rizikové faktory, ktoré sú rôzneho charakteru, napr.: obezita, sťažený prístup do malej panvy, nádory na maternici a s tým spojená zmena anatomických pomerov, predĺžený krčok maternice a podobne. Z dostupnej odbornej literatúry vyplýva, že aj napriek maximálnej snahe a súčasným poznatkom sa nedá urologickým komplikáciám pri gynekologických operáciách úplne vyhnúť. U žalobkyne J. Q. bolo niekoľko rizikových faktorov, ktoré možnosť operačnej komplikácie zvyšovali. Žalobkyňa mala vysoký BMI 32,5 - výška 168 cm, hmotnosť 92 kg a rovnako v dôsledku nádoru u nej nastala zmena anatomických pomerov, čo sú značné rizikové faktory pri operácii v blízkosti močového mechúra. Žalobkyňa mala predĺžený krčok maternice (4 cm) s chronickým zápalom, čo potvrdilo histologické vyšetrenie. Pri operačnom zákroku predĺžený krčok maternice vyžadoval rozsiahlejší zosun močového mechúra ako je bežné. Chronický zápal krčka maternice spôsobuje zhoršenie oddeliteľnosti vzájomne sa dotýkajúcich tkanív, v tomto prípade steny močového mechúra a krčka maternice. Pri odstrihnutí maternice od pošvy je vzdialenosť vrcholu močového mechúra približne 1 cm, pri tomto konkrétnom náleze a obezite to bolo aj menej a pri zošívaní pošvového pahýľa môže dôjsť k situácii, že steh prejde cez močový mechúr. Pri zošívaní pošvy pri abdominálnej hysterektómii používa žalovaná iba krátkodobo účinkujúci vstrebateľný materiál s antibakteriálnym účinkom. V takýchto operačných prípadoch bývajú poškodenia močového mechúra reálne častejšie ako sa zachytí v štatistikách, nakoľko vo väčšine prípadov sa komplikácia neprejaví, pretože dochádza k spontánnemu vyhojeniu rany. K poraneniu močovodu pri gynekologických operáciách sa v dostupnej literatúre uvádza: „Svetové štatistiky ukazujú, že ani dokonalá operačná technika, ani sebe väčšia opatrnosť nestačí zabrániť týmto príhodám. Nepokladá preto tieto poranenia za nejaké nedopatrenia alebo chybu operatéra, ale za typickú operačnú komplikáciu.“ Karel Uhlíř a kol.

- Urologické problémy v gynekológii, Avicennum, 1979. Z týchto dôvodov tvrdí, že nedošlo k porušeniu povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, nakoľko prešitie steny močového mechúra stehom je jedným z možných komplikácií operačného výkonu. Samotnú komplikáciu operačného výkonu, ktorá nastala, nie je hneď možné hodnotiť ako porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a teda ako protiprávny úkon. To by sa z medicínskej praxe museli vylúčiť akékoľvek rizikové faktory a komplikácie operačného výkonu a pooperačnej starostlivosti. Naviac nie je preukázané, že pooperačná komplikácia vznikla len ako dôsledok prešitia steny močového mechúra stehom. V pooperačnom období mala žalobkyňa sledovaný príjem a výdaj tekutín po dobu troch dní do odstránenia zavedeného katétra. Príjem a výdaj tekutín bol dostatočný a nenasvedčoval tomu, že časť moču uniká mimo močový mechúr. Ani v ďalšom období hospitalizácie sa pacientka Božena Q. na únik moču nikdy nesťažovala, moč nebol farebne zmenený, čiže v ňom nebola prítomná krv. Nikdy sa nesťažovala ani na akékoľvek bolesti. Žalovaná tvrdí, že pri neskoršie podchytenom jeden a pol centimetrovom defekte by únik moču musel byť evidentný hneď po vybratí katétra. Z toho je možné usúdiť, že k takémuto defektu mohlo prísť aj pri domácom liečení, pri nedodržaní liečebného režimu, napríklad pri zvýšenej fyzickej 6C/5/2018 -5-

námahe a tým zvýšenému vnútrobrušnému tlaku v mieste stehu, steh mohol prerezať stenu mechúra a až následne začal únik moču. Pritom odkazuje aj na vyššie uvedené údaje z odbornej literatúry, že k zhojeniu pomerne častej operačnej komplikácie často dochádza spontánne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uvádza, že ide o veľmi sporné rozhodnutie uvedeného úradu. V obdobnom prípade, kde Úrad nad zdravotnou starostlivosťou hodnotil jej poskytovanie, tiež došlo k vzniku vezikovaginálnej fistuly po sekcii. V danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vec zhodnotil, že je možné konštatovať, že nedošlo k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a postup dotknutého zdravotníckeho subjektu bol hodnotený ako postup v súlade s právnymi predpismi (Kazuistika ÚDZS 2010, str. 63). V rozhodnutí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že riziko vzniku vezikovaginálnych fistúl môže byť pri zmenených anatomicko-topografických pomeroch v malej panve a prítomných tkanivových zmenách orgánov a ich okolia väčšie a častejšie, pričom najčastejšie býva poškodený močový mechúr. Samotná komplikácia nemôže byť posudzovaná ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že ide o veľmi podobný prípad z hľadiska danosti rizík a nebol dôvod, aby sa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odchýlil od svojich predchádzajúcich rozhodnutí. Tento svoj odklon Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v konaní ani náležitým spôsobom nevysvetlil. Stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v danej veci bolo založené na posudku MUDr. C. G., ktorý bol ako konzultant pribratý do konania. Uvedený konzultant niekoľko rokov nevykonáva gynekologickú prax a je posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne vo Zvolene. Je nepochybné, že posudkové lekárstvo ani z ďaleka nesúvisí so špecializovaným odborom gynekológia - pôrodníctvo a do konania bol teda znalec pribraný v rozpore so zákonom, čím je daná vada uvedeného rozhodnutia. Z týchto dôvodov žalovaná podala proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou správnu žalobu. Záverom uviedla, že počas celej hospitalizácie a ani následne do 13. dňa od operácie žalobkyňa neudávala žiadne komplikácie, ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplývajú ani žiadne ďalšie komplikácie, ktoré v žalobe udáva.

4. Ďalej uviedla, že právna teória pre zodpovednosť za náhradu škody formulovala štyri teoretické postuláty, ku ktorých naplneniu musí dôjsť súčasne, aby bolo možné uplatňovať zodpovednosť u akéhokoľvek subjektu. Jedná sa o protiprávny úkon, škodu/nemajetkovú ujmu, príčinnú súvislosť medzi týmito postulátmi a zavinenie zodpovednostného subjektu. Prvým z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za náhradu škody je protiprávny úkon. Rozsah a spôsob poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobkyni podrobnejšie rozpísala v predchádzajúcom texte s tým, že tvrdí, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Má teda za to, že žalovaná sa žiadneho protiprávneho úkonu nedopustila a teda nie je daný základ pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Z opatrnosti však uvádza, že pri občiansko-právnej zodpovednosti za náhradu škody musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Príčinná súvislosť znamená, že protiprávny úkon, respektíve opomenutie potrebného konania bez akýchkoľvek pochybností spôsobil následok v podobe škody alebo iného zásahu chráneného zákonom. Okrem iného z toho vyplýva, že nie každý protiprávny úkon alebo opomenutie konania nutne spôsobí vznik škody alebo iného zásahu, napríklad v podobe nemajetkovej ujmy. V tomto smere je judikatúra súdov Slovenskej republiky úplne jednoznačná a stála, vychádzajúca zo stanoviska Najvyššieho súdu SR, R21/1992. 6C/5/2018 -6-

K spochybneniu tohto stanoviska nedošlo v žiadnom rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V zmysle ustálenej judikatúry sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálneho nexu) vysvetľuje ako priama väzba javov, objektívnych skutočností, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav v podobe škodového následku, teda medzi úkonom alebo opomenutím a škodou, respektíve iným zákonom chráneným následkom musí byť vzťah príčiny. Pri skúmaní príčinnej súvislosti treba samotný škodový následok izolovať zo všeobecných súvislostí a predpokladov a je potrebné skúmať, ktorá príčina ho bezprostredne vyvolala. V tomto smere nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je vždy priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený a nestačí iba jeho akýkoľvek predpoklad. V texte vyjadrenia podrobnejšie rozviedla, že zo strany žalobkyne mohlo dôjsť k nerešpektovaniu liečebného režimu, pre ktorý záver svedčí značná opozdenosť prejavov pooperačnej komplikácie a veľkosť samotného nálezu. V žalobe nie je žiadnym spôsobom preukázané, že jedinou príčinou pooperačnej komplikácie bolo samotné prešitie močového mechúra a že sa na ňom nepodieľali iné okolnosti, majúce pôvod v chovaní žalobkyne v pooperačnom období. Má za to, že v tomto smere žalobkyňa nezvládla dôkaznú povinnosť preukázať všetky atribúty občianskoprávnej zodpovednosti. Naviac, okrem vyššie uvedených okolností, právny systém Slovenskej republiky v rôznych spôsoboch dovoľuje aj protiprávne konanie, pri ktorom sú splnené stanovené podmienky (napr. nutná obrana, krajná núdza, plnenie zákonnej povinnosti a najmä súhlas poškodeného). Súhlas pacienta je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť v prípade, ak sa týka jeho práv, s ktorými slobodne nakladá, ak ho udelí osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ak dotknutá osoba udelí súhlas slobodne a ak je súhlas udelený v predstihu, teda ešte pred samotným vznikom škody. Je nepochybné, že v posudzovanom prípade bola žalobkyňa riadne a zrozumiteľným spôsobom poučená, poučeniu porozumela, nakoľko sama stanovila spôsob vykonania operácie, je právne spôsobilá, súhlas udelila slobodne a pred vykonaním samotného zákroku. Ak by teda aj žalovaná bola zodpovedná za spôsobenú škodu, čo výslovne odmieta, podpis informovaného súhlasu je okolnosťou, ktorá vylučuje zodpovednosť za pooperačnú komplikáciu, ktorá je predmetom konania. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení navrhla zadovážiť zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, ktorú žalovaná nemôže predložiť spolu s vyjadrením, nakoľko je k tomu potrebný súhlas žalobkyne a navrhuje, aby ju okresný súd zadovážil v súčinnosti so žalobkyňou. V zmysle navrhla dať vypracovať odborné vyjadrenie na posúdenie otázky, či vezikovaginálna fistula je komplikáciou zákroku abdominálnej hysterektómie pri daných rizikových faktoroch.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to oznámením výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 1.2.2016, operačným protokolom zo dňa 5.5.2015, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. C. W. zo dňa 19.8.2015, znaleckým posudkom č. 5/2019 znalca MUDr. Jozefa Pocha, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo zo dňa 20.5.2019, výsluchom znalca, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn, -83 zo dňa 19.6.2019 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa bola dňa 5.5.2015 prijatá do Nemocnice Svidník za účelom vykonania operačného zákroku. Po absolvovaní vstupného gynekologického a interného predoperačného vyšetrenia jej bol v celkovej anestézii dňa 6.5.2015 vykonaný operačný zákrok - 6C/5/2018 -7-

hysterectomia (odstránenie maternice) cez brušnú stenu. Zo zdravotnej dokumentácie súd zistil, že žalobkyňa pred vykonaním samotného zákroku po prijatí absolvovala vstupné gynekologické vyšetrenie a podpísala informovaný súhlas, že vzala na vedomie okrem iných aj možnosť vzniku komplikácie, ktorá je predmetom sporu. Zo zdravotnej dokumentácie je tiež zrejmé, že samotný priebeh operácie bol nekomplikovaný a počas celej operácie a po operácii bol cievkovaný číry moč. Žalobkyňa sa počas hospitalizácie po vykonanom zákroku nesťažovala na žiadne ťažkosti a žiadne ťažkosti ani zistené neboli, nič nenaznačovalo únik moču. Na piaty pooperačný deň, t. j. dňa 11.5.2015 bola žalobkyňa prepustená do ambulantnej starostlivosti. Dňa 14.5.2015 sa dostavila na kontrolné vyšetrenie, kde jej bol vybratý steh na brušnej stene.

7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Dňa 5.5.2015 bola prijatá do nemocnice vo Svidníku na gynekologické oddelenie za účelom vykonania operačného zákroku, nakoľko mala problém so silným krvácaním a nedalo sa to ináč riešiť, len operačne. Na druhý deň bola operovaná. Asi dva dni po operácii ošetrujúcej lekárke hovorila, že ju strašne bolí v boku, tá jej povedala, že je to následok operácie. Každým dňom ju to bolelo stále viac a jej za ten čas, čo bola v nemocnici, nikto nijaké vyšetrenie neurobil. Asi po piatich dňoch prišla domov z nemocnice a cítila, že jej stále niečo uniká. Volala primárke Magdziakovej, ktorá ju operovala a ona jej povedala, že je to následok toho, že sa vstrebávajú stehy a že ona je taká silnejšia, tak kvôli tomu, že je to odtok zo stehov. Išla s tým za gynekologičkou MUDr. S., ktorá ju vyšetrila a keďže sa jej niečo nepozdávalo, tak jej vybavila urológiu v Bardejove a potom išla ešte aj na vyšetrenie do Prešova. Tam zistili, že má prišitý močový mechúr 1,5 cm. Následne volala primárke C., že je s ňou zle, že neustále z nej niečo tečie, nedokázala to ovládať a bola z toho zhrozená. Tá jej povedala, aby si zobrala veci a prišla znovu na oddelenie. Rozhodla sa však ísť do Prešova, tam jej dali katéter a nakoľko už mala aj silný zápal, nasadili jej antibiotiká, čakali, pokiaľ zápal ustúpi, aby ju mohli znova operovať. V Prešove však mohla byť operovaná až za tri a pol mesiaca, tak jej dcéra vybavila nemocnicu v Košiciach, kde ju operovali po dvoch mesiacoch. Za dva mesiace veľmi veľa prežila, chodila so sáčkom a pripadala si ako chudák. Dovtedy bola zdravá, nikdy jej nič nebolo, moč jej nikdy neunikal. V tom čase nemohla chodiť do práce, nemohla nikde chodiť medzi ľudí, mala stále plný sáčok, na kontroly do Košíc musela chodiť autom, nakoľko autobusom by to nezvládla. Je na invalidnom dôchodku, nakoľko má problémy s riedením krvi, prekonala aj pľúcnu embóliu. Bolo náročné pre ňu chodiť do Košíc na kontroly, kupovať lieky, nakoľko poberá len invalidný dôchodok vo výške 160 eur. Dva mesiace chodila skoro každý druhý týždeň. V Košiciach bola operovaná v júli 2015. Robili jej reoperáciu pošvy a má zošitý močový mechúr, čiže aj teraz má problémy s močením. Po operácii v Košiciach mohla sedieť len na jednom boku, lebo v pravom boku ju veľmi bolelo a bolí ju aj doteraz, ale už je to lepšie. Každý deň berie lieky od bolesti. Tesne pred operáciou nerobila, mala sľúbenú prácu v reštaurácii v Stropkove, ale už nenastúpila a teraz nevie, kde by mohla v takom stave ísť do práce. Bojí sa niečo dvihnúť ťažšie, chodiť rýchlo nemôže, ak by mala sedieť napríklad za pásom, tak nevie, ako by sedela, keby každú chvíľku chodila na WC. Do nemocnice išla s tým, že jej lekári pomôžu a nie že jej zničia zdravý orgán.

8. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 1.2.2016 súd zistil, že počas operačného výkonu dňa 6.5.2015 došlo u žalobkyne k poškodeniu močového mechúra a následne vzniku 6C/5/2018 -8-

vezikovaginálnej fistuly. V závere oznámenia je uvedené, že výkonom dohľadu úrad zistil, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9. Z operačného protokolu zo dňa 5.5.2015 súd zistil, že žalobkyni dňa 6.5.2015 od 8.00 hod. do 6.5.2015 do 9.40 hod. bol vykonaný plánovaný operačný zákrok v celkovej anestézii. Žalobkyni bola vykonaná hysterektómia maternice. V protokole je uvedené, že priebeh operácie bol bez komplikácií.

10. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. C. W. zo dňa 19.8.2015 súd zistil, že posudzujúci lekár hodnotil bolestné za diagnózu fistula vezikovaginálna v rozsahu 100 bodov.

11. Zo znaleckého posudku č. 5/2019 MUDr. Jozefa Pocha, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo zo dňa 20.5.2019 súd zistil, že za strany žalovanej bol celý postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správny v súlade s odporučením odbornej literatúry. Znalec pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni v celom rozsahu nezistil žiadne pochybenie žalovanej a celý postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol v súlade s lege artis postupom. V závere znaleckého posudku uviedol, že vo všeobecnosti platí, že každý operačný výkon je sprevádzaný určitým percentom komplikácií. V konkrétnom prípade pani Boženy Q. bola dňa 25.5.2015 pri urologickom, cystoskopickom vyšetrení diagnostikovaná vezikovaginálna fistula (komunikácia medzi pošvou a močovým mechúrom), pri ktorej bol nájdený steh. Z uvedeného vyplýva, že k poraneniu močového mechúra došlo počas operácie dňa 6.5.2015, pri suture (zošívaní) pošvového pahýľa po odstránení maternice, kedy bol do oblasti steny močového mechúra umiestený steh. V tejto lokalite je vzdialenosť močového mechúra od miesta, kde sa zošíva pošva minimálna, často menej ako 1 mm. Operatér však steh musí umiestniť tak, aby zabral do stehu dostatok tkaniva, predišiel krvácaniu z pošvového pahýľa a vykrvácaniu pacientky do brušnej dutiny. Preto v tejto lokalite dochádza k poraneniam močového mechúra počas gynekologických operácií. V odbornej literatúre sa uvádza, že poranenie močového mechúra je najčastejším poranením močových ciest pri gynekologických operáciách. Toto poranenie močového mechúra v žiadnom prípade nemožno považovať za pochybenie operatéra, alebo nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Jednalo sa o operačnú komplikáciu. Táto operačná komplikácia sa na pacientke počas operácie a následného pooperačného obdobia (v čase hospitalizácie) nijako neprejavila a preto ju ani nebolo možné zistiť. Následne došlo u pacientky k nekróze (odumretiu tkaniva v oblasti uvedeného stehu) a vzniku komunikácie medzi močovým mechúrom a pošvou. Po prejavení sa uvedenej komplikácie a jej diagnostike bol teda celý postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou žalobkyni v čase od 5.5.2015 do 11.5.2015 správny. Popísal tiež urologické komplikácie pri gynekologických operáciách vrátane ich udávaného výskytu. V odbornej literatúre sa uvádza, že napriek tesnej blízkosti orgánov močovej a pohlavnej sústavy sú poranenia močových ciest počas gynekologických operácii pomerne zriedkavé. Častejšie vznikajú pri operáciách z onkologickej indikácie, ktorá je udávaná v 1,1 - 5,5 % oproti operáciám mimo onkológiu, kde sú udávané v 0,3 %. K urologickým komplikáciám pri gynekologických operáciách sa zaraďuje poranenie obličky (veľmi raritné), poranenie močového mechúra (najčastejšie - 0,8 % v priemere), poranenie močovej rúry 6C/5/2018 -9-

(veľmi zriedkavé), poranenie močovodu (0,5 %). Najčastejšou príčinou poranenia močových ciest je nedokonalosť prehľadnosti operačného poľa (nádory v malej panve, obezita, gravidita, krvácanie v malej panve) alebo zmeny anatomickej lokalizácie močových ciest (zhubné nádory v malej panve, chronické zápalové ochorenia, myomy, stavy po operáciách v malej panve, zrasty v panve, vrodené anomálie močových ciest). Urologické komplikácie sa považujú za možné komplikácie gynekologických operácii. Vo všeobecnosti platí, že rizikových faktorov gynekologických operácii je pomerne veľa. Internistické ochorenia (choroby pľúc, srdcovocievnej sústavy, metabolické ochorenia - diabetes, obezita atď.), nádory v malej panve, gravidita, krvácanie v malej panve, chronické zápalové ochorenia, stavy po operáciách v malej panve, zrasty v panve, vrodené anomálie močových ciest. Konkrétne u pacientky (váha 92 kg, výška 168 cm - dňa 5.5.2015) BMI, predĺžený kŕčok maternice (histologické vyšetrenie - cervix 4 cm a portio 3 cm v priemere), chronický zápal (uvedené vo výsledku histologického vyšetrenia) je možné považovať za rizikové faktory. Nádor lokalizovaný v tkanive maternice o priemere 1,0 cm (uvedené vo výsledku histologického vyšetrenia) nebol takých rozmerov, aby ho bolo možné považovať za rizikový faktor gynekologickej operácie. Celkom na záver znalec uviedol, že vo fotokópii zdravotnej dokumentácie sa nachádza informovaný súhlas zo dňa 5.5.2015 s operáciou podpísaný pacientkou, v ktorom sa uvádza, že bola informovaná o operačnom výkone a o možných komplikáciách, kde sa okrem iného uvádza aj konkrétne - možné poranenie močového mechúra počas operácie.

12. Znalec MUDr. Jozef Poch pri výsluchu na pojednávaní potvrdil svoje závery, ktoré uviedol v znaleckom posudku.

13. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. -83 zo dňa 19.6.2019 súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: ZS-704/00004/2016/ R, č. s.: zo dňa 16.6.2017 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov, číslo ZS-704/00004/2016 zo dňa 15.3.2016 a vec vrátil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov na ďalšie konanie.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

15. Podľa až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

-10-

17. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

18. Podľa až 4 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20200623>), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >). 19. Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Konkrétne ide o tieto predpoklady: 1. protiprávny úkon - konanie či zanedbanie musí byť v rozpore s povinnosťami zdravotníckeho pracovníka; 2. škodlivý následok, škoda - porušenie alebo ohrozenie zákonom alebo iným právnym predpisom chránených hodnôt; 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) - medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku, tzv. príčinný vzťah; 4. zavinenie - ku konaniu alebo zanedbaniu musí dôjsť zavinením, či už pôjde o úmysel (priamy, nepriamy) alebo nedbanlivosť (vedomá, nevedomá). Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Štvrtým predpokladom právnej zodpovednosti je zavinenie. To sa vyžaduje v prípade subjektívnej zodpovednosti. Subjektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa exkulpáciou (vyvinením). Najčastejším prípadom občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je všeobecná zodpovednosť za škodu, ktorá je upravená v a nasl. . 20. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. Poškodený pacient, žalobca, teda osoba, ktorá podáva žalobu na náhradu škody, musí preukázať porušenie právnej povinnosti, resp., že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle princípu de lege artis medicinae, ďalej musí žalobca preukázať existenciu škodlivého následku na strane poškodeného pacienta, a samozrejme, existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného pacienta. Samotné dôkazné bremeno ohľadom zavinenia však nespočíva na žalobcovi, ale na škodcovi, -11-

t. j. na subjekte zodpovednosti, ktorý škodu pacientovi spôsobil. V oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia povinné postupovať v súlade s poznatkami lekárskej vedy a takýto postup je označovaný ako „lege artis“. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Všetko je treba posudzovať tzv. „ex ante“, t. j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodnutia, resp. v čase prevedenia zákroku. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj právna zodpovednosť. Špecifikum sporov o náhradu škody na zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti spočíva v tom, že otázku, či zdravotnícke zariadenia postupovalo ,,lege artis“ je nutné posudzovať za pomoci znalcov - lekárov a podkladom pre právny záver o porušení povinnosti je spravidla znalecký posudok z odboru zdravotníctva.

21. Vzhľadom na uvedené súd v tomto spore skúmal splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa . Po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku znalca MUDr. Jozefa Pocha a po jeho výsluchu na pojednávaní mal súd za preukázané, že k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nedošlo, pretože podľa záverov znalca postup operatéra žalovanej pri operačnom zákroku dňa 6.5.2015 bol správny, neboli zistené žiadne pochybenia, zákrok bol vykonaný v súlade s odporučením odbornej literatúry, a teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanou žalobkyni v čase od 5.5.2015 do 11.5.2015 bolo v súlade s lege artis postupom. Poranenie močového mechúra, ktoré nastalo pri operačnom výkone u žalobkyne, sa podľa znalca považuje za rizikový faktor, urologickú komplikáciu pri gynekologickej operácii, v odbornej literatúre sa uvádza výskyt tejto komplikácie v priemere 0,8 %. Súd z uvedeného vyvodil, že v postupe žalovanej nedošlo v rámci poskytovania liečebnopreventívnej starostlivosti k porušeniu povinností a teda, že žalovaná postupovala lege artis. Keďže žalovaná sa v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nedopustila protiprávneho konania, nemôže byť logicky daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila. Súd teda dospel k záveru, že nebol naplnený ani prvý základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníku a preto žalovaná za uplatnenú škodu nenesie zodpovednosť. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolností každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle citovaného zákonného ustanovenia právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa týchto zásad jednak platí, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, -12-

ktoré úspešnej strane v spore vznikli, pričom zároveň tiež platí, že súdy sú povinné zaviazať sporovú stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Ustanovenie dáva oprávnenie súdu zvážiť, aké všetky dôvody (okolností) možno považovať za hodné osobitného zreteľa oprávňujúce súd rozhodnúť o nepriznaní nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolností zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolností hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

25. V tomto spore súd pristúpil k aplikácii ustanovenia z úradnej povinnosti, aj keď v záverečnej reči to navrhovala aj žalobkyňa. Súd v konaní vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej žalovanej v tom, že žalobkyňa iniciovala sporové konanie na základe oznámenia výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 1.2.2016, ktorého záver bol, že došlo k porušeniu o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej. Až na základe podaného znaleckého posudku v konaní a z výsluchu znalca bolo preukázané, že žalovaná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovala lege artis.

Taktiež za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať nepriaznivú sociálnu situáciu žalobkyne a nízky príjem, ktorá, ako vypovedala na pojednávaní, je invalidnou dôchodkyňou s mesačným dôchodkom 160 eur. Súd je toho názoru, že použitie ustanovenia vzhľadom na povahu a okolnosti sporu nie je voči žalovanej neprimerane tvrdé. Na základe uvedeného súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

-13-

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.