Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Saz-1-2024.pdf
PDF · 142.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17Saz/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, trvale bytom B. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Prešov, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-PO5-31-009/2024-AV zo dňa 23.02.2024, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-PO5-31-009/2024-AV zo dňa 23.02.2024 o zaistení žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, trvale bytom B. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce zrušuje.
II. Nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, trvale bytom B. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E..
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-PO5-31-009/2024-AV zo dňa 23.02.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013) (ďalej aj „dublinské nariadenie“). Dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.04.2024.
2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že dňa 23.02.2024 bol žalobca prepustený zo zaistenia z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZC Sečovce) na základe príkazu Mobilnej jednotky Policajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-P05-1-029/2024-AV, ktorej bolo dňa 19.02.2024 rozsudkom Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/1/2024-34 nariadené bezodkladné
prepustenie zo zaistenia štátneho príslušníka Marockého kráľovstva. Dňa 23.02.2024 bol žalobca predvedený mobilnou jednotkou PZ Prešov, nakoľko momentom prepustenia zo zaistenia sa zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene. V rámci predchádzajúceho konania pod č. PPZ-HCP- P05-3414/2023-AV, boli zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rakúsku. Žalobca bol zaistený v zmysle rozhodnutia o zaistení pod č. PPZ-HCP-P05-3414-010/2023-AV a umiestnený v ÚPZC E. od 19. 11. 2023 do 23. 02. 2024 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku. Počas do doby zaistenia účastníka konania boli Dublinským strediskom poskytnuté informácie, že rakúsky partnerský úrad ich žiadosť' zamietol, nakoľko za prevzatie účastníka konania by malo byt' v súlade s článkom 13 nariadenia Európskej únie č. 604/2013 — vstup alebo pobyt na území členského štátu - zodpovedné Španielsko. V rámci skúmania účelu zaistenia správny orgán zistil, že v IS Migra nie je vyznačená kladná akceptácia a ani rozhodnutie o odovzdaní zatiaľ nebolo žalobcovi vyhlásené, pričom žiadosť' o prevzatie účastníka konania na partnerský úrad Španielskeho kráľovstva bola zaslaná dňa 23.01.2024. Nakoľko u žalobcu vzniklo podozrenie z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu bol predvedený na správny orgán za účelom vykonania ďalších úkonov v súvislosti s neoprávneným pobytom na území SR. Počas zisťovania totožnosti a preverovania v Informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že na osobné údaje, ktoré žalobca uviedol, a to El Mostafa ZAHIR, nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť Maroko je pozitívna lustrácia cez partnerský úrad Rakúskej republiky, že je žiadateľom o azyl v Španielsku.
3. Žalovaný ďalej v rozhodnutí o zaistení uviedol, že lustráciou v informačnom systéme Migra dňa 23.02.2024 bolo zistené, že Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslalo žiadosť' partnerskému úradu Španielskeho kráľovstva dňa 23.01.2024 o prevzatie účastníka konania s lehotou na odpoveď' dňa 23. 02. 2024, pričom doposiaľ' v systéme nie je vyznačená odpoveď'. V zmysle článku 25 Dublinského nariadenia sa nekonanie partnerského úradu sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prevziať' dotknutú osobu. Na základe komunikácie s Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo tiež zistené, že partnerský úrad Rakúskej republiky obdŕžal akceptáciu na prevzatie účastníka konania od partnerského úradu Španielskeho kráľovstva. Na základe uvedeného je odôvodnený predpoklad akceptácie pre Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia žalovaný stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ako aj v zmysle článku 28 dublinského nariadenia do 06.04.2024, pričom táto doba je podľa žalovaného priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitosti k zrealizovaniu konania v zmysle dublinského nariadenia. Poukázal na to, že sa čaká na odpoveď rakúskej ako aj španielskej strany. Ďalej citoval časti článku 28 dublinského nariadenia s tým, že okrem prípadov podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní podľa dublinského nariadenia nemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt. Tiež uviedol, že dublinské nariadenie definuje lehoty zaistenia na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny v porovnaní s vnútroštátnou právnou úpravou striktnejšie, avšak predpokladá aj prípadné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní v spojení s odkladom výkonu takého rozhodnutia (čl. 27 ods. 3 písm. c/ a čl. 28 ods. 3 tretí pododsek dublinského nariadenia).
4. Vo vzťahu k preukázaniu značného rizika úteku poukázal na tú skutočnosť, že žalobca požiadal o azyl v členskom štáte, kde nezotrval, kým sa rozhodne o jeho žiadosti ale vycestoval z tejto krajiny bez oprávnenia a potrebných dokladov. Nezaistením žalobcu a prepustením žalobcu by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní. Tiež poukázal na to, že žalobca nemá žiadne doklady totožnosti, finančné prostriedky a nedokázal by sa sám vrátiť na územie Španielska, čo ani nemal v úmysle keďže jeho cieľovou krajinou je Turecko a následne B.. V prvom rade s ohľadom na existenciu značného rizika úteku, ale aj vzhľadom na absenciu možnosti ubytovania na území Slovenskej republiky a nedostatočné finančné prostriedky, žalovaný aplikáciu alternatív zaistenia vylúčil.
II.
Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach zaistenia podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že dublinské konanie vo veci žalobcu bolo oficiálne začaté dňa 20.11.2023 pod číslom MÚ-
DS-981/2023-DŽ. Na základe predošlej správnej žaloby žalobcu Správny súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024 zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-P05-l-021/2024- AV zo dňa 13.01.2024 o predlžení zaistenia žalobcu za účelom jeho odovzdania podľa dublinského nariadenia III a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku správneho súdu avšak žalovaný žalobcu neprepustil, ale opätovne rozhodol napadnutým rozhodnutím o jeho zaistení a nerešpektoval tým právne záväzný názor správneho súdu o tom, že už počas predošlého zaistenia žalobcu došlo k porušeniu tzv. dublinského nariadenia III a taktiež osobitných lehôt stanovaných týmto nariadením na zaslanie dožiadania o prevzatie zodpovednosti. Žalovaný aktuálne napadnuté rozhodnutie odôvodnil tými istými skutkovými okolnosťami, ako v predošlom konaní, a teda že žalobca je žiadateľom o azyl na území Rakúskej republiky a na územie Španielska vstúpil ako do prvej členskej krajiny z územia mimo schengenského priestoru. Rakúsko prijatie žalobcu späť' na svoje územie výslovne zamietlo s odôvodnením, že zodpovednosť' za prijatie žalobcu by mala pripadnúť' Španielsku, na územie ktorého členského štátu ako prvého vstúpil žalobca. Španielsko doposiaľ prijatie žalobcu nepotvrdilo, žiadosť o prevzatie zodpovednosti bola Španielsku zaslaná dublinským strediskom až 23.01.2024, pričom ku dnešnému dňu nebolo vo veci žalobcu vydané rozhodnutie o jeho odovzdaní na územie iného členského štátu, avšak žalovaný predpokladá, že márnym uplynutím lehoty na odpoveď' nastane tacitná akceptácie prijatia zodpovednosti Španielskom a následne bude žalobca odovzdaný na jeho územie. Žalovaný má preto naďalej za to, že zaistenie žalobcu je účelné, zákonné a dôvodné, aby sa zabránilo jeho úteku a zmareniu účelu dublinského konania.
6. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí a má za to, že jeho držanie v zaistení je v rozpore s tzv. F. nariadením III a je už neúčelné. Napadnuté rozhodnutie je zároveň v rozpore s právne záväzným rozsudkom Správneho súdu v Košiciach SP. zn. 12Saz/1/2024 zo dňa 15.02.2024, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-P05-1-021/2024-AV zo dňa 13. 01.2024 o predlžení zaistenia žalobcu za účelom jeho odovzdania podľa dublinského nariadenia III a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Postupom žalovaného, nerešpektovaním rozsudku správneho súdu preto došlo k porušeniu § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku pod hrozbou udelenia pokuty žalovanému. Nezákonnosť vo veci žalobcu vytknutú správnym súdom nebolo možné napraviť' opätovným zaistením žalobcu a vydaním nového rozhodnutia, pretože vytýkaná nezákonnosť spočívala v porušení ustanovení tzv. dublinského nariadenia stanovujúcich presné lehoty na zaslanie dožiadania do zodpovedného členského štátu a presný postup dotknutých orgánov v dublinskom konaní, ktorý nebol vo veci žalobcu dodržaný. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024 zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-P05-l-021/2024-AV zo dňa 13.01.2024 o predlžení zaistenia žalobcu za účelom jeho odovzdania podľa dublinského nariadenia III a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Žalobca ďalej uviedol, že vo veci žalobcu bolo teda preukázané, že slovenské orgány nedodržali lehoty stanovené na zaslanie dožiadania a urýchlenej odpovede zodpovednému členskému štátu (Španielsku) v stanovenej lehote v zmysle tzv. dublinského nariadenia, t. j. do 19.12.2023, a preto mal byt' žalobca prepustený zo zaistenia. Rakúsko prijatie zodpovednosti za prípad žalobcu zamietlo. Vo vzťahu k Španielsku nie je doposiaľ' zrejmá akceptácia dožiadania slovenských orgánov napriek tomu, že dublinské konanie začalo už v novembri 2023 a dotknutý cudzinec je zaistený, v dôsledku čoho mala byt' požadovaná urýchlená odpoveď. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či španielske orgány poskytnú slovenským orgánom súčinnosť vo veci odovzdania žalobcu a či vôbec budú ochotné fakticky prijať' žalobcu na svoje územie napriek hoci aj tacitnej akceptácii dožiadania.
7. Žalobca ďalej uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného dostatočne ustáliť, či je zrealizovanie transferu na územie Španielska aspoň potenciálne možné resp. prípustné. Napriek tomu, že žalovaný rozhoduje „iba” o zaistení cudzinca resp. predlžení jeho zaistenia, ktorý má byt' eventuálne podriadený dublinskému transferu a nie je orgánom vydávajúcim rozhodnutie o odovzdaní, nemožno ho zbaviť' v absolútnom zmysle povinnosti zaoberať' sa prípustnosťou zrealizovania samotného transferu v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru aj v konaní o zaistení, keďže vedomosť o existencii právnych alebo faktických prekážok zrealizovania odsunu zaisteného cudzinca má za následok aj nesúlad rozhodnutia o zaistení cudzinca s čl. 5 ods. I písm. f) Európskeho dohovoru pre jeho neúčelnosť, a to už od samotného začiatku.
8. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byt' konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom
presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať' svojimi a vyvodzovať' z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byt' obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavanej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.
9. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.03.2024 žalovaný po stručnom opísaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä uviedol, že žalovaný má za to, že počas preverovania žalobcu v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyšli najavo nové skutočnosti a to na základe komunikácie s Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že partnerský úrad Rakúskej republiky obdŕžal akceptáciu na prevzatie účastníka konania od partnerského úradu Španielskeho kráľovstva. Na základe uvedeného je odôvodnený predpoklad akceptácie aj pre Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čím sa žalovaný ako správny orgán pri rozhodnutí bol povinný zaoberať. Lustráciou bolo tiež žalovaným zistené, že dňa 27. 02. 2024 bola v Informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odoslaná povinná akceptácia žalobcu do Španielskeho kráľovstva. Postupom žalovaného nedošlo k nerešpektovaniu rozsudku správneho súdu a preto nedošlo k porušeniu Š 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku, nakoľko žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku nie do Rakúska, ale do Španielskeho kráľovstva a taktiež žiadosť' o návrat žalobcu na územie iného členského štátu o prevzatie naspäť' je s mesačnou lehotou na odpoveď' v zmysle Dublinského nariadenia III článku 25 odsek 1 prvá veta, pričom v prvotnom rozhodnutí bola dva týždne. Taktiež preverovaním v Informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyšli najavo nové skutočnosti a preto žalovaný má názor, že rozhodnutie nevychádzalo z tých istých dôvodov.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa čl. 23 odsek 2 Dublinského nariadenia III dožiadanie o prijatie späť sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013. Ak sa dožiadanie o prijatie späť' zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 20 ods. 2, pričom aj z rozhodnutia Správneho orgánu v Košiciach pod SP. z. 12/Saz/1/2024 zo dňa 15.02.2024 bod č. 39 tento okamih nastal dňa 19.11.2023 a dožiadanie bolo zaslané dňa 23.01.2024, čo je v lehote druhej vety článku 23 odsek 2 Dublinského nariadenia III, nakoľko žiadosť' u žalobcu sa zakladala na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac. Toto je uvedené aj v rozhodnutí o zaistení žalobcu pod č. PPZ-HCP-P05-31-009/2024-AV zo dňa 23. 02. 2024, nakoľko danú skutočnosť' oznámil Dublinskému stredisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky partnerský úrad v Rakúsku. Podľa čl. 25 odsek 1 Dublinského nariadenia III dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť' čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. Z uvedeného bolo možné vyvodiť', že v danom prípade mesačná lehota uplynula dňa 24.02.2024, keď márne uplynula primeraná lehota v zmysle Dublinského nariadenia III podľa článku 25 odsek 1 prvá veta na akceptáciu, nakoľko u žalobcu sa nejednalo o dožiadanie na základe údajov získaných zo systému Eurodac a preto doba nebola skrátená o dva týždne ako sa mylne domnieva žalobca. Podľa čl. 25 odsek 2 Dublinského nariadenia III nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť' prijať' späť' dotknutú osobu, ako aj povinnosť' zabezpečiť' náležité opatrenia pre jej príchod. 11. Žalovaný taktiež uviedol, že zaistenie žalobcu je v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie. V prejednávanej veci vzal žalovaný do úvahy aj možnosti zabezpečenia ubytovania, ako aj starostlivosti o osobu žalobcu po stránke sociálnej, integračnej, zdravotnej, ale aj po stránke jeho finančných možností na území Slovenskej republiky, ktorú nevie žalobca vôbec preukázať, nakoľko cestuje bez dokladov a finančných prostriedkov a akejkoľvek inej podpory. Podľa názoru žalovaného v prípade žalobcu nie je možné uložiť' menej prísne opatrenia.
12. Záverom navrhol aby súd správnu žalobu po preskúmaní zamietol, nakoľko nie je dôvodná.
13. Správny súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.03.2024. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil v správnej žalobe, preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v jeho neprítomnosti (§ 114 S.s.p.). Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Na pojednávaní súdu predložil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR – Migračného úradu, Dublinské stredisko zo dňa 08.03.2024, ČDK: MU-DS-981-13/2023-DŽ, v zmysle ktorého podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle bude žalobca odovzdaný na územie Španielskeho kráľovstva, keďže dňa 24.02.2024 Španielsko implicitne akceptovalo prijatie späť žalobcu. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov
14. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 15. Podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia, členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
16. Podľa čl. 28 ods. 3 pododsek 1 až 4 Dublinského nariadenia zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená.
17. Podľa čl. 24 ods. 1 a 2 Dublinského nariadenia, 1. ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. 2. Odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území [15], ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.
18. Podľa čl. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“), 1. v prípade, že po vykonaných kontrolách dožiadaný členský štát usúdi, že predložené dôkazy nezakladajú jeho zodpovednosť, uvedie v zápornej odpovedi, ktorú zašle žiadajúcemu členskému štátu, úplné a podrobné dôvody svojho odmietnutia.
2. V prípade, že sa žiadajúci členský štát domnieva, že takéto odmietnutie sa zakladá na nesprávnom posúdení, alebo v prípade, že môže predložiť dodatočný dôkaz, môže požiadať o opätovné preskúmanie svojej žiadosti. Túto možnosť musí využiť do troch týždňov od prijatia zápornej odpovede. Dožiadaný členský štát sa snaží odpovedať do dvoch týždňov. V žiadnom prípade toto dodatočné konanie nepresiahne lehoty stanovené v článku 18 ods. 1 a 6 a v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 343/2003.
19. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom
20. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 1 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Súd rozhodol v lehote podľa § 228 S.s.p..
21. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol pôvodne zaistený na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.11.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa dublinského nariadenia, so stanovenou dĺžkou doby zaistenia (od 19.11.2024) do 14.01.2024, a následne na základe rozhodnutia o predlžení zaistenia zo dňa 13.01.2024 žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, predĺžil zaistenie žalobcu, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14.03.2024. Uvedené rozhodnutie o predlžení zaistenia žalobcu bolo zrušené na základe rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-P05-l-021/2024-AV zo dňa 13.01.2024 o predlžení zaistenia žalobcu za účelom jeho odovzdania podľa dublinského nariadenia III a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.
22. Z obsahu rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024 vyplýva, že uvedená skutočnosť bola oznámená dňa 20.11.2023 Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko"). Žiadosť o prevzatie naspäť bola Rakúskej republike odoslaná dňa 24.11.2023. V uvedenom výstupe je k zaslanej žiadosti vyznačený dátum odpovede 30.11.2023 s výsledkom „Nie“ a vyznačenou akceptáciou „Nie“. Zároveň z tohto výstupu vyplýva zaslanie odvolaní dňa 19.12.2023 a 19.01.2024. Dňa 08.01.2024 boli poskytnuté Dublinským strediskom informácie, že rakúsky partnerský úrad ich žiadosť zamietol, nakoľko za prevzatie žalobcu by malo byť v súlade s článkom 13 dublinského nariadenia zodpovedné Španielske kráľovstvo, ako aj informáciu o tom, že rakúsky úrad so žiadosťou o prevzatie žalobcu kontaktoval španielsky úrad a zatiaľ nezískal žiadnu odpoveď. Dublinské stredisko v odpovedi ďalej uviedlo, že taktiež bude španielsky úrad kontaktovať so žiadosťou o prijatie žalobcu. Následne žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu do 14.03.2024.
23. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu týkajúceho sa aktuálneho zaistenia žalobcu vyplýva, že žalovaný zaistenie žalobcu okrem iného odôvodnil tým, že lustráciou v informačnom systéme Migra dňa 23.02.2024 bolo zistené, že Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslalo žiadosť' partnerskému úradu Španielskeho kráľovstva dňa 23.01.2024 o prevzatie účastníka konania s lehotou na odpoveď' dňa 23. 02. 2024, pričom doposiaľ' v systéme nie je vyznačená
odpoveď'. V zmysle článku 25 Dublinského nariadenia sa nekonanie partnerského úradu sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prevziať' dotknutú osobu. Na základe komunikácie s Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo tiež zistené, že partnerský úrad Rakúskej republiky obdŕžal akceptáciu na prevzatie účastníka konania od partnerského úradu Španielskeho kráľovstva. Na základe uvedeného je odôvodnený predpoklad akceptácie pre Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 24. Správny súd zdôrazňuje, že aj keď v aktuálnom konaní preskúmava zákonnosť rozhodnutia o zaistení (ako aj zákonnosť trvania tohto zaistenia), okolnosti týkajúce sa rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.11.2023 sú v tomto konaní podstatné, a to najmä z hľadiska preskúmania, či žalovaný rešpektoval právnou úpravou ustanovené limity zaistenia.
25. Ako už správny súd uviedol vyššie, napadnutým rozhodnutím bol žalobca zaistený za účelom zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia, ktoré vo svojom článku 28 osobitne upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (jeden mesiac), na poskytnutie odpovede na dožiadanie (dva týždne) ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (šesť týždňov). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora podľa článku 288 ZFEÚ a z dôvodu povahy nariadení a ich funkcie v systéme prameňov práva Únie majú uvedené nariadenia vo všeobecnosti bezprostredný účinok vo vnútroštátnych právnych poriadkoch, a to bez toho, aby vnútroštátne orgány museli prijať vykonávacie predpisy. Niektoré ustanovenia nariadenia však na svoje vykonávanie môžu vyžadovať prijatie vykonávacích predpisov členskými štátmi (v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2011, Vlaamse Dierenartsenvereniging a Janssens, C-42/10, C-45/10 a C-57/10, EU:C:2011:253, body 47 až 48).
26. Pri konaniach o prevzatie alebo o prijatie späť sa musí povinne postupovať v súlade s pravidlami uvedenými okrem iného v kapitole VI nariadenia Dublin III, pričom tieto musia byť vedené najmä pri dodržaní súboru záväzných lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Mengesteab, C-670/16, EU:C:2017:587, body 49 a 50, ako aj z 25. januára 2018, Hasan, C-360/16, EU:C:2018:35, bod 60).
27. Správny súd sa stotožňuje s názorom uvedeným v bodoch 31 a 32 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024, podľa ktorých: „31. ...článok 24 Dublinského nariadenia upravuje postup predloženia dožiadania o prijatie späť, keď sa v žiadajúcom členskom štát nepodala nová žiadosť. Podľa jeho odseku 2 odchylne od článku 6 ods. 2 smernice 2008/115/ES, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.“ 32. „Vo vzťahu k lehotám podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia považuje správny súd za potrebné uviesť, že toto ustanovenie vo svojom štvrtom pododseku uvádza, že cudzinec nesmie byť ďalej zaistený po márnom uplynutí lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, prípadne po márnom uplynutí lehoty na realizáciu odovzdania. Z uvedeného vyplýva, že tieto dve lehoty sú zároveň maximálnymi dobami trvania zaistenia a je potrebné ich rešpektovať už pri rozhodovaní o zaistení cudzinca, resp. predĺžení zaistenia alebo predĺžení lehoty zaistenia. V prípadnej situácii, kedy správny orgán stanoví lehotu zaistenia v dlhšom trvaní ako to pripúšťa citované ustanovenie Dublinského nariadenia, pričom odovzdanie zaistenej osoby vykoná skôr ako uplynie šesť týždňov (resp. podá dožiadanie o prevzatie alebo prijatie späť skôr ako uplynie jeden mesiac) od okamihu, kedy začala plynúť takéto rozhodnutie by bolo podkladom pre ďalšie obmedzenie osobnej slobody zaisteného cudzinca (už v momente vydania rozhodnutia to správny orgán pripúšťa) v prípade, ak sa dožiadanie nepodá, resp. odovzdanie nevykoná v zákonnej lehote. Preto už skutočnosť, že je porušenie čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia potenciálne možné, spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o zaistení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/1/2020 zo dňa 25.02.2020).“
28. V aktuálne prejednávanej veci je potrebné zodpovedať otázku, či je možné opätovne zaistiť cudzinca v situácii, kedy žiadajúcemu štátu v čase zaistenia nebola zaslaná odpoveď na žiadosť zo dňa 23.01.2024 o prevzatie účastníka konania s lehotou na odpoveď dňa 23. 02. 2024, pričom v čase
zaistenia v systéme nebola vyznačená odpoveď. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zaslanie dožiadania a akceptácia dožiadania sú zásadnými skutkovými okolnosťami a ich márne uplynutie (ako už bolo vyššie uvedené) má za následok povinnosť policajného útvaru prepustiť cudzinca zo zaistenia. V administratívnom spise sa nachádza akceptácia pre partnerský úrad Rakúskej republiky na prevzatie žalobcu od partnerského úradu Španielskeho kráľovstva. Akceptácia na prevzatie účastníka konania od partnerského úradu Španielskeho kráľovstva pre Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa v administratívnom spise nenachádza. Z odôvodnenia bodu 34 rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024 vyplýva, že: „...Rakúsko zamietlo dožiadanie o prijatie späť z dôvodu, že za posúdenie azylovej žiadosti žalobcu má byť zodpovedné Španielsko. Uvedená odpoveď ďalej obsahuje informácie o tom, že Rakúsko samo bezvýsledne oslovilo Španielsko so žiadosťou o prevzatie a tiež o tom, že Dublinské stredisko plánuje učiniť rovnaký krok. Tento dokument ďalej neposkytuje žiadne relevantné informácie, pričom vyššie uvedené okolnosti nedatuje. V dokumente „Úkony Dublinského konania“ sú uvedené informácie o tom, že na dožiadanie dublinského strediska mala byť zaslaná zamietavá odpoveď dňa 30.11.2023, a že dňa 19.12.2023 a 19.01.2024 došlo k zaslaniu odvolaní, ktoré boli zamietnuté odpoveďami zo dňa 29.12.2023 (v prvom prípade) a zo dňa 22.01.2023 (v druhom prípade). V tejto súvislosti žalovaný vo svojom vyjadrení iba doslovne rekapituluje informácie z vyššie uvedených podkladov že „Dublinské stredisko podalo odvolanie podľa čl. 18 odsek 1 pododsek označený písmenom b/ na členský štát Rakúska republika v dňoch 19. 12. 2023 a 19. 01. 2024, ktorého odpoveď bola zamietnutá“. Z týchto podkladov teda vyplýva, aký postup bol v prípade žalobcu zvolený, neposkytujú však informáciu o tom, v zmysle akého právneho predpisu Dublinské stredisko v tomto prípade postupovalo, pričom sa malo na mysli Dublinské nariadenie, to v čl. 18 neupravuje podanie odvolania, resp. žiadosti o preskúmanie proti zamietavej odpovedi na dožiadanie.“
29. Správny súd v tejto súvislosti sa opätovne stotožňuje s právnym názorom uvedeným v bodoch 35 až 39 ako aj 41, 42 a 43 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024, podľa ktorých: „35.Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že zo strany Dublinského strediska bol aplikovaný postup podľa čl. 5 vykonávacieho nariadenia [č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003
- nariadenie Dublin II - pozn. správneho súdu], kedy na zamietavú odpoveď Rakúska Dublinské stredisko požiadalo o opätovné preskúmanie dožiadania. Podľa vyššie uvedeného čl. 5 platí, že „v prípade, že po vykonaných kontrolách dožiadaný členský štát usúdi, že predložené dôkazy nezakladajú jeho zodpovednosť, uvedie v zápornej odpovedi, ktorú zašle žiadajúcemu členskému štátu, úplné a podrobné dôvody svojho odmietnutia. V prípade, že sa žiadajúci členský štát domnieva, že takéto odmietnutie sa zakladá na nesprávnom posúdení, alebo v prípade, že môže predložiť dodatočný dôkaz, môže požiadať o opätovné preskúmanie svojej žiadosti. Túto možnosť musí využiť do troch týždňov od prijatia zápornej odpovede. Dožiadaný členský štát sa snaží odpovedať do dvoch týždňov. V žiadnom prípade toto dodatočné konanie nepresiahne lehoty stanovené v článku 18 ods. 1 a 6 a v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 343/2003.“ Z jeho poslednej vety vyplýva, že tento preskúmavací postup sa musí vykonať v lehotách ustanovených nariadením Dublin II, ktoré sú v súčasnosti stanovené v článku 22 ods. 1 a 6, ako aj v článku 25 ods. 1 nariadenia Dublin III.“ „36. Aj keď súčasné Dublinské nariadenie v plnom rozsahu nahradilo nariadenie Dublin II, vykonávacie nariadenie zostalo v platnosti (a v tejto súvislosti bolo aktualizované vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 118/2014), pričom Dublinské nariadenie (súčasné) neupravuje vplyv preskúmavacej procedúry podľa čl. 5 na Dublinské konanie a tiež nezaviedlo vlastnú úpravu postupov obdobných ako podľa čl. 5 vykonávacieho nariadenia. Vykonávacie nariadenie, tak ako ani nariadenie Dublin II zaistenie cudzincov neupravuje. Zároveň ustanovenie čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia žiadnym spôsobom nereaguje na prípadnú aplikáciu preskúmavacej procedúry podľa čl. 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Keďže vykonávacie nariadenie má podľa svojho odôvodnenia 1 zabezpečiť účinné uplatňovanie nariadenia Dublin II, ktoré bolo zrušené a nahradené Dublinským nariadením (Dublin III), toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s ustanoveniami tohto posledného uvedeného nariadenia a cieľmi, ktoré toto nariadenie sleduje. Za tejto situácie je možné uplatniť čl. 5 vykonávacieho nariadenia (tu súd podotýka, že tohto článku sa aktualizácia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 118/2014 nedotkla) spôsobom, súladným s právnou úpravou podľa Dublinského nariadenia.“ „37. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať aj zo záverov Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku v spojených veciach C-47/17 a C-48/17, podľa ktorých „je potrebné článok 5 ods. 2 tretiu vetu vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že uplynutie lehoty dvoch týždňov na odpoveď
stanovenej týmto ustanovením definitívne uzatvára konanie o opätovnom preskúmaní, a to bez ohľadu na to, či dožiadaný členský štát v tejto lehote na žiadosť žiadajúceho členského štátu o opätovné preskúmanie odpovedal alebo nie. Preto sa žiadajúci členský štát musí od uplynutia uvedenej lehoty považovať za štát, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, pokiaľ nemá ešte dostatok času potrebného na to, aby v záväzných lehotách stanovených v článku 21 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia Dublin III podal nové dožiadanie o prevzatie alebo o prijatie späť.“ (pozri rozsudok z 13. novembra 2018, v spojených veciach C-47/17 a C-48/17, EU:C:2018:900, body 86 a 87).“ „38. Správny súd preto považuje za nepochybné, že už doručením prvej odpovede na žiadosť o opätovné preskúmanie dožiadania dňa 29.12.2023 bolo s konečnou platnosťou uzatvorené konanie o preskúmaní podľa čl. 5 vykonávacieho nariadenia. S touto skutočnosťou pritom v žiadnom prípade nemožno spájať začiatok plynutia šesťtýždňovej lehoty na vykonanie odovzdania, táto sa odvíja od skutočností výslovne vymenovaných v čl. 28 ods. 3 podods. 3 Dublinského nariadenia, ktoré nenastali.“ „39. Z administratívneho spisu okrem toho vyplynulo, že orgány verejnej správy v prípade žalobcu konali na základe výsledku lustrácie v systéme EURODAC. Prvá veta druhého pododseku článku 28 Dublinského nariadenia ustanovuje podanie žiadosti o azyl, ako moment, od ktorého je potrebné počítať lehotu na podanie dožiadania. V aktuálne súdenej veci podanie azylovej žiadosti vo vzťahu k Slovenskej republike zo spisového materiálu nevyplýva. Túto okolnosť Dublinské nariadenie zohľadňuje v čl. 24 ods. 2, ktorý je potrebné pri rešpektovaní v čl. 28 sprísnených limitov na prípad žalobcu aplikovať tak, že okamihom, od ktorého plynie mesačná lehota na podanie dožiadania je získanie kladného výsledku porovnávania zo systému EURODAC. V tu prejednávanej veci tento okamih nastal dňa 19.11.2023.“ „41. Ako už vyplynulo zo záverov Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku v spojených veciach C-47/17 a C-48/17, žiadajúci členský štát sa musí od uplynutia lehoty podľa čl. 5 vykonávacieho nariadenia (prípadne od doručenia zápornej odpovede na žiadosť o preskúmanie) považovať za štát, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, pokiaľ nemá ešte dostatok času potrebného na to, aby v záväzných lehotách stanovených v článku 21 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia Dublin III podal nové dožiadanie o prevzatie alebo o prijatie späť. Uvedené platí aj pre prípad žalobcu. Avšak na účely jeho ďalšieho zotrvania v zaistení je nevyhnutné rešpektovať ustanovenia prvej vety druhého pododseku a štvrtý pododsek článku 28 Dublinského nariadenia, keďže I. tak z vykonávacieho nariadenia ako ani z Dublinského nariadenia nevyplýva predĺženie lehoty na podanie dožiadania, ani vplyv aplikácie procesov podľa vykonávacieho nariadenia na povinnosť prepustiť cudzinca v prípade jej nedodržania a II. Dublinské nariadenie je nepochybne aktom vyššej právnej sily ako vykonávacie nariadenie, ktorého cieľom je zabezpečiť účinné uplatňovanie nariadenia Dublin II, ktoré bolo zrušené a nahradené nariadením Dublin III - výklad vykonávacieho nariadenia je nutné podriadiť ustanoveniam posledného dublinského nariadenia a jeho cieľom (v tomto zmysle bod 73 rozsudku v spojených veciach C-47/17 a C-48/17).“ „42. Lehota jedného mesiaca na podanie dožiadania začala plynúť dňa 19.11.2023 a uplynula dňom 19.12.2023. Preto pokiaľ chcel žalovaný odôvodniť zákonnosť ponechania žalobcu v zaistení novým dožiadaním (adresovaným Španielsku), toto muselo byť zaslané do 19.12.2023, t. j. v lehote jedného mesiaca od získania kladného výsledku porovnávania zo systému EURODAC podľa prvej vety druhého pododseku článku 28 Dublinského nariadenia, čo sa však nestalo, keďže bolo zaslané až dňa 23.01.2024. Podmienky pre predĺženie zaistenia tak neboli už v čase vydania napadnutého rozhodnutia splnené.“ „43. Napokon správny súd nepovažoval za udržateľné ani miestami zmienené bezpečnostné dôvody obhajujúce zaistenie žalobcu, nakoľko zaistenie predstavuje vždy obmedzenie osobnej slobody jednotlivca a k jeho realizácii môže dôjsť len za splnenia zákonných podmienok a z aplikovaného dôvodu (tu odovzdanie podľa Dublinského nariadenia; § 88 ods. 1 písm. c/). Jedná sa o prostriedok ultima ratio na dosiahnutie jedine zákonom vymedzeného (vyhostenie) cieľa. „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/115.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kadzoev, C-357/09, bod 70).“
30. Záverom správny súd považuje za potrebné uviesť, že postupom ktorý žalovaný zvolil, t. j. že po nariadení prepustenia správnym súdom (rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Saz/l/2024 zo dňa 15.02.2024), žalobcu opätovne zaistil, nemá za následok „resetovanie“ lehôt podľa čl. 28 Nariadenia Dublin III., ani podľa zákona o pobyte cudzincov, keďže účel tohto zaistenia je totožný, ako v prípade vyššie citovaného rozsudku (účel zaistenia žalobcu je stále totožný dublinský proces, v rámci ktorého dotknutý orgán verejnej správy nepochopiteľne postupuje v zmysle všeobecných lehôt, ako keby žalobca nebol v zaistení). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR – Migračného úradu, Dublinské stredisko zo dňa 08.03.2024, ČDK: MU-DS-981-13/2023-DŽ, bude
žalobca odovzdaný na územie Španielskeho kráľovstva, keďže dňa 24.02.2024 Španielsko implicitne akceptovalo prijatie späť žalobcu.
31. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) S.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.