Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: C. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na L. ul. č. XXX v N. zastúpenej advokátskou kanceláriou OROS & partners s.r.o., so sídlom na Kmeťovej ul. č. 24 v Košiciach v mene ktorej koná Mgr. Marián Oros ako advokát a konateľ a P. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na B. ul. č. XX v M. zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Bernolákovej ul. č. 1 v Bratislave v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 20.11.2019 č.k. - 672 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 28.3.2012 č.k. - 90 tak, že zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne od vyhlásenia rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Styk matky s maloletou upravil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. R. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 19:00 hod. do nedele do 15:00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 19:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 23.12 od 19:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 19:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15:00 hod. a počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od pondelka od 19:00 hod. do nedele do 15:00 hod., s tým, že matka maloletú prevezme od otca v mieste svojho bydliska a vráti otcovi v určenom čase v mieste jeho bydliska. Otcovi uložil povinnosť mal. R. na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase mal. odovzdať matke v mieste bydliska matky a zároveň povinnosť v určenom čase mal. prevziať od matky v mieste svojho bydliska. Zároveň uložil otcovi povinnosť najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť matke dôvody, ktoré by bránili v realizácii styku z dôvodov na strane mal. dieťaťa, prípadne z iných dôvodov a povinnosť poskytnúť matke náhradný termín na realizáciu styku v termíne najbližšom možnom, podľa aktuálneho stavu dieťaťa a okolností v rodine a v rozsahu, ktorý vyplýva z rozhodnutia súdu o úprave styku. Otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 227,76 Eur na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu. Matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 27,76 Eur na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , , , , a . Namietala, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konaním súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Konštatovala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre dočasnú zmenu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava V z 28.3.2012 č.k. - 90 bolo predovšetkým jej správanie, ktoré vo vzťahu k maloletej vykazovalo známky ohrozenia najlepšieho záujmu dieťaťa, pretože obmedzila rodičovské práva otca, presťahovala maloletú bez súhlasu otca mimo územia Slovenskej republiky čím svojvoľne vyňala maloletú z jej doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia a z prirodzeného výchovného vplyvu otca, ktorý sa realizáciou pravidelného styku podieľal na jej výchove a starostlivosti. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia boli v neposlednom rade aj reálne pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia na jej strane, možné zanedbávanie starostlivosti a maloletou prezentovaná vôľa bývať s otcom a s ňou sa pravidelne stretávať. S poukazom na citácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatovala, že v ňom možno identifikovať tri základné dôvody, pre ktoré súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, a to: ad1) podľa záverov znaleckého posudku PhDr. W. F. zistená mierna preferencia otca u maloletej, u ktorého hľadá oporu, rešpektuje ho a vzťah k nemu je zo strany dieťaťa bezprostredný a citovo blízky, ad2) správanie matky z predchádzajúceho obdobia, keď mala maloletú v osobnej starostlivosti v rokoch 2008 - 2016, ktoré môže byť v súčasnosti rizikom pre maloletú a ad3) skutočnosť, že maloletá býva po dobu takmer troch rokov v domácnosti otca a nie je v záujme mal. dieťaťa túto stabilitu opätovne narúšať a sociálne prostredie maloletej meniť. Vo vzťahu k záverom znaleckých posudkov a zisťovaniu vôle maloletej poukázala na písomnú správu ÚPSVaR zo dňa 17.12.2018, z ktorej vyplýva, že maloletá v priebehu rozhovoru spontánne priamo ani nepriamo neprejavila záujem o zverenie do konkrétnej formy starostlivosti niektorého z rodičov ani o striedavú formu starostlivosti, pričom psychologička v záverečnej správe konštatovala, že maloletá chce byť lojálna voči obom rodičom a jej prejavy môžu byť aj mierne kolísavé a situačne premenlivé s tým, že dieťa môže úplne prirodzene preberať postoje rodiča, v starostlivosti ktorého sa momentálne nachádza. Z vyššie uvedenej správy psychologičky vyplýva, že maloletá má prirodzenú potrebu ochraňovať oboch rodičov a neuvádzať skutočnosti, ktoré by ktorémukoľvek z rodičov ,,ublížili“, resp. ,,prihoršili“. Ďalej je zrejmé, že maloletá preberá postoje rodiča, v starostlivosti ktorého sa momentálne nachádza, ktorá skutočnosť je vo svetle ďalších vykonaných dôkazov kľúčová, nakoľko je zrejmé, že dôkazy vykonané v tomto konaní sú ovplyvnené v prospech strany, v starostlivosti ktorej sa maloletá nachádzala počas procesu psychologického šetrenia. Zdôraznila, že na uvedené skutočnosti poukazovala už počas súdneho konania, no súd prvej inštancie tieto závery psychologičky nevzal pri rozhodovaní do úvahy, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Namietala, že konajúci súd neprihliadol na ňou predložený znalecký posudok PhDr. Mgr. W. I., znalkyne zapísanej v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore psychológia, odvetvie Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorá na vykreslenie záujmov a túžob maloletej a na zodpovedanie položených otázok vykonala rozsiahlu znaleckú psychodiagnostiku maloletej, na ktorú bol znalkyňou predvolaný aj otec, no odmietol sa jej zúčastniť, čím dobrovoľne nevyužil svoje právo zúčastniť sa na tomto znaleckom dokazovaní. Súd prvej inštancie nepripustil tento znalecký posudok s odôvodnením a argumentáciou, ktorú prevzal z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z konania vedeného pod sp.zn. , čo nemožno akceptovať, pretože predmetné dôvody nekorešpondujú so skutkovým stavom v predmetnom konaní, keďže znalkyňa PhDr. Mgr. W. I. mala pri vyhotovení svojho znaleckého posudku č. 46/2018 k dispozícii spisový materiál z prebiehajúceho súdneho konania vrátane vyjadrení a stanovísk otca, ktoré podrobila znaleckému skúmaniu. Zdôraznila, že znalkyňa PhDr. Mgr. W. I. v žiadnom prípade nekonala v rozpore so zákonom a samotná skutočnosť, že otec odmietol participovať na predmetnom znaleckom dokazovaní, nemôže diskvalifikovať tento dôkaz v súdnom konaní. Poukázala na závery predmetného znaleckého posudku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá má vysoko pozitívny emocionálny vzťah k svojej sestre W. a je v najlepšom záujme oboch mal. detí, aby vyrastali spolu v jednej rodine s možnosťou rozvoja súrodeneckého vzťahu. Ďalej poukázala na závery znaleckého dokazovania nariadeného uznesením konajúceho súdu z 1.2.2019, a to znalecký posudok č. 33/2019 PhDr. W. F., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, z ktorého je zrejmé, že maloletá prezentovala znalkyni konkrétne predstavy o spôsobe usporiadania styku (maloletá uvádza počet a frekvenciu víkendov), ktoré nesú

kontúry uvažovania dospelého človeka a nie desaťročného dieťaťa. Vo svetle hodnotenia tohto dôkazu vo vzájomnej súvislosti so správou psychológa z ÚPSVaR je zrejmé, že dieťa prezentovalo prebratý postoj otca k samotnému predmetu konania. Znalkyňa PhDr. F. poukázala na zásadnú skutočnosť, ktorá do značnej miery ovplyvňuje názor maloletej, a to že matka je vo vzťahu k nej tým ,,prísnejším“ rodičom, ktorý kontroluje dodržiavanie pravidiel a pod., pričom otec má tendenciu správať sa voči maloletej benevolentne, tzn., nekontroluje dodržiavanie zadaných úloh, pravidiel a pod.. Uviedla, že táto skutočnosť je pre maloletú v predpubertálnom veku dôležitým ,,merítkom“, nakoľko bude mať tendenciu vyhľadávať benevolentnejšie prostredie, v ktorom ,,si môže robiť čo chce“. V konečnom dôsledku je možné konštatovať, že z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že obaja rodičia sú plne spôsobilí na výkon rodičovských práv a povinností, sú schopní a ochotní maloletú riadne vychovávať, pričom maloletá má oboch rodičov rovnako rada. Podľa preferencie jedného z rodičov, u ktorého bola maloletá v čase vyšetrenia v starostlivosti sú naklonené aj výsledky znaleckého skúmania v otázke preferencie rodiča a zároveň názoru maloletej na jej ďalšie bývanie. Konštatovala, že keď bola maloletá v jej starostlivosti, veľmi jasne prezentovala preferenciu matky naopak, počas vyšetrenia, kedy bola maloletá v starostlivosti otca, psychologička zaznamenala jemnú preferenciu otca, pričom maloletá sa vyjadrila, že by rada bývala u otca a s matkou sa stretávala počas víkendov. Výsledky vykonaného dokazovania teda potvrdzujú názor psychológa ÚPSVaR, ktorý konštatoval, že dieťa bude mať premenlivý názor na svoju ďalšiu budúcnosť podľa toho, v starostlivosti ktorého z rodičov sa práve bude nachádzať. Poukázala tiež na to, že znalkyňa PhDr. F. vo svojom posudku konštatovala, že maloletá nie je v súčasnosti schopná chápať dôsledky svojich rozhodnutí a rozhoduje sa emocionálne, čo v konečnom dôsledku vo vzájomnej súvislosti s vyjadrením psychológa ÚPSVaR diskvalifikuje relevantnosť prezentovaného názoru dieťaťa na rozhodnutie v prejednávanej veci. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal vo svojom rozhodnutí z názoru maloletej prezentovanom výlučne v znaleckom posudku PhDr. F.. Ďalej namietala, že konajúci súd bez akéhokoľvek odôvodnenia relativizoval a spochybnil stabilitu jej rodinného prostredia a v tejto súvislosti vytkla konajúcemu súdu, že neskúmal minulosť otca, a to koľko partneriek ,,vystriedal“ otec od roku 2008, pričom túto skutočnosť účelovo uviedol len vo vzťahu k nej, aj keď v súčasnosti nemá žiadnu oporu v skutkovom stave a relevantný význam pre toho konanie. Zdôraznila, že má s manželom druhé dieťa, súrodenca maloletej, pričom súd žiadnym spôsobom neprihliadol na potreby vytvárania a rozvoja vzťahových väzieb medzi nimi. Odborná verejnosť aj súdy už pritom viackrát poukázali na dôležitosť súrodeneckých vzťahov v rámci výchovy dieťaťa a následnom rozhodovaní o jeho starostlivosti. Na podporu svojich tvrdení citovala z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. . Rozhodnutie v časti, v ktorom bol spochybnený jej vplyv na maloletú označila za riadne neodôvodnené, nepreskúmateľné a nezákonné. Zdôraznila, že v priebehu konania deklarovala a vierohodne preukázala stabilitu výchovného prostredia pre maloletú. Konštatovala, že maloletú mala v osobnej starostlivosti osem rokov, pričom k zmene v jej živote došlo na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V z 28.3.2012 č.k. - 90. Neexistenciu, resp. odpadnutie dôvodov pre vydanie predmetného neodkladného opatrenia preukázala už v roku 2016/2017, no súd jej návrhu na jeho zrušenie nevyhovel a z dôvodu dĺžky súdneho konania nastal stav, kedy bola maloletá od nej odlúčená po dobu viac než troch rokov, ktorý naďalej pretrváva. V prejednávanej veci preto nemožno použiť ako zásadný argument skutočnosť, že maloletá žila tri roky s otcom, ale je potrebné poukázať na to, že maloletá nebola odňatá z jej starostlivosti z dôvodu, že by sa o ňu nebola schopná postarať. Tvrdila, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že sa so slovným súhlasom otca (ktorý otec v súčasnosti popiera) presťahovala s maloletou z Bratislavy do Rakúska. V závere navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. doplnil dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 46/2018 znalkyne PhDr. Mgr. W. I. a výsluchom spomínanej znalkyne.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , a (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, žeby zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú aj z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

8. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. R.. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, predovšetkým z dôvodu stability jeho výchovného prostredia. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý duševný a fyzický rast a vývoj okrem riadneho zabezpečenia jeho odôvodnených potrieb aj stabilné výchovné prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a má vytvorené vhodné zázemie na nerušený rozvoj svojich schopností, zručností, vzdelávanie, pozorovanie a poznávanie sveta a spoločnosti okolo tak, aby bolo efektívne pripravené na proces osamostatnenia sa v dospelosti. Zdôrazňuje, že pre vytvorenie takéhoto prostredia je v prvom rade potrebné zabezpečiť jeho stabilitu v dlhodobom časovom horizonte, pričom nie je rozhodujúce či požadované prostredie zabezpečí otec, matka alebo obaja rodičia spoločne. V tejto súvislosti dodáva, že obaja rodičia maloletého dieťaťa majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, pri starostlivosti o maloleté dieťa sú rovnocennými partnermi, preto v prípade ak spolu nežijú v spoločnej domácnosti a obaja majú záujem osobne sa starať o maloleté dieťa, čo je aj prejednávaný prípad, je vždy potrebné posudzovať okrem ich osobnostných predpokladov aj prostredie, v ktorom chcú zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade je v najlepšom záujme maloletej R., aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené vhodné a stabilné prostredie pre jej výchovu a výživu a o maloletú riadne a nepretržite zabezpečuje starostlivosť od novembra 2016 t.j. viac ako 3 roky, v dôsledku čoho ma maloletá v jeho domácnosti vytvorené stabilné rodinné prostredie, ktoré je jej domov, je tu zvyknutá a cíti sa v ňom bezpečne. K odvolacím námietkam matky dodáva, že pre posúdenie vhodnosti a stability výchovného prostredia pre maloleté dieťa nie je rozhodujúci len aktuálny stav zabezpečenia bývania v čase rozhodovania súdu

vo veci samej, ale aj dlhodobá schopnosť udržať si bývanie a zabezpečiť prostriedky na riadny chod domácnosti, preto zohľadňujúc preukázanú skutočnosť, že matka od posledného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda za obdobie, počas ktorého mala maloletú v osobnej starostlivosti obývala niekoľko domácností v rôznych mestách, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, a v ktorých žila s mal. dieťaťom a rôznymi partnermi, nie je možné jej terajšie rodinné zázemie podľa názoru odvolacieho súdu považovať za stabilné, ktorú objektívnu relevantnú skutočnosť súd prvej inštancie správne zohľadnil vo svojom rozhodnutí.

9. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku matky o záveroch znaleckého dokazovania nariadeného súdom, pretože znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale ako každý dôkaz ho hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku č. 33/2019 PhDr. W. F. zo dňa 30.4.2019, so závermi ktorého sa súd prvej inštancie riadil sú logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletej k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletej, skúmania psychologického vývinu, názoru maloletej na jej výchovu a emotívneho prežívania maloletej. Okrem toho z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodoval len na základe záverov predmetného znaleckého posudku, z ktorého inter alia vyplynula mierna preferencia otca u mal. dieťaťa, a ktorý je len jeden z viacerých dôkazných prostriedkov a jeho rozhodnutie vychádza zo skutočného stavu veci komplexne zisteného vykonaným dokazovaním.

10. Odvolacie námietky matky pokiaľ citovala zo znaleckého posudku PhDr. W. F. v časti vzťahu maloletej k rodičom, keď maloletá vníma matku ako prísnejšieho rodiča, ktorý kontroluje dodržiavanie pravidiel a otca zasa ako osobu, ktorý už dôsledne nekontroluje či splnila, čo jej prikázal sú podľa názoru odvolacieho súdu vytrhnuté z kontextu a najmä snahou matky spochybniť rodičovské kompetencie otca, nakoľko znalkyňa v ďalšej časti posudku jasne konštatovala, že otec vyžaduje od maloletej správať sa rozumne a na úrovni, ktorá zodpovedá jej veku, má ju rád a dieťa jeho prejavenú náklonnosť cíti.

11. Pokiaľ ide o námietky matky voči nesprávnemu postupu súdu pri hodnotení súkromného znaleckého posudok č. 46/2018 PhDr. W. I. zo dňa 7.9.2018, odvolací súd na dané námietky neprihliadal. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že znalecký posudok vyhotovený PhDr. Mgr. W. I. nie je relevantným dôkazom v tomto konaní, pretože je neobjektívny vychádzajúci výhradne z tvrdení matky, vyšetrenia matky a maloletej bez poskytnutia anamnézy aj druhým rodičom, vyšetrenia otca a bez pozorovania interakcie medzi otcom a maloletou. Na vyhodnotení tohto znaleckého posudku nemení nič ani skutočnosť, že znalkyňa prizvala na znalecké vyšetrenie aj otca, ktorý nespolupracoval alebo to, že znalkyňa mala k dispozícii listiny, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Dodáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací súd dospel k záveru, že ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať tento matkou navrhnutý dôkaz, pretože súd prvej inštancie skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o merite veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami ( a ).

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie neprihliadol na potrebu vytvárania a rozvoja súrodeneckých väzieb medzi maloletou a jej polorodnou sestrou W., odvolací súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Medzi súrodencami je väčší vekový rozdiel (mal. R. je vo veku necelých 12 rokov, mal. W. dovŕšila 2 roky), takže obe sestry majú málo spoločných aktivít pre rozdielne záujmy a vekový rozdiel, preto zverením mal. R. do osobnej starostlivosti otca by nemalo dôjsť k narušeniu súrodeneckého vzťahu medzi maloletými deťmi. Uvedený záver umocňuje i tá skutočnosť, že matke sa druhé dieťa narodilo v čase, keď bola maloletá R. v osobnej starostlivosti otca, nota bene sestry nikdy nežili v spoločnej domácnosti, pričom odvolací súd je toho presvedčenia, že realizáciou pravidelného styku matky s maloletým R. bude zabezpečený aj pravidelný styk maloletých detí navzájom, čo prispeje k pretrvaniu a prehĺbeniu medzi nimi doteraz vytvorených citových väzieb.

13. V súvislosti s odvolacou námietkou matky, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého predmetný odvolací dôvod nie je možné v mimosporovom konaní použiť.

14. Súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloletú od matky v súlade s kritériami určovania rozsahu výživného podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzajúc z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj možností a schopností oboch rodičov, pričom u matky zohľadnil jej nevyhnutné životné náklady a ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úpravou styku matky s maloletou v zmysle výrokov IV., V., a VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá vychádza zo zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vzdialenosť bydlísk a vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku matky s maloletou.

16. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o trovách štátu a ich náhrade zo strany rodičov, pričom vo vzťahu k týmto výrokom matka žiadne námietky v odvolaní nevzniesla a podané odvolanie v tejto časti nijako neodôvodnila.

17. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočné okolnosti pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, rozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a vo vzťahu k relevantným odvolacím námietkam matky doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.