Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/84/2020

Zmenené rozhodnutím 12CoCsp/50/2020
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ T. G., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A-XXXX, Q. am N., H. X c, V. a 2/ M. G., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. X. XXXX/XX, P., právne zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, proti žalovanému SPV ABEA 13, s.r.o., so sídlom 9. mája 20, Vidiná, IČO: 46 945 024, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/84/2020-22 z 28. augusta 2020, takto rozhodol: I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že ukladá žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ bezkontaktný prívesok - magnetický spínač pre ovládanie výťahu v administratívno-bytovom komplexe 1, ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k. ú. X. za účelom prístupu k bytu č. XX na XX. poschodí vo vchode č. X tohto objektu. II. Poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú právo užívať výťah v administratívno-bytovom komplexe 1, ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k. ú. X. a súčasne žalovaného poučuje, že následkom jeho úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, vo veci žalobcov: 1/ T. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V., M.- XXXX, Q. M. N., H. X D. , štátny občan Rakúska, 2/ M. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. P., P. X. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: SPV ABEA 13, s.r.o., IČO: 46 945 024, so sídlom Vidiná, 9. Mája 20, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2020 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od doručenia neodkladného opatrenia poskytnúť žalobcom bezkontaktný prívesok - magnetický spínač pre ovládanie výťahu v administratívno bytovom komplexe 1. D., dom č. X, č.s. XXXX v Lučenci, na ulica V., situovaného na CKN parc.č. XXX/X kat.územie Lučenec, za účelom prístupu žalobcov k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na XX.poschodí , vo vchode č. 1 tohto objektu.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísanými v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Lučenci pre obec a kat. územie Lučenec, na LV č. XXXX, pod rad.č.B.XX v pomere k celku v 1/1-ine, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 12.poschodí, vo vchode č.1 administratívno bytového komplexu 1. D., dom č. 3, č.s. XXXX v Lučenci, na ulici V., situovaného na C-KN parc.č. XXX/X kat.územia Lučenec, ako aj k tomuto bytu prislúchajúceho XXXX/XXXXXX - inového podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a na príslušenstve bytového domu č. s. XXXX v Lučenci a taktiež v pomere k celku XXXX/XXXXXX - inového spoluvlastníckeho podielu z pozemku C-KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225m2, na ktorom je stavba č.s. XXXX postavená. Žalobcovia v návrhu uvádzajú, že tento 4 izbový byt s príslušenstvom nadobudli ešte v r. 2007 titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v ich prospech do katastra rozhodnutím č.V XXXX/XX zo dňa 17.08.2007. Žalobcovia udávajú, že súčasným správcom tohto bytového komplexu je podľa ich vedomostí od roku 2017 žalovaný, ktorý je zapísaný v zozname správcov bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky pod identifikátorom č. XXX. V predmetom bytovom dome, ktorý má 14 obytných podlaží, sa preprava medzi podlažiami po 12.poschodie zabezpečuje výťahom. Do mesiaca máj 2020 fungoval výťah bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalovaný, ktorý je správcom bytového domu, však už dávnejšie dal namontovať k ovládaniu výťahu elektronické ovládanie prostredníctvom bezkontaktného prívesku ( čipu ), ktoré bolo aktivované v mesiaci máj 2020 a v súčasnosti je teda už možné používať výťah výlučne len s predmetným bezkontaktným príveskom - magnetickým spínačom. Nadobudnutie tohto bezkontaktného prívesku - magnetického spínača však žalovaný ako správca podmienil jednak pravidelnou úhradou zálohových platieb za užívanie bytu, ako aj úhradou nedoplatkov

podľa vyúčtovania. Žalovaný ako správca však odpočty meračov a výpočty spotrieb médií vykonáva neštandardným spôsobom, následkom čoho žalobcovia vyúčtovania každý rok reklamovali a v ktorom smere im dala za pravdu aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá žalovaného sankcionovala finančnou pokutou. Ďalej žalobcovia v návrhu uvádzajú, že vzhľadom na nimi reklamované vyúčtovania platieb za užívanie bytu im žalovaný ako správca ovládač k výťahom neposkytol, čim ich obmedzil v užívaní bytu, kedy vzhľadom na vek žalobcu 1/ je prístup do bytu na 12.poschodí vylúčený.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia pripojili k návrhu LV č. XXXX, pre kat.územie X., zoznam správcov bytových domov vedený Ministerstvo dopravy a výstavby SR a oznam správcu bytového domu.

3. Podľa ( ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa 325 ods. 1 , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

8. Podľa uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , , , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

12. Podľa , stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Neodkladné opatrenie je rozhodnutím, ktorým súd dočasne upraví pomery sporových strán za situácie, že bez tejto úpravy by mohol nastať ťažko zvrátiteľný, alebo nenapraviteľný stav a žalobcami tvrdené okolnosti preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd skúma preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku ( práva medzi stranami ohľadne ktorého majú

byť upravené ich pomery ). Ide o tzv. osvedčenie nároku. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je úlohou súdu skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom buď vlastníckeho práva, resp. zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je potrebné vždy skúmať, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

14. Vychádzajúc z citovaných ustanovení neodkladného opatrenia je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu o nariadení neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení, alebo bránení práva toho, kto nariadenie neodkladného opatrenia žiada a na druhej strane voči komu neodkladné opatrenie smeruje a má ho zaväzovať k určitej povinnosti.

15. Po posúdení všetkých listinných dôkazov pripojených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že musí návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko žalobcovia neosvedčili pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní, keď žiadnym z listinných dôkazov, ktoré pripojili k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepreukázali, že žalovaný SPV ABEA 13, s.r.o. vykonáva správu bytového domu, v ktorom je byt vo vlastníctve žalobcov umiestnení. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že ich návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeruje voči správcovi bytového domu, ktorého súčasťou je byt v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. K samotnému správcovi však len uviedli „ že súčasným správcom tohto ich bytového komplexu je podľa ich vedomostí od r. 2017 žalovaný, ktorý je zapísaný v zozname správcov bytových domov vedenom Ministerstvo dopravy a výstavby SR pod identifikátorom č. XXX. Z pripojeného listinného dôkazu: Zoznam správcov bytových domov len vyplýva, že právnická osoba SPV ABEA 13 s.r.o. sa nachádza v zozname správcov bytových domov, avšak z tohto listinného a ani žiadneho iného pripojeného dôkazu nevyplýva, že uvedená spoločnosť vykonáva správu bytového domu, ktorým sa byt, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia aj nachádza. Napokon ani z listinného dôkazu: Oznam správcu bytového domu o spustení systému magnetického spínača na ovládanie gombíkov výťahu nevyplýva, že práve žalovaný je správcom uvedeného bytového domu.

16. Na to, aby sa stal niekto účastníkom konania netreba, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu ( v takom prípade sa stáva žalobcom ), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba ( v takom prípade sa stáva žalovaným ). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu z ktorého vyvodzuje žalobou uplatneným nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia.“ Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia ( žalobca ), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ( žalovaný ), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. ). Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva ( aktívna vecná legitimácia ), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti ( pasívna vecná legitimácia). Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane žalobcu ) alebo pasívne ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť.

17. V prípade podania neodkladného opatrenia musí navrhovateľ s podaným návrhom súčasne predložiť spravidla listinné dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Takéto listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Súd len na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodnutí vychádza. Keďže sa riadne dokazovanie v zmysle a nasl. pri neodkladnom opatrení nevykonáva, kladie to zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu. Všetky rozhodujúce skutočnosti v prípade neodkladného opatrenia zisťuje súd len z návrhu a jeho príloh, bez procesnej účasti protistrany, čo prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu za obsah, za ktorý zodpovedá sám navrhovateľ. Keďže k podanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je pripojený žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný je skutočne správcom bytového domu v ktorom je umiestnený byt vo vlastníctve žalobcov a voči ktorému smeruje obsah podaného návrhu, teda žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia nepreukázali existenciu právneho vzťahu so žalovaným, súd nedokáže posúdiť, že skutočne spoločnosť SPV ABEA 13 s.r.o. je nositeľom povinnosti uloženia ktorej sa navrhovateľ v podanom neodkladnom opatrení domáha, a teda, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu a obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľov neodkladného opatrenia, hoci tvrdené skutočnosti zo strany navrhovateľov neodkladného opatrenia by v inom prípade mohli byť podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhajú, súd musel návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd v zmysle ustanovenia rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, nakoľko uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia je uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle . Žalobcovia neboli úspešní v konaní, nakoľko súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.