Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/50/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ T. G., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A-XXXX, Q. am N., H. X c, V. a 2/ M. G., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. X. XXXX/XX, P., právne zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, proti žalovanému SPV ABEA 13, s.r.o., so sídlom 9. mája 20, Vidiná, IČO: 46 945 024, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -22 z 28. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že ukladá žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcom 1/ a 2/ bezkontaktný prívesok - magnetický spínač pre ovládanie výťahu v administratívno-bytovom komplexe 1, ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k. ú. X. za účelom prístupu k bytu č. XX na XX. poschodí vo vchode č. X tohto objektu.

II. Poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú právo užívať výťah v administratívno-bytovom komplexe 1, ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k. ú. X. a súčasne žalovaného poučuje, že následkom jeho úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok). Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal (II. výrok).

2. Potrebu zamietnutia návrhu prvoinštančný súd zdôvodnil tým, že pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ žiadali uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť poskytnúť im magnetický spínač pre ovládanie výťahu v objekte, v ktorom vlastnia byt č.U. na XX. poschodí, k návrhu priloženými listinnými dôkazmi neosvedčili, že žalovaný je správcom bytového domu a teda že práve z jeho strany došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva k bytu. I. správy predmetného objektu žalovaným totiž nevyplýva ani z predloženého zoznamu správcov vedeného príslušným ministerstvom a ani z predloženého oznamu správcu o zavedení systému magnetického spínača na ovládanie výťahu. Citujúc pritom ust. , , a , , a , a a až 3 (ďalej len „“) a vysvetľujúc následne všeobecné teoretické východiská týkajúce sa vecnej legitimácie strán v sporovom konaní dospel okresný súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili pasívnu (zrejme vecnú, pozn. odvolacieho súdu) legitimáciu žalovaného a preto musel byť návrh zamietnutý. O

náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. a (ďalej len „“) konštatujúc, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie zmenil a požadované neodkladné opatrenie nariadil.

4. V odvolaní namietali, že už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naznačili, že žalovaný vykonáva správu bytového domu neštandardne do čoho zapadá aj to, že sa až po podaní návrhu v rámci nimi iniciovaného trestného konania dozvedeli, že už dňa 25. 01. 2014 sa mala konať schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v stavbe súp. č. XXXX, na základe ktorej malo dôjsť od 01. 02. 2014 k zmene výkonu správy v prospech žalovaného a že ešte ku dňu 30. 10. 2013 mala byť vlastníkmi bytov a nebytových priestorov uzavretá zmluva o výkone správy (ktorá ale ešte stále nie je podpísaná). Preto boli nútení preukazovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného jeho zápisom v zozname správcov bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR ako aj nedatovaným oznamom žalovaného o tom, že nadobudnutie magnetického spínača potrebného k ovládaniu výťahu je podmienené pravidelnou úhradou zálohových platieb za užívanie bytu a nedoplatkov podľa vyúčtovania. Žalovaný ako správca však odpočty vykonáva neštandardným spôsobom, preto jeho vyúčtovania každý rok reklamovali a dala im za pravdu aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá udelila žalovanému pokutu. Tým pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako správcu bytového domu dostatočne preukázali.

5. Odvolací súd následne postupujúc v zmysle ust. druhej vety elektronicky odoslal dňa 02. 10. 2020 žalovanému návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie okresného súdu ako aj odvolanie spolu s výzvou, aby sa k týmto v určenej trojdňovej lehote vyjadril. Žalovaný si počas úložnej doby tieto písomnosti zaslané formou elektronickej úradnej správy neprevzal, v dôsledku toho bola táto žalovanému doručená uplynutím úložnej doby dňa 18. 10. 2020 (, a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci). Žalovaný sa však k veci nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

7. V prejednávanom prípade sa odvolací súd nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý svoje zamietavé rozhodnutie založil jedine na tom, že žalobcovia v nedostatočnej miere osvedčili, že žalovaný je správcom bytového domu (administratívno-bytového komplexu), v ktorom sa nachádza ich byt situovaný na Q.. Okresný súd si podľa odvolacieho súdu dostatočne neuvedomil, že predmetom jeho rozhodovania nebola podaná žaloba ( ), ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( ), pri ktorom - ako správne uviedol aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia - sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale sa zisťujú len najdôležitejšie rozhodujúce skutočnosti. Preto ust. vyžaduje ako náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (okrem iného) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana s tým, že podľa ust. musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, na rozdiel od ust. vyžadujúceho, aby žaloba obsahovala pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Už z uvedeného podľa odvolacieho súdu jasne vyplýva, že miera toho, kedy možno určitú skutočnosť považovať za danú je rozdielna v závislosti od toho, či súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo rozhoduje o podanej žalobe, ktorou bolo iniciované konanie vo veci samej.

8. Preto je potrebné zdôrazniť, že ust. , na ktoré správne poukázal aj prvoinštančný súd rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Sú nimi buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je tak inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov strán, resp. zabránenie zmareniu exekúcie a teda nárok (právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Neodkladné opatrenie má totiž pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti procesom štandardného dokazovania ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich skutočností a táto miera osvedčenia sa vždy podriaďuje

konkrétnej situácii. Inými slovami, od konkrétnych okolností závisí, do akej miery je nevyhnutné, resp. postačujúce považovať určitú skutočnosť za danú, existujúcu. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení preto nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia), ktoré musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť odovzdať im magnetický spínač nevyhnutný na ovládanie výťahu v ich bytovom dome. V návrhu uviedli, že svoj byt nadobudli ešte v roku 2007 a problémy s užívaním bytu mali už od počiatku, pretože spoločnosť, ktorá bytový komplex postavila „skrachovala“. Tiež uviedli, že „Súčasným správcom tohto bytového komplexu je podľa našich vedomostí od roku 2017 žalovaný, ktorý je zapísaný v zozname správcov bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky pod identifikátorom č. XXX.“ Ďalej spresnili, že bytový dom má 14 obytných podlaží a preprava sa po XX. poschodie zabezpečuje výťahom, ktorý fungoval bez akýchkoľvek obmedzení do mája 2020, kedy žalovaný ako správca sfunkčnil možnosť ovládania výťahu výlučne s bezkontaktným príveskom - magnetickým spínačom. Jeho poskytnutie podmienil pravidelnou úhradou zálohových platieb a úhradou nedoplatkov podľa vyúčtovania. Podľa žalobcov však vykonáva žalovaný odpočty meračov a výpočty spotrieb médií neštandardným spôsobom, kvôli čomu vyúčtovania každý rok reklamovali, z ktorého dôvodu im následne žalovaný ako správca bytového domu ovládač k výťahu neposkytol. Obmedzil ich tým v užívaní bytu a žalobca 1/ vzhľadom na svoj vek nie je schopný používať prístup do bytu po schodoch na XXXX, 10. K návrhu žalobcovia 1/ a 2/ doložili listinné dôkazy svedčiace o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 26 vo vchode č. X na XX. poschodí predmetného administratívno-bytového komplexu (výpis z LV č. X, k. ú. XXX/XXXX založený na č. l. 7 spisu), že žalovaný je evidovaný v príslušnej evidencii subjektov vykonávajúcich správu bytových domov (na čl. 8 spisu sa nachádzajúci výpis zo zoznamu správcov bytových domov vedeného v zmysle a o správcoch bytových domov) a že v ich bytovom dome bol zverejnený oznam správcu o tom, že možnosť používania výťahu bude závisieť od uhradenia platieb spojených s vlastníctvom bytu v bytovom dome (oznam na č. l. 9, resp. na č. l. 17 spisu). Hoci potom možno dať sčasti za pravdu prvoinštančnému súdu, že žalobcovia nepredložili jednoznačný dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že žalovaný je správcom predmetného bytového domu, menované dôkazy v spojení s opisom relevantných skutočností sú podľa odvolacieho súdu postačujúcimi pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia odôvodneného nutnosťou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v zmysle ust. . Spomínaný oznam informuje o tom, že bude spustený systém magnetického spínača na ovládanie gombíkov výťahu a že tento si možno vyzdvihnúť u „správcu bytového domu“ oproti zálohe 10,- Eur/ks za podmienky pravidelnej úhrady mesačných záloh, resp. úhrady nedoplatkov z vyúčtovania. Oznam pritom neštandardne neobsahuje žiadne označenie konkrétnej právnickej či fyzickej osoby, ktorá je jeho autorom a ktorú by tak bolo možné identifikovať ako konkrétneho správcu bytového domu. Obsahuje v závere len informáciu o tom, že jeho pôvodcom je „správa bytového domu“ bez uvedenia údajov konkrétneho subjektu, odtlačku pečiatky, resp. podpisu.

11. Za uvedeného stavu veci preto nemal odvolací súd solídny dôvod neveriť žalobcom, že je to naozaj žalovaný, ktorý je správcom bytového domu a ktorý v zmysle predloženého oznamu podmieňuje plnohodnotný výkon ich vlastníckeho práva k bytu úhradami s ním súvisiacimi. Odvolací súd totiž nepovažuje za logické, aby žalobcovia 1/ a 2/, ktorým ide v tomto konaní o možnosť používania výťahu (a tým plnohodnotného užívania svojho bytu) žiadali vydanie výťahového ovládača od žalovaného ako subjektu, ktorý by im ho fakticky nemohol vydať, t. j. od subjektu, ktorý by nemal pasívnu vecnú legitimáciu. Popis relevantných skutočností žalobcami preto v spojení s predloženými dôkazmi v miere dostatočnej pre neodkladné opatrenie osvedčuje existenciu povinnosti žalovaného ako správcu bytového domu umožniť žalobcom 1/ a 2/ riadne užívanie bytu, pretože o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nedovoľuje správcovi bytového domu, aby v nadväznosti na prípadné nedoplatky akokoľvek obmedzoval vlastníka v jeho práve užívať byt vrátane spoločných zariadení domu (za ktoré sa v zmysle cit. zákona považuje aj výťah). Toto právo vyplýva vlastníkovi bytu z ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nie je možné ho limitovať v závislosti od odlišných názorov vlastníka a správcu v otázku (ne)existencie dlhov na úhradách za plnenia spojené s užívaním a vlastníctvom bytu. V konečnom

dôsledku správcovstvo žalovaného k bytovému domu žalobcov vyplýva aj z k odvolaniu pripojenému oznamu o konaní schôdze vlastníkov zo dňa 25. 01. 2014 (č. l. 31 spisu). Odvolací súd ešte dodáva, že okresný súd mohol (a mal) v danom prípade postupovať podľa ust. a vyžiadať si stanovisko žalovanej strany k návrhu žalobcov, lebo možnosť rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie bez vyjadrenia protistrany nie je povinnosťou a doručením návrhu na neodkladné opatrenie žalovanému nehrozilo zmarenie účelu žiadaného neodkladného opatrenia.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ dostatočne osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, preto zmenil napadnuté uznesenie a požadované neodkladné opatrenie nariadil podľa ust. v spojení s ust. vyhovejúc tým podanému návrhu. Pretože odvolací súd je súčasne toho názoru, že (pred začatím sporu) nariadené neodkladné opatrenie definitívne vyriešilo problém medzi stranami v súvislosti s poskytnutím ovládača od výťahu a teda predstavuje trvalú úpravu tejto otázky medzi stranami, neuložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podávať žalobu vo veci samej ( ). Súčasne ale odvolací súd v zmysle ust. a poučil žalovaného o tom, že môže podať napr. žalobu o určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú právo užívať výťah v predmetnom bytovom dome a že jeho úspech v takom spore môže podľa viesť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Keďže odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu, musel podľa ust. a rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo návrhu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovené, boli plne úspešnými voči žalovanému a preto im odvolací súd s použitím ust. a priznal voči žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).