Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Peter Milec, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 20, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -185 zo dňa 04. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výrokov II., III. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie, v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovanou ako záložným veriteľom a Radoslavom Košútom ako záložcom, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Malé Stankovce zapísaných na LV č. XXX, a to na pozemku parcela registra "E", parc. č. XXX, orná pôda, o výmere 15.107 m2 je voči žalobcovi neúčinná, zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Napokon výrokom IV. zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č. k. -85 zo dňa 15.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -125 zo dňa 24.05.2016 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej určenia, že kúpna zmluva, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Malé Stankovce, zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, a to na rodinnom dome súp č. XXX, postavenom na parcele registra "C" č. 29/1, o výmere 460 m2, na pozemku parcela registra "C", parc. č. 28, záhrady o výmere 790 m2, na pozemku parcela registra "C", parc. č. 29/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, na pozemku parcela registra "C", parc. č. 29/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, z X. D. ako predávajúceho na žalovanú ako kupujúcu, je voči žalobcovi neúčinný. Tiež sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovanou ako záložným veriteľom a X. D. ako záložcom, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Malé Stankovce zapísaných na LV č. XXX, a to na pozemku parcela registra "E", parc. č. XXX, orná pôda, o výmere 15.107 m2, je voči žalobcovi neúčinná. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2006 uzavrel so spoločnosťou METALREZ, spol. s r. o., zmluvu o úvere č. 4280059418 v znení jej dodatkov č. 1 - 9, na základe ktorej jej poskytol kontokorentný úver vo

výške 66.388 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy sa zaručil na základe zmluvy o ručení č. 4280059418 v celom rozsahu X. D.. Dňa 06.08.2009 uzavrel so spoločnosťou METALREZ, spol. s r. o., úverovú zmluvu č. 282013 v znení dodatkov 1 - 3, na základe ktorej jej poskytol splátkový úver vo výške 282.013 eur. Na zabezpečenie tejto pohľadávky sa v celom rozsahu zmluvou o ručení zaručil X. D.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.02.2014 bol na majetok spoločnosti METALREZ, spol. s r. o., vyhlásený konkurz a žalobca bol uspokojený len v rozsahu 53.329,91 eur. Poznamenal, že s prihliadnutím na súpis majetku zaradeného do všeobecnej podstaty nemožno očakávať ďalšie uspokojenie jeho pohľadávok, ktorú ku dňu 24.09.2015 predstavovali sumu 187.440,86 eur. Ručiteľ preto musel očakávať, že žalobca pristúpi k vymáhaniu svojich pohľadávok aj voči nemu. Dodal, že ručiteľ v tomto období previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/5 na nehnuteľnostiach vyššie uvedených a zriadil záložné právo v prospech žalovanej na ostatných vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Žalobca mal za to, že bezprostredná časová nadväznosť medzi speňažením oddelenej podstaty žalobcu v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka, prevodom spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej a zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve ručiteľa v prospech žalovanej nasvedčujú úmyslu ručiteľa ukrátiť žalobcu. V dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva sa nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku ručiteľa a uspokojenie jeho pohľadávok je výrazne sťažené. Prihláškami zo dňa 26.05.2016 si do konkurzu vyhláseného na majetok ručiteľa prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 187.440,86 eur. Pohľadávky boli v celom rozsahu správcom zistené, pričom vzhľadom na ich výšku nemožno dôvodne predpokladať ich úplné uspokojenie v konkurze. Mal za to, že už samotná skutočnosť, že na majetok ručiteľa bol vyhlásený konkurz svedčí o jeho insolventnosti. Navyše, z dôvodu zániku dlžníka bez právneho nástupcu, je za účelom uspokojenia pohľadávok limitovaný výlučne vo vzťahu k ručiteľovi. Dodal, že vzťah ručiteľa X. D. a žalovanej zodpovedá podľa vzťahu blízkych osôb. Úmysel ručiteľa ukrátiť ho a vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Zdôraznil, že z konkurzu vedeného na X. D. doposiaľ nebol vôbec uspokojený. V rámci konkurzu si prihlasoval aj iné svoje pohľadávky, ktoré boli uspokojené. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle , veta prvá, , , . Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. K vecnej legitimácii strán sporu uviedol, že v danom prípade je veriteľom žalobca, ako právny nástupca subjektu, ktorý na základe úverovej zmluvy č. 4280059418 zo dňa 29.06.2006 a úverovej zmluvy č. 282013 zo dňa 06.08.2009 poskytol spoločnosti METALREZ, spol. s r. o., úvery a za ktorých splnenie sa zaručil X. D.. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že na X. D. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.04.2016, t. j. po podaní žaloby v tomto konaní, vyhlásený konkurz. Dodal, že pokiaľ žalovaná namietala, že aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby je správca konkurznej podstaty, možno konštatovať, že tento záver by bol správny za predpokladu, že odporovacia žaloba by bola podaná v čase po vyhlásení konkurzu na majetok X. D., čo však nie je prípad súdenej veci. Podľa súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé a v rozpore s právom na súdnu ochranu aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii na vec začatú pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, a to obzvlášť v prípade, keď samotný dlžník ani nie je stranou tohto sporu. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, mal za to, že táto je daná na strane žalovanej, nakoľko práve žalovaná je osobou, ktorá mala z napadnutého právneho úkonu, t. j. z kúpnej zmluvy, prospech. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby. V zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.06.2005 požičala X. D. sumu 500.000,- Sk s dobou splatnosti do 10.06.2015. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalovaná vypovedala, že pred tým, ako sa mala stať jej pohľadávka zo zmluvy o pôžičke splatná, vyzvala X. D. na jej úhradu. Ten jej však povedal, že peniaze nemá, a preto navrhol splatenie pôžičky prevodom podielu vo výške 1/5 na dotknutých nehnuteľnostiach prostredníctvom inštitútu kúpnej zmluvy. Takto uvedený skutkový stav nebol zo strany žalobcu rozporovaný. V danom prípade s ohľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná ani X. D. nemali v skutočnosti vôľu medzi sebou uzavrieť kúpnu zmluvu, t. z. že žalovaná nemala vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu a X. D. nemal vôľu jej tieto za dojednanú kúpnu cenu prenechať. Nevôľu žalovanej kúpiť predmetné nehnuteľnosti nepriamo potvrdzuje aj fakt, že o tieto sa nijak nezaujíma, neužíva ich. Ak by mala žalovaná skutočne záujem kúpiť dané nehnuteľnosti, aspoň v minimálnom rozsahu by sa o tieto zaujímala. Súd prvej inštancie mal za to, že spoločnou vôľou X. D. a žalovanej bolo splatenie pohľadávky žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 10.06.2005. Vo svetle uvedeného potom uzavrel, že kúpna zmluva bola simulovaný právny úkon, ktorým strany zastierali splnenie dlhu X. D. voči žalovanej (disimulovaný úkon). Simulovaný právny úkon je vadný pre nedostatok vážnosti vôle a z toho dôvodu je

absolútne neplatný. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že kúpna zmluva uzavretá medzi X. a žalovanou je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle oboch zmluvných strán. Keďže kúpnu zmluvu, ktorej určenia neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou domáha, vyhodnotil ako neplatnú, zamietol žalobu pre jej nedôvodnosť v celom rozsahu. S poukazom na uvedené sa potom už bližšie nezaoberal splnením predpokladov odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu ani ostatnými námietkami žalovanej, ktoré v tejto súvislosti vyhodnotil ako bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že v časti konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol súd prvej inštancie aj o zrušení uznesenia o neodkladnom opatrení č. k. -85 zo dňa 15.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -125 zo dňa 24.05.2016 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku ( ). S poukazom na v spojení s dodal, že v predmetnej veci mala každá sporová strana úspech čiastočný, preto vyhodnotil, že úspech oboch strán bol rovnaký a rozhodol tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku, v časti výrokov II., III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v zmysle . Namietal, že posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy súdom prvej inštancie je absolútne nesprávne a nemá oporu v objektívnom práve. Dodal, že z vyjadrenia žalovanej nijakým spôsobom nevyplýva, že by za žiadnych okolností nechcela nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu na to, aby bola kúpna zmluva k nehnuteľnosti platná sa nevyžaduje, aby nadobúdateľ mal záujem sa o túto nehnuteľnosť starať, resp. sa o ňu zaujímal. V tejto súvislosti uzavrel, že ak by aj účelom napadnutej kúpnej zmluvy bola snaha predávajúceho komplexne vysporiadať aj svoje záväzky voči žalovanej, táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Z právneho hľadiska totiž ide iba o motív konania predávajúceho, nie o absenciu vážnosti vôle na strane konajúcich osôb. K záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vážnosti vôle konajúcich osôb uviedol, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takýmto výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR napr. , , , , a a nálezy Ústavného súdu ČR a a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Na základe uvedených skutočností mal za nepochybné, že napadnutá kúpna zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluvné strany kúpnej zmluvy chceli previesť vlastnícke právo na žalovanú a pre tento prípad boli uzrozumení, že k prevodu vlastníckeho práva reálne dôjde. Pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny následne započítali proti pohľadávke na vrátenie domnelej hotovostnej pôžičky. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti výroku II. a III. a ako súvisiaci aj výrok IV., zrušil.

3. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len ""), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Podľa nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.

4. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ( ).

5. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa

riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (- 4 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

8. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva uzavretá medzi X. D. a žalovanou je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle oboch zmluvných strán. Keďže predmetnú kúpnu zmluvu, určenia neúčinnosti ktorej sa žalobca domáhal vyhodnotil súd prvej inštancie ako neplatnú, zamietol žalobu v celom rozsahu pre jej nedôvodnosť.

9. Ťažisko odvolacích dôvodov odvolateľa spočíva v namietaní správnosti záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu vážnosti vôle na strane konajúcich osôb.

10. Podľa (ďalej len ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa , ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

12. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

13. Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

14. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

16. V zmysle citovaného ustanovenia sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, ktoré determinujú platnosť právneho úkonu. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, ale v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Za takýto prejav vôle, kde chýba vážnosť vôle považujeme právny úkon urobený s vnútornou výhradou, simulovaný právny úkon, úkon urobený pri hre alebo pri vyučovaní. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti vôle zaťažuje toho, kto tvrdí, že konal bez takejto vôle (dôkazné bremeno sa týka preukázania chýbajúcej vážnosti vôle).

17. Simulovaný právny úkon je teda len jedným z prípadov, kedy možno právny úkon trpiaci nedostatkom vôle považovať za neplatný právny úkon. V zmysle citovaného ustanovenia zastretý právny úkon (simulovaný) nie je platný, keďže tu chýba vôľa účastníkov uzatvoriť práve takýto úkon.

18. Pri posudzovaní ne/platnosti právneho úkonu, je preto potrebné skúmať či je u zmluvných strán daná vôľa uzatvoriť tento konkrétny právny úkon a v prípade nedostatku vôle posúdiť, či sa jedná o prípad , kedy strany nemali vôľu uzatvoriť žiaden právny úkon, alebo ide o prípad kedy tu bola vôľa uzatvoriť iný dissimulovaný úkon. Ak bola daná vôľa strán uzatvoriť iný úkon je potom potrebné posúdiť jeho platnosť. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že záver o nedostatku vôle uzatvoriť daný právny úkon spôsobuje vždy neplatnosť tohto úkonu, a to vo všetkých prípadoch, t.j. bez ohľadu na to, či sa jedná o predstieraný úkon (strany nemali vôľu uzatvoriť žiaden právny úkon), ako aj v prípade, ak je dissimulovaný úkon platný alebo neplatný.

19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či v danom prípade došlo k poruche vážnosti prejavu vôle v zmysle a dospel k správnemu záveru, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2015 uzavretej medzi X. D. a žalovanou sa jedná o právny úkon neplatný v dôsledku poruchy vážnosti prejavu vôle.

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pri interpretácii zmluvného vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva zahŕňa individuálne práva a povinnosti konkrétnych zmluvných strán v konkrétnom vzťahu. Medzi zmluvnými stranami došlo k simulácii právneho úkonu, pričom neexistovali žiadne iné rozhodujúce skutočnosti, či už tvrdené prípadne vyplývajúce z písomných prejavov, ktoré by obsahovali inú, skutočnú vôľu zmluvných strán. Zmluvné strany uzatvorili súčasne s kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2015 aj dňa 5.6.2015 dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 10.06.2005, kde v čl. II. dodatku , v bode 2 je uvedené, že sa účastníci dohodli, že pohľadávka z pôžičky vo výške 12.000,- eur zanikne započítaním na pohľadávku X. D. voči W. D. vo výške 12.000,- eur na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. Malé Stankovce, vedené na LV č. XXX a zvyšok pohľadávky zo zmluvy o pôžičke predstavuje sumu 5.000,- eur, teda si upravovali vzájomné práva a povinnosti súvisiace s dlžnou pohľadávkou, keď táto zanikne - v časti sumy 12.000,- eur započítaním na zaplatenie kúpnej ceny a vo zvyšnej časti, vo výške 5.000,- eur bude zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť /čl. III./ Tieto skutkové okolnosti vyplývajú z čl. II. a III. dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 5.6.2005. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to X. D. a žalovanou došlo z dôvodu, že X. D. nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Obe zmluvné strany mali vedomosť o tom, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia, preto je správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy. Dôvod, pre ktorý vznikol občiansko-právny vzťah medzi X. D. a žalovanou založený ich úkonmi zo dňa 5.6.2015 vyvodzoval súd prvej inštancie správne z výpovede žalovanej ako aj z obsahu listinných dôkazov /kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičke/. Iné dôkazy v konaní, na preukázanie tvrdení žalobcu, v konaní produkované neboli.

21. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcich sa skutkovo i právne iných vecí . Pokiaľ žalobca poukazoval aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v tomto smere odvolací uvádza, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemožno zahrnúť rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (, , , ).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2015), jeho právne účinky vôbec nenastávajú, na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Z toho logicky vyplýva, že pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, má zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť.

23. Právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu jeho iného dlhu, než ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu, nie je odporovateľný. Právnym následnom uvedeného právneho úkonu

dlžníka teda nie je jeho odporovateľnosť ( ), nakoľko ide o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, je od počiatku absolútne neplatný podľa , pričom táto neplatnosť pôsobí voči všetkým, teda aj voči všetkým veriteľom.

24. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je, v odvolaním napadnutých výrokoch II., III. IV., vecne správne, preto ho podľa , , potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).