Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/188/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX V., zastúpenému Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie sumy 693,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -59 zo dňa 19.02.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 249,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 17.12.2016 do zaplatenia a v II. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 249,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne p.a. od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a vo zvyšku žalobu zamietol. Druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,2 %. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 22.08.2018 domáhal zaplatenia sumy 693,29 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa žalobca stal aktívne legitimovaným účastníkom konania. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 18.10.2014 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný obdržal úver v sume 1.040 eur, ktorého účel použitia bol dohodnutý čiastočne na úhradu skôr poskytnutého úveru, ako je zrejmé z Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 18.10.2014, a čiastočne bol úver vyplatený v hotovosti. Splatnosť úveru bola dohodnutá vo forme úhrady v 60 týždenných splátkach počnúc 7. kalendárnym dňom po podpise zmluvy, t. j. od 25.10.2014 s konečnou splatnosťou ku dňu 12.12.2015 vo forme anuitných splátok po 23,06 eura. Žalovaný uhradil len sumu 346,71 eura. Súd mal za to, že v súlade aj s rozhodnutím ESĽP C-42/15 vo veci Bíróová je možné týmto spôsobom určiť nezameniteľne deň splatnosti. Čo sa týka námietky premlčania, súd konštatoval,

že žalobu žalobca doručil na Okresný súd B. Bystrica dňa 30.08.2018, preto podľa je 45 splátok splatných do 30.08.2015 premlčaných v lehote 3 rokov. Súd žalobcovi nepriznal ani uplatnený nárok za nadštandardnú službu Komfort v sume 96 eur, a z toho dôvodu žalobe vyhovel len v časti 249,90 eura (15 x 23,06 = 345,90 - 96 eura /za nadštandardnú službu Komfort/ = 249,90 eura), čo považoval za uplatnené dôvodne. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle zo sumy 249,90 eura vo výške 5 % p. a. od 17.12.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok.

3. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa , a s tým, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 15,2 %. Úspech žalobcu totiž činil 42,4 % a neúspech bol 57,6 %. Úspech žalovaného bol 15,2 % (57,6 % - 42,4 %) a v tomto rozsahu mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho zaplatiť žalobcovi len sumu 2,30 eura s úrokom z omeškania od 06.09.2018. V odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa so záverom súdu, že v zmluve určená splatnosť splátok bola dojednaná v súlade s rozhodnutím ESĽP vo veci Bíróová. Spotrebiteľ by mal bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, či je siedmym kalendárnym dňom 60. týždňa nedeľa, alebo je potrebné počítať 7 dní od začiatku 60. týždňa. V súvislosti s aplikáciou rozsudku ESĽP C-42/15vo veci Bíróová podľa neho Súdny dvor EÚ vykladá jedine právo EÚ a nie vnútroštátne predpisy. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov SR. Od splatnosti splátok sa odvíja i posúdenie plynutia premlčacej doby a omeškanie dlžníka. Keďže zmluva o úvere neobsahuje určito ani údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru, ani údaj o konečnej splatnosti úveru, podľa neho platí, že začiatok premlčacej doby začína plynúť dňom nasledujúcim od vzniku dlhu (R 28/1984).

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že uzatvorená zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. Zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky formou amortizačnej tabuľky. V súvislosti s náležitosťou podľa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Doba trvania zmluvy bola určená na 60 týždňov. Termín konečnej splatnosti je v zmluve priamo uvedený. Splátky sú splatné vždy 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a termín konečnej splatnosti so splácaní po dobu 60 týždňov pripadal na 12.12.2015.

6. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky žalovaný v odvolaní vôbec nenamietal. V zmluve však absentuje termín konečnej splatnosti úveru a jednotlivých splátok, resp. je uvedený spôsobom, ktorý mu spôsobuje ťažkosti pri identifikovaní termínov. Zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami obsahovala termín konečnej splatnosti, no žalobca nepreukázal, že ho so zmluvnými podmienkami, ktoré boli písané malým a ťažko čitateľným písmom, oboznámil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku ( a contrario, , ) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť.

8. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 693,29 eura s príslušenstvom. Súdne konanie medzi žalobcom a žalovaným sa začalo návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným žalobcom v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 14.09.2018 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrhol

pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bola vec postúpená príslušnému Okresnému súdu Komárno. Okresný súd Komárno v konaní pokračoval pod sp. zn. a rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. Proti tomuto rozhodnutiu vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný.

9. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.10.2014 uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spadá pod režim . V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., Bratislava, a žalovaným došlo dňa 18.10.2014 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany v úvode zmluvy uviedli, že zmluvu uzatvárajú v zmysle Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa . Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Bratislava, pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto spĺňala zákonnú definíciu dodávateľa podľa . Zmluvu teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách a aj ustanovenia . Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z príslušnej právnej úpravy, pričom aplikoval aj ustanovenie , , podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Žalovaný v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o konečnom termíne splatnosti úveru a určení splatnosti jednotlivých splátok. Podľa zmluvy o úvere doba splácania dlhu bola dohodnutá po dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky úveru bol stanovený na 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky podľa zmluvy nastala 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

11. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením určenia splatnosti jednotlivých splátok úveru ako jasne určitým spôsobom v súlade s rozhodnutím ESĽP C-42/5, keďže z textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne vyplýva, že splatnosť prvej splátky nastane 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže k uzavretiu zmluvy došlo dňa 18.10.2015, splatnosť prvej splátky úveru nastala dňom 07.11.2015 a následne splatnosť každej ďalšej splátky vždy o 7 kalendárnych dní. Splatnosť jednotlivých splátok úveru tak bola v zmluve jasne určená a spotrebiteľ mohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná prvá splátka úveru ako i každá ďalšia splátka. Pre identifikáciu splatnosti splátok ani nemusel bližšie študovať zmluvné podmienky, pretože stanovené kritériá splatnosti jednotlivých splátok boli uvedené na druhej strane listu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti „Režim „predplatená platobná karta“ nad podpisom žalovaného, nenachádzali sa v inom dokumente, s ktorého obsahom žalovaný pri podpise zmluvy nebol oboznámený. Námietku žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže nielen logickým výkladom „20. deň po uzavretí zmluvy“ možno dospieť k záveru o počítaní splatnosti odo dňa nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, ale aj v ustanovuje, že lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

12. Odvolací súd pri určení termínu konečnej splatnosti úveru v súlade s rozhodnutím ESĽP C-42/15 konštatoval, že stanovenie termínu konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve je neurčité a mätúce, obsahujúce vnútorný logický rozpor. Na jednej strane zmluva stanovuje, že úver má byť splatený 60 splátkami, z ktorých prvá je splatná 20. deň po uzatvorení zmluvy, v tomto prípade teda 07.11.2014, každá ďalšia splátka mala byť splatná vždy nasledujúci kalendárny týždeň, vždy na 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Druhá splátka z tohto úveru teda bola splatná dňa 14.11., tretia 21.11., štvrtá

28.11., atď. Ak však zmluva následne stanovovala, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, potom z tohto pravidla vyplýval pre predmetný úveru v skutočnosti ako konečný deň splatnosti (60. splátky úveru) deň 12.12.2015, t. j. tak, ako uviedol žalobca v podanej žalobe, pričom tento deň bol 7. dňom 60 týždňa po uzavretí zmluvy. Keďže však prvá splátka bola splatná až tretí týždeň po uzatvorení zmluvy (lebo 20. deň po uzavretí zmluvy nastáva až v treťom kalendárnom týždni po rozhodujúcom dni), 60. týždeň od uzavretia zmluvy nie je zároveň 60. týždňom splácania úveru. V skutočnosti 60. splátka, ak by bol dodržaný ich počet podľa zmluvy a periodicita každého 7. dňa nasledujúceho po splatnosti predchádzajúcej splátky by bola v dni 25.12.2015, nie 12.12.2015. Vyjadrené inak, 60. týždeň od uzavretia zmluvy nie je rovnakým ako 60. týždeň splácania úveru.

13. V rozsudku vo veci C-42/15 (Bíróová) Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum ako termín konečnej splatnosti úveru, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. V predmetnom spore však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol jasne identifikovať dátum konečnej splatnosti úveru, keďže údaje o konečnej splatnosti boli zmätočné a rozporné. Žalobca v žalobe nesprávne uvádzal dátum konečnej splatnosti deň 12.12.2015, lebo pri správnom výpočte odvíjajúceho sa od splatnosti prvej splátky 20. deň od uzatvorenia zmluvy je dátumom konečnej splatnosti úveru deň 25.12.2015. Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak obsahuje rozpor, čo spôsobuje neurčité a zároveň nelogické uvedenie obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy v zmysle . Sankciou za tento nedostatok, resp. nedodržanie zákona je bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru ( ). V danej veci sa však žalobca domáhal zaplatenia len istiny poskytnutého úveru a úroky a poplatky priznať nežiadal, preto posudzovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je irelevantné.

14. Nejasné určenie konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na počítanie premlčacej doby jednotlivých splátok. Podľa , koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pre každú jednotlivú splátku začala v zmysle vety prvej premlčacia doba bežať odo dňa jej zročnosti, pričom v zmysle je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V judikáte R 28/1984, na ktorý odkázal žalovaný, bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. V danom prípade však doba splnenia dlhu bola dohodnutá na 60 mesačných splátok v konkrétnej výške, pričom v zmluve bol aj dohodnutý termín splatnosti týchto mesačných splátok, preto nemožno v súlade s citovaným súdnym rozhodnutím premlčaciu dobu počítať odo dňa nasledujúceho po vzniku dlhu.

15. Podľa obsahu zmluvy splatnosť prvej splátky jednoznačne nastala 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, čo je v skutočnosti deň 07.11.2014. V dôsledku nesprávneho stanovenia splatnosti prvej splátky, na ktorú nadväzovala splatnosť i ostatných splátok, súd prvej inštancie nesprávne počítal premlčaciu dobu nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pričom uviedol, že splátky splatné do 30.08.2015 v počte 45 sú premlčané, keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 30.08.2018. Pri spresnení dátumu splatnosti prvej splátky na deň 07.11.2014 však do 30.08.2015 bolo premlčaných len 43 splátok úveru, a nie 45 splátok. Do dňa 30.08.2018 tak uplynula premlčacia doba pre 43 splátok úveru a žalobca by mal teda oprávnený nárok na zaplatenie zvyšných 17 splátok úveru, t.j. o 2 splátky úveru viac, ako mu priznal súd prvej inštancie. Odvolací súd však o zamietajúcom výroku pre absenciu odvolania žalobcu nerozhodoval a žalovaným napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil. Žalobca mal právo podať odvolanie do jeho zamietajúcej časti a keďže tak neurobil, rozsudok vo vyhovujúcom výroku pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

16. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému v zmysle patrí náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd mu preto podľa a priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).