Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-9-2018.pdf
PDF · 121.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39C/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcov: 1) C.. R. X., O.. X.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX M., 2.) U.. W. X., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, XXX XX M.Š., obaja zastúpení JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo II Košice, so sídlom Bardejovská 3, 040 11 Košice, IČO: 00 171 204, zastúpeného JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, o určenie, že členstvo trvá a o zaplatenie 163,52 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.1.2018, upravenou podaním doručeným dňa 25.4.2018, zmenenou uznesením zo dňa 12.12.2019 domáhali voči žalovanému určenia, že členstvo žalobcov u žalovaného nezaniklo a naďalej trvá a zaplatenia 163,52 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23,36 € od 26.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 70,08 € od 26.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 70,08 € od 26.7.2015 do zaplatenia.
2. Uviedli, že od roku 1987 boli žalobcovia členmi Stavebného bytového družstva Košice II a žalovaný správcom bytového domu na ul. F. XX, XX, XX, XX Košice, v ktorom sú žalobcovia vlastníkmi bytu. Žalovaný listom zo dňa 16.7.2014 vypovedal zmluvu o výkone správy bytového domu s 3 mesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula dňa 30.11.2014. Výkon správy bol ukončený až dňa 31.10.2015 v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., keďže vlastníci nemali ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo založené spoločenstvo vlastníkov. Žalovaný listom zo dňa 1.12.2014 oznámil žalobcom, že v súvislosti s ukončením výkonu správy bytového domu, s poukazom na čl. 20 ods. 1, písm. h) Stanov SBD II, zároveň došlo k zániku členstva žalobcu v SBD II, k 30.11.2014. Vlastníci bytov na schôdzi konanej dňa 21.10.2015 odsúhlasili nového správcu bytového domu spoločnosť Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom na Čárskeho 7, Košice, IČO: 36 171 778, uzatvorením zmluvy o výkone správy domu s účinnosťou od 1.11.2015. Podľa názoru žalobcov ust. čl. 20 ods. 1, písm. h) Stanov je v rozpore s § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto aj zánik ich členstva je neplatný. Predmetné ustanovenie obsahuje taxatívne vymedzený rozsah dôvodov zániku členstva, pričom ďalšie spôsoby sú upravené v ust. § 232 ods. 1, § 229 a § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré nemožno rozširovať. Stanovy môžu obsahovať podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku tak ako je to uvedené v ust. § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka. Môže ísť iba o konkretizáciu ustanovení zákona. Ani z dôvodu jednostranného vypovedania zmluvy o výkone správy
nenaplnil žalovaný vo vzťahu k žalobcom dôvod zániku ich členstva v zmysle bodu 1, písm. h) Stanov žalovaného, lebo preukázateľne nedošlo k zmene formy výkonu správy.
3. V dôsledku oznámenia o zániku členstva vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade došlo aj k neplatnému zániku jeho funkcie predsedu členskej samosprávy č. 247. Žalovaný v 1. rade má so žalovaným uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie predsedu tejto členskej samosprávy, podľa ktorej má žalovaný vyplácať žalobcovi v 1. rade dohodnutú odmenu v sume 70,08 € za každý štvrťrok, teda 23,36 € mesačne.
4. K podanej žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 3.12.2018 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný v prvom rade poukázal na nepreukázaný naliehavý právny záujem, nakoľko v dôsledku zániku ich členstva došlo zo strany žalovaného k vyplateniu vyrovnávacieho podielu vo výške 73,38 €, ktorý prevzali, čím došlo k platnému zániku členstva v družstve.
5. S poukazom na ust. § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka a napadnutého čl. 20 ods. 1, písm. h) Stanov uviedol, že pre zánik členstva sa nevyžaduje splnenie oboch podmienok, ale že ak nastane jedna z týchto skutočností- zanikne aj členstvo v družstve. Zmluva o výkone správy zanikla k 30.11.2014 a k tomuto termínu zaniklo aj členstvo žalobcov. Na zhromaždení delegátov dňa 25.11.2004 došlo k úprave stanov, ktorým sa prijalo ust. čl. 20 ods. 1, písm. h- členstvo v družstve zaniká pri zmene formy výkonu správy a ukončení zmluvy o výkone správy medzi družstvom a členmi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Proti zneniu tohto ustanovenia nebol nikto proti, ani žalobca, ktorý sa tohto Zhromaždenia delegátov zúčastnil a za znenie ukončenia členstva súhlasil. Ak sa žalobca chce domáhať neplatnosti tejto dohody o zmene stanov, chýba mu naliehavý právny záujem, lebo ako člen družstva neplatnosť uznesenia neuplatnil súdnou cestou. Žalobcovia prestali byť členmi družstva ku dňu zániku Zmluvy o výkone správy, t.j. k 30.11.2014.
6. Zhromaždenie delegátov ako najvyšší orgán družstva dňa 5.6.2009 schválilo volebný poriadok orgánov SBD II. Podľa tohto poriadku predsedov členskej samosprávy volia členovia družstva na členskej schôdzi samosprávy. Za predsedu môžu byť volení okrem iného len bývajúci členovia družstva. Na schôdzi dňa 19.1.2010 bol za predsedu zvolený žalobca v 1. rade na obdobie rokov od 2010 do 2015. Na základe tejto skutočnosti bola so žalobcom v 1. rade uzatvorená Zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej zmluva končí uplynutím funkčného obdobia, ak nenastane niektorý z dôvodov skončenia funkčného obdobia skôr. Žalobca v 1. rade prestal byť k 30.11.2014 bývajúcim členom družstva a teda zanikla mu aj jeho funkcia predsedu členskej samosprávy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. V replike doručenej súdu žalobcovia uviedli, že naliehavý právny záujem v prípade výroku o zaplatenie sa nevyžaduje, nakoľko ide o žalobu na plnenie, pričom žalobca v 1. rade sa domáha plnenia titulom neplatného ukončenia zmluvy o výkone správy, čo predstavuje zmluvnú povinnosť žalovaného.
8. K nutnosti žalobcov domáhať sa neplatnosti uznesenia žalovaného, ktorým sa prijala zmena stanov podľa názoru žalobcov, nie je potrebné, nakoľko bolo v rozpore s kogentnou úpravou Obchodného zákonníka. Takéto uznesenie nie je neplatné, ale je ničotné, čiže nie je potrebné sa domáhať tejto neplatnosti v rámci osobitného súdneho konania. Žalobcovia preto majú naliehavý právny záujem na určení existencie ich členstva v družstve. Keďže neplatný je zánik členstva, nemohol zaniknúť ani záväzkový vzťah žalobcu v 1. rade a žalovaného, ktorý je tvorený Zmluvou o výkone funkcie.
9. Ďalej sa žalobcovia vyjadrili k rozsahu dôvodov o zániku členstva v družstve s poukazom na znenie ust. § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka. K uvedenému uviedli, že čl. 20 ods. 1, písm. a) -f) Stanov kopírujú možnosti uvedené v ust. § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dôvod uvedený pod písm. h) nie je možné stotožniť so žiadnym z iných dôvodov, preto ide o úplne nový dôvod. Skutočnosť, že zákonom určené spôsoby zániku nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi v stanovách vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Obdo V 29/1995, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 57/1996 a rozsudok sp. zn. 3Obdo/23/2010 zo dňa 25.6.2011, resp. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 64/2012 zo dňa 2.2.2012. Ak je teda uznesenie ničotné, nie je potrebné sa domáhať jeho neplatnosti pred súdom, keďže sa naň vôbec neprihliada. Ďalej žalobcovia poukázali na staršiu judikatúru súdov, v zmysle ktorej nie je možné tvrdiť, že uplynutie lehoty na podanie žaloby na súde na preskúmanie platnosti uznesenia nemôže v závažných prípadoch znamenať konvalidovanie uznesenia, preto je potrebné v závažných prípadoch na takéto
uznesenie vôbec neprihliadať, teda priznať mu charakter ničotnosti. Záverom uviedol, že dôkazom toho, že žalobca v 1. rade nehlasoval na zhromaždení delegátov pri prijímaní zmeny stanov je skutočnosť, že v čase hlasovania bolo podľa správy mandátovej komisie prítomných 114 delegátov, z toho hlasovalo za 112, proti 0 a zdržal sa 1. Spolu teda hlasovalo 113 delegátov zo 114 prítomných delegátov.
10. Žalovaný v rámci dupliky dourčenej súdu zotrval na svojom tvrdení o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedol, že nie je sporné, že Zmluva o výkone správy zanikla k 30.11.2014, sporným je len zánik ich členstva. Opätovne poukázal na skutočnosť, že proti prijatému uzneseniu o zmene stanov nebol nikto, ani žalobca v 1. rade. Či sa zdržal hlasovania alebo nie, je podľa jeho názoru nepodstatné, lebo nepovažoval toto uznesenie za neplatné, keďže v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote nepožiadal o zaprotokolovanie námietky na Zhromaždení delegátov ani o oznámenie námietky predstavenstvu. Jednomesačná lehota je lehotou prekluzívnou a preto sa ňou nemôže súd zaoberať ani ako predbežnou otázkou. Tvrdenia žalobcov o ničotnosti uznesenia neobstoja, nakoľko podľa ust. § 242 Obchodného zákonníka, ak sú uznesenia členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami nie sú ničotné ale neplatné. V danom prípade o neplatnosť ani nemohlo ísť, nakoľko členstvo v družstve bolo schválené dohodou medzi členmi družstva prijatého nie štatutárnym orgánom, ale najvyšším orgánom družstva. Zmena stanov patrí do právomocí členskej schôdze a tieto stanovy boli na schôdzi schválené tak, že nikto nebol proti. Obchodný zákonník umožňuje ukončenie členstva jednostranne, ale aj dvojstranne. Stanovy neprekročili rozsah ukončenia členstva, ale len upravili postup pre jeho jednostranné alebo dvojstranné ukončenie členstva v družstve spôsobom uvedeným v stanovách, čo ale nespôsobuje jeho neplatnosť. Záverom zotrval na svojom stanovisku aj vo vzťahu k výkonu funkcie žalobcu v 1. rade ako predsedu členskej samosprávy.
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 29.6.2020, ktoré predvolania neboli expedované z dôvodu mimoriadnej situácie súvisiacej s ochorením COVID- 19, vzhľadom na opatrenia, ktoré boli prijaté. Pojednávanie sa konalo dňa 31.8.2020, na ktorom sa zúčastnil žalobca v 1. rade, jeho právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával vec v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade a žalovaného. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní v plnom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 3.4.2018, v zmysle ktorého došlo k úprave petitu, na základe ktorého navrhol súdu, aby rozhodol rozsudkom a určil, že členstvo žalobcu v 1. rade a členstvo žalobkyne v 2. rade nezaniklo a naďalej trvá a v 2. výroku rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi v 1. rade sumy 163,52 € s tam špecifikovaným príslušenstvom. Postup, akým došlo k zmene stanov bol v rozpore so zákonom. Poukázal na článok 13 ods. 2 Ústavy SR, kde je uvedené, že obmedziť práva občanov je možné iba zákonom. Takouto úpravou stanov, ktorá bola v článku 20 ods. 1 písm. h/ došlo v rozpore so zákonom, nakoľko bolo toto uznesenie prijaté len delegátmi, preto poukázala už aj na to, že takéto uznesenie bolo ničotné. Treba na to hľadieť z pohľadu ústavy. Týmto prijatým spôsobom došlo k zániku členstva žalobcov, a preto je aj v rozpore s Obchodným zákonníkom. Žalovaný platný zánik členstva nepreukázal, nakoľko len ust. § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka vymenuje taxatívne dôvody zániku tohto členstva, preto stanovy neupravujú zánik členstva v znení písm. h/ tak, ako to predpokladá toto citované zákonné ustanovenie. Skutočnosť, že bol zaplatený vyrovnací podiel žalobcom neznamená, že zaniklo na základe toho členstvo, nakoľko vyrovnací podiel predstavuje len účasť člena na majetku družstva. Došlo k zaplateniu tohto vyrovnacieho podielu na základe ničotného právneho aktu, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré si môže žalovaný požadovať od žalobcov. Výpoveď zmluvy o výkone správy bytového domu neznamená zánik členstva. Členstvo nezaniklo ani zo zákona ani na základe tohto ničotného aktu, ktorým sú stanovy. Bez určenia, že žalobcom členstvo trvá, by nebolo možné odstrániť stav právnej neistoty, ktorý trvá. Ich práva sa stávajú neisté.
12. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného navrhol súdu, aby celú žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom poukázal na svoje vyjadrenia k tomuto sporu zo dňa 3.12.2018 ako aj zo dňa 23.10.2019 a žiadal, aby žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 100 %. K danej veci poukázal na to, že táto podaná žaloba je určovacia žaloba, kde je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, čo nebol preukázaný. Samotný žalobca súhlasil so znením stanov tak, ako boli prijaté. Považuje takúto zmenu stanov za dohodu medzi členmi družstva tak ako to aj umožňuje zákon. Zároveň obidvaja žalobcovia prevzali vyrovnací podiel, preto takto podaná žaloba je nedôvodná, v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. K ničotnosti právnych úkonov poukázal na skutočnosť, že Obchodný zákonník rozlišuje len úkony platné a neplatné. V prípade, ak je nejaký úkon v rozpore s právnymi predpismi ako namietajú žalobcovia v tomto prípade, takýto úkon je neplatný, ak je teda neplatné uznesenie, ktoré bolo prijaté na zhromaždení delegátov. V takomto prípade zákon predpokladá postup
v prekluzívnej jednomesačnej lehote. Ak táto nie je dodržaná, zákon dáva ochranu aj prípadnému neplatnému právnemu úkonu.
13. Súd vypočul žalobcu v 1. rade, ktorý k veci samej opisoval veci zo strany žalovaného, ktoré sa týkali stanov družstva, kde išlo o obštrukcie a zvláštnu obranu žalovaného, vzhľadom k veciam, ktoré sa diali. V r. 2004 bola prijatá úprava stanov a dotknuté písm. h/ článku 20 ods. 1 týchto stanov. Keď družstvo tvrdí, že bol vyplatený vyrovnací podiel, dňa 1.12.2014 dostali oznámenie o zániku členstva s tým, že o vyplatení vyrovnacieho podielu budú informovaní písomne, čo sa nestalo. Ako žalobcovia nemohli zistiť, že táto suma je vyrovnacím podielom. Zaplatením podielu nezaniká členstvo, tento podiel bol vyplatený až po 10 mesiacoch od 1.12.2014. Dňa 25.5.2020 sa uskutočnilo písomné hlasovanie na zhromaždení delegátov, kde bolo vypustené písmeno g) a h) tohto článku 20 ods. 1 stanov s tým, že toto písmeno h) bolo presunuté do článku 24, kde sa jedná o vylúčenie člena, do písmena i) čo svedčí o tom, že žalovaný priznáva, že táto forma zániku členstva nebola správna. Toto ustanovenie upravuje vylúčenie člena, je tam výstraha a ďalší postup, ktorý sa toho týka. Ďalej poukázal na okolnosti, za ktorých došlo k vypovedaniu zmluvy. V tom čase bol zamestnancom žalovaného na schôdzi v r. 2004 preto nehlasoval. Hlasovalo 214 delegátov, teda bolo prítomných 214 delegátov a hlasovalo len 213 delegátov. On nehlasoval, pretože bol zamestnancom družstva. Nemohol si to dovoliť. Písm. h/ od r. 2004 už nebolo nikdy použité, len u žalobcov v tom roku 2014 do vypovedania zmluvy, načo mal právo žalovaný podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s trojmesačnou výpovednou dobou, ktorá uplynula dňa 30.11.2014. Potom prišlo samotné oznámenie z 1.12.2014. V pôvodnom znení stanov dotknutom písmene h/ toto znelo, že zánik členstva nastáva pri zmene formy výkonu správy. Poznáme len 2 formy výkonu správy a t.j. forma spoločenstva alebo prostredníctvom správcu, preto k tejto zmene nedošlo. V 2. časti vety .... a ukončenie zmluvy o výkone správy medzi družstvom a členmi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu znamená, že pri každej zmene formy nastáva aj ukončenie zmluvy, je to jedna veta, treba to chápať ako celok. Bol delegátom, pretože bol predsedom členskej samosprávy, ktorá bola založená v bytovom dome a pred samotnou výpoveďou zo zmluvy o výkone správy sa uskutočnilo zhromaždenie delegátov v r. 2014, kde predniesol veci, ktoré neboli v zápisnici. Kriticky sa postavil voči orgánom, navrhol zmeniť stanovy a to vypustiť zakotvenie aj právomoci orgánov proti členom, o čom však ale sa nedalo ani hlasovať. Toto družstvo bolo založené za účelom napomáhania, resp. správa bytového domu je za účelom napomáhania členom bývajúcim v družstve a zároveň aj vykonávať správu bytového domu. Následne však správca reagoval na toto zhromaždenie delegátov a to bezdôvodným skončením zmluvy a využil následne písmeno h) tým, že ukončil členstvo všetkým vlastníkom bytov. Na dome však ostali ešte nájomníci bytov, ktorí nemali prevedené byty do osobného vlastníctva, preto ešte mala fungovať členská samospráva s nižším počtom členov, ktorí ostali. Predtým sa nestalo, že by správca takto vypovedal zmluvy iným bytovým domom. Toto konanie považuje za účelové zo strany žalovaného, aj keď vo svojom vyjadrení uvádza, že žalobcovia neboli nepohodlní. Rovnako podľa jeho vedomosti následne dostal výpoveď aj bytový dom na Michalovskej ulici. Záverom svojej výpovede uviedol, že zánikom členstva zanikla aj jeho funkcia predsedu členskej samosprávy, čo znamená, že zároveň nemá možnosť byť ani delegátom na zhromaždení.
14. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či žalobca v 1. rade uzavrel niekedy so žalovaným písomnú dohodu o zániku členstva, odpovedal, nie. Žalovaný neoznámil písomnou formou vylúčenie z členstva. K okolnostiam, za ktorých došlo k zmene stanov, prečo rozšíril žalovaný formu zániku členstva, žalobca uviedol, že to bol rok 2000, kde delegáti navrhovali odvolanie riaditeľa správcu družstva a následne nato bola táto odozva v r. 2004 ako reakcia. Návrh zmeny stanov v konkrétnom písmene h) pripravil riaditeľ družstva s tým, že ho potom predložil predstavenstvu. O zmene stanov neboli informovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na Starozagorskej, len predseda členskej samosprávy, ktorý bol aj delegátom, ten mal všetky podklady k týmto zmenám. Prijímalo sa viacero zmien, nielen čo sa týka písm. h). K spôsobu akým pristupovali členovia družstva k tejto zmene, odpovedal, že sa prečítali zmeny, malo to rýchly sled, nikto si nestihol uvedomiť, čo sa deje. Ako zamestnanec mal vedomosti, pretože sa zúčastňoval aj na rokovaní predstavenstva. Potom vlastne predstavenstvo predložilo tieto zmeny na zhromaždení, ostatní však podľa jeho názoru nemohli mať takú vedomosť o tom, čo to znamená.
15. Právna zástupkyňa žalovaného nemala žiadne otázky na žalobcu.
16. Právny zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči v plnom rozsahu poukázal na vyjadrenie z 3.4.2018, na čom sú aj založené dôvody záverečnej reči. Uvádza, že zánik členstva žalobcov u žalovaného nebol preukázaný a naďalej trvá. K oznámeniu o zániku členstva z 1.12.2014 uvádza,
že týmto oznámením nemohlo členstvo zaniknúť v zmysle ust. § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je to jediný dokument, ktorý žalovaný adresoval aj doručil žalobcom. A takúto formu zániku členstva Obchodný zákonník nepozná, preto je žaloba dôvodná.
17. Právny zástupca žalovaného nevyužil právo záverečnej reči.
18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a listinnými dôkazmi, najmä výpoveďou zmluvy o výkone správy zo dňa 16.7.2014, oznámením o zániku členstva zo dňa 1.12.2014, Stanovami žalovaného, zápisnicou zo Zhromaždenia delegátov žalovaného uskutočneného dňa 25.11.2004 vrátane príloh, zmluvou o výkone funkcie zo dňa 1.1.2010 vrátane dodatku č. 1406/2 zo dňa 1.7.2011, zápisnicou vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.10.2015, zápisnicou členskej samosprávy č. 247 zo dňa 12.8.2014, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
19. Žalobcovia boli od roku 1987 členmi Stavebného bytového družstva Košice II, t.j. žalovaného, ktorý vykonával správu bytového domu na ulici Starozagorská 27 Košice, kde sa nachádzal byt, ktorý im patrí. Žalovaný vypovedal Zmluvu o výkone správy uzatvorenú s vlastníkmi bytového domu v zmysle ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. listom zo dňa 16.7.2014, ktorú žalobca v 1. rade prevzal dňa 5.8.2014. Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ku skončeniu zmluvy došlo uplynutím výpovednej doby, t.j. ku dňu 30.11.2014. Správu však žalovaný vykonával až do 30.10.2015, nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzatvorili Zmluvu o výkone správy s novým správcom bytového domu spoločnosťou Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom Čárskeho 7, Košice, IČO: 36 171 778 s účinnosťou od 1.11.2015, na základe súhlasu vlastníkov na schôdzi konanej dňa 21.10.2015, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 21.10.2015. Oznámením zo dňa 1.12.2014 bolo žalobcom doručené oznámenie o zániku členstva s odkazom na čl. 20 ods. 1, písm. h) stanov žalovaného s tým, že vyrovnací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom členstvo zaniklo, najneskôr do dvanástich mesiacov, ak nie je dohodnuté inak. Vyrovnací podiel bol žalobcom vyplatený. Dôvod zániku členstva uvedený v čl. 20 ods. 1, písm. h) stanov žalovaného bol do stanov zahrnutý na rokovaní Zhromaždenia delegátov žalovaného dňa 25.11.2004, kde sa čl. 20 doplnil o písm. h) v znení: „Pri zmene formy výkonu správy a ukončení zmluvy o výkone správy medzi družstvom a členmi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu.“ Podľa prezenčnej listiny na hlasovaní sa zúčastnil aj žalobca v 1. rade. Výsledkom hlasovania bola zmena stanov, nakoľko z prítomných delegátov hlasovalo za 112 prítomných, proti nebol nikto a zdržal sa 1, teda žalobca v 1. rade. Dňa 19.1.2010 sa uskutočnila schôdza členskej samosprávy č. 247, kde podľa programu sa vykonala voľba predsedu členskej samosprávy na volebné obdobie rokov 2010- 2015, kde sa o funkciu uchádzal žalobca v 1. rade, ktorému oprávnení voliči odovzdali 38 platných hlasov z 56 voličov. Žalobca v 1. rade tak bol zvolený za predsedu členskej samosprávy č. 247. Voľby sa vykonali podľa volebného poriadku, ktorý bol schválený na Zhromaždení delegátov uznesením č. 14/A zo dňa 5.6.2009. Medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade bola následne dňa 1.1.2010 uzatvorená Zmluva o výkone funkcie č. 1406/1 v zmysle ust. § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, kde jedným z dôvodov skončenia zmluvy je zánik členského vzťahu predsedu členskej samosprávy k družstvu. V zmysle čl. VII bod 1 zmluvy sa zmluva uzatvára od 1.1.2010 a končí dňom uplynutia funkčného obdobia, ak zmluvný vzťah nezanikne skôr z iného dôvodu uvedeného v súlade s čl. VI zmluvy. Dodatkom č. 1406/2 k zmluve o výkone funkcie bola dohodnutá odmena predsedu členskej samosprávy vo výške 70,08 € štvrťročne.
20. Podľa § 226 ods. 1 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), stanovy družstva musia obsahovať vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom.
21. Podľa § 227 ods. 5 Obchodného zákonníka, podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.
22. Podľa § 239 Obchodného zákonníka, najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).
23. Podľa § 239 ods. 4, písm. a) Obchodného zákonníka, do pôsobnosti členskej schôdze patrí zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.“), správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“).
26. Podľa § 8a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., ak správca vypovedal zmluvu o výkone správy, nemôže ukončiť výkon správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo. Právne vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcu po uplynutí výpovednej lehoty sa riadia ustanoveniami vypovedanej zmluvy o výkone správy.
27. Podľa č. 20 ods. 1, písm. h) stanov, členstvo v družstve zaniká pri zmene formy výkonu správy a ukončení zmluvy o výkone správy medzi družstvom a členmi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu.
28. Podľa čl. III bod 1 druhá veta volebného poriadku žalovaného, za predsedu členskej samosprávy môžu byť volení len bývajúci členovia družstva, ktorí zaplatili nový členský vklad, sú starší ako 18 rokov, občiansky bezúhonní, najmä si však plnia povinnosti člena družstva podľa stanov družstva, majú pre výkon funkcie odborné a morálne predpoklady, sú členmi družstva najmenej 5 rokov.
29. Podľa čl. VI bod 1 zmluvy o výkone funkcie, táto zmluva končí zánikom členského vzťahu predsedu členskej samosprávy k družstvu.
30. Podľa čl. VII bod 1 zmluvy o výkone funkcie, táto zmluva sa uzatvára od 1.1.2010 a končí dňom uplynutia funkčného obdobia, ak zmluvný vzťah nezanikne skôr z iného dôvodu uvedeného v súlade s čl. VI.
31. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákonov, považoval súd žalobu za nedôvodnú. Žalobcovia sa podanou žalobou (určovacou žalobou) domáhali určenia, že ich členstvo v družstve nezaniklo a trvá a zároveň sa domáhali zaplatenia sumy 163,52 € s príslušenstvo (žaloba na plnenie). Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcov vo vzťahu k určovacej žalobe na požadovanom určení a dospel k záveru, že tento nie je daný. V súčasnosti správu bytového domu na Starozagorskej 27, Košice vykonáva iný správca Bytex Slovensko, s.r.o., teda nevykonáva ju už žalovaný. Žalovaný pri vypovedaní zmluvy o výkone správy bytového domu postupoval v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. a vykonával správu až do uzatvorenia zmluvy o výkone správy s novým správcom, t.j. do 30.10.2015. Zánikom výkonu správy tak zaniklo aj členstvo žalobcov v bytovom dome, ktorým boli následne vyplatené vyrovnacie podiely, podľa ich účasti na majetku žalovaného, čím sa potvrdila platnosť zániku členstva. Súdu sa nejavil naliehavý právny záujem žalobcov na podaní žaloby aj z toho dôvodu, že žalobcovia nepostupovali podľa ust. § 242 Obchodného zákonníka a nenapadli predmetné uznesenie, ktorým bol do stanov doplnený dôvod zániku členstva v lehote jedného mesiaca žalobou na súde. Naviac od oznámenia o zániku ich členstva dňa 1.12.2014 do podania žaloby uplynuli viac ako 3 roky. Pokiaľ by sa žalobcovia cítili byť dotknutí na svojich právach, žalobu by podali hneď po tom, ako sa dozvedeli o zániku ich členstva, ak mali za to, že ich práva sú neisté. V tomto smere, preto súd žalobu považoval za nedôvodnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
32. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobcu v 1. rade na plnenie, z dôvodu nevyplatenej odmeny za výkon funkcie predsedu členskej samosprávy č. 247. Kľúčovou pre vyriešenie tejto otázky, je otázka zániku členstva žalobcov v družstve. Vychádzajúc zo skutočnosti, že stanovy boli zmenené doplnením písm. h) do čl. 20 ods. 1 Stanov na zhromaždení delegátov dňa 25.11.2004, kde sa doplnil dôvod zániku členstva práve o výpoveď zmluvy o výkone správy, súd konštatuje, že nebol uplatnený postup podľa § 242 Obchodného zákonníka, ktorý zákon presne predpokladá pre vzniknutú situáciu. V konaní medzi
stranami nebolo sporné, že sa žalobca v 1. rade zúčastnil hlasovania, že sa hlasovania zdržal a že bola schválená táto zmena stanov. Tiež nebolo sporným, že do zápisnice zo zhromaždenia delegátov zo dňa 25.11.2004 nebola zaprotokolovaná žiadna námietka, ani nebola v lehote jedného mesiaca oznámená takáto námietka predstavenstvu. Ak by tak žalobca v 1. rade urobil, mohol sa na súde domáhať neplatnosti uznesenia v lehote do jedného mesiaca. Uplynutím tejto lehoty mu právo zaniklo, nakoľko v tomto prípade je lehota prekluzívna. Skutočnosť, že sa žalobca v 1. rade zdržal hlasovania neznamená, že tým bolo napadnutá platnosť uznesenia.
33. Ak by žalovaný konal účelovo, mohol uplatniť tento dôvod zániku členstva a vypovedať zmluvu o výkone správy oveľa skôr, než ako urobil až o 10 rokov neskôr. Rovnako by žalobca v 1. rade nebol zvolený za predsedu členskej samosprávy. V konaní neobstojí námietka žalobcov, že zhromaždenie nemalo právomoc schváliť zmenu stanov, nakoľko toto tvrdenie nemá oporu v Obchodnom zákonníku. Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, ktorú tvoria všetci členovia družstva a zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, nakoľko delegátmi sú predsedovia členských samospráv, ktorí konajú v ich mene. Právo schváliť zmenu stanov mu vyplýva z ust. § 239 ods. 4, písm. a) Obchodného zákonníka. Iné obštrukcie žalovaného, ktoré opisoval žalobca na pojednávaní neboli preukázané.
34. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazovali žalobcovia súd uvádza, že v prípade, ak by bola podaná žaloba o neplatnosť uznesenia v jednomesačnej lehote stanovenej zákonom, ako už súd uviedol vyššie, súd by vzal do úvahy tieto rozhodnutia, nakoľko by sa v konaní zaoberal otázkou platnosti napadnutého uznesenia. V tomto štádiu konania sú tieto rozhodnutia nepoužiteľné a preto platí fikcia platnosti napadnutého uznesenia. V tomto smere súd dáva za pravdu žalovanému, že v prípade, ak takéto uznesenie nebolo napadnuté, zákon ho nepostihuje ničotnosťou, práve naopak, také uznesenie ostáva platné, keďže sa nachádzame v režime Obchodného zákonníka.
35. Súd dospel k záveru, že členstvo žalobcov v družstve zaniklo a tým žalobcovi v 1. rade zanikla aj funkcia predsedu členskej samosprávy č. 247 v súlade s čl. VI bod 1 v spojení s čl. VII bod 1 zmluvy o výkone funkcie, pričom už nespĺňal predpoklady na výkon tejto funkcie (čl. I bod III volebného poriadku), preto žalobcovi v 1. rade nevznikol ani nárok na doplatenie odmeny vo výške 163,52 €.
36. Žalobcovia sa v konaní bránili tým, že zo znenia čl. 20 ods. 1, písm. h) stanov vyplýva, že k zániku členstva malo dôjsť až vtedy, ak by sa zmenila forma výkonu správy, podľa použitej formulácie. Súd však konštatuje, že z tohto dôvodu zániku členstva vyplýva, že k zániku členstva v družstve dochádza nielen pri zmene formy výkonu správy, ale aj pri ukončení zmluvy o výkone správy medzi družstvom a členmi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu. Tieto podmienky nemusia byť splnené kumulatívne. K zániku členstva dochádza aj pri zmene formy výkonu správy, aj pri ukončení zmluvy o výkone správy, nakoľko k ukončeniu zmluvy môže dôjsť aj iným spôsobom než zmenou formy výkonu správy, napr. tak ako to bolo v tomto prípade, výpoveďou zmluvy. Práve z tohto druhého dôvodu zaniklo členstvo aj žalobcom v posudzovanom prípade.
37. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcami pripojením stanov žalovaného z roku 2020, nakoľko sa netýkajú časového obdobia, ktoré je predmetom tohto konania a žalovaný toho času už nevykonáva správu bytového domu na Starozagorskej ulici v Košiciach.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych úvah, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju vo výroku I zamietol.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalovanému na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom v 1.-2. rade, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).