Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12CoP-10-2020.pdf
PDF · 113.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Nitra, a pôvodne maloletého, t. č. už plnoletého T. K., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom T. XX, XXX XX U. K., deti rodičov: matky K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX U. K., zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, 821 04 Bratislava, a otca S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX U. K., zastúpeného JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/164/2015-569 zo dňa 25.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 11P/164/2015-578 zo dňa 17.12.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v I. výroku o zákaze styku otca s maloletou R. K. a v III. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 11P/164/2015-569 zo dňa 25.09.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 11P/164/2015-578 zo dňa 17.12.2019 zakázal styk otca s maloletou Natáliou a styk otca s v tom čase maloletým T. neupravil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2015 domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi. Súd svojím pôvodným rozhodnutím styk otca s maloletou R. a T. neupravil, návrh matky na zákaz styku otca s deťmi zamietol. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov týkajúcich sa neupravenia styku otca s maloletou R. a T. a zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že je potrebné doplniť dokazovanie na zistenie aktuálnych vzťahov medzi otcom a maloletou R.. Pokiaľ išlo o vtedy maloletého T., odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia návrhu o úprave styku, pričom tento záver je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré súd prvej inštancie uviedol, že maloletý T. nemá problém stretávať sa s otcom a sám za otcom chodieva.
2. Po vrátení veci vykonaným dokazovaním súd ustálil svoj názor na styk otca s maloletou R. tak, že nateraz nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa styk otca s maloletou R. realizoval, preto ho zakázal. Maloletá R. je aj podľa psychologičky, ktorá s ňou pracuje od roku 2015, v stave, že aj len minimálny kontakt s otcom odmieta, následne je okamžite úzkostná a nastupuje u nej emočné tenzia, plač a nepokoj. Z hľadiska hodnotenia danej veci klinickou psychologičkou je kontakt dieťaťa s otcom ťažko
obnoviteľný, nie je reálny spoločný kontakt otca s maloletou R. a situácia stavu pomerov medzi rodičmi ako aj trestné stíhanie otca danú situáciu jednoznačne ovplyvňujú. Starší T. otca sporadicky toleruje, rozpráva sa s ním, stretne sa s ním, ako sám uzná za vhodné. To si uvedomili aj rodičia a nepožadovali aj vzhľadom na vek syna upravovať stretnutia otca so synom. Čo sa týka maloletej R., možno až plynutie času a úprava vzťahov medzi rodičmi a ukončenie trestného stíhania otca dajú obom rodičom odpoveď na to, ako nastaviť život maloletej R. tak, aby sa na ňom znova podieľali obaja rodičia. Aj z hľadiska rastu a vývoja maloletej R., kedy sa v určitom veku, tak ako T. aj ona bude vedieť s otcom stretnúť, možno s ním prehovoriť a navzájom si ozrejmia obdobia ich života. Styk otca so synom súd neupravil, keďže jeho úpravu v konečnom dôsledku rodičia nepožadovali upraviť súdnym rozhodnutím vychádzajúc z veku T., ako i stavu, že ten sa s otcom zvykne stretnúť náhodne, strávi s otcom určitý kratší čas rozhovorom, poprípade ho otec odvezie domov a v rámci cesty realizujú rozhovor o bežných veciach.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol bez bližšieho zdôvodnenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
4. Opravným uznesením č. k. č. k. 11P/164/2015-578 zo dňa 17.12.2019 súd prvej inštancie podľa § 224 CSP opravil napadnutý rozsudok v jeho záhlaví v časti nesprávneho dátumu narodenia maloletej R. (16.06.2018) tak, že správny dátum jej narodenia je 16.06.2008.
5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc napadnutý výrok zmeniť tak, že súd matke prizná voči otcovi nárok na náhradu trov konania. Namietala, že odôvodnenie výroku o náhrade trov konania absentuje. Súd mal vzhľadom na okolnosti prípadu aplikovať korektív spravodlivosti v zmysle § 55 CMP. Matka vynakladala značné finančné prostriedky na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku, ktorý v dôsledku uplynutia časom musel byť vyhotovený opakovane. Za oba znalecké posudky matka zaplatila spolu 3.131,30 eura. Nie je dôvod, aby sa na nákladoch za znalecké posudky nepodieľal i otec. Poukázala na postoj otca počas priebehu konania, ktorý sa nesnažil rozvíjať vzťah s deťmi, ale len zvíťaziť nad ňou.
6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zákaze styku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v zmysle intencii odvolacieho súdu. Závažné dôvody, ktoré by odôvodňovali zákaz styku, neboli zistené a ani nebolo zistené, z akých dôvodov sa maloletá R. odmieta s otcom stretávať. Ani z rozsiahleho dokazovania v trestnom konaní podľa neho nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na jeho vzťah s deťmi. Súd nešpecifikoval žiadny dôvod, ani ho nepodložil dôkazom, čo považuje za dôvody pre zákaz styku. So svojimi deťmi mal výborný vzťah, kým na neho matka nepodala trestné oznámenie v roku 2015; on sa obrátil na ÚPVSaR, ktorý mu však súčinnosť a pomoc neposkytol. Dôvod, prečo sa maloletá R. odmieta s ním stretnúť, je dôsledok správania matky, ktorá deti manipuluje a vytvára negatívny obraz. Napadnuté rozhodnutie nešpecifikuje konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd ustáliť, že jeho kontakt s maloletou R. nie je žiaduci a je vhodnejšie, aby sa s ňou otec nestretával. Bolo potrebné, aby zo strany ÚPVSaR bola poskytnutá pomoc psychológa alebo zaradením do programu, no po 4 rokoch bez kontaktu s maloletou R. je kontakt veľmi ťažké nadviazať.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec uvádzajúc, že matka v konaní nepredložila žiadne účtovné doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že by za znalecký posudok zaplatila ňou uvádzanú sumu 3.131 eur. Náklady za znalecké posudky hradil právny zástupca matky, ktorý bol aj ich objednávateľom. Matka sa v konaní vyjadrila, že jej právny zástupca jej požičiava peniaze na zmluvnom základe, čo potvrdil i jej právny zástupca. Aj v znaleckých posudkoch sa konštatuje, že ich objednávateľom je Advokátska kancelária Mgr. Vladimír Šárnik.
8. Právna zástupkyňa otca podaním doručeným súdu dňa 25.02.2020 oznámila, že uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 1Pv/157/15/4403-208 zo dňa 12.02.2020 bola trestná vec proti obvinenému S. K. stíhanému za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby postúpené Okresnému úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkov. Toto rozhodnutie považuje za novotu v odvolacom konaní, ktorú je možné použiť s poukazom na ustanovenie § 366 písm. c) a d) CSP.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o zákaze styku otca s maloletou R. vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/164/2015 súd rozhodoval o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou R. a o návrhu otca na zníženie výživného na obe maloleté deti a na úpravu styku s maloletými deťmi. Rozsudkom č. k. 11P/164/2015-273 zo dňa 27.06.2016 súd rozhodol tak, že styk otca s maloletou R. neupravil, návrh matky na zákaz styku otca s maloletou R. zamietol, styk otca s maloletým T. neupravil, návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi zamietol, zmenil predchádzajúci rozsudok ohľadne výživného na maloleté deti tak, že znížil výživné na obe deti, učil zročné výživné a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Po podaní odvolaní oboch rodičov Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5CoP/45/2016-380 zo dňa 01.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov týkajúcich sa neupravenia styku otca s maloletými deťmi a zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou R., návrhu na zvýšenie výživného na obe deti, vo výroku o znížení výživného na obe deti a vo výrokoch o zročnom výživnom napadnutý rozsudok potvrdil. Voči rozsudku odvolacieho súdu matka podala dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Cdo/125/2017-423 zo dňa 27.03.2018 odmietol. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a v ďalšom konaní rozhodujúc len o úprave styku otca s maloletými deťmi vydal napadnutý rozsudok č. k. 11P/164/2015-569 zo dňa 25.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 11P/164/2015-578 zo dňa 17.12.2019, ktorým zakázal styk otca s maloletou R. a neupravil styk otca s v čase rozhodovania súdu maloletým T.. Proti tomuto rozsudku podali obaja rodičia odvolanie. Matka napadla výrok o trovách konania, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Otec v podanom odvolaní uviedol, že napáda rozsudok v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že namietal len výrok o zákaze styku s maloletou R.. V dôsledku absencie odvolania proti výroku o neupravení styku otca so synom T. tento výrok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa rodičov, ktorí spolu nežijú, je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Súd vždy prihliadne k tomu, aby boli zistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodovanie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov spočíva v posúdení, ktorý z rodičov má lepšie možnosti a schopnosti k tomu, aby vychovával maloleté dieťa. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ako aj ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci, spoločnosti, plneniu spoločenských povinností, k verejnému životu, i vzťah k rodine, k deťom, ich životné podmienky, vzťah k osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre rozhodovanie o výchove maloletých detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa. Napríklad jeho vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. Rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov zachováva väčšinu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa. V záujme dieťaťa je aj to, aby sa styk s rodičom uskutočňoval v ovzduší, ktoré nie je poznamenané konfliktnými vzťahmi medzi rodičmi, pretože styk dieťaťa s rodičom ktorému nebolo zverené do výchovy, môže v konfliktných pomeroch viesť k narušeniu zdravého vývoja dieťaťa.
18. Ustanovenie § 27 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu veľmi účinne zasiahnuť do vzájomného pomeru rodiča a dieťaťa tým, že súd obmedzí styk dieťaťa s rodičom, alebo ho dokonca zakáže. Také zásahy súdu sú možné len vtedy, keď je to potrebné v záujme dieťaťa, teda keď styk ohrozuje jeho fyzické či psychické zdravie, pričom ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča. Pre vyslovenie zákazu styku treba dospieť k záveru, že uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom naozaj ohrozuje záujem dieťaťa a že je to nevyhnutné v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa (napr. ohrozenie fyzického či psychického zdravia, ohrozenie mravného vývoja alebo nevhodnosti životného príkladu rodiča vzhľadom na jeho spôsob života). O takom tvrdom opatrení by mal súd rozhodnúť zásadne len po vykonaní právne významných dôkazov a výsluchu znalcov, najmä lekára a psychológa. Ide totiž o opatrenie, ktoré má súd použiť len v najkrajnejších prípadoch, keď zistí, že stykom rodiča a dieťaťa sa do tej miery narušuje výchova dieťaťa, že to ohrozuje jeho zdravotný stav. Zákaz styku rodiča s dieťaťom odníma rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, právo stýkať sa s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom znamená preto citeľný zásah do jeho rodičovských práv. Rodičovské práva sú zákazom styku podstatne obmedzené a výchovný vplyv rodiča je tým prakticky vylúčený. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie konštatoval, že zistený skutkový stav preukázal, že styk otca s maloletou R. by nebol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a realizácia styku otca s maloletou R. by ohrozovala jej psychický zdravotný stav. Súd prvej inštancie správne vo veci postupoval, keď vychádzal nielen zo znaleckých posudkov predložených matkou, a to vyhotovených PhDr. Mgr. Elenou Fortisovou č. 79/2017 zo dňa 27.11.2017 a č. 20/2019 zo dňa 07.05.2019 z odboru psychológie a MUDr. Ivana Andrého, PhD., č. 60/2017, ale i zo správy PhDr. Miriam Pergerovej, klinickej psychologičky, ktorá s maloletou R. spolupracuje od roku 2015, a súčasne vypočul aj obe deti za účelom zistenia aktuálnych pomerov v rodine a ich vzťahu k otcovi. Znalci i klinická psychologička po odbornej stránke posudzovali či realizácia styku otca s maloletou R. je v jej najlepšom záujme a aký je možný vplyv realizácie styku na zdravý psychický vývoj dieťaťa. Zo záverov znaleckého posudku č. 79/2017 jednoznačne vyplynulo, že zmienka o otcovi maloletú R. emocionálne dekompenzuje a prežíva emocionálny blok v akomkoľvek kontexte súvisiacom s otcom. Zo správania otca je traumatizovaná, odmieta ho a prežíva otca ako reálnu hrozbu. Opakovane pri zmienke o otcovi popisuje brachiálnu agresivitu otca vo vzťahu k matke, pri ktorej bola prítomná. Existenciu otca vníma negatívne, vníma aj negatívny vplyv otca na brata T.. Vníma telefonáty otca s jej bratom, vidí jeho rozrušenie a plač. Maloleté dieťa otca odmieta, má z neho strach, odmieta o otcovi hovoriť, len asociácia a zmienka o otcovi ju emocionálne rozruší, s úzkostným prežívaním plače a vzlyká. Vo všetkých projektových metódach pri psychodiagnostike v rámci znaleckého dokazovania otca vytesnila. Pri analýze distribúcie citových väzieb maloletá R. otcovi nepridelila žiaden výrok, ktorý vyjadruje kladné city, práve naopak, pridelila mu výroky ako „prajem si, aby táto osoba od nás odišla; myslím si, že by som bola šťastnejšia, keby táto osoba v našej rodine nebola;
pred touto osobou mám strach; kvôli tejto osobe som nešťastná“. Na základe skutočností zistených znaleckým šetrením znalkyňa navrhla styk maloletej R. s otcom zakázať vzhľadom na psychický stav dieťaťa spôsobený traumatizujúcim správaním otca. Zo správy ÚPVSaR zo dňa 07.05.2019, ktorý vykonal pohovor s maloletými deťmi vyplynulo, že maloletá R. si o otcovi myslí, že je zlý, že robil matke zle, čo ju zarmucovalo. Nevie si predstaviť stretnutie s otcom, chce mať od neho pokoj a keď ho niekedy náhodne videla von, ide sa niekam schovať. Pri rozhovore o otcovi maloleté dieťa opätovne plakalo a pre pokračovanie v rozhovore bolo potrebné ho upokojovať.
20. Zo znaleckého posudku č. 20/2019, v ktorom súdna znalkyňa opätovne posudzovala vzťah maloletého dieťaťa k otcovi, je zrejmé, že maloletá R. má k otcovi negatívny emocionálny vzťah, odmieta ho, prežíva pocity úzkosti a strachu z prítomnosti otca aj pri predpoklade z prítomnosti otca. Maloleté dieťa opätovne ako pri predchádzajúcom šetrení znalkyne otcovi nepridelilo ani jeden výrok reprezentujúci kladný cit, práve naopak pridelila mu výroky ako „túto osobu niekedy nenávidím; túto osobu by som niekedy najradšej zabila; priala by som si, aby táto osoba mala inú povahu; táto osoba ma bije a nemá rada“. V súvislosti s najvhodnejšou formou kontaktu otca s maloletou R. znalkyňa uviedla, že takýto kontakt je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorej nerušený zdravý psychický vývin si vyžaduje aj pocit bezpečia, istoty, stability a absencie strachu. V psychickom stave dieťaťa boli zistené pretrvávajúce známky posttraumatickej stresovej poruchy, prežívanie úzkosti, strachu s prvkami depresivity. Za účelom vytvorenia objektívneho názoru súd vykonal dňa 24.05.2019 i výsluch maloletej R., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že závery znaleckých posudkov predložených matkou sú dôvodné. Aj pri tomto výsluchu maloletá R. pri zmienke o otcovi reagovala okamžitou zmenou nálady, plakala, vzlykala, odmietala hovoriť o otcovi a nepripúšťala akýkoľvek kontakt s otcom. Totožný vzťah s otcom konštatovala klinická psychologička maloletej aj v správe zo dňa 03.09.2019. Keď jej bol navrhnutý čo i len minimálny kontakt s otcom a krátke stretnutie, začala byť úzkostná, emočne tenzná, nepokojná a plačlivá.
21. Vzhľadom na obsah znaleckých posudkov, správ klinickej psychologičky, ÚPVSaR ako aj vzhľadom na výsluch maloletej R. odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie ustálil, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa styk s otcom. Je zrejmé, že už len pri rozhovore o otcovi opätovne prežívala traumatizujúce zážitky s otcom, čo si následne vyžadovalo jej upokojovanie a citlivý prístup na uvedenie do pokojného psychického stavu. Súdna znalkyňa dokonca konštatovala v psychickom stave dieťaťa pretrvávajúce známky posttraumatickej stresovej poruchy, prežívanie úzkosti, strachu s prvkami depresivity v dôsledku agresívneho správania otca voči matke, ktorého bolo maloleté dieťa svedkom. Za takýchto okolností je preto vylúčený styk otca s dieťaťom, pretože by to u neho mohlo mať negatívny vplyv na psychický vývoj. Maloleté dieťa by bolo vystavené opakovanej retraumatizácii, ktorú zo psychologického hľadiska spôsobil otec. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami otca, že súd nešpecifikoval žiadny dôvod na zákaz styku, ani ho nepodložil dôkazom, a nešpecifikoval konkrétne skutočnosti, na ktorých základe ustálil, že kontakt s otcom nie je žiaduci. Dôvodom zákazu styku je psychický stav dieťaťa, ktorý sa čo i len pri zmienke o otcovi rapídne zhoršuje v dôsledku posttraumatickej stresovej poruchy utrpenej v čase, keď s otcom žilo v spoločnej domácnosti. Pokiaľ otec požaduje dôkaz o závažných dôvodoch pre zakázanie styku, odvolací súd odkazuje na obsah znaleckých posudkov predložených matkou, o ktorých obsahu nemožno mať dôvodné pochybnosti vzhľadom na ďalšie správy klinickej psychologičky dieťaťa i samotné správanie sa maloletej R. pri výsluchu súdom. Manipulácia dieťaťa matkou nebola v konaní preukázaná a ani to, že by matka pred maloletými deťmi vytvárala o otcovi negatívny obraz. Z vyjadrení maloletej R. jasne vyplýva, že tento negatívny obraz o otcovi má vytvorený na základe vlastných negatívnych zážitkov. Neopodstatnenou je i námietka, že odôvodnenie rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v zmysle intencii odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodovaní stanovil intencie doplnenia dokazovania na zistenie aktuálnych vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, zistiť, či je maloletá R. naďalej v starostlivosti detskej psychologičky, zistiť jej stanovisko, zvážiť vypočutie rodičov i maloletých detí ohľadne ich vzájomných vzťahov. Tieto intencie odvolacieho súdu boli doplneným dokazovaním súdom prvej inštancie splnené, keďže doplneným dokazovaním súd zistil závažné dôvody, ktoré odôvodňujú zákaz styku. Prijatý záver odvolacieho súdu nebola spôsobilá zmeniť ani skutočnosť, že trestné stíhanie voči otcovi za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby bolo uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č. k. 1Pv/157/15/4403-208 zo dňa 12.02.2020 postúpené Okresnému úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkov.
22. Odvolací súd poznamenáva, že intenzita zásahu, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až maloleté dieťa dosiahne formálne plnoletosť, prípadne až jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Po tomto rozhodnutí súdu bude potrebné skúmať a hodnotiť, či dôvody tohto opatrenia trvajú a či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Hoci bol aktuálne styk s maloletou R. a jej otcom zakázaný, nič nebráni tomu, aby po zlepšení psychického stavu maloletého dieťaťa po systematickej spolupráci so psychológom v nadväznosti na zmenu pomerov bol styk s otcom v budúcnosti obnovený (§ 26 Zákona o rodine).
23. Posudzujúc správnosť matkou napadnutého výroku o trovách konania odvolací súd mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:
24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
27. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle § 53 CMP náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, a jednak v zmysle § 55 CMP náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP, preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. Predpoklad, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov; relevantné sú najmä okolnosti prejednávanej veci.
30. V predmetnom konaní matka žiadala priznanie náhrady trov konania až v odvolacom konaní; v konaní pred súdom prvej inštancie si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Pre priznanie nároku na náhradu trov konania matke bolo teda rozhodujúce, že matka pred súdom prvej inštancie o uplatnenie ustanovenia § 55 CMP a priznanie náhrady trov konania nežiadala; svoje právo si uplatnila až v podanom odvolaní, t.j. po uplynutí lehoty, kedy si mohla svoj nárok uplatniť. Podľa názoru odvolacieho súdu preto
neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania matke. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného preto správne rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V prípade, že by si matka nárok na náhradu trov konania uplatnila včas a riadne výšku vynaložených trov vyčíslila, súd by musel skúmať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré by bolo spravodlivé postupovať podľa § 55 CMP. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že matka náhradu trov včas neuplatnila, nepreukázala výšku nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov a navyše ani nešpecifikovala, v akej miere by sa otec detí mal podieľať na ich úhrade. Vzhľadom na to súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.
31. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnené odvolanie otca vo veci samej ako aj odvolanie matky proti výroku o trovách konania, preto rozsudok v napadnutej časti v I. a III. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).