Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-45-2016.pdf
PDF · 190.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.: T., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, U. K., zastúpená Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava a otec S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. C. XX, C., zastúpeného JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou R. K., nar. XX. XX. XXXX a zvýšenie výživného na obe maloleté deti a návrhu otca na zníženie výživného na obe maloleté deti a úpravu jeho styku s oboma maloletými deťmi, o odvolaniach oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna 2016 č.k. 11P/164/2015-273, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov týkajúcich sa neupravenia styku otca s maloletou R. K., s maloletým T. K. a zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi z r u š u j e a vec vracia v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V časti výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou R. a návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
V časti výroku o znížení výživného na obe maloleté deti a výrokoch o zročnom výživnom na obe maloleté deti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 27. júna 2016 č.k. 11P/164/2015-273 (napadnutý rozsudok) rozhodol, že styk otca s maloletou R. K., nar. XX.XX.XXXX a s maloletým T. K., nar. XX. XX. XXXX neupravuje, zamietol návrh matky na zákaz styku otca s R. K., nar. XX.XX.XXXX i návrh otca detí na úpravu jeho styku s mal. T. K., nar. XX. XX. XXXX a mal. R. K., nar. XX. XX. XXXX. Zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/311/2013-32 zo dňa 04.12.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. otcovi znížil zo sumy 120 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 01.12.2015 a vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. znížil zo sumy 110 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01.12.2015. Zročné výživné pre mal. T. za obdobie od 01.12.2015 do 30.06.2016 v sume 440,09 eura povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 15 eur pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa a zročné výživné pre mal. R. za obdobie od 01.12.2015 do 30.06.2016 v sume 370,09 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 02.06.2015 podala návrh, ktorým žiadala, aby súd zakázal otcovi maloletej stýkať sa s maloletou dcérou R. K., nar. XX. XX. XXXX. V návrhu uviedla, že mal. R. má z otca obavy, odmieta ho a čo i len spomienka na otca ju traumatizuje. Stretávanie medzi maloletou a otcom je podľa matky preto pre maloletú a jej psychický stav škodlivé a preto je v záujme maloletej úplný zákaz styku s jej otcom.
3. Dňa 19. 06. 2015 podal otec detí návrh, aby súd zmenil doterajšiu súdnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom K.: T. a R. tak, že jemu zníži vyživovaciu povinnosť na maloletého T. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne a na mal. R. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2015 a výživné ho zaviaže platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky detí. Ďalej žiadal, aby súd upravil jeho styk s mal. deťmi T. a R. každý párny týždeň v čase od piatku 16.00 hod. do nedele 17.00 hod. počas školského roka t.j. od 01. 09. do 30. 06. každého kalendárneho roku, každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtka 12.00 hod. do utorka 12.00 hod, každý nepárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre Nitrianky samosprávny kraj, počas vianočných prázdnin každoročne od 26. 12. 10.00 hod. do 01. 01. do 17.0 hod. , počas letných prázdnin v čase od 16. 07. do 31. 07. a v čase od 07. 08. do 15. 08. , pričom počas letných prázdnin neplatí úprava o párnych víkendoch. Súčasne otec požadoval vo veci nariadiť predbežné opatrenie, ktorým žiadal, aby bol povinný prispievať na výživu maloletého T. v sume 60 eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 50 eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2015, ktoré znížené výživné bude povinný platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky detí. Ďalej žiadal, aby bol dočasne oprávnený stýkať sa maloletými deťmi T. a R. každý párny týždeň v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že ako otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme pred bytom matky s dohľadom probačného a mediačného úradníka, príp. orgánu starostlivosti o deti a mládež a soc. kurately a v stanovenom čase maloleté deti s dohľadom probačného a mediačného úradníka príp. orgánu starostlivosti o deti a mládež a soc. kurately, matke na rovnakom mieste odovzdá. Matke žiadal o uloženie povinnosť deti na styk s ním riadne pripraviť a pripravené v stanovenom mieste a čase odovzdať s dohľadom probačného a mediačného úradníka, príp. orgánu starostlivosti o deti a mládež a soc. kurately otcovi. Uvedený rozsah styku žiadal predbežným opatrením upraviť až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uvedený návrh otca detí bo súdom zaevidovaný pod sp. zn. 24P/183/2015.
4. Otec v návrhu uviedol, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s matkou detí naďalej bývali spolu na adrese U. K., ul. T. XX a on pravidelne prispieval podľa rozhodnutia súdu na výživu detí sumou 230 eur mesačne na obe deti spolu a hradil mesačné náklady spojené s užívaním bytu, pričom matka detí mu prispievala na mesačné náklady sumou cca 90 eur a on ešte deťom hradil mesačne životné poistenie a tiež jeho vlastné životné poistenie. Matka detí podala voči nemu trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona. Na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení jeho bývalej manželky bolo voči nemu vznesené obvinenie Uznesením OR PZ Nr ČVS: ORP - 389/1 - vyš. - nr- 2015 dňa 18. 03. 2015, pričom v súčasnej dobe prebiehajú procesné úkony prípravného konania. V návrhu ďalej otec detí uviedol, že on bol zamestnaný v spoločnosti V. s funkčným zaradením strážnik jadrových zariadení - K. - N. od 01. 11. 2004 až do 31. 05. 2015. V dôsledku trestného oznámenia zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce z dôvodu, že ako zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, v dôsledku nespĺňania spoľahlivosti podľa § 14 zákona o súkromnej bezpečnosti, podľa ktorého sa za spoľahlivú osobu na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto je stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a/ j otec je podľa oznámenia OR PZ NR stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ /súd podotýka, že uznesenie OR PZ v Nitre zo dňa 18. 03. 2015 o začatí trestného stíhania uvádza § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona nie písm. b/ Trestného zákona ako uvádza výpoveď zamestnávateľa otca/ a dňa 18. 03. 2015 bol voči nemu vznesené obvinenie. Poukázal na to, že počas riadneho pracovného pomeru predstavoval jeho príjem cca 600 eur čistej mzdy mesačne. Už počas výpovednej doby sa snažil nájsť si zamestnanie a oslovil spoločnosť O. I., avšak nepodarilo sa mu nájsť si prácu a od 01. 06. 2015 je preto evidovaný na ÚPSVaR Zlaté Moravce ako uvádzač o zamestnanie. V návrhu taktiež otec detí poukázal na skutočnosť, že na základe návrhu jeho bývalej manželky ktorý podala na súd dňa 18. 03. 2015 o nariadenie predbežného opatrenia, Okresný súd Nitra uznesením v konaní 25C/150/2015 zo dňa 19. 03. 2015 nariadil predbežné opatrenie v zmysle ktorého mu súd zakázal vstupovať do bytu č. XX vchod XX na X.p. bytového domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku
parc. č. XXXX/XX v kat. úz. U. K. okres U. K. evidovaný v LV č. XXXX, pričom na základe odvolania, ktoré on podal voči uvedenému uzneseniu prvostupňového súdu o veci rozhodol KS v Nitre, ktorý uznesenie OS Nitra potvrdil. Konštatoval, že strata jeho zamestnania nebola spôsobená jeho pričinením. Pomery účastníkov sa zmenili s tým, že jeho príjem sa podstatným spôsobom znížil, keďže bude poberať len dávky v nezamestnanosti, na druhej strane zmena pomerov nastala i na strane matky dieťaťa, ktorá sa zamestnala od decembra 2013, kedy bolo rozhodované o výživnom na mal. deti a matka zvýšila jej vlastnú životnú úroveň. Zmena pomerov je u neho daná nielen zhoršením jeho príjmových pomerov ale aj majetkových pomerov, keďže v byte, ktorý tvorí zaniknuté BSM jeho a jeho rozvedenej manželky nemôže bývať, a bývanie si musí zabezpečovať iným spôsobom.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 08. 2015 spojil na spoločné konanie oba návrhy rodičov mal. detí, a to uznesením vydaným podľa § 112 ods. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 07. 09. 2015 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh matky detí na zvýšenie výživného na mal. deti K.. Svoj návrh matka detí odôvodnila stavom, že od vynesenia rozsudku, ktorým bolo súdom určené výživné na mal. deti u T. 120 eur mesačne a u R. 110 eur mesačne zo dňa 04. 12. 2013 došlo na strane rodičov aj detí k zmene pomerov, ktorá podľa nej odôvodňuje zmenu rozsudku 11P/311/2013, keďže maloletá nastúpila od septembra 2015 do ZŠ s čím sú spojené vyššie výdavky u nej a maloletý T. sa dostal do veku, kedy sa zrýchľuje jeho telesný rast v dôsledku čoho má matka zvýšené výdavky na stravu. Uviedla, že otec úplne prestal prispievať na prevádzku bytu, v ktorom býva matka s deťmi a prestal platiť hypotéku a spotrebný úver. Uviedla, že otec si zavinil stratu zamestnania v dôsledku jeho protiprávneho konania, mal podporu v nezamestnanosti a dostal aj odstupné a jeho zdravotný stav mu umožňuje zamestnať sa a okrem príjmu zo zamestnania má aj nepriznané príjmy zo stavebných práca a výcviku psov, ktorý vykonáva za odmenu 150 eur a viac za jedného psa. K svojej osobe uviedla, že poberá mzdu približne vo výške rodičovského príspevku, ktorý poberala v období rozvodu s otcom detí, avšak zvýšili sa jej výdavky, keďže musí platiť náklady na bývanie a pôžičky. Výživné požadovala zvýšiť u mal. T. na 145 eur mesačne a na maloletú R. na 135 eur mesačne od 01. 06. 2015, keďže v júni 2015 otec detí už prestal platiť hypotéku a začala ju platiť ona.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/311/2013-32 zo dňa 04. 12. 2013 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Súd na čas po rozvode zveril mal. deti K.: T., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti ich matky. Otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. detí výživným v sume 120 eur mesačne na mal T. a výživným v sume 110 eur mesačne na mal. R. s tým, že otec detí je povinný výživné platiť k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. V tom čase mali obaja rodičia detí dve vyživovacie povinnosti k uvedeným dvom mal. deťom. Mal. T. bol žiakom ZŠ v U. K. 6. triedy. Mal. R. navštevovala MŠ v U. K. na C. ulici. Podľa posudku ÚPSVaR Nitra mala maloletá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a matke dieťaťa bol v tej súvislosti vyplácaný rodičovský príspevok, v čase rozvodu to bolo v intervale od 01. 06. 2013 do 16. 06. 2014. Matka bola v tom čase na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu mal. dieťaťa. Maloletá bola v tom čase predškoláčka, školné vtedy do MŠ preto platené nebolo. Poplatok za stavu v MŠ mala 25-30 eur mesačne. Bežné výdavky u nej boli na stravu, ošatenie obuv a potreby do MŠ. Doplatok za ordinované lieky bol 5 eur mesačne. Dieťa v tom čase trpelo intoleranciou laktózy. Mal. T. chodil do ZŠ pešo, na obedy v škole nechodil. ZRPŠ príspevok platil 12 eur na školský rok. Venoval sa futbalu bez hradenia poplatku, potreboval športové oblečenie a obuv. Bol zdravý. Platné aktivity nemal. Výdavky u neho mali bežný charakter. Matka poberala rodičovský príspevok 199,60 eur mesačne a prídavok na dve deti. V tom čase bola jeho suma 23,10 eur mesačne na jedno dieťa. Iný príjem nemala. Matka udávala, že deti majú k otcovi dobrý vzťah a ľúbia ho, pričom otec sa im málo venuje. Otec detí bol zamestnaný u zamestnávateľa V. O. kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 800,27 eur. Pracoval ako strážnik S. od 01. 11. 2004 na dobu neurčitú. Jeho pracovný posudok bol kladný.
8. V súčasnej dobe má matka detí stále dve vyživovacie povinnosti. Rodičovský príspevok poberala do mesiaca 6/2014 a následne bola zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bola evidovaná do 3/2015 a v mesiaci 4/2015 začala pracovať. S úradom práce spolupracovala. V súčasnej dobe pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pracuje u zamestnávateľa LP servis, s.r.o. na dobu určitú do 31. 12. 2016 za dohodnutú odmenu 2,40 eur na hodinu brutto. Pracuje ako upratovačka. Pracuje od 6.30 hod. do 12.00 hod. U uvedeného zamestnávateľa dosahuje príjem v priemere mesačne v čistom 221,62 eur. Poberá prídavok na deti v sume 23,52 eur mesačne na každé z detí. Býva spolu s deťmi
v trojizbovom byte, ktorý majú v BSM s otcom detí. V súčasnej dobe platí výdavky na bývanie v sume 170 eur mesačne nájomné, 26 eur mesačne elektrinu, 11,70 eur mesačne, internet a 8 eur mesačne telefón. Spláca hypotekárny úver 184 eur mesačne. Spláca výdavky z jej príjmu a z toho, čo je požičajú jej príbuzní a tiež jej právny zástupca, pričom jej otec jej požičal peniaze na potreby pre deti do školy a od brata dostala 100 eur, ktoré jej požičal. Mal. T. je v šk. roku 2015/2016 žiakom 8. tr. ZŠ. Na obedy v škole naďalej nechodí. Naďalej sa venuje futbalu. Na tréningy chodí na bicykli. Je zdravý. Bežné výdavky u neho sú na stravu, oblečenie, obuv, potreby do školy a matka udávala, že maloletý veľmi veľa zje, čo ovplyvňuje výdavky na stravu. Matka má so synom podľa jej vyjadrenia vzťah dobrý a syn sa s otcom stretáva, ale v poslednej dobe málo. Mal. R. je od mesiaca 9/2015 žiačkou 1. ročníka ZŠ. V súvislosti s nástupom maloletej do 1. ročníka matka uviedla, že ju to stálo 120 eur - zakúpenie tašky, prezúvok, peračníka, úboru na TV, obuvi, písacích potrieb, oblečenia. ZJRPŠ príspevok by mala platiť okolo 15 eur na šk. rok. Za školský klub pre mal. je poplatok 5 eur mesačne a 20 eur mesačne je poplatok za obedy. S maloletou navštevuje 1x mesačne ambulanciu N.. K. N. detskej klinickej psychologičky. Výdavok na cestovné u nej je 3 eur na cestu tam i späť. Podľa vyjadrenia matky je maloletá sále úzkostlivá a vyjadruje obavy z otca, je citlivá a niekedy sa aj rozplače. Psychologička ku ako matku usmernila, aby maloletú stále uisťoval, že všetko bude dobré, že ocino sa naspäť do bytu nevráti. Keď maloletá kreslí, nikdy nenakreslí otca a na otca ani vôbec podľa vyjadrenia matky nepýta. Pokiaľ mal. T. s otcom telefonuje, maloletá nechce rozhovor počúvať. Podľa vyjadrenia matky sa maloletej v ZŠ darí dobre, nemá problémy s učením dochádzkou , kolektívom a v rámci združení rodičov jej nesignalizovala škola u mal. žiadne problémy. Samotná matka sa vyjadrila, že maloletá je v súčasnej dobe už pokojnejšia. Plačlivá podľa nej zvykne byť keď mal. T. telefonuje s otcom a R. niečo započuje a vtedy sa jej zrejme niečo pripomenie a potom je plačlivá a stále s ku nej túli, ostane zamyslená a chce byť pri nej ale následne sa ukľudní. Matka uviedla, že vníma, že otec sa dosť dlho nestretol s T., naposledy na C. deň 2015.,keď otec poslal obom deťom darčeky a vie, že T. volal otcovi, keď bolo polročné vysvedčenie. Synovi podľa vyjadrenia matky vadí, keď mu otec rozpráva o financiách. Matka tiež potvrdila, že otca doma nespomínajú.
9. Otec detí má naďalej dve vyživovacie povinnosti. Je nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR Nitra
- pracovisko Zlaté Moravce. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočky Nitra poberal otec dávky v nezamestnanosti v období od 01. 06. 2015 do 30. 11. 2015 v sumách 445,70 eur, 460,60 eur, 460,60 eur, 445,70 eur, 460,60 eur, 445,70 eur. Bol zamestnancom I. od 01. 11. 2014 do 31. 05. 2015 s funkčným zaradení strážnik S., neskôr strážnik JZ. Pracovný pomer s ním uvedený zamestnávateľ ukončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. f/ bod 1 Zákonníka práce, keďže ako zamestnanec nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Menovaný nespĺňal podmienku spoľahlivosti podľa § 14 zákona o súkromnej bezpečnosti č. 473/2005. Uvedená spoločnosť v správe uvádza, že počas trvania pracovného pomeru nebol disciplinárne riešený za porušenie pracovnej disciplíny. Podľa správy ÚPSVaR Nitra - pracovisko Zl. Moravce je otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 06.- 2015 a s úradom spolupracuje, je aktívny pri hľadaní si zamestnania, čo dokladuje potvrdeniami o hľadaní zametania. V súčasnej dobe otec nemá žiadny príjem. Nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Tak sa rozhodol preto, lebo by musel pre poberanie DHN musel odpracovať 60 hodín a dostal by 60 eur a za prácou by musel dochádzať autobusom, a to by mu nevychádzalo. Potvrdil, že prácu si hľadá, aj by ho všade zobrali, ale keď povie, že je stíhaný na slobode, nemajú o neho záujem. Uviedol, že nemôže robiť v profesii, ktorú robil 20 rokov a že pôvodný zamestnávateľ na neho čaká, ale pôvodnú profesiu nemôže vykonávať, pretože je voči nemu vedené trestné stíhanie. Na UPSVaR Nitra ho informovali, že jeho pracovné zaradenie je beznádejné z hľadiska stavu, že je trestne stíhaný. Uviedol, že prácu si hľadal v obchode v predajni materiálov ale v SBS sa zamestnať nemôže kvôli trestnému stíhaniu. Nezískal prácu ani ako pomocník v oblasti murárskych prác, lebo nebola sezóna. Povedali mu, že ho nezoberú potom, čo uviedol, že je trestne stíhaný. V súčasnej dobe je otec doma, pomáha jeho bratovi alebo jeho mame okolo domu, rúbe drevo, vykonáva aj domáce práce. Vedie kynologický klub v U. K.. Pripravuje psov na skúšky. Väčšinou mu dajú nejaké krmivo pre psa. Nedostáva z klubu žiadnu finančnú odmenu, pričom členovia klubu vedia o jeho situácii aspoň takto sa mu snažia pomôcť. Matka otca je na dôchodku, ktorý poberá vo výške 374 eur mesačne. Má starobný a vdovský dôchodok. Má 80 rokov, iný príjem nemá. V súčasnej dobe výdavky na bývanie hradí jeho matka a on ničím neprispieva na ne. Prispieval, kým poberal dávku v nezamestnanosti. Jeho matka povedala, že pokým bude žiť, ona mu pomôže. Potvrdil, že spolu s matkou detí sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu v U. K., kde býva matka a deti. Na otca je evidované auto W. I., ktoré on používa v nutnom prípade. Chodí na ňom do kynologického klubu každú nedeľu a na benzín mu požičiava jeho brat., pričom mu prispeje aj klub kynológov sumou okolo 30 eur. A brat mu dáva peniaze, keď ide napríklad do Nitry ku mediačnej a probačnej úradníčke. Otec sa tiež vyjadril, že nepôjde
predsa robiť inú prácu, keď má 20 rokov v jeho profesii. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že s deťmi on vychádzal dobre, vybudoval detské ihrisko, čomu sa deti tešili. Budovali to na cvičáku. Poukázal na to, že matka detí bola 14 rokov nezamestnaná a on riešil a platil v domácnosti všetko a dcéra sa ho nebála, pričom on chodil aj do MJŠ, kde chodila maloletá, robil ukážky so psami a nevie si vysvetliť prečo hucká matka deti proti nemu. Potvrdil, že od mesiaca december 2015 platí na deti minimálne výživné. Otec sa naposledy stretol so synom 20.05.2016 v piatok, pričom na stretnutie prišla N.. D. A., zamestnankyňa ÚPSVaR Nitra - pracovisko Zl. Moravce o 15.00 hod. Prišiel tam i maloletý s matkou a mal. R., ktorá podľa vyjadrenia otca nijako na otca nereagovala. So synom otec strávil 15 minút, pričom bol nervózny. Nemal záujem s ním navštíviť jeho matku, keď mu to otec navrhol. Otec sa vyjadril, že pri uvedenom stretnutí pozdravil R., ale ona neodzdravila, len prešla okolo neho. Uviedol, že on ju ku stretnutiam nútiť nechce, zároveň nevie, čo má robiť.
10. Zo správy ÚPSVaR Nitra - referát poradensko - psychologických služieb zo dňa 17.07.2015 vyplýva, že mal. T. sa s otcom stretáva občas na 1-2 hodiny a väčšinou chodí s ním na cvičenie psov. Maloletý si vie predstaviť, že by to tak bolo aj v budúcnosti, chce mať s otcom kontakty pri športovaní, v čom ho otec povzbudzuje a motivuje, ale nevie si predstaviť, že by u neho spával v dome starej matky. Bol by najradšej, keby kontakty s otcom zostali v takej podobe ako doteraz prípadne si vie predstaviť tráviť s otcom jeden víkend v mesiaci ale s tým, že by spal doma. Maloletá R. sa prejavila spočiatku tak, že sa rozplakala a nechcela zostať v pracovni uvedeného úradu bez matky. Matka ju však ubezpečovala, že to zvládne a posmeľovala ju a motivoval k tomu, že to bude pre ňu bezpečné. Po chvíli sa dievčatko upokojilo a zostalo v pracovni. Začalo voľne rozprávať o jej záľubách a kamarátkach, nástupe do ZŠ. Stretnutia s otcom pri pohovore odmietla, pri spomenutí otca sa rozplakala a opäť prežívala traumatizujúce zážitky, ktoré sa jej v minulosti udiali. Úplne odmietla akýkoľvek kontakt s otcom, aj telefonický a je v napätí už pri rozhovore na takúto tému. Správanie maloletej javí podľa správy psychologičky ÚPSVaR R. N.. U. A., N. známky úzkostných stavov, plaču a prežíva strach o matku ako najbližšiu osobu, na ktorú je emocionálne silno naviazaná. Tlak a nástojčivosť v smere kontaktov mal. R. s otcom by mohol mať za následok psychosomatické ťažkosti dieťaťa a ešte silnejší odpor voči nemu. Rovnako ďalšie a hlbšie rozhovory s mal. R. na tému násilia v rodine môže mať charakter sekundárnej viktimizácie a dieťa treba pred ňou chrániť. V závere správa uvádza, že pokiaľ budú v budúcnosti pretrvávať úzkostné stavy u maloletej, bude vhodné pedopsychologické vedenie dieťaťa.
11. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 25. 02. 2016 z realizovaného pohovoru s mal. deťmi vyplýva, že mal. R. bola pri pohovore bez prítomnosti matky plačlivá, ostýchavá. Uviedla, že navštevuje ZŠ, že sa jej v škole páči, že navštevuje družinu a do školy ju vodí maminka aj brat T.. Uviedla, že býva v byte s maminkou a s T., pričom ona správa v izbe s matkou na samostatnom lôžku. Pri otázke na otca sa rozplakala. Cez slzy povedal, že otec s nimi nebýva a nevie kde teraz býva, ale asi v U.. Odišiel, lebo robil maminke zle, ona to videla. Teraz je preč, tak už jej nerobí zle a jej robil otec zle tým, čo robil matke. T. tiež robil zle. R. nevedela uviesť, kedy sa s otcom naposledy videla, ale spomenula, že raz išla s mamou v lete po ulici, videla otca v meste pred pekárňou a vtedy sa s matkou pred otcom schovali. Uviedla, že sa s otcom nechce stretnúť, bojí sa ho. Uviedla, že na návštevy ku nim chodia starí rodičia zo strany jej matky. Uviedla, že zo strany otca má už iba starkú, starký už zomrel. Maloletá uviedla, že otca nechce stretnúť, plakala by, kedy sa s ním stretla a bola by radšej, kedy sa o ňom viacej nerozprávali. Väčšia časť rozhovoru s maloletou R. bola sprevádzaná jej plačom, bolo ju potrebné upokojovať a posmeľovať v zmysel, že nikto ju nebude nútiť, aby sa s otcom stretla, ak to ona nechce . Mal. T. sa vyjadril, že sa venuje hlavne futbalu vo voľnom čase, ktorý hrá vo futbalovom klube v U.. Spomenul, že rodičia sa počas spoločného žitia často hádali a hlavne otec veľmi často po mamine kričal. A bolo to z rôzny dôvodov. Uviedol, že videl to, ako otec udrel rukou matku po tvári a pri tom bola údajne prítomná aj mal. R.. Uviedol, že R. zvyčajne vždy plače, lebo je taká citlivá. Uviedol že k nemu ani k R. údajne nebol otec nikdy zlý. Vyjadril sa, že býva u starkej vo C.. Potvrdil, že on má samostatnú izbu a R. správa v izbe spolu s mamou. Uviedol, že s otcom a so starkou bo naposledy na oslave v októbri 2015, neskôr sa s otcom stretol po polročnom vysvedčení a otec mu dal peniaze za vysvedčenie a zavolal mu, keď išiel na cvičák a dohodli sa, že otec príde pod bytovku a tam sa chvíľu zhovárali. Uviedol, že keď sa dohodne s otcom na stretnutí, vždy to povie mame. A mama mu nikdy stretnutie s otcom nezakáže. Uviedol, že chce ísť k otcovi na návštevu, ale nechce u neho prespať. Ešte nikdy nespal u starkej, kde jeho otec býva, tam sa mu nepáči. Uviedol, že by mu vyhovovalo ak by sa s otcom stretával cez víkend. V sobotu máva tréningy a v nedeľu futbalové zápasy a nevadilo by mu, kedy otec chodil s ním. Maloletý uviedol, že sa mu nepáči, ak mu otec hovorí o peniazoch. V závere správa uvádza, že v rámci vykonaného pohovoru bolo zistené, že mal. R. spôsobuje nepríjemné až úzkostné pocity strach už samotná spomienka na
otca, a mal. T. nemá problém so stretnutím s otcom a vie sa s ním na stretnutiach dohodnúť. ÚPSVaR Nitra - pracovisko Zl. Moravce v závere správe navrhol, aby sa otec zdržal práva styku s maloletou a aby styk otca s T. súd neupravil a v prípade úpravy styku by sa mohlo jednať o každý druhý týždeň v sobotu v a nedeľu bez prespania v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.
12. Správa N.. K. N. zo dňa 10. 04. 2015 uvádza, že maloletá R. K. pôsobí v kontakte ako milé, citlivé dieťa. Pôsobí ustráchane a pri vstupe do ambulancie má slzy na kraji. Maloletá je poľa nálezu psychologičky úzkostná, plačlivá, potrebuje pocit bezpečia. Dieťa sa podľa správ psychologičky sa a otcom aktuálne nechce stretávať. Psychologička dopĺňa , že ani to z psychologického hľadiska nedoporučuje, kým nepríde k stabilizácii psychiky u dieťaťa. Záver správy uvádza že psychologička u maloletej doporučuje psychoterapeutické sedenia pre maloletú. Zo správy uvedenej klinickej psychologičky zo dňa 30. 03. 2016 vyplýva stav, že maloletá R. chodí pravidelne na psychoterapeutické sedenia kvôli problémom s úzkosťou. Bola svedkom ako otec maminu bil. R. otca úplne odmieta. Na sedení sa psychologička dieťaťa pýta prečo otca nechce s tým, že maloletá viedla, že bil maminu a ona to videla, bojí sa ho neverí mu. Stratila dôveru preto, čo urobil mamine, nechce byť s ním v kontakte. Spáva uvádza, že dieťa je psychicky skľudnené, lepšie spí, lepšie jedáva v škole sa maloletej darí.
13. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 10. 07. 2015, ktorá bola spracovaná na základe žiadosti súdu bolo zistené, že mal. T. v pohovore so psychologičkou uviedol, že by nechcel mať presne vymedzený čas, kedy má byť s otcom, pretože pre neho nie je problém zájsť na cvičisko, keď tam je aj otec a je to asi dvakrát do týždňa. Chlapec uviedol, že s otcom si celkom rozumie, bavia sa spolu o športe a o psoch a niekedy mu otec aj zavolá. Vyjadril sa, že s otcom by sa mohli dohodnúť telefonicky ako strávia deň a on by sa vrátil potom domov k mame a sestre. Uviedol, že doteraz jeho otec nikde nevzal. Maloletý sa vyjadril, že do C., kde jeho otec teraz býva, nechce on ísť, lebo tam nikdy poriadne nechodil, so starkou nemá taký nejaký hlbší vzťah. Maloletý tiež uviedol, že on vie, že sestra R. by s ním k otcovi nešla, pretože ona sa otca bojí. Potvrdil, stav, že mama pracuje a oni bývajú samy doma pričom mama im pripraví jedlo, doma sa oni hrajú a pozerajú rozprávky. Maloletý sa v rámci konzultácie so psychologičkou vyjadril, že by si vybral variant stretnutia s otcom jedenkrát za tri týždne v sobotu a v nedeľu bez prespania. Mal. R. bola pri konzultácii na ÚPSVaR Nitra plačlivá a túlila s k mame Za pomoci psychologičky sa po chvíľke dokázal uvoľniť a spontánne a radostne popisovala ako pekne ukončili školský rok v MŠ. Povedal, že sa teší do školy, kde bude mať starých i nových kamarátov. Uviedla že videla, že ocko búcha mamu o stenu a o zem, začal mamu biť, aj keď mamina mu nič nespravila a potom ku nim prišla polícia a ona sa veľmi bála. Uviedla, že doteraz sa jej sníva, že otec mame niečo zlé spravil. Uviedla, že ocino by sa mal mamine ospravedlniť a mal by povedať, že prepáč mi čo som Ti spravil. Vyjadrila sa, že s otcom sa nechce stretnúť a nebola si zobať ani jeho darček na narodeniny, keď hod doniesol pri ich vchod do domu. Samotná matka detí pri ukončení konzultácie s deťmi uviedla, že ona nebráni stretnutiu T. a otca ale R. má podľa nej úzkostné stavy, desivé sny a detská psychologička t.č. neodporúča, aby sa dieťa s otcom kontaktovalo. Uviedla, že s maloletou chodí na terapeutické sedenia k N.. N. a predložila lekárske nálezy od nej.
14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 2, 3, 4, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že riešením súčasného stavu situácie pomerov medzi otcom a mal R. je v záujme maloletého dieťaťa stav, aby styk medzi otcom a maloletou ostal neupravený súdnym rozhodnutím, keďže maloletá zásadne stretnutia s otcom odmieta, čo jednoznačne vyjadrila aj pri pohovore s ňou na ÚPSVaR Nitra a jej reakcie na stretnutia otca s ňou vyplývajú z obsahu správy, ktorú ÚPSVaR Nitra doručil v písomnej podobe i vo zvukom zázname súdu. Akákoľvek úprava styku otca s mal. dieťaťom by bola podľa názoru súdu v súčasnom stave pomerov u rodičov a maloletej jedine kontraproduktívnou. Dieťa sa potrebuje naďalej spolupracovať so psychologičkou, potrebuje kľudné zázemie v rodine a minimalizáciu napätia, ktoré do jeho života isto vniesol a spoločný život jeho rodičov a vývoj vzťahov v ich manželskom spolužití a v spolužití, keď už rodičia manželmi neboli, ale bývali spolu v jednej domácnosti. R. v súčasnej dobe nie je pripravená na styk s otcom. Nepovažoval za spravodlivé v súčasnom stave pomerov styk otca s mal. R. zakázať, čo naznačil aj vo svojom uznesení o nariadení predbežného opatrenia vydaného v tomto konaní, ktorým uložil otcovi dieťaťa dočasne sa zdržať práva styku s maloletou. Týmto svojim rozhodnutím styk otca s maloletou neupravil a takýmto stavom úpravy chce vytvoriť hlavne priestor pre minimálne spoluprácu rodičov a maloletej s odborníkmi, minimálne so psychologičkou, ktorú maloletá navštevuje, aby sa vzťahy medzi otcom a dieťaťom postupom času normalizovali.
15. Taktiež neupravil styk otca s mal. T., keďže mal. T. stretnutia s otcom neodmieta, čo potvrdzujú aj výsledky vykonaného dokazovania, keďže maloletý sa s otcom stretával a aj s ním stretáva, i keď tieto stretnutia nemajú stály režim. S otcom komunikuje, čo potvrdil maloletý i obaja rodičia. Matka v ich stretnutia brániť nechce. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho režim, keď má pravidelnú aktivitu - futbal, ktorý aktívne hráva aj počas víkendov je priestor na to, aby sa s otcom i naďalej stretával ako to bude vyhovovať maloletému i priestoru na strane otca. Rovnako otec má možný kontakt dohodnúť si stretnutia so synom, stráviť s ním čas na cvičisku pre psov, kde ho maloletý aj v minulosti vyhľadal. Je v záujme dieťaťa, aby v situácii medzi rodičmi, ktorá určite zasiahla i maloletého si otec k synovi a syn k otcovi našli vzájomnú cestu vo forme častejších a pravidelnejších stretnutí, ktoré budú iniciované z oboch strán a postupne sa stanú pravidelnými. Matka sa pred súdom vyjadrila, že ona v týchto stretnutiach nebráni. Otec by si v rámci nich mal vážne premyslieť ich obsah a syna zbytočne nezaťažovať problémami, ktorých riešenie patrí do vzťahov partnerských /bývalá manželka a bývalý manžel/ a nie vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Skvalitnenie úrovne stretnutí medzi otcom a synom, ich regulácia zo strany dieťaťa i otca, ich obsah môžu určite nepomôcť aj prehlbovaniu vzájomného vzťahu otca a syna. Z hľadiska dobrého a súdržného vzťahu mal. T. a mal. R. môžu byť tiež významné a nápomocné pre budovanie vzťahu otca s mal. R., keďže v živote R. je zrejme práve mal. brat T. významná osoba, ktorá jej môže ako brat pomôcť prekonať problémy, ktoré aktuálne maloletá vo vzťahu k osobe otca má. Neupraviť styk otca ani s mal. T. sa v záujme dieťaťa a jeho názory zistené v tomto konaní i výsluchom mal. T. javilo pre ďalší vývoj vzťahu otca so synom ako optimálne rozhodnutie s cieľom zabezpečiť to, aby sa akýmkoľvek tlakom na maloletého aj doteraz zachovaný rozsah vzťahov syna a otca nenarušil a aby sa plynutím času mohol prehĺbiť.
16. V otázke výživného zo strany otca na mal. deti súd prvej inštancie zistil, že pomery na stranách mal. detí sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného zo 04.12.2013, keď bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené zmenili podstatne tým, že deti sú staršie. Mal. T. navštevuje vyšší ročník ZŠ - 8. trieda. Mal. R. od 9/2015 navštevuje ZŠ ako prváčka. Ich potreby majú v zásade bežný charakter s tým, že mal. T. sa naďalej venuje futbalu. Na strane mal. R. pribudli už vyššie opísané výdavky týkajúce sa školskej dochádzky. Matka detí je zamestnaná s príjmom 221,62 eur mesačne ako upratovačka na základe dohody o pracovnej činnosti so skrátenou pracovnou dobou. Už nepoberá rodičovský príspevok, ktorý jej bol vyplácaný pri poslednej úprave výživného v súvislosti s predĺženou rodičovskou dovolenkou. Naďalej vlastní s bývalým manželom byt, v ktorom býva s deťmi a uhrádza výdavky na bývanie a splátku hypotéky na byt. Otec prišiel o zamestnanie u zamestnávateľa, ktorého mal v čase poslednej úpravy výživného pri rozvode manželstva. Stalo sa tak v súvislosti s tým, že prestal spĺňať požadovanú podmienku spoľahlivosti u zamestnávateľa nakoľko je trestne stíhaný. Trestné konanie však ukončené nie je a preto takýto stav pomerov na strane otca súd nevyhodnotil ako stav, že by sa otec vzdal zamestnania, ktoré mal. Jeho pracovný pomer mal totiž uzatvorený na dobo neurčitú. Momentálne je vedený na ÚPSVaR Nitra - pracovisko Zlaté Moravce. S úradom spolupracuje. Po skončení pracovného pomeru poberal dávky v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov. Jeho príjem sa tým znížil. Následne ostal bez príjmu. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá a ani o ňu nepožiadal, lebo by kvôli tomu len zbytočne precestoval to, čo by na základe jej priznania dostal. Tak situáciu vysvetlil. Stále vlastní s bývalou manželkou byt, v ktorom býva matka s deťmi. On sám žije s jeho matkou v dome brata, kde jeho matka hradí všetky výdavky z jej dôchodku. Otec pomáha v domácnosti u nej, okolo domu, venuje sa kynológii. Na benzín mu dáva peniaze jeho brat a prispieva mu aj kynologický klub sumou 30 eur mesačne. Na cvičisku sa venuje činnosti bezplatne. V priebehu konania pred súdom si obnovil zbrojný preukaz, nakoľko verí tomu, že sa vráti do zamestnania a ten k výkonu práce potrebuje. Skutočnosti na strane otca ohľadom straty jeho zamestnania u zamestnávateľa V. v dôsledku stavu, že bolo voči nemu začaté trestné konanie a vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby OR PZ v Nitre 18. 03. 2015 súd prvej inštancie nevyhodnotil v neprospech otca z hľadiska existencie prezumpcie neviny. Tento skutok otcovi preukázaný nebol. Trestné konanie stále prebieha a nie je ukončené právoplatným rozhodnutím. Daná situácia však priniesla zmenu pomerov do stavu pomerov na strane otca, ktorý prišiel o príjem, ktorý sa u neho pohyboval na úrovni 800 eur mesačne. Príjem sa mu v danom stave teda znížil. Na druhej strane otec má možnosti, schopnosti a majetkové pomery na úrovni, ktoré mu s jeho skúsenosťami, zručnosťami a aktivitami umožňujú, aby sa i naďalej na výžive jeho detí podieľal. Umožňujú mu to i jeho kvalifikačné predpoklady. Podľa názoru súdu by sa dočasne mohol etablovať na trhu práce aj v inej profesii a získať príjem, ktorý by mu v súčasnej dobe umožňoval na výživu detí prispievať rozhodne vyššou sumou ako len minimálnym výživným. Minimálne výživné otec na deti platí od mesiaca december 2015. Dovtedy platil výživné podľa doterajšieho rozhodnutia súdu. V súčasnej dobe otca v pracovnom zaradení nelimituje ani nepriaznivý zdravotný stav. Problematickým sa podľa
jeho vyjadrenia javí stav, že je trestne stíhaný. Právoplatne odsúdený však nie je a preto aj pri hľadaní zamestnania treba zohľadňovať stav prezumpcie neviny. S prihliadnutím na uvedené zistené skutočnosti v stave pomerov na strane otca a mal. detí, stav, že v súčasnej dobe má príjem i matka detí z výkonu práce a mal. deti sú staršie, ich potreby sa zmenili rastom a vývojom a nástupom mal. R. do ZŠ súd prvej inštancie znížil výživné zo strany otca na mal. deti zo sumy 120 eur mesačne u mal. T. na sumu 90 eur mesačne a u mal. R. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, a to od 01. 12. 2015. Do konca mesiaca november 2015 otec na deti platil doteraz súdom určené výživné na deti, pričom spotrebované výživné sa nevracia. Od 01.12.2015 na každé z detí platil minimálne výživné. Túto sumu však súd z hľadiska pomerov na strane otca, z hľadiska jeho možnosti a schopností, ponuky práce na trhu, kvalifikačné predpoklady otca a jeho schopnosť pri vyvinutí úsilia pracovne sa zaradiť aj pre neho v menej lukratívnej pozícii, považoval za nedostatočnú ako výživné pre mal. detí. Výšku výživného preto upravil na rozsah sumy, ktorú uvádza výroková časť tohto rozsudku. Za danej situácie logicky zamietol návrh matky detí na zvýšenie výživného na mal. deti vychádzajúc pritom zo stavu, ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie v časti zníženia výživného zo strany na mal. deti.
17. V súvislosti s tým, že otec na výživu mal. detí v období od mesiaca 12/2015 - 6/2016 í prispel sumou 27,13 eur mesačne na každé z detí v každom mesiaci u každého z detí, vzniklo zročné výživné na každé z detí. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi sumou výživného, ktoré otec na mal. deti má zaplatiť podľa tohto rozsudku a ktoré zaplatil za obdobie 7-mich mesiacov. U mal T. je to 7x 90 eur mínus 7 x 27,13 eur, čo je 630 eur mínus 189,91 eur. A to je suma 440,09 eur. U mal. R. je to 7 x 80 eur mínus 7x 27,13 eur, čo je 560 eur mínu 189,91. A to je suma 370,09 eur. Uvedené sumy zročného výživného povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur na každé z detí. O zročnom výživnom rozhodol podľa § 160 ods. 1/ O.s.p.
18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
19. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s mal. dcérou, v časti o znížení výživného na obe mal. deti, v časti výroku o povolení splácať dlžné výživné v splátkach a v časti zamietnutiu návrhu matky na zvýšenie výživného na každé z mal. detí o 50,- eur, podala v zákonnej lehote odvolanie matka, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi bude styk s mal. R. zakázaný, návrh otca na zníženie výživného bude zamietnutý a výživné na každé z mal. detí bude zvýšené o 50,- eur, pričom otcovi nebude povolené splácanie výživného v splátkach. Namietala, že z podaného trestného oznámenia a vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa otec v rodine dopúšťal násilia voči matke a R. bola takéhoto správania sa otca svedkom, v dôsledku čoho prežívala nočné mory, otca odmieta a má z neho strach. V danej veci nejde o ochladnutý vzťahu rodiča a dieťaťa, ktorý je možné obnoviť spoluprácou s odborníkmi. Za daných okolností je akýkoľvek kontakt R. s otcom pre ňu škodlivý a traumatizujúci, a teda nie je v jej záujme. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nerešpektoval vykonané dôkazy, ale skutkové závery založil na arbitrárnych špekuláciách, ktoré sa vyskytli už v konaní o predbežnom opatrení. Súd v otázke preukázaného fyzického násilia otca voči matke pred očami detí filozofuje o nezdarenom partnerskom vzťahu, o zodpovednosti rodičov za život a vývoj detí a skôr, ako vykonal dokazovanie konštatuje, že situáciu vytvorili rodičia. Pre rozhodnutie súdu o predmetnej veci nie je rozhodujúca otázka spáchania trestného činu otcom. Súd mal skúmať a zohľadniť vzťah detí k otcovi, ich potreby, chrániac pritom ich záujem. Uvedené skutočnosti navyše nespochybňoval ani otec detí. Uviedla, že sa vo vzťahu k deťom správa zodpovedne, rešpektujúc pritom ich záujmy a potreby. Synovi T. nebráni v styku s otcom, nijako ho neovplyvňuje, ale otec nemá skutočný záujem o syna a využíva ho len ako nástroj proti matke ako druhému rodičovi. Otec namiesto častejšieho stretávania sa so synom vyvoláva konfliktné situácie. V poslednej dobe prestal otec syna úplne kontaktovať aj telefonicky, vôbec sa s ním nestretáva. Rovnako tak bolo aj cez prázdniny, kedy mohol syna vziať na výlet a rozvíjať svoj vzťah s ním. Otec nedbal taktiež na záujmy svojich detí, keď ich strašil exekúciou a vysťahovaním na ulicu a v zlomyseľnom správaní sa pokračuje aj ďalej. Uviedla, že jej neodovzdal faktúry za energie a prestal platiť hypotéku, a pod. Otec sa so synom T., s ktorým má neobmedzenú možnosť styku vôbec nestretáva, ale dožaduje sa stretávania sa s R., ktorá je traumatizovaná z jeho správania sa k matke a úplne ho odmieta. Zdôraznila, že otec sa vôbec nesnaží napraviť svoj vzťah s dcérou. Absolútne odmieta rešpektovať psychický stav svojej dcéry. Za takejto situácie je naivné nezakázať styk otca s dcérou R. s cieľom vytvoriť akýsi priestor pre spoluprácu s odborníkmi. Na strane otca však ani nie je záujem rešpektovať stav a potreby svojho dieťaťa. Ďalej
zdôraznila, že súd mal rozhodovať podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. V danom čase bola R. traumatizovaná zo správania sa otca a odmietala ho. Nie je pritom možné teraz uviesť, či sa jej postoj k otcovi zmení. Matka s mal. R. dlhodobo a pravidelne navštevuje pedopsychologičku. Otec naopak koncentruje svoju aktivitu na súdne konania a vynucovanie si stretávania s mal. dcérou. V nadväznosti na uvedené je v najlepšom záujme mal. R., aby nedochádzalo k jej styku s otcom. V súvislosti s úpravou výživného uviedla, že súd nijako neodôvodnil, prečo rozhodol o znížení výživného na jedno dieťa o 30,- eur. Súd stroho konštatoval, že otec stratil zamestnanie. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mala matka príjem len z rodičovského príspevku vo výške 199,90 eura. otec mal priemerný príjem za bežný rok pred rozvodom vo výške 800,27 eura mesačne. Otcove výdavky boli na hypotéku vo výške 170,- eur mesačne, nájom 160,- eur mesačne, poistky detí 12 eur mesačne každé a poplatok za smeti vo výške 68,- eur. V súčasnosti uviedla, že príjem matky je vo výške 229,82 eura, teda rovnaký ako v čase rozvodu. Pokiaľ ide o stratu zamestnania otca, nemožno na túto skutočnosť prihliadať, pretože k strate prišlo z dôvodu trestného stíhania otca, teda si to privodil sám vlastným správaním. Trestné stíhanie bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru otca z dôvodu osobitnej povahy jeho práce a príslušnej právnej úpravy, nepredstavuje však všeobecnú prekážku zamestnania sa v iných zamestnaniach. Zamestnanie, ktoré v čase vznesenia obvinenia vykonával otec, bolo nízkokvalifikované, bez požiadavky na vzdelanie, ktoré väčšinou vykonávajú osoby, ktoré sa ťažšie uplatňujú na trhu práce. Konštatovala, že súdu predložila množstvo inzerátov, podľa ktorých zamestnávatelia hľadajú zamestnancov na robotnícke pozície, pričom príjem je podobný ako ten, ktorý dosahoval predtým. Ďalej poznamenala, že súd by mal príjem dosahovaný otcom v ostatnom zamestnaní považovať za príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam. Otcovi ďalej ubudli výdavky spojené s bytom, ktoré prestal platiť a nové výdavky mu nevznikli, pretože býva zadarmo u svojej matky. Výdavky, ktoré mal predtým otec, teraz platí ona sama, pričom spláca aj hypotéku v celej výške, napriek tomu, že byť je aj naďalej spoločný a spoločný je aj úver. Uviedla, že jej príjem je zo skráteného pracovného úväzku, , ktorý nie je ani vo výške minimálnej mesačnej mzdy. Matka však s ohľadom na svoj zdravotný stav a osobné pomery nemá možnosť dosahovať vyšší príjem. V dôsledku predchádzajúceho týrania má poruchy, ktoré je v práci limitujú pri vykonávaní náročnejšej a zodpovednejšej práce. Ďalej je limitovaná starostlivosťou o mal. deti a správaním sa odporcu. V U. K. má možnosť zamestnať sa predovšetkým na prácu spojenú so zmenami a nočnou prácou, čo by mal. R. s ohľadom na prežitú traumu a strach o matku ťažko zvládala. Naopak otec nie je pri výkone svojej práce nijako limitovaný. Odvolateľka uviedla, že jej príjem stačí ledva na zabezpečenie základných životných potrieb. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že R. v rozhodnom období nastúpila do prvého ročníka ZŠ, čo prináša ďalšie výdavky. Matke sa tak bez zmeny v príjmoch zvýšili výdavky, čo bol dôvod na zvýšenie výživného o 50,- eur na každé dieťa, teda tak ako žiadala. Nesúhlasila s povolením splátok otcovi splatiť zameškané výživné v splátkach 2 x 15,- eur mesačne. Takto bude otec splácať dlh 27 mesiacov. Súd aj napriek formálnym deklaráciám nedbal na záujmy a ochranu detí, ale akceptoval a podporil účelové a deti poškodzujúce správanie sa otca, ktorý sa zámerne nezamestnal, ale je zrejmé, že dosahuje príjmy bez uzatvorenia pracovnej zmluvy s cieľom dosiahnuť zníženie výživného v čo najväčšom rozsahu, aby sa matke pomstil a za oznámenie jeho protiprávneho správania sa. Záverom uviedla, že otec prestal platiť aj splátky hypotéky, čím jednoznačne ukázal, že mu nezáleží na tom, či jeho deti budú mať kde bývať.
20. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov 1, 3, 4, 5, 6 a 7, podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne dospel k nesprávnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na úpravu styku s mal. R. z dôvodu, že v súčasnej dobe nie je pripravená na styk s otcom a vyžaduje sa minimálne spolupráca otca s psychologičkou, ktorú mal. R. navštevuje, tak s týmto rozhodnutím nesúhlasil. Mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a zistené, z akých dôvodov prišlo k zmene správania sa R. a z akých dôvodov otca odmieta. Poznamenal, že súd nemôže vychádzať len z tvrdenia mal. R., ktorý je podporený stanoviskom psychologičky, ale je potrebné zistiť dôvody, pre ktoré tento stav nastal a tiet skutočnosti neboli zistené relevantným spôsobom - znaleckým dokazovaním. Mal za to, že súd mohol stretávanie sa otca s dcérou upraviť za prítomnosti psychologičky a postupne styk rozširovať. Rodičom mohol taktiež uložiť povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať. Rozhodnutím súdu nebol vytvorený priestor pre spoluprácu rodičov a maloletej s odborníkmi. Matka R. na styk nepripravuje a podporuje ju v zatracovaní otca. V súvislosti so synom T. uviedol, že tento ho neodmieta a stretnutia sa realizujú, avšak nemajú stály režim. Uviedol, že T. sa chce stretávať s otcom aj za prítomnosti svojej sestry. Z dôvodu, aby nedochádzalo ku konfliktom rešpektuje názory
matky ohľadom otca. Úprava styku je v danej veci nevyhnutná, pretože doposiaľ nebolo ukončené trestné stíhanie, a to aj napriek tomu, že vo veci od januára 2016 neprebiehajú žiadne procesné úkony. Odvolanie smeruje voči rozhodnutiu o výživnom, ktorým súd znížil výživné u mal. T. zo sumy 120,- eur na 90,- eur a u mal. R. zo sumy 110,- eur na 80,- eur. Bol však zaviazaný zaplatiť zročné výživné na obe deti v splátkach. Mal za to, že súd návrh nevyhodnotil správne, keď ustálil, že z hľadiska jeho možností a schopností a s vyvinutím určitého úsilia by si prácu našiel. Vzhľadom k uvedenému nesúhlasil so znížením výživného tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, keďže je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť len minimálne výživné.
21. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že dokazovanie súd vykonal rozsiahle a neobmedzil sa len na rozhovor s deťmi na ÚPSVaR. Odmietavý postoj mal. R. je zrejmý z podaného trestného oznámenia, správ pedopsychologičky, rozhovor detí s kolíznym opatrovníkom a iných dôkazov. Mal. R. mala strach z otca už pred jeho nútením vysťahovaním z bytu a otcovi je známe, prečo má takýto postoj. S tvrdením otca, že nebol kontaktovaný pedopsychologičkou mal. R. nesúhlasila, pretože ňou bol telefonicky kontaktovaný hneď po prvom vyšetrení maloletej. Otec so závermi z vyšetrenia nesúhlasil a z tohto dôvodu ju už ďalej nekontaktoval a ani nenavštívil. Otec nemá skutočný záujem obnoviť vzťah so svojimi deťmi a nehľadí na ich záujmy a potreby. Ich pozornosť si chce vynútiť súdnym konaním. Otec sa v odvolaní dožadoval uloženie povinnosti rodičom zúčastniť sa odborného poradenstva. V tomto smer uviedla, že otec ani pod hrozbou dlhoročného väzenia neodkázal predstierať nekonfliktnosť. Po vznesení obvinenia sa správal ešte viac bezcitne. V súvislosti so synom T. sú tvrdenia otca nepravdivé. T. prejavuje záujem o stretávanie sa s otcom a nezanevrel na neho. Otec však nejaví záujem o stretnutia so synom, ich stretnutia sú zväčša náhodné. Nie je pravdou ani to, že sa T. s otcom odmieta stretávať bez prítomnosti R.. T. je vo veku, kedy sa začína sám rozhodovať, mať svoje názory, takže ak by mu ako matka bránila v styku s otcom, vyhľadával by ho ešte viac a skôr by prišlo k narušeniu vzťahu syna s matkou. Matka nikdy nevyjadrila nevôľu nad tým, že sa T. s otcom stretol a nikdy sa pred ním negatívne o otcovi nevyjadrovala. Otec má so synom neobmedzený styk, a teda môže s ním byť kedykoľvek prejaví záujem. V nadväznosti na výrok o výživnom uviedla, že trestné stíhanie otcovi nebráni v zamestnaní sa, pretože robotníkov sa na uvedené nezvyknú pýtať a taktiež to Zákonník práce v § 41 ods. 6 písm. c/ zakazuje. Otec sa sťažoval na to, že matka vraj podáva neustále sťažnosti a podnety, pretože od januára 2016 neprebiehajú žiadne procesné úkony v trestnom stíhaní. Uviedla, že otázka trestného stíhania je pre toto konanie nepodstatná, podstatné sú skutkové okolnosti, najmä násilie otca voči matke v prítomností detí, čo bolo nepochybne preukázané dôkazmi zabezpečenými v trestnom konaní aj v tomto konaní.
22. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 08. 2016 uviedla, že otec si s účinnosťou od 01. 08. 2016 zrušil doposielanie poštových zásielok na miesto jeho skutočného pobytu u jeho matky, ktoré mal zriadené od vysťahovania z bytu. Otec pod zámienkou kontroly pošty každodenne vstupuje do spoločných priestorov domu, v ktorom bývajú maloleté deti so svojou matkou a snorí v poštovej schránky matky. Otcovi však na miesto ich bydliska nie je pošta doručovaná, pretože tam nebýva. Takéto zásielky sú nedoručiteľné. Takýmto spôsobom otec marí aj doručovanie súdnych zásielok, pretože márny pokus doručiť zásielku určenú do vlastných rúk na adrese, na ktorej sa adresát nezdržiava, nemôže založiť fikciu doručenia. Za závažnejšiu však považuje prítomnosť otca vo vchode bytového domu, ktorá rozrušuje mal. R.. V tomto smere poukázala aj na to, že otec chce upraviť povinnosť platiť minimálne výživné, avšak denne previezť sa z miesta bydliska, t. j. z C. do U. K. je v jeho finančných možnostiach.
23. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa snažil nájsť riešenie ohľadom stretávania sa mal. deťmi, pričom na pojednávaniach sa snažil o dohodu, rozhovor s cieľom nájsť riešenie pre mal. deti. Z podaného odvolania a prístupu matky v konaní je evidentný nezáujem vec riešiť dohodou. Uviedol, že zo žiadnych vykonaných dôkazov v trestnom ani civilnom konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré tvrdí matka mal. detí a ktoré by mali na správanie R. taký vplyv, že by otca odmietla kvôli jeho správaniu k matke. Žiadne výchovné problémy s mal. R. ani T. počas manželstva a ani po jeho rozvode neboli. Uvedené potvrdili aj učiteľky materskej školy a Základnej školy. Problémy s R. nastali až po tom, ako matka v marci 2015 podala trestné oznámenie za neexistujúce konanie a až po dlhšej dobe vyhľadala pomoc psychologičky. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní Okresného súdu Nitra č. k. 2Tp/43/2015 dňa 19. 03. 2015 o návrhu zo dňa 18. 03. 2015 1Pv/157/2015na vzatie do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku mu boli uložené obmedzenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. f/ a h/ Trestného poriadku, pričom jedným z nich bolo povinnosť realizovať prevzatie a odovzdanie mal. detí na styk a návštevu u otca s dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne orgánu
starostlivosť o deti a mládež a sociálnej kurately. Uviedol, že nemá záujem o dramatické výstupy a teatrálne chovanie, ktoré si osvojila matka, on sa snaží dodržiavať všetky rozhodnutia, ktoré boli voči nemu vydané a rešpektuje ich. Po rozvode manželstva sa snažil vyriešiť BSM s bývalou manželkou a predložil jej návrh na vyporiadanie. Matka mal. detí však uvedené prezentuje, že ich chcel pripraviť o bývanie. Tieto tvrdenia odmieta. V súvislosti s výrokom o znížení výživného uviedol, že podstatná je teraz tá skutočnosť, že si hľadá prácu, zúčastňuje sa výberových konaní, avšak na všetkých sa informovali ohľadom bezúhonnosti, prípadne trestného stíhania. Keď pravdivo uvedie všetky informácie, tak tá ohľadom trestného stíhania je vyhodnotená vždy v jeho neprospech. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj Znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 25. 01. 2016, ktorý bol vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, s. r. o., v konaní vednom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 11P/164/2015. Dôvody, pre ktoré podala trestné oznámenie boli uvedené aj v znaleckom posudku, avšak si neuvedomila ďalšie dôsledky svojho konania. V dôsledku uvedeného prišiel o prácu a zruinovalo to jeho sociálne, materiálne, vzťahové zázemie, no najviac to zasiahlo vzťah s jeho mal. deťmi.
24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o zamietnutí návrh matky na zákaz styku otca s maloletou R., výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, výroku o znížení výživného, výrokoch o zročnom výživnom na obe deti vecne správny, preto ho v uvedených výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V napadnutých výrokoch o neupravení styku otca sa maloletým T. a mal. R., výroku o zamietnutí styku otca s obomi maloletými deťmi podľa § 389 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nevykonania potrebných dôkazov.
25. Na základe odvolaní oboch rodičov boli napadnuté všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že výroky súdu prvej inštancie ohľadne styku otca s maloletými deťmi sú zmätočné, keďže súd prvej inštancie na jednej strane zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi a zároveň aj rozhodol, že styk otca s deťmi neurčuje. Ide vlastne o duplicitné výroky o tom istom predmete konania, i keď v odlišnom znení.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku s maloletými deťmi, odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja zodpovedajú za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na tom, či sú rodičia manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s mal. dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti, týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti, týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým, súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravné spojenie
a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.
28. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti je potrebné predovšetkým prihliadať na záujem dieťaťa, a to nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre mal. dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie. Pri rozhodovaní súdu v otázkach styku rodičov s maloletým dieťaťom je rozhodujúcim kritériom posúdenie, či takáto úprava styku je v záujme zdravého vývoja dieťaťa. Ak je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, v odôvodnených prípadoch súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho celkom zakáže. Takéto obmedzenie alebo zákaz styku prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pojem „záujem dieťaťa“ dáva súdu možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa, t.j. nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodičov pre maloleté dieťa, so zreteľom na spôsob života. Ak sa ukáže, že výchova dieťaťa je stykom rodiča narušovaná alebo že konanie správanie a spôsob života rodiča má výslovne negatívny vplyv na maloleté dieťa, potom súd nielen môže, ale dokonca musí aj z preventívnych dôvodov takémuto rodičovi alebo obidvom rodičom zakázať styk s maloletým dieťaťom. Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom a to hocijakým spôsobom. Pre také rozhodnutie súdu musia existovať závažné dôvody, odmietanie dieťaťa stretávať sa s rodičom, nie je takým dôvodom. Ide o výnimočné a nanajvýš krajné rozhodnutie.
29. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, najmä z vyjadrení matky vyplýva, že maloletá R. odmieta stretávať sa s otcom, má z neho strach, zúčastnila sa psychoterapie. Nebolo však ničím preukázané, že by otec bol niekedy maloletej fyzicky ubližoval, alebo že by viedol taký spôsob života, ktorý by mal negatívny alebo traumatizujúci vplyv na maloletú. Voči otcovi je síce vedené trestné stíhanie pre násilný čin - týranie blízkej osoby - matky maloletých detí, avšak konanie nie je skončené, platí prezumpcia neviny a preto nemožno na otca hľadieť ako na páchateľa matkou prezentovaných fyzických útokov. Ak aj sa dopustil takých skutkov, tak len voči matke a nie voči deťom. U detí mohlo v tej súvislosti dôjsť k psychickej traume, ktorá u maloletej R. zrejme pretrváva. Keďže však už rodičia nežijú spolu, deti nie sú vystavené traume z ich konfliktov. Odmietanie stretávania s otcom zo strany mal. R. nie je závažnou okolnosťou, ktorá by zakladala dôvod pre zákaz styku. Matka by mala mať záujem na zdravom psychickom vývoji detí, najmä maloletej R., teda aby tvrdená trauma u maloletej odoznela. Matka netvrdila, že by sa otec k deťom počas ich spolužitia správal násilne alebo nevhodne. Otec by si mal uvedomiť, že jeho prípadné agresívne alebo konfliktné správanie k matke maloletých detí, obzvlášť v ich prítomnosti, či nevhodné správanie voči matke prostredníctvom detí, spôsobí postupné úplné odcudzenie detí od neho, čím budú staršie a rozumovo vyspelejšie, samé si vytvoria svoj názor na oboch rodičov.
30. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou R., v tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie na zistenie aktuálnych vzťahov medzi otcom a maloletou R., resp. jej postoja k otcovi, zistiť, či maloletá naďalej je v starostlivosti detskej psychologičky, zistiť stanovisko psychologičky k možnosti stretávania otca s maloletou pod jej dohľadom, či doporučuje takéto riešenie pre možnosť obnovenia vzťahu maloletej k otcovi, prípadne i pre možnosť odoznenia psychickej traumy z otca pochádzajúcej z minulosti.
31. Odmietanie maloletej stretávať sa s otcom nie je závažným dôvodom pre zákaz styku otca s maloletou. Zákaz styku je výnimočným opatrením, takýto zásah do rodičovských práv môže byť súdom vykonaný iba pre závažné dôvody, pričom žiadne také dôvody v danej veci zistené neboli.
32. Pokiaľ ide o maloletého T., odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia návrhu o úprave styku, pričom tento jeho záver je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré súd prvej inštancie uviedol, že maloletý T. nemá problém stretávať sa s otcom a sám za otcom chodieva. Námietky matky v tom smere, že otec nemá skutočný záujem stretávať sa s deťmi, nie sú relevantné, pokiaľ maloletý má záujem s otcom sa stretávať, i keď občasne.
33. Vzhľadom na rozpornosť výrokov rozsudku týkajúcich sa styku otca s maloletými deťmi, i vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a v konečnom dôsledku i vzhľadom na plynutie času, bolo potrebné rozsudok v časti zamietnutia návrhov na úpravu styku i v časti neupravenia
styku otca s maloletými deťmi zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne podrobne vypočuje rodičov, zváži vypočutie maloletých detí, mal. T. vzhľadom je jeho vek i priamo súdom a mal. R. prostredníctvom kolízneho opatrovníka, prípadne pedopsychológa alebo znalca z príslušného oboru ohľadne ich vzťahu k otcovi a otca k nimi, ako sa chcú s otcom stretávať, u mal. R. aj na okolnosti tvrdené matkou, že maloletá odmieta sa s otcom stretávať, na základe akých dôvodov.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
40. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 41. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 1 OSP. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. 42. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav týkajúci sa posúdenia návrhov rodičov na zvýšenie a zníženie výživného a vec správne posúdil aj po právnej stránke, preto odvolací súd poukazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
(zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. 43. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969). Subjektívne, resp. objektívne okolnosti na starne povinného alebo na strane oprávneného, môžu byť spôsobené vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou pomerov strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú týmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti sám sa živiť, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov, zhoršenie zdravotného stavu a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. 44. V konaní nebolo preukázané, že by otec sa bol vzdal bez vážneho dôvodu svojho zamestnania, teda príjmu. Vzhľadom na trestné stíhanie, ktoré voči nemu podala matka, otec prišiel o zamestnanie a má problém sa zamestnať. Nemožno zatiaľ konštatovať, že prišiel o príjem z vlastnej viny, pretože platí prezumpcia viny, otec zatiaľ nebol odsúdený a preto nemožno konštatovať, že sa trestného skutku dopustil. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov tak na strane detí (vek, škola) a k zvýšeniu nákladov na ich výživu. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá má príjem o cca 30 eur vyšší. Nepracuje na plný pracovný úväzok, pričom matka tvrdí, že si to nemôže dovoliť vzhľadom na starostlivosť o deti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že väčšina matiek za rovnakých podmienok ako má ona, pracuje na plný pracovný úväzok, preto ak podrobne rozoberá možnosti zamestnania otca, potom by aj ona mala zvážiť zamestnanie na plný pracovný úväzok, aby si aj ona mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v plnej miere, keďže vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. 45. U otca došlo k poklesu príjmu z objektívnych dôvodov, subjektívne zatiaľ preukázané neboli, keďže nedošlo zatiaľ k ukončeniu trestného konania uznaním viny otca a jeho odsúdením. Otec v súčasnosti nie je schopný platiť výživné v doposiaľ určenej výške a bolo preukázané, že sú dané dôvody pre zníženie výživného, avšak nie v rozsahu ako žiadal otec. Odvolací súd sa stotožňuje s výškou zníženého výživného určeného súdom prvej inštancie, ktorá zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, a taktiež povolenie splácania zročného výživného a výška jeho splátok zodpovedá majetkovým a zárobkovým pomerom otca, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o znížení výživného, zročného výživného a zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného ako vecne správny potvrdil. 46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).