Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-110-2019.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Subarea
6Co/110/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: M.. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, v konaní zastúpenej: Petrom Janíkom, advokátom so sídlom Topoľčany, M.R. Štefánika 5, proti žalovaným: 1./ Psychologicko právne centrum pomoci, o.z., IČO: 37 917 641, so sídlom Bošany, SNP 113/1, 2./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M.R. A. XXX/X, X./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M.R. A. XXX/X. X./ B.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M.R. A. XXX/X, všetci zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Sčury, so sídlom Čadca, Mierova 1725, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. júna 2019, č. k. 3C/11/2017-366 takto
rozhodol:
Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým , dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 3C/11/2017-345 zo dňa 09.04.2019 o výrok IV. tak, že priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100%. V ostatných častiach ponechal rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 3C/11/2017-345 zo dňa 09.04.2019 nezmenený. Na vec aplikoval ust. §225 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2017 domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 06.03.2017 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/-4/ ako kupujúcimi je neplatná . Súd v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 3C/11/2017-345 zo dňa 09.04.2019 tak, že výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. konanie zastavil voči žalovanému v 1. rade a výrokom III. priznal žalovaným v 2/-4/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd však nerozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1/ rade. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd preskúmal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1./rade. Žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v 1/ rade späť bez relevantného právneho dôvodu a tým procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1/ rade . Súd preto podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Nakoľko o nároku žalovaného v 1/ rade na náhradu trov konania nebolo rozhodnuté v rozsudku č.k. 3C/11/2017-345 zo dňa 09.04.2019, bolo potrebné o tomto rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom.
2. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nezákonnosť a nedostatočné odôvodnenie /§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP/. Uviedla, že súd prvej inštancie v konaní o doplnení rozsudku v zmysle § 225 CSP konal nezákonne, pretože nenariadil v tejto veci pojednávanie. Prejednávaná vec svojou povahou nie je vecou, na prejednanie ktorej musí byť nariadené pojednávanie tak, ako to ukladá ust. § 177 ods. 2 CSP. Keďže súd konal bez nariadenia pojednávania, nemohol si splniť ani ďalšiu z povinností , ktorú mu ukladá zákon, keď dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený spôsobom ako mu to CSP prikazuje. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok zrušil.
3. Žalovaní v 1/ - 4. rade v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie konal o doplnení rozsudku v zmysle § 255 CSP nezákonne. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a preto nariadenie pojednávania nie je predpokladom dopĺňacieho rozsudku. Súd môže všetky svoje rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej , teda sa v nich nerozhoduje o vecnej stránke žaloby, vydať i bez toho, aby vydaniu uznesenia predchádzalo pojednávanie. Nariadenie pojednávania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko ani z logického hľadiska nie je zrejmé, čo by sa na predmetnom pojednávaní prejednávalo, resp. preukazovalo. V rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.04.2019, č. k. 3C/11/2017-345 súd prvej inštancie priznal žalovaným v 2/-4/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100% a len opomenutím nerozhodol o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/. Námietka žalobkyne, že súd musel konať o doplnení ex offo, pričom žiadnym presvedčivým spôsobom neprezentoval, na akom základe pristúpil k doplneniu rozsudku, nie je dôvodná. Súd dostatočným spôsobom v rámci svojho odôvodnenia uviedol, na akom podklade pristúpil k doplneniu rozsudku a akými právnymi predpismi sa riadil. Súčasne poukázali na svoje podanie zo dňa 03.06.2019, kde žiadali, aby súd opravil zrejmé pisárske chyby nielen vo vzťahu k trovám konania, ale aj vo vzťahu preukázania naliehavého právneho záujmu. Súd postupoval správne, keď v dôsledku opomenutia rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ex offo vydal dopĺňací rozsudok. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku zamietol v plnom rozsahu a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovaným 1/- 4/ priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Odvolateľka odvolaním namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozsudok má inú vadu, ktorá má za následok jeho nesprávnosť /§ 365 ods. 1 písm. b) a d/ CSP/.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
10. Pokiaľ žalobkyňa deklarovala v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanie mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne/ alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
11. Podľa § 225 ods. 1, 2 CSP , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
12. Podľa § 177 ods. 1,2 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
13. Podľa § 219 ods. 1,2,3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
14. Súd v sporovom konaní musí vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade, že nerozhodne o niektorej časti predmetu konania, napríklad o príslušenstve pohľadávky, resp. o vzájomnej žalobe, uvedený nedostatok odstráni vydaním dopĺňacieho rozsudku. Návrh na doplnenie rozsudku môže predložiť strana do 15 dní od doručenia rozsudku, resp. aj súd môže ex offo vykonať doplnenie. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 rozsudok , keď výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. konanie voči žalovanému 1/ zastavil a výrokom III. priznal žalovaným 2/ - 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaní 1/-4/ v písomnom podaní zo dňa 04.06.2019 žiadali, aby súd v zmysle ust. § 224 CSP opravil v predmetnom rozsudku pisárske chyby tak, že vo výroku III. prizná žalovaným v 1/-4/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100% ako i bod 25. rozhodnutia v znení: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa v konaní nepreukázala „Súd prvej inštancie následne vydal dňa 26.06.2019 pod č. k. 3C/11/2017-366 dopĺňací rozsudok.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolacia námietka žalobkyne, že súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie, resp. nebola o termíne vyhlásenia rozhodnutia upovedomená, je dôvodná. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. V zmysle platnej právnej úpravy nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa účastníkovi konania, resp. strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom. Predmetnému postupu
súdu sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní, postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26.03.2012, sp.zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14.11.2012, sp.zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.02.2013 alebo sp.zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07.03.2013). Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj rozhodnutie, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť svoje práva.
17. Podľa § 212 CSP súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Civilný sporový poriadok v § 219 CSP okrem iného ustanovuje, že súd vyhlasuje rozsudok vždy verejne v mene Slovenskej republiky; vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením; ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade, ak na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie (napr. podľa § 177 ods. 2, § 273, § 284, § 297, § 304, § 314, § 322 CSP/.
18. Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu; povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná; verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania; účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z20.10.2009, sp.zn. 6 Cdo 70/2010). Najvyšší súd v uznesení z 13.10.2009 sp.zn. 5 Cdo 120/2009 uviedol, že „verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva, smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou, vymykajúcou sa kontrole verejnosti, a tiež práva, zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu, vyhlasujúceho rozsudok, je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi - je viazaný)“.
19. Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom zásadne o celej prejednávanej veci; v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu opomenie rozhodnúť o celej prejednávanej veci, má možnosť tento nedostatok odstrániť formou dopĺňacieho rozsudku za podmienok, uvedených v § 225 CSP. Dopĺňacím rozsudkom možno rozhodnúť len o tej časti predmetu konania, o ktorej v rozsudku, vydanom v zmysle § 212 CSP, nerozhodol.
20. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore, keďže nerozhodol o celom predmete konania, resp. opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/, mienil napraviť svoje pochybenie dopĺňacím rozsudkom. Bol preto povinný postupovať v súlade s ust. § 177 ods. 2 CSP, resp. § 219 ods. 3 CSP a oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Táto
skutočnosť musí byť jednoznačne zaznamená v súdnom spise úpravou alebo záznamom, čo v danom prípade splnené nebolo. Keď tak neurobil, jeho procesný postup je nesprávny a v rozpore so zákonom a strane sporu odňal možnosť konať pred súdom. Uvedené skutočnosti samy osebe predstavujú jediný a dostatočný dôvod na zrušenie dopĺňacieho rozsudku /viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 127/2016/.
21. Ako vyplýva z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku zo dňa 26.6.2019, č.k. 3C/11/2017-366, , bodu 6 súd uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené musel preskúmať nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1/rade. Žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v 1/ rade späť bez relevantného právneho dôvodu a tým procesne zavinila zastavenie konania voči žalovanému 1/. Súd preto priznal žalovanému 1/ rade náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Keďže súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť aj o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. / rade, mienil napraviť svoje pochybenie dopĺňacím rozsudkom, preto bol povinný postupovať v súlade s uts. § 177 CSP a upovedomiť strany sporu o verejnom vyhlásené rozsudku. Keď tak neurobil, jeho procesný postup je nesprávny a v rozpore so zákonom a strane sporu odňal možnosť konať pred súdom.
22. Preto odvolací dôvod žalobkyne poukazom na §365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý subsumuje nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je dôvodný.
23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dodržať zákonný procesný postup pri vydaní dopĺňacieho rozsudku. Až po odstránení pochybenia súdom prvej inštancie podrobí odvolací súd prieskumu napadnuté rozhodnutie.
24. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).