Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Q. XX, XXX XX Š., zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Q. XX, XXX XX Š., zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.09.2019, podanou osobne na tunajšom súde dňa 23.09.2019, domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu majetkovej škody v sume 2.037,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.037,28 eur od 29.07.2019 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej škody v sume 1.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.000,00 eur od 29.07.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný podal voči nej účelové a nedôvodné trestné oznámenie a tým vystavil žalobkyňu hrozbe trestného stíhania a s tým spojenou dlhotrvajúcou psychickou traumou a poškodeniu dobrého mena v obci P. Q., pričom v danom prípade bola voči žalobkyni vznesená obžaloba, aj napriek zmätočným výpovediam žalovaného, ktoré nakoniec v celom rozsahu poprel počas konfrontácie dňa 13.10.2017, predovšetkým aj svoju výpoveď ako oznamovateľa trestného činu zo dňa 14.06.2017. Príslušný súd - Okresný súd Bánovce nad Bebravou v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol vo veci podanej obžaloby voči žalobkyni rozsudkom zo dňa 28.02.2019 sp. zn. -217, ktorý je právoplatný, na základe ktorého bola žalobkyňa oslobodená v celom rozsahu spod obžaloby. V súvislosti s uvedeným trestným konaním vedeným voči žalobkyni, iniciovaným zo strany žalovaného ako oznamovateľa trestného činu, vznikla žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti škoda, a to majetková v sume 2.037,28 eur - úhrada nákladov za právne zastupovanie advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, ako obhajcu žalobkyne, a taktiež psychická trauma, spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného konania voči osobe žalobkyni, povinnou účasťou na výsluchoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní a na pojednávaniach pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou, a taktiež poškodenie dobrého mena v obci Chudá Lehota, ktorú žalobkyňa vyčíslila v sume 1.000,00 eur, pričom uvedená výška nemajetkovej škody predstavuje reálne nárokovateľnú sumu vzhľadom na doterajšiu prax v obdobných veciach. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný v predmetnom trestnom konaní v postavení poškodeného sa proti rozsudku zo dňa 28.02.2019 sp. zn. -217 neodvolal, čím de facto uznal skutočnosť, že žalobkyňa bola v celom rozsahu nevinná, a teda ním podané trestné oznámenie

bolo účelové a nedôvodné, a preto nesie plnú zodpovednosť za škodu, ktorá žalobkyni preukázateľne vznikla. Žalobkyňa zaslala žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 11.07.2019 na uhradenie predmetnej sumy aj spolu s odôvodnením svojho nároku, ktorú si žalovaný prevzal dňa 18.07.2019, ako to vyplýva z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 27.08.2019. Žalovaný do dňa podania žaloby žalobkyni predmetnú škodu neuhradil ani len v časti.

2. Žalobkyňa v podaní zo dňa 01.12.2019, podanom na tunajšom súde osobne dňa 02.12.2019, uviedla, že ustupuje od svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000,00 eur s príslušenstvom, ako to vyplýva z podanej žaloby, nakoľko po zvážení podstatných okolností upúšťa od uplatnenia tohto žalovaného nároku a žiada, aby súd konanie v tejto časti zastavil. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby.

3. Podľa až 3 (ďalej len ""), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v časti, v ktorej sa domáhala nemajetkovej škody v sume 1.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.000,00 eur od 29.07.2019 do zaplatenia späť podaním doručeným súdu dňa 02.12.2019, teda ešte pred doručením žaloby žalovanému, súd v zmysle konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v späťvzatej časti.

5. Tunajšiemu súdu bolo dňa 19.12.2019 doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.12.2019 k žalobe, v ktorom navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že síce nespochybňuje právo žalobkyne uplatniť si nárok na náhradu škody z titulu nákladov za obhajobu v trestnom konaní, ktoré skončilo jej právoplatným oslobodením spod obžaloby z dôvodov uvedených v , v žiadnom prípade, ale nemôže byť žalovaný pasívne legitimovaným v sporovom konaní o takejto žalobe, keďže sa jedná o prípad zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát.

6. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 17.01.2020, podaným osobne na tunajšom súde dňa 20.01.2020, v ktorom uviedla, že najskôr na ňu žalovaný podal trestné oznámenie, potom na polícii v závere vyšetrovania po uskutočnení všetkých úkonov vyšetrovania podal osobné vyjadrenie do zápisnice, že všetky jeho doterajšie oznámenia a vyjadrenia nie sú pravdivé, čím poprel podané trestné oznámenie a následné svedecké výpovede, na základe ktorých polícia začala trestné stíhanie a obvinila žalobkyňu z trestného činu a následne bola žalobkyňa súdom oslobodená spod obžaloby. Podľa názoru žalobkyne je žalovaný sám zaviazaný svojím konaním voči nej a škoda, ktorá jej vznikla nepravdivým oznámením žalovaného a následnými nepravdivými výpoveďami žalovaného, ktorý tieto podal za účelom privodiť žalobkyni trestné stíhanie, resp. zrejme z osobnej pomsty za to, že ho oznámila Sociálnej poisťovni, keď počas PN pracoval v záhrade ako zdravý človek. Pri nahliadnutí do zistila, že napríklad ustanovenie by sa mohlo vzťahovať na zodpovednosť žalovaného, keď účelovo a úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi, keď povinnosťou každého občana je podávať polícii pravdivé oznámenia a skutočnosti o prípadnom protiprávnom konaní druhej osoby, aby nedošlo k bezdôvodnému trestnému konaniu. V danom prípade žalovaný podal úmyselne trestné oznámenie a zotrval na ňom, hoci bolo nepravdivé, čo neskôr sám potvrdil. A preto navrhla odmietnuť názor žalovaného. Požadovať zaplatenie trov konania od žalobkyne považuje za výslovne nedôstojné, keď pre žalovaného bola obžalovaná z "trestného činu" ako starobná dôchodkyňa a do konca života bude mať z toho traumu a navyše z dobrej vôle zrušila svoj druhý návrh na zaplatenie náhrady sa spôsobenú traumu.

7. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 03.02.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.02.2020 tak, že vyjadrenie žalobkyne neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia ani právne argumenty, ktoré by mali hoci aj okrajovo, či nepriamo potenciál ovplyvniť obsah, či charakter skutkových tvrdení žalovaného a o ne sa opierajúcich právnych záverov vyplývajúcich z vyjadrenia k žalobe. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa bola v trestnom konaní spod obžaloby pre prečin podľa , oslobodená podľa ,

teda preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná, čo nie je to isté, ako to, že sa skutok s určitosťou nestal, bráni priznaniu nároku, ktorý si žalobkyňa proti žalovanému uplatnila žalobou absolútny nedostatok príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobkyni z titulu nákladov obhajoby v trestnom konaní.

8. Žalobkyňa podala osobne na tunajšom súde dňa 17.02.2020 stanovisko zo dňa 16.02.2020 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že podľa nej je rozhodujúce, že žalovaný podal na ňu trestné oznámenie a trval na ňom, pričom bol poučený o tom, že bude znášať následky svojho konania.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.08.2020, na ktorom za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a listín, a to konkrétne: výzva na uhradenie škody zo dňa 11.07.2019, výsledok (rozhodnutie) reklamačného konania zo dňa 27.08.2019, faktúra zo dňa 03.07.2018, faktúra zo dňa 06.08.2018, faktúra zo dňa 03.10.2018, faktúra zo dňa 30.03.2019, odpoveď žalobkyne na výzvu súdu zo dňa 01.12.2019, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 19.12.2019, vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.01.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.02.2020, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.02.2020 a ďalšieho obsahu spisu a oboznámením podstatných listín pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ktorého súčasťou je vyšetrovací spis sp. zn. ORP-142/BN-BN-2017, a to konkrétne: Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.06.2017, Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 15.06.2017, Uznesenie o vznesení obvinenia V. K. ako obvinenej pre prečin nebezpečné vyhrážanie zo dňa 30.06.2017, Sťažnosť p. V. K. proti uzneseniu o vznesení obvinenia, Uznesenie prokurátora OP BN zo dňa 20.07.2017, Obžaloba prokurátora OP BN zo dňa 03.08.2017, Rozsudok OS BN č.k.

- 217 zo dňa 28.02.2019, právoplatný dňa 16.03.2019.

10. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že susedské vzťahy medzi stranami sporu sú tak veľmi narušené, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k podaniu trestného oznámenia na žalobkyňu, na ktorú bola následne podaná obžaloba, spod ktorej bola v celom rozsahu oslobodená, pričom žalobkyňa vychádza z toho, že nie je na mieste, aby zodpovednosť za konanie žalovaného niesol štát, ale priamo žalovaný. V tomto konkrétnom prípade nie je na mieste kasačné konanie, ako uvádza žalovaný, ale náhrada tak, ako bola vyčíslená v žalobe, nakoľko k oslobodeniu spod obžaloby došlo v dôsledku ústneho vyhlásenia žalovaného na hlavnom pojednávaní.

11. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že plne odkazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia, pričom žalovaný nemá problém s nárokom žalobkyne na náhradu škody titulom trov obhajoby v trestnom konaní, avšak takýto nárok upravuje a zodpovednosť podľa tohto zákona je objektívna, teda žalobkyňa nemusí štátu preukazovať zavinenie. Žalovaný nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný a nemôže za takýto nárok zodpovedať už len preto, že vynaložené trovy v trestnom konaní sú v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia a podaním obžaloby v trestnom konaní, teda s konaním orgánov, ktoré boli príslušné na takéto konanie. Tieto trovy nie sú v príčinnej súvislosti s trestným oznámením, tento nárok nemá žiadny súvis s narušenými vzťahmi medzi stranami a je potrebné ho uplatniť voči zodpovednej osobe.

12. Obe strany sporu nemali žiadne námietky k vykonanému dokazovaniu a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , ktorého účasťou je aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. ORP-142/BN-BN-2017, vyplýva zo Zápisnice o trestnom oznámení, že žalovaný a jeho manželka E. O., nar. XX.XX.XXXX dňa 14.06.2017 na Obvodnom oddelení PZ OR PZ Bánovce nad Bebravou do zápisnice oznámili skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zo strany žalobkyne, ktorá je ich susedou, bol spáchaný trestný čin, a to vzhľadom na jej vyhrážky zo dňa 13.06.2017, z ktorých mali oznamovatelia strach o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie ich maloletého vnuka. Poverený príslušník PZ uznesením ČVS:ORP-142/BN-BN-2017 zo dňa 15.06.2017 začal trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení a následne uznesením ČVS:ORP-142/BN-BN-2017 zo dňa 30.06.2017 bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom

na , na skutkovom základe, že žalobkyňa ako obvinená dňa 13.06.2017 v presne nezistenom čase medzi 10:00 hod. a 11:30 hod. v obci P. Q. spoza oplotenia pozemku rodinného domu č. XX začala vulgárne nadávať poškodenému žalovanému, pričom konflikt sa vystupňoval k slovnému vyhrážaniu sa slovami, že "zabijem toho pankharta a vykrútim mu hlavu naopak" a "keď pôjdeš na rolu tak ťa počkám a potom prepichnem vidlami a dokončím nožom", čo u poškodeného žalovaného vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie ako aj život a zdravie jeho maloletého vnuka, ktorý sa v čase vyhrážok na mieste nenachádzal, pričom k fyzickému napadnutiu a zraneniu poškodeného nedošlo. Sťažnosť žalobkyne proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia bola právoplatne zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 06.08.2018 obžalobu na obvinenú žalobkyňu pre uvedený prečin nebezpečného vyhrážania. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. -217 zo dňa 28.02.2019, právoplatným dňa 16.03.2019, obžalovanú žalobkyňu podľa oslobodil spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

15. Z faktúr, ktoré boli prílohou žaloby vyplýva, že obhajca žalobkyne v predmetnom trestnom konaní si vyúčtoval odmenu za jej zastupovanie a právne služby, a to faktúrou č. 3.7.2018, splatnou dňa 09.07.2018, na sumu 247,50 eur za 3 úkony právnej služby a režijné paušály k týmto úkonom (za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia zo dňa 04.09.2017, za písomnú žiadosť o nahliadnutie do spisu zo dňa 11.09.2017 a za písomnú žiadosť o vyrozumenie vykonaných úkonov z 11.09.2017), faktúrou č. 6.8.2018, splatnou dňa 09.08.2018, na sumu 495,00 eur za 6 úkonov právnej služby a režijné paušály k týmto úkonom (za výsluch obvinenej 11.09.2017, nazretie do vyšetrovacieho spisu 20.09.2017, výsluch svedka p. J. na OR PZ Topoľčany 28.09.2017, písomný návrh na doplnenie dokazovania 04.10.2017, písomný návrh na Okresnú prokuratúru 04.10.2017 a konfrontáciu dňa 13.10.2017), faktúrou č. 3.10.2018, splatnou dňa 08.10.2018, na sumu 495,00 eur za 6 úkonov právnej služby a režijné paušály k týmto úkonom (za výsluch E. O. zo dňa 17.10.2017, výsluch svedka U. O. zo dňa 17.10.2017, písomný návrh na doplnenie dokazovania 17.10.2017, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 07.11.2017, právna konzultácia ohľadom písomného návrhu na zastavenie trestného konania 07.11.2017, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 08.12.2017) a faktúrou č. 30.3.2019, splatnou dňa 04.04.2019, na sumu 799,78 eur za 7 úkonov právnej služby a režijné paušály k týmto úkonom (za vyjadrenie k obžalobe 22.08.2018, konzultáciu pred pojednávaním, účasť na pojednávaní 17.01.2019 (5 hod.), nahliadnutie do spisu 22.02.2019, účasť na pojednávaní 28.02.2019, štúdium spisu na prokuratúre, písomné podanie 15.12.2017).

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len " o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci") tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

17. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba žalobkyne je nedôvodná.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí) domáhala voči žalovanému náhrady škody v sume 2.037,28 eur s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť z titulu nákladov na jej právne zastupovanie v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom bola rozsudkom právoplatne oslobodená spod obžaloby. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným v sporovom konaní o takejto žalobe, keďže sa jedná o prípad zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát.

22. V danej veci nebolo medzi stranami sporné a vyplýva aj z vykonaného dokazovania, že žalovaný dňa 14.06.2017 podal do zápisnice na Obvodnom oddelení PZ v Bánovciach nad Bebravou na žalobkyňu trestné oznámenie pre skutok, ktorý sa mal stať dňa 13.06.2017. Následne bolo v predmetnej trestnej veci začaté trestné stíhanie, právoplatným uznesením povereného príslušníka PZ bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a po ukončení vyšetrovania podal prokurátor na obvinenú žalobkyňu obžalobu na tunajšom súde. Tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. právoplatným rozsudkom žalobkyňu oslobodil spod obžaloby pre uvedený prečin, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa bola v trestnom konaní zastúpená obhajcom JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., pričom žalobkyni vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré obhajca vyúčtoval vyššie špecifikovanými faktúrami.

23. Pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku sú správne označené strany sporu, súd musí brať do úvahy nielen tzv. procesnú subjektivitu strán, ktorú posudzuje ako podmienku konania, ale musí skúmať aj to, či strany sporu sú aj hmotnoprávne (vecne) legitimované, pričom súd o týchto náležitostiach nemá poučovaciu povinnosť, pretože by poskytol neprípustné poučenie o hmotnom práve. V takom prípade je posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o žalobe. Procesnú zodpovednosť za označenie strán sporu vždy nesie žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za označenie vecne nelegitimovaných účastníkov konania.

24. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. ).

25. V nadväznosti na vyššie uvedené a v zhode s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.08.2010, sp. zn. ) súd v danej veci zastáva názor, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, spočívajúci vo vynaložení nákladov na obhajobu, spôsobenej začatím a vedením trestného konania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v príslušnom znení. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Súdna prax systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (čo bol daný prípad), treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súd zároveň konštatuje, že vynaložené trovy v trestnom konaní sú v príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia a s podaním obžaloby v trestnom konaní, teda s konaním štátnych orgánov (orgánov činných v trestnom konaní),

ktoré v rámci svojej právomoci rozhodovali a rozhodli a boli príslušné na takéto konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na citované ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého ustanovenia náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil ako správnu a dôvodnú argumentáciu žalovaného, že žalovaný v danom prípade nie je tým subjektom, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni titulom trov obhajoby v trestnom konaní, a teda nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný.

26. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie bez ďalšieho vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Súd preto žalobu žalobkyne voči žalovanému z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného zamietol.

27. Podľa (ďalej len ""), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, a teda žalobkyňa bola plnom rozsahu neúspešná a žalovaný bol naopak v plnom rozsahu úspešný, súd rozhodol o nároku na náhradu trov podľa a tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.