Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-113-2016.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/113/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: ags 92, s. r. o., so sídlom Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 35915897, zastúpeného: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Štefániková 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: Marcel Maňko, Na Brehu 30, 080 05 Prešov, IČO: 40842517, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47231785, o zaplatenie 45.157,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti istiny 1.798,00 € z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 43.359,82 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 117,36 € od 14.12.2015 do zaplatenia zo sumy 623,27€ od 10.12.2015 do zaplatenia zo sumy 1.124,08 € od dňa 2.3.2016 do zaplatenia zo sumy 1.385,41 od 27.7.2015 do zaplatenia zo sumy 474,65 € od 14.3.2016 do zaplatenia zo sumy 226,56 € od 9.3.2016 do zaplatenia zo sumy 480,52 € od 15.12.2015 do zaplatenia zo sumy 1.715,11 € od 18.11.2015 do zaplatenia zo sumy 871,20 € od 23.12.2015 do zaplatenia zo sumy 204,37 € od 21.8.2015 do zaplatenia zo sumy 90,00 € od 30.12.2015 do zaplatenia zo sumy 23,99 € od 19.2.2016 do zaplatenia zo sumy 504,96 € od dňa 30.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 29,66 € odo dňa 3.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.082,54 € odo dňa 2.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 331,37 € odo dňa 10.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 182,23 € odo dňa 24.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 98,29 € odo dňa 25.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 207,25 € odo dňa 20.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 96,10 € odo dňa 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 8,50 € odo dňa 28.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 860,74 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.401,18 € odo dňa 14 10.2015 do zaplatenia, zo sumy 714,95 € odo dňa 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 132,91 € odo dňa 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 684,60 € odo dňa 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.717,85 € odo dňa 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.539,85 € odo dňa 29.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 352,34 € odo dňa 6.10.2015 do zaplatenia,
zo sumy 1.024,70 € odo dňa 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 318,95 € odo dňa 15.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,18 € odo dňa 30.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 719,10 € odo dňa 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 847,96 € odo dňa 17.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 648,84 € odo dňa 3.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 100,85 € odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.085,84 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 505,36 € odo dňa 19.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 710,03 € odo dňa 2.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 130,42 € odo dňa 22.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.091,51 € odo dňa 5.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.177,78 € odo dňa 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 754,67 € odo dňa 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 430,00 € odo dňa 12.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.591,12 € odo dňa 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 137,18 € odo dňa 23.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 659,30 € odo dňa 6.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 659,12 € odo dňa 13.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.995,96 € odo dňa 6.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 229,60 € odo dňa 24.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 761,10 € odo dňa 5.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.082,82 € odo dňa 2.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.062,06 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 181,18 € odo dňa 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.563,35 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.357,04 € odo dňa 26.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 755,94 € odo dňa 14.1.2016 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne: zo sumy 404,92 € odo dňa 31.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 271,63 € odo dňa 16.05.2016 do 30.5.2016, zo sumy 76,92 € odo dňa 18.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 967,96 € odo dňa 08.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.008,22 € odo dňa 20.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 586,61 € odo dňa 04.05.2016 do 30.5.2016, zo sumy 939,76 € odo dňa 11.05.2016 do 30.5.2016,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 45.157,80 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca v priebehu rokov 2015 a 2016 vystavil žalovanému faktúry za dodaný tovar v celkovej sume 45.157,80 €, ktoré žalovaný do podania návrhu napriek výzve neuhradil. Nakoľko je žalovaný s plnením záväzku v omeškaní, žalobca žalobou uplatnil tiež úroky z omeškania a náhradu trov konania.
2. Platobným rozkazom č. k. 22Cb/113/2016-126 zo dňa 21.9.2016 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.157,80 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
3. Dňa 15.11.2016 bol súdu doručený odpor žalovaného proti platobnému rozkazu. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu existovala dohoda, v zmysle ktorej žalobca dodával žalovanému tovar pričom splatnosť faktúr bola len formálna a žalovaný žalobcovi platby priebežne zasielal z prijatých tržieb. V dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov došlo k ukončeniu obchodnej spolupráce a žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 50.456,86 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nebol vedomý tak vysokého dlhu voči žalobcovi, žalovaný prekontroloval účtovnú dokumentáciu a zistil, že žalobca žalovanému neoprávnene fakturoval „bonus podľa zmluvy“ ktorý však nebol medzi stranami dohodnutý. Podľa žalovaného, žalobca priebežne zasielané platby zaúčtoval aj na vyfakturovaný bonus a nie na skutočne dodaný tovar, v dôsledku čoho vznikol na strane žalovaného účtovný dlh voči žalobcovi. Zmluva o bonuse vo výške 10% však podľa žalovaného neexistovala. V dôsledku toho žalobca vyfakturoval celkom 36.187,236 € neoprávnene. S ohľadom na tieto skutočnosti preto žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na predžalobnú výzvu, ktorou započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia na pohľadávky žalobcu uplatnené v tomto konaní. Započítaním mali zaniknúť pohľadávky žalobcu uplatňované v tomto konaní, s výnimkou troch faktúr (faktúry č. 13517, 13515, 13516), ktoré zanikli splnením 30.5.2016 a jednej faktúry č. 1350121 ktorú žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Nárok uplatnený žalobcom preto žalovaný neuznáva.
4. Súd uznesením 22Cb/113/2016-188 zo dňa 31.1.2017 zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu.
5. Dňa 17.03.2017 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu, v rámci ktorého uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie istiny z faktúr č. FV8-5/2016, FV8-6/2016 a FV8-7/2016 berie späť, keďže žalovaný tieto po podaní žaloby zaplatil.
6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému v časti späť pokiaľ ide o zaplatenie istiny vo výške 1.798 €, súd konanie v tejto časti postupom podľa § 145 odsek 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
8. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
9. Podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. Podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
11. Podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
12. Súd z vyjadrení strán doručených súdu v listinnej podobe, ako aj z vyjadrení strán prednesených na pojednávaniach a vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Medzi žalovaným a žalobcom existoval obchodnoprávny vzťah v zmysle ktorého bol žalobca povinný doručiť žalovanému objednaný tovar a žalovaný bol povinný za dodaný tovar zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný za dodaný tovar nezaplatil, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaný ku dňu podania žaloby pohľadávku žalobcu nezaplatil, žalobca pohľadávku uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu.
14. V tomto konaní, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 45.157,80 € s príslušenstvom z kúpnej zmluvy, rozhodoval súd na základe nasledujúcich zákonných ustanovení:
15. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
16. Podľa § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
17. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
18. Podľa § 330 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
19. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
20. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že tovar bol dodaný. Potvrdila to svedecká výpoveď svedkyne Silvie Maňkovej na pojednávaní dňa 17.9.2018. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že dodaný tovar bol správne fakturovaný, a že za faktúry nebolo zaplatené . Svedčí o tom samotná skutočnosť, že sa žalovaný snažil o započítanie, ktorým časť žalovanej pohľadávky mala zaniknúť. Spor strán sa v podstate týka toho, či platby poukazované žalovaným boli žalobcom správne započítané na zaplatenie faktúr za dodaný tovar. Podstata argumentov žalovaného spočíva v tvrdení, že bonus vo výške 10%, ktorý bol zo strany žalobcu fakturovaný nebol zmluvne dohodnutý, a preto nemal byť ani fakturovaný a platby poukazované žalovaným nemali byť na jeho zaplatenie započítané.
21. Uvedená argumentácia žalovaného podľa názoru súdu neobstojí. V prvom rade súd poukazuje na ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka, ktorý práve dlžníkovi zveruje možnosť určiť, na splnenie ktorého záväzku má veriteľ poskytnuté plnenie započítať.
22. Súd má za to, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami (výpoveď svedka Véreša na pojednávaní dňa 17.9.2018), listinnými dôkazmi (emailová komunikácia medzi zamestnancom žalovaného a žalobcom nachádzajúca sa na č. l. 211 až 228 súdneho spisu) aj vyjadrením samotného žalovaného preukázané, že žalovaný poukazoval žalobcovi platby bez toho aby uviedol, ktorý zo záväzkov plní, pričom následne boli zo strany žalobcu tieto platby zarátané na záväzok najskôr splatný o čom bol žalovaný informovaný a tento spôsob úhrady schválil.
23. Samotná skutočnosť, že dlžník pri plnení svojich záväzkov neuviedol, ktorý z viacerých záväzkov v danom prípade plní, nemôže byť na ťarchu veriteľa, ktorý poskytnuté plnenie správne započítal na záväzky najskôr splatné (v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka).
24. Súd tiež poukazuje na to, že sám žalovaný uviedol, že bonus podľa zmluvy bol zo strany žalobcu fakturovaný od roku 2011, tzn. od začiatku obchodnej spolupráce. Fakturáciu tohto bonusu za obdobie rokov 2011 až 2014 (kedy mal byť bonus zrušený) žalovaný prvýkrát namietal až po podaní žaloby. Súd má za to, že nie je dôvodné predpokladať, že subjekt obchodnoprávneho vzťahu, podnikajúci za účelom dosiahnutia zisku, platil niekoľko rokov faktúry bez toho, aby vedel za čo. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že bonus vo výške 10% bol medzi stranami dohodnutý a následne v roku 2014 zrušený. Tomuto záveru nasvedčuje konanie strán, kedy po zrušení bonusu malo chybne dôjsť k fakturácii bonusu, čo následne žalovaný namietal, preto žalobca chybne vystavené faktúry opravil. Sám žalovaný si v priebehu konania odporoval, keď najprv uvádzal, že bonus nebol dohodnutý, a neskôr uvádzal, že bonus bol zrušený v roku 2014. Ak teda bol bonus zrušený, musel byť aj dohodnutý.
25. Záver o existencii dohody o bonuse je podporený aj tým, že žalobca preukázal (výstupom zo systému ABRA a fotografiou na č.l. 245 súdneho spisu), že pre žalovaného vykonával aj iné činnosti okrem dodania tovaru (evidencia skladových zásob, propagácia a marketing obchodného mena), ktorých odplatou mal byť práve dohodnutý bonus.
26. Súd má z vykonaného dokazovania tiež za to, že bonus bol zrušený v roku 2014, a to do budúcna. Hoci žalovaný tvrdí, že k zrušeniu bonusu malo dôjsť aj spätne, tomuto tvrdeniu nič nenasvedčuje. Predovšetkým tomu odporuje konanie samotného žalovaného, ktorý po zrušení bonusu namietal jeho fakturáciu iba za obdobie od zrušenia bonusu (čo žalobca následne opravil) a fakturáciu bonusu do roku 2014 začal namietať až po podaní žaloby. Súd takéto konanie vníma ako účelové zo strany žalovaného, ktorý týmto v podstatnom rozsahu zvýšil dôkazné bremeno žalobcu v konaní.
27. S ohľadom na uvedené, započítaním, ktoré jednostranne vykonal žalovaný, nemohla uplatnená pohľadávka žalobcu zaniknúť, keďže žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil.
28. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok žalobca splnil, avšak žalovaný cenu za poskytnuté plnenie neuhradil riadne a včas, preto bolo dôvodné žalobe o zaplatenie týchto pohľadávok vyhovieť.
29. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
31. S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pri určení dňa začiatku omeškania vychádzal z dátumov splatnosti jednotlivých faktúr. Pre určenie úrokovej sadzby súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 14.12.2015 až do 16.03.2016 predstavovala 0,05 % a od 16.03.2016 predstavovala 0,00 %.
32. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 256 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 256 C.s.p. v zmysle ktorého ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania v časti procesne zavinil žalovaný tým, že po podaní žaloby časť uplatnenej pohľadávky zaplatil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.