Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Iličnovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: ags 92, s. r. o., Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 35 915 897, právne zastúpeného CEE Attorneys Lišiak Martinák, s. r. o., Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: U. U.M., O. V. XX, XXX XX P., C.: XXXXXXXX (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť), právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zaplatenie 45.157,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -1264 z 31. augusta 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti istiny 1.798,- eur zastavené.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Konanie v časti istiny 1.798,00 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 43.359,82 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 117,36 € od 14.12.2015 do zaplatenia zo sumy 623,27€ od 10.12.2015 do zaplatenia zo sumy 1.124,08 € od dňa 2.3.2016 do zaplatenia zo sumy 1.385,41 od 27.7.2015 do zaplatenia zo sumy 474,65 € od 14.3.2016 do zaplatenia zo sumy 226,56 € od 9.3.2016 do zaplatenia zo sumy 480,52 € od 15.12.2015 do zaplatenia zo sumy 1.715,11 € od 18.11.2015 do zaplatenia zo sumy 871,20 € od 23.12.2015 do zaplatenia zo sumy 204,37 € od 21.8.2015 do zaplatenia zo sumy 90,00 € od 30.12.2015 do zaplatenia zo sumy 23,99 € od 19.2.2016 do zaplatenia zo sumy 504,96 € od dňa 30.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 29,66 € odo dňa 3.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.082,54 € odo dňa 2.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 331,37 € odo dňa 10.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 182,23 € odo dňa 24.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 98,29 € odo dňa 25.11.2015 do zaplatenia,

zo sumy 207,25 € odo dňa 20.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 96,10 € odo dňa 26.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 8,50 € odo dňa 28.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 860,74 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.401,18 € odo dňa 14 10.2015 do zaplatenia, zo sumy 714,95 € odo dňa 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 132,91 € odo dňa 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 684,60 € odo dňa 1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.717,85 € odo dňa 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.539,85 € odo dňa 29.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 352,34 € odo dňa 6.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.024,70 € odo dňa 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 318,95 € odo dňa 15.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,18 € odo dňa 30.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 719,10 € odo dňa 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 847,96 € odo dňa 17.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 648,84 € odo dňa 3.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 100,85 € odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.085,84 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 505,36 € odo dňa 19.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 710,03 € odo dňa 2.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 130,42 € odo dňa 22.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.091,51 € odo dňa 5.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.177,78 € odo dňa 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 754,67 € odo dňa 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 430,00 € odo dňa 12.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.591,12 € odo dňa 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 137,18 € odo dňa 23.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 659,30 € odo dňa 6.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 659,12 € odo dňa 13.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.995,96 € odo dňa 6.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 229,60 € odo dňa 24.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 761,10 € odo dňa 5.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.082,82 € odo dňa 2.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.062,06 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 181,18 € odo dňa 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.563,35 € odo dňa 30.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.357,04 € odo dňa 26.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 755,94 € odo dňa 14.1.2016 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne: zo sumy 404,92 € odo dňa 31.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 271,63 € odo dňa 16.05.2016 do 30.5.2016, zo sumy 76,92 € odo dňa 18.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 967,96 € odo dňa 08.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.008,22 € odo dňa 20.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 586,61 € odo dňa 04.05.2016 do 30.5.2016, zo sumy 939,76 € odo dňa 11.05.2016 do 30.5.2016,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalovaným a žalobcom existoval obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého bol žalobca povinný doručovať žalovanému objednaný tovar

a žalovaný bol povinný za dodaný tovar zaplatiť. Za nesporné vyhodnotil aj to, že tovar bol dodaný, čo potvrdila svedecká výpoveď svedkyne F. U.Ň. na pojednávaní dňa 17.09.2018. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že dodaný tovar bol správne fakturovaný, a že za faktúry nebolo zaplatené. Svedčí o tom samotná skutočnosť, že žalovaný sa snažil o započítanie, ktorým časť žalovanej pohľadávky mala zaniknúť. Sporným ostalo to, či platby poukazované žalovaným boli žalobcom správne započítané na zaplatenie faktúr za dodaný tovar.

3. Súd prvej inštancie bol povinný sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že bonus vo výške 10%, ktorý bol zo strany žalobcu fakturovaný, nebol zmluvne dohodnutý, a preto nemal byť ani fakturovaný a platby poukazované žalovaným nemali byť na jeho zaplatenie započítané. Takúto argumentácia žalovaného vyhodnotil súd ako nepostačujúcu poukazom na ustanovenie , ktoré ustanovenie práve dlžníkovi zveruje možnosť určiť, na splnenie ktorého záväzku má veriteľ poskytnuté plnenie započítať.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami (výpoveď svedka X. na pojednávaní dňa 17.09.2018), listinnými dôkazmi (e-mailová komunikácia medzi zamestnancom žalovaného a žalobcom nachádzajúca sa na č. l. 211 až 228 súdneho spisu), aj vyjadrením samotného žalovaného preukázané, že žalovaný poukazoval žalobcovi platby bez toho, aby uviedol, ktorý zo záväzkov plní, pričom následne boli zo strany žalobcu tieto platby zarátané na záväzok najskôr splatný, o čom bol žalovaný informovaný a tento spôsob úhrady schválil. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že dlžník pri plnení svojich záväzkov neuviedol, ktorý z viacerých záväzkov v danom prípade plní, nemôže byť na ťarchu veriteľa, ktorý poskytnuté plnenie správne započítal na záväzky najskôr splatné.

5. K namietanej fakturácii bonusu súd uviedol, že sám žalovaný tvrdil, že bonus podľa zmluvy bol zo strany žalobcu fakturovaný od roku 2011, tzn. od začiatku obchodnej spolupráce a jeho dôvodnosť žalovaný prvýkrát namietal až po podaní žaloby. Súd mal za to, že nie je dôvodné predpokladať, že subjekt obchodnoprávneho vzťahu, podnikajúci za účelom dosiahnutia zisku, platil niekoľko rokov faktúry bez toho, aby vedel za čo platí. Dospel tak k záveru, že bonus vo výške 10% bol medzi stranami dohodnutý a následne v roku 2014 zrušený. Tomuto záveru nasvedčuje konanie strán, kedy po zrušení bonusu malo chybne dôjsť k fakturácii bonusu, čo následne žalovaný namietal, preto žalobca chybne vystavené faktúry opravil. Súd prvej inštancie poukázal na rozpornosť tvrdení žalovaného v priebehu konania, keď najprv uvádzal, že bonus nebol dohodnutý a neskôr uvádzal, že bonus bol zrušený v roku 2014. Ak teda bol bonus zrušený, musel byť aj dohodnutý. Tvrdenie žalovaného, že k zrušeniu bonusu malo dôjsť aj spätne, v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané. Odporuje tomu konanie samotného žalovaného, ktorý po zrušení bonusu namietal jeho fakturáciu iba za obdobie od zrušenia bonusu (čo žalobca následne opravil) a fakturáciu bonusu do roku 2014 začal namietať až po podaní žaloby. Súd takéto konanie vnímal ako účelové zo strany žalovaného. Vyslovil presvedčenie, že dohodnutý bonus bol zrušený v roku 2014, a to do budúcna.

6. Záver o existencii dohody o bonuse podľa súdu prvej inštancie je podporený aj tým, že žalobca preukázal výstupom zo systému ABRA a fotografiou na č.l. 245 súdneho spisu, že pre žalovaného vykonával aj iné činnosti okrem dodania tovaru (evidencia skladových zásob, propagácia a marketing obchodného mena), ktorých odplatou mal byť práve dohodnutý bonus.

7. V súlade s uvedeným posúdil prvoinštančný súd započítanie vykonané žalovaným ako neúčinné, nespôsobilé vyvolať zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil na jeho úkor prijímaním platieb za bonus.

8. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok žalobca splnil, avšak žalovaný cenu za poskytnuté plnenie neuhradil riadne a včas, preto bolo dôvodné žalobe o zaplatenie týchto pohľadávok vyhovieť.

9. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , a .

10. K istine boli priznané žalobcovi aj úroky z omeškania odkazom na ustanovenie v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

11. V súlade s (ďalej len ) súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Napriek tomu, že žalovaný v odvolaní uviedol, že napadá rozsudok v celom rozsahu, teda všetky jeho výroku, samotné znenie odvolania neobsahuje vecné námietky týkajúce sa výroku o čiastočnom zastavení konania. Preto odvolací súd posúdil, že odvolanie žalovaného smeruje iba proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania, v dôsledku čoho výrok o čiastočnom zastavení konania je právoplatný.

13. Žalovaný odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie , , , teda namietal nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznil, že závery súdu o existencii dohody o bonuse neobstoja, keďže tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotné vystavenie faktúry nie je právny úkon, faktúra nie je ani návrhom na uzavretie zmluvy, ani jej prijatím, ale je len účtovným dokladom, preto bonus uvedený na faktúre nie je dohodou o bonuse, ale je to len číslo, ktoré má mať oporu v zmluve. Za nepravdivé považoval tvrdenie súdu, že fakturovaný bonus namietal až po podaní žaloby. Bonus bol totižto zrušený už v roku 2014 a jeho domáhanie sa namietal aj vo svojom liste z 18.05.2016, ktorým reagoval na výzvu žalobcu na úhradu dlžných súm pred podaním žaloby. Závery súdu prvej inštancie, ktoré údajne preukazujú existenciu dohody považoval žalovaný za nesprávne. Ide predovšetkým o tvrdenie, že ak bol bonus zrušený, tak musel byť aj dohodnutý. Žalobca totižto od začiatku fakturoval žalovanému niečo, čo nebolo dohodnuté, čo žalovaný namietal, v dôsledku čoho žalobca s fakturáciou bonusu prestal a niektoré faktúry s bonusom zrušil. So záverom súdu, že to, čo bolo zrušené, predtým aj platne existovalo, sa nestotožnil. Trval na tom, že neexistovala žiadna dohoda o bonuse, čo by tvorilo predpoklad fakturácie. Za logický záver považoval taký, že ak žalobca prestal bonus fakturovať, tak neexistovala ani dohoda o jeho existencii. Namietal, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje znenie dohody o bonuse, teda aké boli jej podstatné náležitosti. Trval na tom, že žiadne bonusové služby, či tovary si u žalobcu neobjednal a ani takéto neprevzal.

14. Za nesporné považoval žalovaný to, že sumu 36.187,23 eur žalobcovi reálne uhradil, ktorú sumu však žalobca nepovažoval za úhradu tovaru, ale túto prijal od žalovaného a priradil ako platby bonusu. Podstatná časť v konaní uplatnenej sumy tak bola reálne uhradená a sporným ostalo len jej zaúčtovanie žalobcom, čo žalovaný namietal ešte pred podaním žaloby. Mal za to, že dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti nárokov žalobcu na bonus, a teda existenciu dohody o bonuse leží na žalobcovi a nie na žalovanom, keďže žalovaný ním tvrdenú neexistenciu dohody ako negatívnu skutočnosť preukázať nemôže. Žalovaný si u žalobcu žiadne služby, ani nič iné, za čo by mal platiť bonus, neobjednal a nebol v konaní vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by ich objednanie či poskytnutie preukázal. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal výstupom zo systému ABRA a fotografiou na č. l. 245, že pre žalovaného vykonával aj iné činnosti okrem dodania tovaru. Tieto dôkazy totižto nepreukazujú žiadnu existenciu dohody o bonuse. V tom čase žalovaný predával tovar pod obchodným menom predajne „Pre deti“, čo bola značka žalobcu. Žalovaný propagoval svoje obchodné meno a svoju značku a nie značku žalovaného a tiež si žalovaný žiadnu evidenciu skladových zásob u žalobcu neobjednal, pretože cieľom obchodnej spolupráce medzi stranami sporu bolo to, že žalovaný bude predávať tovar dodávaný žalobcom, čoho súčasťou bola evidencia tovaru v záujme žalobcu, aby vedel, čo má žalovaný od žalobcu k dispozícii pre zákazníkov, a teda nešlo o žiadnu bonusovú službu. Išlo skôr o službu pre žalobcu, vrátane propagácie a marketingu, čo zahŕňa rôzne zľavy a akcie. Je preto absolútne nelogické, aby za tovar žalobcu, ktorý v rámci marketingovej kampane žalovaný predával zákazníkom so zľavou, platil žalovaný žalobcovi ešte aj nejaký bonus.

15. Žalovaný trval na tom, že v konaní nebol preukázaný presný obsah dohody a o tejto nesvedčí ani výpoveď svedka U. X. na pojednávaní dňa 17.09.2018. Za nelogický záver považoval žalovaný to, že bonus mal byť platený za spracovanie skladu či objednávok, čo však je bežnou činnosťou každej obchodnej firmy, pričom uvedená činnosť v rámci činnosti žalovaného bola vykonávaná cez softvér ABRA, ktorý si žalovaný platil osobitne ako licenciu, resp. aj žalobcovi na základe osobitných faktúr za

týmto účelom vystavených. Existenciu dohody poprela aj svedkyňa F. U.. Všetky tieto dôkazy však súd prvej inštancie nezobral do úvahy.

16. Žalovaný poukázal na citáciu ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 19, hoci mu nebolo zrejmé, či na daný prípad toto ustanovenie súd aj aplikoval. Napriek tomu zdôraznil, že neplatil konkrétne faktúry, ale posielal žalobcovi na účet peňažné sumy, ktoré sa však nezhodovali s konkrétnou sumou na faktúre, preto dané ustanovenie nie je možné ani aplikovať. Bol to totižto žalobca, ktorý platby žalovaného následne účtovne priraďoval k faktúram, teda takýto úkon vykonával podľa vlastnej úvahy, preto plnenie zo strany žalovaného nemá charakter uznania dlhu. Trval na tom, že žiadna dohoda o bonuse neexistovala a žalobca ho svojvoľne fakturoval a až po viacerých urgenciách s fakturáciou prestal. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 15.10.2020. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne vysvetlenie v čom vidí nesprávny procesný postup súdu a akým spôsobom mu malo byť odopreté právo na spravodlivý proces, preto jeho odvolanie nespĺňa náležitosti podľa v časti odvolacieho dôvodu podľa . Zdôraznil, že 10 % bonu je uplatnený iba vo faktúre č. FV8-427/2014, ktorú žalovaný čiastočne uhradil, čím v nej uvedený nárok uznal v celom rozsahu v zmysle . Trval na tom, že svoj nárok v konaní jednoznačne preukázal a žalovaný ani nerozporoval, že by žalobca nemal nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Odvolacie dôvody žalovaného sa týkajú iba jeho údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si chcel žalovaný svojim započítaním zo dňa 18.05.2016 započítať s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Poukazom na ustanovenie žalobca tvrdil, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno údajnej započítavanej pohľadávky je rovnaké ako bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalovanej pohľadávky, preto bolo povinnosťou žalovaného pred súdom prvej inštancie preukázať svoj nárok na bezdôvodné obohatenie, napriek tomu, že v konaní je v postavení žalovaného. Vyslovil názor, že súd správne vyhodnotil, že nie je prípustné, aby žalovaný ako dlžník najprv vykonal úhrady na základe vystavovaných faktúr, ktorých započítanie na jednotlivé faktúry bolo vykonávané po komunikácii so zamestnancami žalovaného na najskôr splatné záväzky a následne sa spätne domáhal iného spôsobu započítania s tvrdením, že nevedel čo je obsahom vystavovaných faktúr. Zdôraznil, že výpoveďami a listinami bolo preukázané, že žalovaný od žalobcu odoberal v rokoch 2011 - 2014 plnenia spočívajúce v zakladaní skladových kariet pre sklad žalovaného v evidencii príjemky tovaru do skladu a prípadné vrátky tovaru zo skladu, označenie predajne žalovaného ochrannou známkou žalobcu, zahrnutie žalovaného v propagačných akciách žalobcu na území Slovenskej republiky, v umožnení žalovanému používať systém ABRA, vrátane riešení prípadných chýb tohto systému, v komunikácii so správcom systému ako aj v riešení reklamácii tovaru. Preto nie je bežnou obchodnou praxou aby dodávateľ tovaru popri dodávkach tovaru viedol za objednávateľa evidenciu skladových zásob, vybavoval zaňho reklamácie, umožňoval mu používať svoje označenie pri predaji tovarov a služieb zákazníkom alebo mu poskytoval marketingovú podporu jeho uvádzaním vo svojich propagačných materiáloch. Z tohto dôvodu je vylúčené akékoľvek bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, keďže žalovaný preukázateľne prijal protiplnenie v podobe uvedených služieb. Žalobca trval na tom, že v konaní bola preukázaná existencia dohody o bonuse, ktorý žalovaný aj dobrovoľne uhrádzal. Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.

18. Žalovaný repliku nepredložil.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Žalovaný v odvolaní predložil odvolacie námietky v znení, v akom namietal uplatnený nárok v rámci svojej procesnej obrany. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal predovšetkým v bodoch 20, 22, 24 a 26 odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd na toto odôvodnenie odkazuje. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný plnil v prospech žalobcu aj úhrady za tzv. „bonus“, ktoré plnenie je potrebné vyhodnotiť v zmysle ustanovenia ako uznanie zvyšku záväzku, čo znamená, že pokiaľ žalovaný neplnil konkrétnu sumu fakturovanú konkrétnou faktúrou, ako to v odvolaní namietal, tak aj čiastočné plnenie záväzku z viacerých faktúr je dôvodné posúdiť ako uznanie zvyšku záväzku. Jeho započítaciu námietku preto nie je možné vyhodnotiť ako spôsobilú vyvolať dôsledok spočívajúci v zániku pohľadávky žalobcu.

23. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal aj s existenciou tzv. dohody o bonuse, s ktorým záverom sa odvolací súd rovnako stotožnil. Nielen dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, ale aj samotné správanie sa žalovaného nasvedčovalo skutkovým záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ustanovením , , vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).