Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-1769-2019.pdf
PDF · 98.06 KB
Case nature
Subarea
29Ek/1769/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právny zástupca Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti povinným: 1.) Z. I., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. E. XXX/XX, XXX XX D. a 2.) X. I., E.. XX.XX.XXXX, G. Z. F. K. D., XXX XX K. D. o vymoženie 3 733,15 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030 o návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinný v prvom rade je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 90,43 Eur, ktoré sa budú vymáhať na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2019 domáhal od povinných vymoženia 3 733,15 Eur s prísl., na podklade rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/685/2015 zo dňa 04.07.2017 a uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/685/2015 zo dňa 12.02.2018. Poverením zo dňa 29.10.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 93Ex 784/19.
2. Dňa 14.11.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený prostredníctvom poštovej prepravy návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 22.11.2019. Následne dňa 22.11.2019 súdny exekútor predložil návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinný v prvom rade v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.11.2019 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu naplnenia nových skutočností, ktoré sa týkajú ohľadne dedičstva a tým pádom aj exekúcii vedených proti povinnému v prvom rade. Povinný v prvom rade sa zúčastnil dedičského konania po jeho otcovi, kde súhlasil so zdedením 1/8 z celkovej nehnuteľnosti. S dedičstvom povinný v prvom rade súhlasil, lebo že vraj neboli zistené žiadne dlhy. Medzitým prebehla dražba nehnuteľnosti, o ktorej povinný v prvom rade nevedel a dozvedel sa o nej až po roku. Dražba prebehla bez účasti povinného v prvom rade, podľa povinného v prvom rade síce chodili doručenky, ktoré majú byť priložené k návrhu na zastavenie exekúcie. Doručenky boli podpisované menom povinného v prvom rade a akože podpisom povinného v prvom rade. Dňa 04.07.2017 bol povinný v prvom rade predvolaný na Okresný súd Nové Zámky ohľadom tejto exekúcie. Povinný v prvom rade uviedol, že voči (exekúcii) sa ohradil, ale sudca ho zamietol. Povinný v prvom rade s uvedeným dlhom nesúhlasil, ale sudca to chcel čo najskôr uzavrieť, tak povinný v prvom rade súhlasil len v tom prípade ak povinná v druhom rade podpíše vyhlásenie, že ona to - dlh zaplatí. Vyhlásenie bolo vykonané pod dozorom notára v Nových Zámkoch. V tom čase povinný v prvom rade nevedel, kto im vykonal dražbu na dom, nevedel kedy bola dražba vykonaná, lebo ako spoluvlastník by povinný v prvom rade mal o tom vedieť. Komunikácia s matkou povinného v prvom rade skončila ako sa povinný v prvom rade v roku 2004 oženil. Po čase sa povinný v prvom rade dopátral k dražobnej spoločnosti, ktorá nehnuteľnosť predala. Dražobná spoločnosť vydala povinnému v prvom rade odpis o vykonaní dražby, o výsledku dražby aj s doručenkami. Dňa 19.11.2018 povinný v prvom rade navštívil notára v Martine, kde sa dozvedel, že u notára sú uložené peniaze z dražby. Podiel povinného v prvom rade z dedičstva činí 275 Eur z celej nehnuteľnosti. Nakoľko povinný v prvom rade má štyri školopovinné deti, tak povinný v prvom rade svoje dedičstvo investoval do svojich detí. Preto týmto podaním povinný v prvom rade požiadal, aby sa od neho nevymáhal nárok vymáhaný v tejto exekúcii.
4. Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný sa nemôže zbaviť dlhu vyhlásením, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, a že z dedičstva získal len určitú čiastku, ktorú investoval do detí a preto je exekúcia nevymožiteľná. Povinný s tým, že prijal dedičstvo, prijal aktíva, ale aj pasíva (dlhy po poručiteľovi). Podľa názoru právneho zástupcu oprávneného, je povinnosťou súdneho exekútora, aby v priebehu exekúcie zistil, či majetok povinného je dostatočný na to, aby mohol byť v konaní uspokojený aspoň nárok na trovy exekúcie. V prípade negatívneho zistenia je potom povinnosťou súdneho exekútora podať podnet na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Právny zástupca oprávneného v ďalšom texte vyjadrenia poukázal na aj na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6Ek/943/2018 zo dňa 25.09.2019 a sp. zn. 32Ek/798/2018 zo dňa 05.09.2019. S ohľadom na uvedené konajúci súd, tým že vydal rozhodnutie aplikoval právo, ktoré poznal a bol si vedomý účinkov aj vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Povinný tým, že nepodal opravný prostriedok nevyužil svoju obranu proti uplatnenému nároku, ktorú sa márne snaží využiť v tomto exekučnom konaní. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Oprávnený je toho názoru, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučných titulov. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Oprávnený ma za to, že povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základom konaní, avšak v tomto konaní zostal nečinný. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Inak povedané, ak povinný s vydaným platobným rozkazom (exekučným titulom) nesúhlasil, mohol podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Nakoľko povinný túto možnosť nevyužil, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). V tejto súvislosti právny zástupca oprávneného poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/52/2018 zo dňa 30.05.2018. Oprávnený na záver vyjadrenia uviedol, že „procesný inštitút“ - zastavenia exekúcie, má by výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone) a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní. Teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, tak potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva - dovolanie. Povinný si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia. V návrhu na zastavenie exekúcie možno namietať len také skutočnosti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nakoľko sa oprávnený domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť jeho nároku na zastavenie exekúcie vyhovené, a taktiež v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkonne exekúcie oprávnený žiada, aby konajúci súd návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému náhradu na ďalšie trovy exekučného konania za vyjadrenie zo dňa 22.11.2019 v rozsahu 100 %.
5. Súdny exekútor dňa 22.11.2019 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 534 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
11. Exekučný súd preskúmal návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný v prvom rade sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu naplnenia nových skutočností, ktoré sa týkajú dedičstva po otcovi povinného v prvom rade. Povinný v prvom rade súhlasil so zdedením 1/8 z celkovej nehnuteľnosti, ktorá tvorila dedičstvo po otcovi povinného v prvom rade ako poručiteľovi. Medzitým prebehla dražba nehnuteľnosti bez vedomosti povinného v prvom rade, čo majú preukazovať doručenky priložené povinným k návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie predložený exekučnému súdu súdnym exekútorom povereným vykonaním tejto exekúcie neobsahuje ako prílohu doručenky ako aj odpis notárskej zápisnice, označené povinným v prvom rade ako prílohy návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v prvom rade v návrhu na zastavenie exekúcie odkazuje aj na vyhlásenie povinných v prvom rade a v druhom rade o uzavretí dohody o tom, že povinný v druhom rade zaplatí nárok oprávneného vo výške 3 451,12 Eur formou mesačných splátok vo výške 100,00 Eur s notársky osvedčenými podpismi povinných v prvom rade a v druhom rade. Na záver návrhu na zastavenie exekúcie povinný v prvom rade uviedol, že jeho podiel z dedičstva činil 275 Eur z celej nehnuteľnosti a tak svoje dedičstvo povinný investoval do svojich detí.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie. Exekučný súd dáva oprávnenému za pravdu, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu ale je konaním, v ktorom sa skúma prípustnosť exekúcie. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné poukázať aj na zmysel a účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 72/97 zo dňa 26.09.1997, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia a ani rozhodovať o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Exekučný súd poukazuje aj na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako procesná obrana povinného v exekučnom konaní nemôže nahrádzať nečinnosť povinného v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný (základnom konaní) a pokiaľ povinný sa chce domôcť zmeny exekučného titulu na to slúžia opravné prostriedky civilného procesu. Exekúcia môže byť na návrh povinného zastavená len z dôvodov uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
13. Dedičské konanie vedené pod sp. zn. 16D 24/2015, v ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého povinný v prvom rade nadobudol nehnuteľnosť v pomere 1/8 k celku bolo právoplatne skončené dňa 11.05.2015, t.j. ešte pred vydaním exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Z uvedeného je zrejmé, že táto skutočnosť nastala ešte pred vydaním resp. vznikom exekučného titulu, preto povinný v prvom rade mal túto skutočnosť namietať v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný. Ako to je v odôvodnení tohto uznesenia uvedené vyššie, návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahrádzať nečinnosť povinného v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný (základnom konaní). Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. 20 Cdo 2041/2007 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE/52/2018 zo dňa 30.05.2018).
14. Povinný v prvom rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nehnuteľnosť, ktorá bola súčasťou dedičstva po otcovi povinného v prvom rade, bola predmetom dražby o ktorej povinný v prvom rade nemal vedomosť čo majú preukazovať doručenky a samotný priebeh dražby má osvedčovať odpis notárskej zápisnice, ktoré majú byť pripojené k návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie ako prílohy. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie predloženého exekučnému súdu povereným súdnym exekútorom na rozhodnutie nezískal vedomosť o prílohách návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie označených povinným v prvom rade ako „doručenky“ a „odpis notárskej zápisnice“. Na základe uvedeného exekučný súd musí skonštatovať, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia skutočností týkajúcich sa dražby nehnuteľnosti a doručeniek, ktoré síce podľa tvrdenia povinného v prvom rade nechodili na adresu jeho trvalého pobytu a mali byť podpísané akože podpisom povinného v prvom rade. Keďže v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného, neunesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností, pre ktoré má byť exekúcia zastavená má za následok nevyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie - t.j. zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nedôvodnosť podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
15. Posledný dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v prvom rade v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka vyhlásenia spísaného povinnými v prvom rade a v druhom rade zo dňa 04.07.2017 o tom, že povinný v druhom rade uhradí dlh voči oprávnenému ako veriteľovi vo výške 3 451,12 Eur v plnom rozsahu, formou mesačných splátok vo výške 100,00 Eur. Pravosť podpisov povinných v prvom rade a v druhom rade na vyhlásení zo dňa 04.07.2017 bola notársky osvedčená - legalizovaná podľa ustanovenia § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Podstatou a zmyslom vyhlásenia povinných v prvom rade a v druhom rade je dohoda o tom, že celý dlh vo výške 3 451,12 Eur voči oprávnenému uhradí výlučne povinný v druhom rade. Vyhlásenie povinných v prvom a v druhom rade predstavuje dohodu o prevzatí plnenia podľa § 534 OZ. Záväzok z dohody podľa § 534 OZ vzniká a pôsobí len v rámci vnútorného vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou preberajúcou dlh, pričom právne postavenie veriteľa pohľadávky sa nemení a zároveň nenastala ani zmena v osobe dlžníka pôvodného záväzkového vzťahu. „Veriteľ nie je účastníkom vzťahu, ktorým bolo prevzaté plnenie podľa § 534 OZ a nový záväzok nič nemení na účastníkoch základného záväzkového vzťahu ani na vzťahu samotnom, keďže veriteľ z tejto dohody nemá žiadne priame právo.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 297/2006 zo dňa 21.02.2008). Preto exekučný súd na vyhlásenie povinných v prvom rade a v druhom rade zo dňa 04.07.2017 musí hľadieť ako na dohodu podľa § 534 OZ (prevzatie dlhu), ktorá pôsobí len medzi povinným v prvom rade a povinným v druhom rade a nemá žiadne účinky voči veriteľovi pohľadávky - oprávnenému v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že vyhlásenie povinných v prvom rade a v druhom rade zo dňa 04.07.2017 nemá žiaden vplyv na nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní a nemôže predstavovať dôvod zastavenia tejto exekúcie voči povinnému v prvom rade.
16. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v prvom rade v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie a ani exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Preto exekučný súd návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
21. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
22. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
24. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.11.2019 navrhol, aby súd priznal oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania za vyjadrenie zo dňa 22.11.2019 v rozsahu 100 %.
25. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrh povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o tomto návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie vrátane určenia jej výšky.
26. Keďže oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyčíslil výšku trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie, exekučný súd musel pristúpiť k výpočtu trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie. Základ pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny je suma istiny priznaná oprávnenému exekučným titulom vymáhaná v tejto exekúcii t.j. suma vo výške 3 451,12 Eur, preto odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky je 65,56 Eur. Trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie sú odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie a náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky za miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) zvýšené o daň z pridanej hodnoty (DPH). Spolu trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie sú vo výške 90,43 Eur (odmena advokáta 1 x 65,56 Eur + režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 Eur + DPH vo výške 15,07 Eur). Vzhľadom na to, že len povinný v prvom rade podal návrh na zastavenie exekúcie a tým spôsobil vznik trov exekučného konania oprávneného, exekučný súd uložil povinnosť povinnému v prvom rade nahradiť trovy exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému.
27. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného v prvom rade na zastavenie exekúcie v sume vo výške 90,43 Eur, ktoré je povinný nahradiť oprávnenému povinný v prvom rade, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia exekučný súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na základe ktorého sa trovy exekučného konania oprávneného priznané týmto uznesením budú vymáhať od povinného v prvom rade v tomto exekučnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.