Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Csp-197-2017.pdf
PDF · 142.97 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/197/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: Z. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. B. Y. X, zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 147, Piešťany, o zaplatenie 116,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 116,29 eur od 10.07.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť' žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 116,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,29 Eur od 10.07.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom (ako spotrebiteľom) uzatvoril dňa 15.03.2016 Uverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru 600.- EUR, Celková výška splátky 15.57 EUR, Počet splátok 60, Ročná úroková sadzba 18,92 %, RPMN20,8 %, Priemerná hodnota RPMN 32.03 %, Celková čiastka splatná spotrebiteľom 934,2 EUR. Zmluva neobsahuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzatvorená Zmluva neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok podľa § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z., keď v uzatvorenej Zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 32,03 %, pričom podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 ku dňu 31.12.2015 zverejnených dňa 31.01.2016, priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov do 1500 EUR vrátane so zabezpečením pri splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 20,60 %. Takto nesprávne uvedený údaj (v neprospech spotrebiteľa) uvádza spotrebiteľa do omylu vo výhodnosti úveru a teda ovplyvňuje jeho ekonomické rozhodovanie. Pokiaľ ide o zabezpečenie spotrebiteľského úveru, žalobca poukazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú zároveň so zmluvou o úvere. Uzatvorená úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - priemernú hodnotu RPMN, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny (v neprospech spotrebiteľa), pričom z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej
hodnote teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. Keďže úverová zmluva správy údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 zákona ě. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že odporcovi poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva končí, preto podľa ust. § 11 odst. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Rovnako aj v prípade doby trvania zmluvy zákonodarca celkom jednoznačne zakotvil, že v prípade jej absencie sa úverová zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 08,64 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci marec 2016. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 18,92 %,čo predstavuje viac ako dvojnásobok ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa s dobrým mravom a tým pádom ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, by z tohto dôvodu mala byť posúdená ako neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je totiž dohoda o výške úrokovej sadzby, ktorá je v zmluve upravená v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (platné dojednanie o úroku) a žalobca je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru. Žalobca má povinnosť splatiť úver len do výšky poskytnutej istiny. K dnešnému dňu žalobca splatil žalovanému sumu vo výške celkovo 716,29 EUR. Z toho vyplýva, že žalobca uhradil nad rámec istiny sumu vo výške 116,29 EUR. Táto čiastka prevyšujúca istinu predstavuje preplatok, ktorý žalobca uhradil. Preplatok vo výške 116,29 EUR zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,29 EUR od 10.07.2017, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (t.j. žalovaný najneskôr v tento deň už mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu) do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 15,57 eur. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Priemernú hodnotu RPMN upravoval v čase uzatvorenia úverovej zmluvy § 9 ods. 2 pod písmenom z). Vzhľadom na vyššie uvedenú úpravu je možné konštatovať, že zákon sankcionuje bezúročnosťou a bez poplatkovosťou len: neuvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z,) aa) a § 10 ods. 1, nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN v neprospech spotrebiteľa. Citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch rozlišuje medzi pojmami neobsahuje náležitosti a uvedená nesprávne. Priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN uvedená nesprávne. Priemerná hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne vo výške 32,03%. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 15.03.2016. Žalovaný preto pri koncipovaní úverovej zmluvy vychádzal z tabuľky pre 4. kalendárny štvrťrok 2015. V danom prípade preto nemožno vychádzať z riadku upravujúceho výšku priemernej
hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1.500 eur vrátane, ale z riadku upravujúceho ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1.500 eur vrátane, kde je uvedená hodnota 32,03%, to znamená totožná ako je uvedená v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 15,57 eur pod bodom 31., o počte splátok - 60 pod bodom 38., o lehote splatnosti - termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 41. a tiež o termínoch splatnosti splátok. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného Rozsudku. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, je uvedený priamo v zmluve nasledovne: Termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. dosiahnutý. Nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Ekonomicky teda plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve, alebo nájomné v nájomnej zmluve. Súdna kontrola výšky úrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do kontroly primeranosti zmluvných plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. Slovenská právna úprava však kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade, ak zároveň došlo k vade v kontraktačnom procese (napr. jedna zmluvná strana využila tieseň, neskúsenosť, atď. druhej zmluvnej strany). Samotný nepomer plnení na konštatovanie neplatnosti nepostačuje. Konkrétne ustanovenia § 39a a § 49 Občianskeho zákonníka upravujú hrubý nepomer vzájomných plnení alebo nápadne nevýhodné podmienky, avšak vždy len spolu s kumulatívnou podmienkou využitia tiesne, závislosti, alebo inej vady v kontraktačnom procese. Ak by bolo úlohou súdov zneplatňovať zmluvy pre hrubý nepomer vzájomných plnení (v tomto prípade nepomer výšky úrokov k poskytnutiu úveru) na základe § 39, boli by ustanovenia §§ 39a a 49 Občianskeho zákonníka obsolentné. K dohodnutej odplate je potrebné uviesť, že v čase uzatvorenia zmluvy bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru upravená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ Nariadenie vlády SR“ ), konkrétne § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Výška odplaty za poskytnutý úver je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Na základe podkladov ministerstva financií SR na stránke www.mfsr.sk o súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 je stanovená výška priemernej RPMN na hodnotu 32,03%. V zmysle § 1a ods. 1 je prípustná odplata vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov stanovenej podľa §1 ods. 4. Zmluva obsahuje RPMN vo výške 20,08 % a odplatu 18,92%. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že výška odplaty je v zákonnom rozmedzí, preto nespĺňa žalobcom definované kritérium rozporu s dobrými mravmi. Výška úrokovej sadzby, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, žalovaný má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú výšku úrokovej sadzby do 2,5 násobku priemeru bánk. Súd porovnával úrokové sadzby bánk s úrokovou sadzbou nebankovej spoločnosti, ktorou žalovaný je, čo nepovažuje žalovaný za správne a korektné. Je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke NBS vyplýva, že úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu a z toho dôvodu spoločnosť nemožno za uvedené sankcionovať, nakoľko bolo na slobodnej vôli klienta, či
zmluvu s uvedenou výškou úrokovej sadzby uzatvorí alebo nie. Zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný v replike uviedol, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi uvedenými vo vyjadrení žalovaného ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti konkretizované v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje prípady bezdôvodného obohatenia je potrebné v tejto súvislosti subsumovať stav pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že “V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide.“ (por. nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94). V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č.k. IV. ÚS 554/2012-35 posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ súd Zmluvu posúdi ako bezúročnú a bezpoplatkov v dôsledku neurčitosti, resp. vadnosti niektorej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - pôjde o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z (čiastočne) neplatného právneho úkonu. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov...Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy.“ Žalobca rozširuje žalobný návrh o ďalšiu podstatnú vadu Zmluvy, ktorou je nesprávna RPMN tiež absencia údaju o odplate v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný v Zmluve uvádza RPMN vo výške 20,8%, čo je zjavne nesprávny údaj. Žalobca predkladá súdu výpočet RPMN prostredníctvom Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN - Portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, výsledkom výpočtu ktorej je výška RPMN 21,15%. V zmysle § 11 ods.1 písm. d) sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zosú, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať údaj o odplate podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Odplatu v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov Najvyššia
prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 15.03.2016. Naposledy zverejnenou priemernou RPMN bánk a pobočiek bán v čase pred uzatvorením Zmluvy je podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015, zverejnená ku dňu 29.01.2016. Relevantným údajom o odplate v tejto súvislosti je údaj pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane. Relevantným údajom o odplate pre Zmluvu, a teda výška najvyššej prípustnej výšky odplaty potom predstavuje (12,79 x 2) 25,58 %. V zmluve v bode 35 je uvedený údaj o odplate vo výške 18,92 %, čo je zjavne nesprávnym údaj v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného je aj v tejto časti Zmluva čiastočne neplatným právny úkonom. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Vzhľadom k tomu, že údaj o odplate je v Zmluve uvedený nesprávne, je potrebné mať za to, že v Zmluve absentuje. Zmluva uvádza termín konečnej splatnosti a to 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. V čase keď žalobca podpisoval Zmluvu, vôbec nebolo zrejmé, kedy žalovaný úver poskytne, pričom uvedená okolnosť bola závislá výlučne na vôli žalovaného a má podstatný význam vo vzťahu k splneniu podmienky informovanosti spotrebiteľa o tom, do kedy jeho záväzok trvá. Zmluva musí obsahovať aj termín splátok. Zmluva neobsahuje údaj o Termíne splatnosti splátok, pričom v bode 31 žalovaný odkazuje na ustanovenie pod čiarou, kde dopĺňa, že pokiaľ ide o prvú splátku jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“, a pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Konečná splatnosť poskytnutého úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona) musí byť presne datovaná, teda uvedená presným konkrétnym dátumom, a to tak, aby si spotrebiteľ nemusel sám matematickými výpočtami odvodiť dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru z údajov uvedených v zmluve alebo zo všeobecných obchodných podmienok. Spôsob vyjadrenia v Zmluve, nie je naplnením zákonnej náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu 15.03.2016. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalovaný nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto má žalobca za to, že predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka význam slova „konečná - konečný“ je i: ktorý je na konci, posledný a v súvislosti s § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ už musí pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy (dátum) uplynie čas splácania.“...Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal, všeobecné (tkz. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi. Je zrejmé, že termín konečnej splatnosti i termín prvej splátky bol viazaný len na vôľu žalovaného, kedy prostriedky poskytne. Tento údaj nebol známy v čase keď žalobca podpisoval Zmluvu, preto nebola splnená požiadavka informovanosti spotrebiteľa. Je zrejmé, že termín konečnej splatnosti a doba trvania Zmluvy v Zmluve úplne absentuje a nie je možné zo Zmluvy uvedené ani zistiť, pretože nie je známy základný údaj o tom o tom, kedy žalovaný sumu prostriedkov vôbec poskytol.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru teda nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym dátumom, ale postačilo vymedzenie iným určitým spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum identifikovať. Vzhľadom na uvedené potom, ak v predmetnej zmluve je uvedený termín končenej splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci spotrebiteľovi s rozumovými schopnosťami na úrovni
priemerne spôsobilej osoby musí byť jednoznačne zrejmé, že posledná splátka úveru bude splatná za 48 mesiacov (4 roky) po poskytnutí úveru a to k 15.dňu v poslednom mesiaci. Priemerný spotrebiteľ si tak s použitím triviálnej matematiky vie jednoducho, bez ťažkostí, bez pochybností a s istotou určiť termín poslednej splátky úveru, teda termín konečnej splatnosti úveru. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Žalobca spochybňuje správnosť hodnoty RPMN uvedenej v úverovej zmluve a to na základe výpočtu prostredníctvom internetových kalkulačiek. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na internetovej stránke), ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN, nakoľko tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN môže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v texte úverovej zmluvy. RPMN sa nedá laicky relevantne počítať ekalkulačkami. Žalovaná úverová zmluva bola uzatvorená v roku XXXX, kedy došlo implementáciou európskej legislatívy k zmene vyjadrovania intervalov, čo je presne popísané v priloženom Metodickom usmernení NBS. Dovtedy sa intervaly medzi splátkami a poskytnutím úveru vyjadrovali v súlade so zákonom v dňoch. Pokiaľ nie je možné v internetových kalkulačkách nastaviť presne, podľa ktorej právnej úpravy sa RPMN počíta (čo reálne nie je možné) musí sa takýto výpočet považovať VÝLUČNE ZA ORIENTAČNÝ. Okrem toho sa v internetovej kalkulačke dá nastaviť splácanie úveru buď len na začiatku mesiaca alebo na konci. V prípade žalovanej úverovej zmluvy bol termín prvej splátky v zmysle splátkového kalendára dojednaný na XX.XX.XXXX a každá ďalšia splátka bola splatná do 15.dňa v mesiaci. Táto informácia je podstatná pre výpočet podľa legislatívy pred i po implementácií európskej smernice. Pokiaľ túto skutočnosť nie je možné v kalkulačke zohľadniť, nie je možné získať správny výpočet hodnoty RPMN. Výška úrokovej sadzby a taktiež ani odplaty nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu. Závisí od ponuky jednotlivých bankových a nebankových subjektov úvery s akou výškou úrokovej sadzby a odplaty spotrebiteľom ponúknu. Úroková sadzba býva ovplyvnená najmä ponukou a dopytom po kapitále, ale aj mnohými ďalšími faktormi, ktorými sú napríklad inflácia, riziká, výška úveru alebo doba splatnosti úveru. Výška úrokovej sadzby potom odzrkadľuje, nakoľko rizikové je poskytnutie toho-ktorého úveru tomu ktorému žiadateľovi. A teda, čím je doba splácania úveru dlhšia a bonita klienta nižšia, tým vyššiemu riziku sa vystavuje ten, kto finančné prostriedky poskytuje, že úver mu nebude riadne splatený. Je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke NBS vyplýva, že úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu a z toho dôvodu spoločnosť nemožno za uvedené sankcionovať, nakoľko bolo na slobodnej vôli klienta, či zmluvu s uvedenou výškou úrokovej sadzby uzatvorí alebo nie. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie vlády sa v ďalších ustanoveniach venuje maximálnemu povolenému stropu odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale nie jeho samotnej výške, ktorá závisí od viacerých činiteľov ako sú úrok, poplatky, náklady atď. Žalovanému preto nie je zrejmé a ani dostatočne zo strany žalobcu objasnené, z akého dôvodu považuje v zmluve stanovenú odplatu vo výške 18,92% za zjavne nesprávny údaj, keďže spadá do nariadením stanovej výšky maximálnej odplaty, ktorá je ako sám žalobca správne uviedol až vo výške 25,58%. Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov preto nepovažuje žalobu za dôvodnú, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania.
5. Strany na preukázanie svojich tvrdení označili nasledovné listinné dôkazy: zmluva o úvere zo dňa 15.03.2016, predsporová výzva zo dňa 24.06.2017, splátkový kalendár, príkaz na úhradu č. l. 10-11, oznámenie zo dňa 06.09.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.03.2016, informácia o úveroch za prvý štvrťrok 2015, informácia o úveroch za štvrtý štvrťrok 2015, výpočet RPMN č. l. 38-39, č. l. 56-57, metodické usmernenie NBS.
6. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 15.03.2016 uzavreli Zmluvu o úvere a revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 15,57 eura. Ročná úroková sadzba bola 18,92 %. RPMN bola vo výške 20,80 %. Odplata bola 18,92 %. Priemerná RPMN za úver bola uvedená vo výške 32,03 %. Celková čiastka bez platieb za doplnkové služby mala byť 934,20 eur a termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru. V rámci zmluvy bola tiež obsiahnutá časť Revolvingový úver (Zmluva o úvere z karty), výška úverového rámca vo výške 500,- eur, výška mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, ročná úroková sadzba 26,28 %. RPMN 38,70, odplata 30,19 %, priemerná RPMN 23,55 %, celková čiastka 590,75 eur a termín splátok 20. deň v mesiaci.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l). Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Podľa 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (1) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4) Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2) Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 15.03.2014 uzavreli Zmluvu o úvere so zmluvou o revolvingovom úvere. V konaní sa žalobca domáhal vydania sumy 116,29 eur od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.
9. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
10. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená ako „60 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
11. Keďže súd vyhodnotil ako prvý nedostatok tejto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ majúci za následok bezúročnosť, ďalšími náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov, sa už nezaoberal vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 zákona a preto nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentujú aj ďalšie obligatórne náležitosti.
12. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa žalobcom napadnutá zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
13. Keďže v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.
14. Žalovaná suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu skutočne vyčerpaného úveru. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 116,29 eur.
17. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania, súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od dátumu požadovaného žalobcom a to od 10.07.2017, keďže nebolo sporné, že žalovaný na predsporovú výzvou zo dňa 26.06.2017 nereagoval, odkedy mal žalovaný vedomosť, že žalobca sa domáha toho, že je povinný uhradiť úver len v zmysle istiny (č.l. 8). Výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 116,29 eura od 10.07.2017 do zaplatenia.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.