Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/72/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. E. XXX/XX, Y. F., zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100549578/2020 zo dňa 27.02.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.05.2020, podanou elektronicky dňa 27.05.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 100549578/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým žalovaný postupom podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ daňový poriadok“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 620554/2019 z 12.11.2019, ktorým tento, ako správca dane podľa daňového poriadku, určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 159 676,47 Eur, na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011.

2. Žalobca v žalobe okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V návrhu sa žalobca vyjadril, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, finančná škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Výkonom rozhodnutia by došlo k poškodeniu práv žalobcu, čím by mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku spoločnosti, ktorú by si žalobca v tomto prípade vyčíslil ako škodu spôsobenú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uplatňoval voči príslušným štátnym orgánom. Odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia tak budú chránené nielen súčasné podnikateľské aktivity žalobcu, ale v konečnom dôsledku môže odloženie vykonateľnosti preventívne pôsobiť ako ochranný prostriedok umožňujúci predísť zbytočným škodám na štátnom majetku.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2020, doručenom tunajšiemu správnemu súdu elektronicky v ten istý deň. Žalovaý sa vyjadril, že vzhľadom k tomu, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku rozdiel v sume 159 676,47 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011, t.j. znížil daňovú stratu zo sumy 1 414 561,66 eur na sumu 1 254 885,19 eur, žalobcovi nevznikla povinnosť peňažného plnenia. Správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol

číslo účtu, na ktorý by bol žalobca povinný zaplatiť správcom dane určenú sumu, a preto nie je dôvod na odklad vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ().

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

11. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dostatočné odôvodnenie existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v ustanovení . Žalobca nepodložil svoje tvrdenie, ktorým odôvodňoval návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, konkrétne, že mu hrozí závažná ujma. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať, napríklad konkrétnymi majetkovými pomermi žalobcu, pričom na tento účel je nepostačujúci argument žalobcu, že výkonom rozhodnutia by mohlo dôjsť k závažnej ujme na majetku spoločnosti. Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy, nepreukázanie majetkových pomerov žalobcu, či nedostatočná konkretizácia následkov bezprostredne hroziacich žalobcovi v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia, súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňujú, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).