Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Csp-41-2020.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/41/2020
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: S. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: C. Z. L..C..I.. so sídlom H. W. XA, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX. voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere „N. L. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Ž. L. C., Y. G., V. X, XXX XX F., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere „N. L. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.08.2020 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere „. č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere „N.“ č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15 000 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 296,30 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola súčasne so zmluvou o úvere uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Následne sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stal vlastníkom pohľadávky žalovaný. Dňa 18.05.2020 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Žalobca má za to, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Dohoda nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom ako dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže aj sumu, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa. Súčasne žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú pre rozpor s § 5s ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca navyše považuje zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok (bez poistenia) predstavuje: (296,30 Eur - 15,30 Eur) x 108 = 30 348 Eur, pričom zmluva obsahuje údaj 30 180,43 Eur. Keďže nesprávna výška celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru bola použitá pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávnu RPMN. Žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním.
3. K návrhu žalobca priložil zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX., dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodcovskú zmluvu, žiadosť o poskytnutie benefitu, obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného pre spotrebiteľské úvery, formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere „N.“, všeobecné poistné podmienky právneho predchodcu žalovaného pre poistenie schopnosti splácať úver, výplatnú pásku za mesiac jún 2020 a žiadosť žalovaného o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.05.2020, adresovanú zamestnávateľovi žalobcu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
10. Súd rozhodol v súlade s § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu, resp. bez vyjadrenia druhej strany, nakoľko má za to, že v prípade výkonu zrážok ide iba o právne posúdenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané a z dôvodu opakujúcich sa zrážok zo mzdy žalobcu považuje súd za potrebné rozhodnúť neodkladne.
11. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
18. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
19. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa XX.XX.XXXX je v zmysle Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné ju teda posudzovať podľa právnych predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa z dôvodu slabšieho postavenia jednej zo zmluvných strán.
20. Žalobca sa svojím návrhom domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, keď nie je v jeho moci zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok európskeho únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je založená na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (pozn. teraz neodkladným) opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974).
21. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere a nachádza sa síce na samostatnej listine, avšak nie je možné s ohľadom na ustanovenie bodu 2.4 zmluvy o úvere jednoznačne určiť, či bola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a či bolo možné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. V pochybnostiach je však potrebné v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka vykladať obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Za rozhodujúcu ale súd považuje skutočnosť, že žalovaný vyžaduje zrážky zo mzdy na sumu (5 446,83 Eur s príslušenstvom), ktorú nie je možné posúdiť podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko z uvedenej sumy nie je zrejmé, z čoho pozostáva. Súd má za to, že nároky zo zmluvy o úvere by mali byť podrobené súdnemu prieskumu. Zmluva o úvere je typizovanou formulárovou zmluvou, ktorá tak, ako bola predložená, neobsahuje náležitostí podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch (predovšetkým neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Výška celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je tiež sporná a v nadväznosti na ňu potom aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd má za to, že je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa pri zrážkach zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu, ktorého platnosť v zmysle vyššie uvedeného je sporná a tento sporný charakter má aj výška a dôvodnosť dlhu žalobcu voči žalovanému. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe okolností, ktoré sú sporné. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.
22. Na základe uvedeného má súd za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán z dôvodu existencie reálnej hrozby toho, že žalovaný neoprávnene zasahuje do majetkovej dispozície žalobcu. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovel. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma.
23. Nariadením tohto neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe vo výroku uvedenej dohody zrážkach zo mzdy, preto súd v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd však v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje v zmysle ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného, že je oprávnený podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom v tomto konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole s vyvodením právnych dôsledkov z tejto kontroly vyplývajúcich.
24. Keďže vydaním tohto uznesenia sa konanie končí, súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej strane, t. j. žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.
Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli