Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/45/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., L. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Vachanom, LL.M, so sídlom Advokátska kancelária 010 01 Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, proti žalovanému: R Collectors, s.r.o. so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -27 zo dňa 31.08.2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k.19Csp/41/2020-27 zo dňa 31.08.2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.02.2015 voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. 5998147684 zo dňa 23.02.2015 a súčasne vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Železnice Slovenskej republiky, mzdová učtáreň, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne súd prvej inštancie výrokom II. uznesenia poučil žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. 5998147684 zo dňa 23.02.2015 a výrokom III. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia konštatoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.02.2015 (ďalej „dohoda o zrážkach zo mzdy“) voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ č. 5998147684 zo dňa 23.02.2015 (ďalej „zmluva o úvere“) a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Uviedol, že dňa 23.02.2015 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného predmetnú zmluvu o úvere, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 15 000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 296,30 eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola súčasne uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Následne sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stal vlastníkom pohľadávky žalovaný. Dňa 18.05.2020 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a , nakoľko ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť

ovplyvniť. Dohoda nebola individuálne dojednaná. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť o tom, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže aj sumu, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa. Súčasne žalobca považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú pre rozpor s o ochrane spotrebiteľa. Žalobca taktiež považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Keďže nesprávna výška celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru bola použitá pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje aj nesprávnu RPMN. Žalovaný si tak dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním.

1.2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej „“), v spojení s ustanoveniami , a , v znení neskorších predpisov (ďalej „“) a ustanoveniami , a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej „“) a taktiež s poukazom na znenie o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a následne konštatoval, že posudzovaná zmluva o úvere je v zmysle zmluvou spotrebiteľskou a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa .

1.3. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere a nachádza sa síce na samostatnej listine, avšak nie je možné s ohľadom na ustanovenie bodu 2.4 zmluvy o úvere jednoznačne určiť, či bola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a či bolo možné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. V pochybnostiach je však potrebné v zmysle vykladať obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Za rozhodujúcu ale okresný súd považuje skutočnosť, že žalovaný vyžaduje zrážky zo mzdy na sumu (5 446,83 eur s príslušenstvom), ktorú nie je možné posúdiť podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko z uvedenej sumy nie je zrejmé, z čoho pozostáva. Súd prvej inštancie mal za to, že nároky zo zmluvy o úvere by mali byť podrobené súdnemu prieskumu, pretože z jej obsahu vyvodil, že neobsahuje náležitosti podľa (predovšetkým neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Výška celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je tiež sporná a v nadväznosti na ňu potom aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd mal za to, že je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa pri zrážkach zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať konajúci súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Aj v konkrétnej veci žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu, ktorého platnosť v zmysle vyššie uvedeného je sporná a tento sporný charakter má aj výška a dôvodnosť dlhu žalobcu voči žalovanému. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako s vlastným majetkom na základe okolností, ktoré sú sporné. Súd prvej inštancie potom skonštatoval, že neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Na základe uvedeného mal za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán z dôvodu existencie reálnej hrozby toho, že žalovaný neoprávnene zasahuje do majetkovej dispozície žalobcu. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného, ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery, nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma.

1.4. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia poznamenal, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe vo výroku uvedenej dohody zrážkach zo mzdy, preto súd v zmysle ust. neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Avšak v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany

práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, okresný súd v zmysle ust. poučil žalovaného, že je oprávnený podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom v tomto konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole s vyvodením právnych dôsledkov z tejto kontroly vyplývajúcich. Keďže vydaním uznesenia sa konanie končí, okresný súd rozhodol o trovách konania v zmysle tak, že priznal úspešnej strane, t. j. žalobcovi, nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému, v rozsahu 100 %.

2. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie v zmysle na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle vec nesprávne právne posúdil. Ohľadom platnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný zdôraznil, že so žalobcom uzatvorili samostatnú, od zmluvy o úvere oddelenú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom žalobca, ako priemerný spotrebiteľ, podpísal samostatne aj body 3.3 a 3.4 Dohody, podľa ktorých: „Banka a Dlžník vyhlasujú, že si riadne prečítali znenie tejto Dohody, že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý a že vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu prostú akýchkoľvek omylov a že nebola uzavretá ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.“

2.1. Odvolateľ ďalej argumentuje, že pre platnosť dohody sa vyžaduje vždy písomná forma, pričom v dohode si veriteľ a dlžník môžu dohodnúť výšku zrážok, čo v danom prípade je nesporné. Z hľadiska ochrany dlžníka zákon vymedzuje, že výška dohodnutých zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Výška splátok v dohode bola 269,30 eur, teda suma, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške mesačnej splátky za poskytnutý úver. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda podľa názoru odvolateľa spĺňa všetky predpísané náležitosti podľa ust. . Žalovaný zároveň poukázal na bod 3.4 dohody v znení : „Dlžník podpísaním tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia.“ Žalobca tak vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch dohody a týmto porozumel. Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zdôraznil, že dohoda nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Následne odvolateľ na podporu svojich argumentov poukázal na konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, v ktorých tento súd skúmal rovnakú dohodu a osvedčil jej platnosť a nedôvodnosť vydania neodkladného opatrenia.

2.2. V ďalšom texte odvolania žalovaný uvádza dôvody, pre ktoré nesúhlasí so záverom, že by zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonné náležitosti. Zdôraznil, že žalobca neplnil riadne v zmysle predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a naliehavý právny záujem je na strane žalovaného, nakoľko sa domáha uplatnenia dlžnej sumy z dôvodu, že žalobca, ktorý je zároveň aj dlžníkom, neplní to, k čomu sa dobrovoľne zaviazal uzavretím zmluvy a to, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca v podanom návrhu nepreukázal neplatnosť dohody, nepreukázal ani skutočné objektívne dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné vydať neodkladné opatrenie. V súčasnosti preto nie je daný žiaden dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Dohoda je riadny spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa a v čase uzatvárania zmluvy predstavovala obvyklý a štandardný spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa. Dohoda bola uzatvorená v písomnej forme, žalobca prejavil slobodnú vôľu uzatvoriť ju a je tak platná podľa ust. , pričom žalobca ani netvrdí a ani nepreukázal, že by takéto požiadavky neboli splnené. Žalovaný zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolateľ tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy, nie je súčasťou zmluvy a ani jej neoddeliteľnou prílohou. Žalobca nebol žiadnym spôsobom nútený uzatvoriť ju a bolo vyslovene na ňom, koľko času venuje štúdiu dokumentov, ktoré podpisuje. Pred podpisom bol náležite informovaný o všetkých dokumentoch, ktoré podpisuje a o jeho práve dohodu nepodpísať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na nadmernú „opateru“ spotrebiteľa, a túto ako nedôvodnú a nesprávnu skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn . Taktiež popiera tvrdenia žalobcu, že úver poskytnutý veriteľom sa má posudzovať ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že celková výška nákladov úveru použitá pri výpočte RPMN je nesprávna. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak tvrdí, že žalobca preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd vydané neodkladné opatrenie zrušil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. S poukazom na je

dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon. Následne žalobca na podporu svojho názoru citoval z konkrétnych rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy sú vykonávané v rozpore so zákonom a výrazným spôsobom sa zasahuje do ekonomickej situácie spotrebiteľa, pretože o výške pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, rozhoduje veriteľ a nie súd.

3.1. V ďalšom texte vyjadrenia žalobca poukázal na zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa a má za to, že v danom prípade preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a preukázal aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu. Podľa názoru žalobcu výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu v prospech veriteľa by mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcu. Rovnako žalobca preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože veriteľ požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa majú vykonávať až do oznámenia žalovaného o uspokojení jeho pohľadávky. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalovanému (odvolací súd poznamenáva, že žalobca mal zrejme na mysli „žalobcovi“) právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré si súčasne aj vyčíslil.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

5. Vychádzajúc z ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9 Podľa a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

10. Podľa ustanovenia a , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

11. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak

je obava, že exekúcia bude ohrozená. Už zo samotného označenia tohto inštitútu procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť a naliehavosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti sú v konkrétnej veci zrejmé.

13. Odvolací súd (viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania podľa a ) po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a úvahami súdu, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci vyhovel. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť nutnosť zmeny alebo zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Žalobca, ako spotrebiteľ a dlžník z úverového vzťahu, sa návrhom domáhal nariadiť neodkladné opatrenie a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z už vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere z dôvodu, že žalovaný už požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a , nakoľko ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, dohoda nebola individuálne dojednaná, pričom súčasne žalobca považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú pre rozpor s zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca taktiež považuje zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko neobsahuje zákonom požadované obligatórne náležitosti podľa .

15. Ohľadom výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia spornej dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázal dôvodnosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností poskytnutá ochrana jeho subjektívneho práva. Žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil dostatočne svoj nárok aj z hmotnoprávneho hľadiska. Z hľadiska skutkového tvrdenia, predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v listinných dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je namieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé a uplatnený nárok je daný.

16. Odvolací súd v súvislosti s horeuvedeným poznamenáva, že len zo samotnej skutočnosti, že veriteľ požiadal pre neplnenie si záväzkov dlžníka na základe doposiaľ platnej dohody o zrážkach zo mzdy o ich realizáciu zamestnávateľom dlžníka, nevyplýva nutnosť, dôvodnosť a naliehavosť dočasného zásahu do práv a povinností veriteľa a dlžníka a len z tejto samotnej skutočnosti by nebolo možné bez ďalšieho neodkladné opatrenie nariadiť. Naliehavosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia však vyplýva z predložených listinných dôkazov a z právne významných skutočností, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie.

17. Odvolací súd konštatuje, že nie je sporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom, ako spotrebiteľom a žalovaným, ktorý konštatoval aj súd prvej inštancie a ktorý nespochybnil ani sám žalovaný. Je možné stotožniť sa s odvolacími argumentmi žalovaného do tej miery, že súčasná právna úprava spotrebiteľského práva nezakazuje inštitút zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy formou dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie o ochrane spotrebiteľa,

v zmysle ktorého sa podľa aktuálneho znenia umožňuje platné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, avšak dôležité je, že len za naplnenia konkrétnych zákonných predpokladov, ktorými je platnosť tohto zabezpečovacieho inštitútu podmienená. Za naplnenia týchto zákonných predpokladov a podmienok je dohoda o zrážkach zo mzdy platná aj v prípade, ak ide o spotrebiteľa.

18. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - predovšetkým zameriavajúc pozornosť na Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú dňa 23.02.2015 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že predmetná dohoda nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle citovanej osobitnej právnej úpravy. Hoci, ako už bolo vyššie konštatované, zákon nezakazuje ako zabezpečovací inštitút aj v spotrebiteľských zmluvách dohodnúť so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, avšak z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú kritériá, ktoré musia byť splnené pre to, aby dohodnuté zabezpečenie uspokojenia pohľadávok formou zrážok zo mzdy spotrebiteľa bolo prípustné. Zákonná úprava vyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy so spotrebiteľom formou osobitnej listiny, súčasne preukázateľne musí byť spotrebiteľ náležite a pre neho zrozumiteľne a pravdivo poučený o právnych následkoch a dôsledkoch jej uzavretia a preukázateľne musel mať možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť bez toho, aby to malo pre neho akýkoľvek negatívny dôsledok na hlavný zmluvný vzťah, o ktorý mal spotrebiteľ záujem

- uzatvorenie zmluvy o úvere. Je síce pravdou, že v danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine, avšak naplnenie ostatných zákonných kritérií pre prípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný v konaní nepreukázal. Zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy (jej textovej časti) nevyplýva osobitné poučenie o následkoch podpisu takejto dohody a právnych dôsledkov pre spotrebiteľa z nej vyplývajúcich a pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí opak, je jeho tvrdenie nepreukázané a v rozpore s obsahom listinných dôkazov. Taktiež správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že nie je možné s ohľadom na ustanovenie bodu 2.4 zmluvy o úvere jednoznačne určiť, či bola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená toho istého dňa a či bolo možné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Žalobca tvrdí, že nemohol odmietnuť uzatvorenie dohody, ktorá mu bola predložená zo strany veriteľa súčasne so zmluvou o úvere. Žalovaný síce v odvolaní popiera túto skutočnosť, avšak opätovne nepreukázal svoje tvrdenia a z obsahu listinných dôkazov oprávnenosť jeho obrany nemožno vyvodiť. V pochybnostiach je však potrebné v zmysle vykladať obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy tak nepreukázal, že boli naplnené zákonné predpoklady vyžadované ustanovením zákona číslo o ochrane spotrebiteľa pre to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné považovať za prípustný prostriedok zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, teda, že bol spotrebiteľ vopred, pravdivo, dostatočne podrobne a zrozumiteľne s ohľadom na predpokladaný stupeň právneho povedomia bežného spotrebiteľa o právnych následkoch a dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy poučený a informovaný a že mal skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť ju bez následkov na hlavný zmluvný vzťah, o ktorý mal spotrebiteľ záujem.

19. Odvolací súd tak zhrnul, že dohoda o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej už sú v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, je obsiahnutá síce na osobitnej listine, avšak táto dohoda má formulárový charakter a bola vopred veriteľom koncipovaná a dlžníkovi predkladaná spolu s formulárom zmluvy o úvere, pričom z jej textu a koncipovania nie je zrejmá možnosť dlžníka, ako spotrebiteľa túto „dohodu“ vylúčiť, prípadne jej obsah zmeniť alebo inou formou individuálne ovplyvniť. Taktiež nebolo preukázané, že by bol spotrebiteľ poučený osobitne o dôsledkoch jej uzatvorenia. Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa svojou neznalosťou právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitút dostáva do znevýhodneného postavenia, pretože veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa uspokojenia svojho tvrdeného nároku a to aj v nezákonnej výške bez obmedzení a bez náležitej súdnej kontroly, pričom nemožno vylúčiť ani účel obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a účelové vyňatie záväzkového vzťahu zo súdneho prieskumu tým, že predložením dohody je umožnené veriteľovi priamo sa domáhať vykonávania zrážok zo mzdy spotrebiteľa v ním požadovanej výške. Samotný spotrebiteľ pritom nemá možnosť výšku zrážok a sumu, na ktoré sa majú podľa požiadavky veriteľa zrážky vykonávať, akokoľvek ovplyvniť, ani ich výkonu zabrániť, pričom oprávnenie preskúmavať a hodnotiť danosť požiadavky veriteľa a zákonnosť požadovanej výšky splátok nemá ani samotný zamestnávateľ, ktorému vyplýva len zákonná povinnosť po predložení dohody o splátkach tieto v zmysle požiadavky veriteľa

realizovať. Za danej situácie je jednoznačne jediným a legitímnym prostriedkom zabrániť výkonu zrážok, ktorých zákonnosť je spochybnená a navyše vykonávaných jednoznačne na podklade nezákonne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, v rozpore so spotrebiteľským právom, práve požadované nariadenie neodkladného opatrenia. Možno taktiež súhlasiť so záverom konštatovaným súdom prvej inštancie, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a ustanovenia takejto dohody zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou pre jej zrejmý rozpor s ustanovením Zákona o ochrane spotrebiteľa. Je taktiež otázne, či by takáto dohoda obstála z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu s vykonávaním zrážok a najmä absencia dohody - ako dvojstranného úkonu o konkrétnej výške zrážok).

20. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd súčasne potvrdil podľa ustanovenia a aj súvisiace výroky II. a III. uznesenia, ktorými súd prvej inštancie, postupujúc podľa ustanovenia a , poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere (čím je zachovaná rovnováha v ochrane práv oboch strán sporu) a výrokom III. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania podľa zásady úspešnosti strán sporu, nakoľko takéto výroky sú v súlade s platnou právnou úpravou .

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, v súlade s , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).