Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/158/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. J., U. XXX/X, 2. N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, D. X. - T. U., o 1.991,11 Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 28.06.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojej žalobe žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.991,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto sumy od 28.06.2013 do zaplatenia, titulom Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s. - právny predchodca žalobcu, žalovaným 1/, 2/ peňažné prostriedky vo forme kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X, s výškou úverového rámca 36.000,- Sk. Predmetnú pohľadávku si žalobca uplatnil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, uzavretej medzi ním a postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s.; ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.182,53 Eur, pozostávajúcu z istiny v sume 1.990,56 Eur, riadneho úroku 0,55 Eur a úroku z omeškania 191,42 Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 17.02.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol, dôvodiac premlčaním nároku žalobcu. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 30.11.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vytkol mu nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní nároku, keď poukázal na to, že dňa 11.08.2006 nedošlo k ukončeniu zmluvy o kontokorentnom úvere, čo považoval za zrejmé z prílohy o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2/ vykonal ešte dňa 06.07.2009 úhradu na predmetnú zmluvu. Argumentoval, že dňa 12.08.2005 bola uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere, ktorou došlo k zmene pôvodne uzavretej zmluvy zo dňa 07.06.2001, dňa 17.01.2009 došlo k zmene zmluvy zo dňa 12.08.2005, z čoho vyplýva, že zmluva nemohla byť ku dňu 11.08.2006 ukončená. K ukončeniu zmluvy pristúpil jeho právny predchodca až dňa 08.03.2013, preto začala premlčacia doba plynúť až v deň nasledujúci po ukončení zmluvy a v čase podania žaloby na súd neuplynula. Súd prvej inštancie ho nevyzval na predloženie výpisu z úveru, hoci počas konania nevyjadril pochybnosť o oprávnenosti jeho nároku. Súd

prvej inštancie nesprávne aplikoval na vec ustanovenia , týkajúce sa premlčacej doby, správne mal aplikovať , pretože ide o absolútny obchodnoprávny vzťah. Zmluva bola uzavretá pred účinnosťou aplikovaných ustanovení . Nesúhlasil ani s aplikáciou ustanovenia , keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až na 01.05.2014, a jeho aplikácia potom porušuje zákaz retroaktivity, narušuje princíp právnej istoty, princíp rovnosti strán a nestranného súdu, keďže súd má potom má postavenie advokáta dlžníka.

4. Odvolací súd ustálil, že zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania nároku je predčasné, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nedostatočne sa oboznámil so žalobou a predloženými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom, ktorý nemá oporu v obsahu listinných dôkazov. Zdôraznil, že predmetom žaloby je pohľadávka zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX. Hoci odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, považuje námietku žalobcu ohľadom aplikácie ustanovení a na nároky z úverových a zároveň spotrebiteľských zmlúv za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, je na otázku premlčania práve potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu sporových strán aplikovať ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené, odobril ho aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení -10 zo dňa 19.06.2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení na prospech spotrebiteľa ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela , vykonaná zákonom , definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava . I keď je toto ustanovenie účinné od 01.04.2015, predstavuje výkladový status a jeho cieľom expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky. Toto ustanovenie má procesnoprávny charakter a zakotvil povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré formuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Keďže ide o procesné ustanovenie, prípadná absencia prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto, ak je v čase rozhodovania súdu vo veci účinné ustanovenie 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo ešte pred účinnosťou zákona. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisov.

5. Žalobca predložil súdu nasledovné prostriedky procesného útoku vo forme listinných dôkazov: Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 12.08.2005, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 s prílohami, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, svoje písomné vyjadrenie.

6. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní procesne nečinní, nepodarilo sa im doručiť predvolanie na pojednávanie, preto im bolo oznámenie o žalobe vyvesené na úradnej tabuli súdu.

7. Podľa ustanovenia s. 2 , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

8. Podľa (ďalej len Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

10. Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon číslo o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie , podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; v zmysle Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov; v spojení s ust. citovaného nariadenia vlády, podľa ktorého, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013. 18. Súd pri rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (1. Zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. a 3. ) sa primárne použije špeciálny

predpis, t.j. zákon o spotrebiteľskom úvere a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a teda . sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a v jeho vykonávacích predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď uznesením zo dňa 19.06.2013 sp. zn. - 10 skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. 19. Podľa , Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy, žalobca konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a žalovaní 1/, 2/ boli fyzické osoby, nepodnikatelia, ktoré si vzali úver na osobnú spotrebu, vystupovali ako spotrebitelia. Zmluvu o úvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalovanými 1/, 2/ a právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., bola dňa 12.08.2005 uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s.

- právny predchodca žalobcu, žalovaným peňažné prostriedky vo forme kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X, s výškou úverového rámca 36.000,- Sk, úrokovou sadzbou premenlivého typu 11,65 % ročne, so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 11.08.2006. Podľa prílohy číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok číslo 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 bolo dátum poslednej úhrady žalovaným realizovaný dňa 06.07.2009 vo výške 282,15 Eur. Predmetnú pohľadávku si žalobca uplatňuje na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, uzavretej medzi ním a postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s.; ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.182,53 Eur, pozostávajúcu z istiny v sume 1.990,56 Eur, riadneho úroku 0,55 Eur a úroku z omeškania 191,42 Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ako žalobca preukázal, k ukončeniu zmluvy pristúpil jeho právny predchodca až dňa 08.03.2013, preto začala premlčacia doba plynúť až v deň nasledujúci po ukončení zmluvy a v čase podania žaloby na súd neuplynula.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ podmienky zmluvy nedodržali, pretože neplnili riadne svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 28.06.2013 do zaplatenia, uplatneným v zákonnej výške.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania v rozsahu 100 % priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.