Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cbi-3-2019.pdf
PDF · 105.36 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cbi/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: Bc. C. X., bydliskom E. XXXX/XXX-XX, XXX XX P. V., právne zastúpeného: L.. Martin Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o vylúčenie majetku zo súpisu, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal vylúčenia majetku zo súpisu podstaty. Navrhol, aby súd zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Bc. Ivan Voško, Rozkvet 2055/155-10, 017 01 Považská Bystrica, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 40Odk/299/2018 vylúčil majetok - peniaze v sume 4.755,79 Eur, zapísaný v súpise všeobecnej podstaty s poznámkou č. 1, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 15/2019 zo dňa 22.01.2019 . 2. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že na exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Andrey Prudkej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, sú voči nemu vedené exekučné konania na vymoženie výživného pod sp. zn. Ex 20/2016 a pod sp. zn. Ex 46/2017. V rámci výkonu exekúcie Ex 20/2016 bolo Okresným súdom Považská Bystrica schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu povinného s výťažkom 21.500 Eur. Z uvedenej sumy bolo na úhradu istiny a nákladov exekúcie použitých 6.114,81 Eur.
3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 28.02.2017, teda ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo veci EX 46/2017 a tiež pred samotným vykonaním dražby resp. uplatnením si predkupného práva dňa 22.05.2017, žalobca písomne a neodvolateľne prehlásil, že súhlasí s tým, aby prípadný rozdiel z výťažku dražby jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý bude prevyšovať vymáhanú pohľadávku a vzniknuté trovy, bol celý vyplatený matke žalobcových detí, a to titulom budúceho výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/73/2016-36 zo dňa 22.11.2016. Podpis na prehlásení žalobca osvedčil u notára a následne prehlásenie doručil súdnej exekútorke.
4. Následne bol na majetok žalobcu uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.09.2018, sp. zn. 40Odk/299/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 174/2018 zo dňa 10.09.2018 vyhlásený konkurz a za správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť BANKRUPTCY LIQUIDATION, k.s., so sídlom kancelárie Mierové námestie 37, 911 01 Trenčín, IČO 45 948 496, značka správcu S1514.
5. Ustanovený správca dňa 22.01.2019 vykonal súpis majetku a do súpisu zahrnul aj hotovosť dlžníka vo výške 4.755,79 Eura, ktorá bola zložená u súdneho exekútora JUDr. Andrey Prudkej pod. sp. zn. Ex 46/2017 za účelom vymáhania výživného. Oznámenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 15/2019 zo dňa 22.01.2019.
6. Žalobca namietal, že tieto peniaze ako zvyšok rozdielu výťažku dražby v Ex 20/2016 boli určené na uspokojovanie výživného do budúcna v prospech maloletých detí a to tak, že tieto mal súdny exekútor posielať pravidelne k rukám matky v rámci exekučného konania EX 46/2017. Voči súpisu uvedenej sumy do súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu podal žalobca dňa 25.01.2019 námietku. Správca zaslal prihlásenému veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvu na vyjadrenie sa k námietke. Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala správcovi odpoveď na výzvu v tom znení, že trvá na zapísaní majetku (peňazí vo výške 4 755,79 eura) do súpisu.
7. Žalobca má za to že uvedený majetok - peniaze v sume 4.755,879 Eur nepatrí do konkurznej podstaty, a teda nemal byť zahrnutý do súpisu veci. Poukázal na to, že V prvom rade úž pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo veci Ex 46/2017 (vymáhanie výživného) a tiež pred uplatnením predkupného práva v EX 20/2016 dňa 28.02.2017 navrhovateľ prehlásil, na aký účel majú byť použite prostriedky z výťažku dražby. U súdnej exekútorsky boli tieto peniaze iba zložené na osobitnom účte a táto mala v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/73/2016-36 zo dňa 22.11.2016 a v rámci výkonu tohto rozhodnutia poukazovať prostriedky ako výživné na moje deti. V danom prípade ide o tzv. výživné do budúcna, čo zákon riadne umožňuje. Navyše v čase zloženia peňazí resp. schválenia rozvrhu výťažku som bol ich majiteľom, nebol na mňa vyhlásený konkurz a určil som, že ich majiteľom sa stávajú maloleté deti a tieto im majú byť vyplácané prostredníctvom súdneho exekútora v pravidelných intervaloch. Peniaze boli teda vo vlastníctve maloletých detí a boli zložené na osobitnom účte u súdneho exekútora. Súdny exekútor mal zabezpečiť pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. Účelom tohto postupu bolo to, aby nebola ohrozená pravidelnosť plnenia výživného.
8. Po právnej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že táto bola podaná ako reakcia na výzvu správcu, adresovanú žalobcovi dňa 27.03.2019 podľa § 167 j ods. 2 ZKR, na základe ktorej výzvy žalobca následne žalobu podal. Od uvedeného žalobca odvodzuje i svoju aktívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, žalobca poukázal na to, že podaním žaloby má jedinú možnosť brániť sa nesprávnemu zápisu jeho majetku do súpisu podstaty. Tiež má za to, že tvrdenie žalovaného si odporuje, ak na jednej strane tvrdí, že peňažné prostriedky žalobcovi nepatrili, na strane druhej trvá na tom, aby boli zapísané do súpisu podstaty.
9. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za to, že žaloba neobsahuje relevantné tvrdenia (a tak ani relevantné dôkazné návrhy) vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného (údajného) nároku. Žalobca podľa žalovaného nesplnil ani povinnosť relevantného tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôžu uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh zamietnutý.
10. Primárne poukázal na skutočnosť, že žalobca musí tvrdiť a preukázať vecnú legitimáciu účastníkov konania to vo vzťahu k (v žalobe) tvrdeným nárokom a súd je povinný túto preskúmať a to vychádzajúc z judikatúry: „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok NS SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
11. Poukázal i na ďalšiu rozhodovaciu činnosť NS SR a to rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004. Vecná legitimácia tak, ako zdôraznil žalovaný, vyplýva predovšetkým z hmotného práva (hmotnoprávneho stavu z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok), výnimočne však môže vyplývať i z práva procesného.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že excindačná žaloba je prostriedkom právnej ochrany tretích osôb (a ich práv) a to proti nezákonnému zápisu ich majetkových hodnôt do konkrétnej konkurznej podstaty úpadcu. Vo svojej podstate ide o vlastnícku (alebo quasi - vlastnícku) žalobu, predpokladom úspechu v ktorej je tvrdenie a preukázanie toho, že zapísaná majetková hodnota, je vo vlastníctve tretej osoby
(alebo táto tretia osoba má špecifické právo, resp. je v takom právnom postavení, ktoré odôvodňuje použitie excindačnej žaloby) a zároveň že nejde o majetok, ktorý by podliehal konkurzu z iného dôvodu (štandardne napr. z dôvodu, že ide o predmet záložného práva, záloh vo vlastníctve tretej osoby, zabezpečujúci splnenie dlhu úpadcu). V každom prípade však podľa žalovaného ide o právny prostriedok ochrany tretej osoby a jej práv, nie o prostriedok právnej ochrany úpadcu.
13. Za absolútne vylúčené považuje žalovaný to, aby vo vzťahu (nielen) k uvedenému, ale vo vzťahu k podstate a jej obsahu, vykonával dlžník akékoľvek úkony, alebo tvrdil nejaké skutočnosti. Uvedené je totižto podľa žalovaného výlučným oprávnením - špeciálne v prípade osobných bankrotov - správcu, ktorý je v konaniach tzv. osobného bankrotu v postavení "alter ega" dlžníka a správca už vo vzťahu k uvedenému i konal a to tak, že predmetnú majetkovú hodnotu do súpisu zahrnul.
14. Podľa právneho názoru žalovaného preto žalobca ako úpadca vo vzťahu k takémuto typu žaloby vôbec - a to ani teoreticky a vo všeobecnosti - nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, čo je dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby. Za skutočnosti bez právneho významu považuje to, že tu nie sú splnené ďalšie procesné predpoklady nevyhnutné na to, aby bola žaloba meritórne prejednávaná a meritórne úspešná, okrem iného tvrdenie a preukázanie práve takého práva, ktoré vylučuje, aby majetková hodnota bola oprávnene uvedená v súpise tej - ktorej konkrétnej skutkovej podstaty. Podľa žalovaného je to v danej veci práve naopak, keď úpadca v podstate uvádza, že ide o jeho majetkovú hodnotu (peňažné prostriedky), len je nespokojný s ich použitím.
15. Žalovaný považuje v prípade takejto majetkovej hodnoty za vylúčené, aby úpadca zároveň mohol tvrdiť a uniesť bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné vo vzťahu k podstate excindačnej žaloby, keďže ak v zmysle ustanovenia § 167h ods. 1 veta prvá ZKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, je vylúčené aby úpadca tvrdil a preukázal, že to vlastne nie je majetok úpadcu (a nie je tak súčasťou konkurznej podstaty).
16. Excindačnú žalobu, ako žalovaný zdôraznil, nemôže podať ktokoľvek, ale len ten, kto je neoprávneným zápisom priamo poškodený. Poukázal pri tom i na dôvodovú správu k ustanoveniu § 167j ZKR, kde sa uvádza: „Súpis majetku konkurznej podstaty upravuje sa pravidlo o nevyhnutnosti a lehote na vyhotovenie súpisu. V odseku 2 sa upravuje osobitný spôsob riešenia excindácie. Správca nebude zaťahovaný do konania o vylučovacej žalobe, čo umožní zníženie nákladov na vedenie konkurzu. Dlžník "odovzdal" majetok v prospech veriteľov a teda rozsah, v ktorom majú prihlásení veritelia nárok na uspokojenie sa z majetku v konkurznej podstate musí byť výsledkom aktivity dotknutých veriteľov."
17. Konkurz, ako uvádza žalovaný, má charakter tzv. generálnej exekúcie, kedy dlžník odovzdá svoj majetok na pomerené uspokojenie veriteľov. Základnou zásadou takéhoto konania je zásada pari passu, v zmysle ktorej by jednotliví veritelia mali byť uspokojení kolektívne a pomerne (vo vzťahu k výške pohľadávky) bez ohľadu na to, z akého právneho titulu vznikla ich pohľadávka (uvedené platí vo vzťahu k nezabezpečeným veriteľom). Predstava, že si dlžník a úpadca vopred určí, ktoré pohľadávky svojim majetkom uspokojí a to bez ohľadu na všetky ostatné a v plnej výške, navyše pohľadávky ešte neexistujúce (budúce, možné, hypotetické) a tak ani nesplatné a to na úkor pohľadávok iných, bez akejkoľvek ingerencie súdu, resp. správcu, je podľa žalovaného absurdná.
18. K tvrdeniu žalobcu o tom, že by si mal žalovaný vo svojich vyjadreniach odporovať, uviedol, že žalobca tzv. vložil do úst žalovanému tvrdenia uvádzané samotným žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že išlo o vlastné vyjadrenie žalobcu, keď uvádzal, že majetok vylúčenia, ktorého sa domáha nie je v jeho vlastníctve, išlo teda o poukaz na vyjadrenie žalobcu a nie o tvrdenie žalovaného.
19. Tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: prehlásením žalobcu, rozsudkom OS Považská Bystrica č.k. 4P/73/2016-36 zo dňa 22.11.2016, rozsudkom OS Považská Bystrica č.k. 4P/26/2018 zo dňa 23.5.2018, uznesením OS Považská Bystrica č.k. 4Er/370/2016-59 zo dňa 10.1.2018, uznesením OS Považská Bystrica č.k. 4Er/370/2016-23 zo dňa 23.6.2017, podstatným obsahom spisu OS Trenčín sp. zn. 40OdK/299/2018 a to: uznesením Okresného súdu Trenčín č.k 40OdK/299/2018-22 zo dňa 3.9.2018, výpisom z OV č. 15/2019 (zapísanie majetku do súpisu), výpisom z OV č. 22/2019 (námietka dlžníka).
20. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
21. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 4Er/370/2016-59 zo dňa 10.1.2018 schválil rozvrh výťažku z exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrey Prudkej pod sp. zn. EX 20/2016 tak, že z celkovej rozdeľovanej podstaty vo výške 21.500 Eur sa uspokojilo na trovy exekúcie a na pohľadávku oprávnených 6.114,81 Eur.
22. Z potvrdenia súdnej exekútorky JUDr. Andrey Prudkej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, datovaného dňom 9.7.2020 vyplýva, že z depozitu súdneho exekútora sa uhrádzalo bežné výživné, nakoľko súdny exekútor mal v depozite uložené finančné prostriedky na úhradu bežného výživného. Bežné výživné sa vyplácalo od mesiaca marec 2018 do januára 2019. Od januára 2019 sa výživné z depozitu neuhrádza, nakoľko finančné prostriedky boli vydané správcovi konkurznej podstaty.
23. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/299/2018 vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 40OdK/299/2018-22 zo dňa 03.09.2018 s účinkami zverejnenia ku dňu 11.09.2018 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený BANKRUPTCY LIQUIDATION, k.s., so sídlom kancelárie Mierové námestie 37, 911 01 Trenčín, IČO 45 948 496, značka správcu S1514.
24. V Obchodnom vestníku č. 15/2019 dňa 22.01.2019 správca zverejnil súpis majetku dlžníka, ktorý tvorí jedna súpisová zložka, a to peňažná hotovosť dlžníka vo výške 4.755,79 Eur.
25. V Obchodnom vestníku č. 22/2019 dňa 31.01.2019 správca zverejnil námietku žalobcu v súlade s § 167j ods. 2 ZKR k vyššie uvedenej súpisovej položke v znení: „Oznamujem Vám, že trvám na tom, aby peniaze získané z predaja bytu, ktoré boli uložené v depozite u súdnej exekútorky JUDr. Prudkej, boli použité výlučne na pravidelné uhrádzanie výživného mojim deťom k rukám bývalej manželky, tak ako doteraz. Preto žiadam, aby peniaze, ktoré Vám zaslala súdna exekútorka JUDr. Prudká na Vaše dožiadanie, boli jej vrátené späť do depozitu za účelom pokračovania splácania výživného. V prílohe Vám zasielam prehlásenie overené exekútorským úradom zo dňa 28.2.2017, teda ešte pred vyhlásením osobného bankrotu.“
26. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:
27. Podľa § 167k ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“)konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.
28. Podľa § 167b ods. 2 ZKR oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.
29. Podľa § 167j ods. 1 ZKR správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní v Obchodnom vestníku.
30. Podľa § 167j ods. 2 ZKR kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.
31. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne:
32. Predmetom prejednávaného sporu je žaloba o vylúčenie veci zo súpisu (excidenčná žaloba). V prejednávanom spore sa súd musel prioritne zoberať skúmaním otázky aktívnej legitimácie, pričom súd vecnú legitimáciu skúma i bez návrhu. V predmetnom spore bol navyše nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu na podanie vylučovacej žaloby namietaný i zo strany žalovaného.
33. Gramatický výklad ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR jednoznačne neurčuje, kto sa môže žalobou úspešne domáhať vylúčenia zapísaného majetku zo súpisu, avšak v zmysle ustálenej judikatúry upravujúcej problematiku excidančných žalôb (v rámci konkurzného práva i v rámci práva exekučného), zároveň poukazujúc na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, ako i na odborné komentáre k uvedenému zákonnému ustanoveniu (napr. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 3. vydanie, Bratislava, C.H.Beck), je na podanie excidančnej žaloby zásadne aktívne legitimovaný subjekt odlišný od úpadcu, ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a zároveň, že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, mu aktuálne svedčí.
34. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 167j ZKR sa uvádza, že dlžník „odovzdal“ majetok v prospech veriteľov a teda rozsah, v ktorom majú prihlásení veritelia nárok na uspokojenie sa z majetku v konkurznej podstate musí byť výsledkom aktivity dotknutých veriteľov.
35. Pripustenie možnosti, aby dlžník sám podal žalobu o vylúčenie zo súpisu majetku proti veriteľom, by podľa názoru súdu odporovala zmyslu a účelu konkurzného konania, ktorého hlavným účelom je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov dlžníka. Uvedené by tiež odporovalo zneniu ustanovenia § 167b ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet dlžníka.
36. Nie je sporné, že správca vyzval žalobcu na podanie žaloby podľa § 167j ods. 2 ZKR. Uvedený postup bol podľa názoru súdu v súlade so zákonom, nakoľko správca po tom, ako mu bola doručená námietka žalobcu - úpadcu a následne, ako mu bolo doručené vyjadrenie veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., nemal inú možnosť ako postupovať v zmysle § 167j ods. 2 ZKR a vyzvať toho - v danom prípade úpadcu, aby žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu podal. Povinnosťou správcu je postupovať tak, ako mu ukladá zákon. V danom prípade reagovať na námietku zápisu a následné vyjadrenie veriteľa výzvou adresovanou subjektu, ktorý námietku podal, aby podal žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Nie je však povinnosťou správcu a to nielen v tomto spore, ale vo všeobecnosti, skúmať, či tento subjekt je i nositeľom tvrdeného hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide, a teda či mu svedčí aktívna legitimácia v spore.
37. Z hľadiska námietky žalobcu o odopretí možnosti domáhania sa svojich práv, súd uvádza, že možnosť preskúmania správnosti zápisu majetku do súpisu by mohla byť riešená iným postupom ( napr. dohľadom konkurzného súdu).
38. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor v tvrdeniach žalovaného vo vzťahu k určeniu vlastníctva peňažnej hotovosti a správnosti jeho zaradeniu do súpisu, tu súd zhodne s tvrdením žalovaného uvádza, že žalovaný nikdy neuviedol, že peňažné prostriedky žalobcovi nepatrili, ale v rámci svojich vyjadrení len citoval a poukazoval na tvrdenie žalobcu. Uvedené tvrdenie žalobcu sa nachádza priamo v žalobe, konkrétne v odseku 11. žaloby, kde sa uvádza: „...Peniaze boli teda vo vlastníctve maloletých detí a boli zložené na osobitnom účte u súdneho exekútora.“
39. Vychádzajúc z takto formulovaného tvrdenia žalobcu je preto možné konštatovať, že žalobca ani z tohto dôvodu nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie excindačnej žaloby, keď úspech v takej žalobe patrí tomu, kto preukáže tzv. lepšie právo k majetku zaradenému do súpisu. V danom prípade totiž žalobca tvrdí, že toto právo nepatrí jemu, ale jeho maloletým deťom. Bez toho, aby niekto tvrdil (a následne v konaní preukázal) existenciu tzv. lepšieho práva, nie je možné žalobe o vylúčenie veci zo súpisu vyhovieť.
40. Z uvedeného vyplýva, že i v prípade pripustenia striktne gramatického výkladu ustanovenia § 167j ods. 2 ZKR, teda za pripustenia možnosti podania excindačnej žaloby priamo úpadcom, tento by sa mohol vylúčenia majetku zo súpisu domáhať len v prípade tvrdenia a preukázania tzv. lepšieho práva k zapísanému majetku. Žalobca by sa preto nemohol úspešne domáhať vylúčenia majetku zo súpisu, ak súčasne tvrdí, že majetok zapísaný do súpisu patrí jeho deťom. V takom prípade, by to nebol on, kto je nositeľom tzv. lepšieho práva.
41. Záverom je možné uvavrieť, že aktívna legitimácia žalobcu v prejednávanom spore preukázaná nebola a bez preukázania aktívnej legitimácie žalobcu nie sú splnené podmienky pre to, aby súd žalobu meritórne prejednal.
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, preto súd výrokom I. tohto rozsudku žalobu zamietol.
43. Žalovaný má vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd výrokom II. rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.